Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
89e/400821.54c64d.pdf
PDF · 143.6 KB
No categories available
3Ndt/15/2017
N a j v y š š í s ú d 3Ndt/15/2017
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina
Bargela a sudkýň JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Aleny Šiškovej, na neverejnom zasadnutí
konanom 1. augusta 2017 vo veci uznania cudzozemského rozhodnutia týkajúceho sa Z. M.,
v cudzine odsúdenej za prečin krádeže podľa § 205 ods. 1 písm. d/, ods. 2 českého Trestného
zákonníka a v spore o príslušnosť medzi Krajským súdom v Trnave a Okresným súdom
Galanta takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku z r u š u j e uznesenie Krajského súdu
v Trnave, sp. zn. 5Ntc/3/2017, z 9. marca 2017.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trnave uznesením, sp. zn. 5Ntc/3/2017, z 9. marca 2017 rozhodol
podľa § 10 ods. 1 zákona č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými
sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely
dohľadu v Európskej únii (ďalej len zákon č. 533/2011 Z. z.) o tom, že neuznal svoju
príslušnosť a vec „postúpil“ Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie sporu
o príslušnosť.
Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tak, že: „S postúpením veci
krajský súd nesúhlasí, nakoľko z obsahu žiadosti Okresného súdu Chomutov, ktorá
bola adresovaná Okresnému súdu Galanta je zrejmé, že súd štátu pôvodu (Okresný súd
Chomutov so sídlom v Českej republike) žiada, aby súd vykonávajúceho štátu
(Okresný súd Galanta so sídlom v Slovenskej republike) uznal trestný rozkaz, ktorým
bol odsúdenej Z. M. uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený
za súčasného uloženia probačného dohľadu. Krajský súd v Trnave v tejto súvislosti
konštatuje, že zo znenia § 518 ods. 2 Trestného poriadku, na ktorý pri postúpení veci
poukázal Okresný súd Galanta vyplýva, že krajské súdy sú príslušné na rozhodnutie o uznaní
a výkone cudzích rozhodnutí, ktorými bol uložený podmienečný trest odňatia slobody len
v prípade, ak takého rozhodnutie vydal súd štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej
únie. Nakoľko v predmetnej trestnej veci sa však má rozhodnúť o uznaní a vykonaní
rozhodnutia, ktoré bolo vydané súdom členského štátu Európskej únie (Česká republika),
je potrebné postupovať podľa zákona č. 533/2011 Z. z.; pričom z § 10 ods. 1 zákona
č. 533/2011 Z. z. jednoznačne vyplýva, že na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia
vydaného justičným orgánom členského štátu Európskej únie, ktorým bolo rozhodnuté
o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody spojeného s obmedzením osobnej
slobody za súčasného uloženia probačného dohľadu, je príslušný okresný súd. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti je Krajský súd v Trnave toho názoru, že vecne a miestne
príslušným na prejednanie predmetnej žiadosti Okresného súdu Chomutov je Okresný súd
Galanta.“
Najvyšší súd preskúmal označené uznesenie krajského súdu i procesný postup
v predloženom spise a zistil, že uznesenie Krajského súdu v Trnave je nadbytočné
a neopodstatnené.
Krajský súd predložil vec Z. M. najvyššiemu súdu na rozhodnutie sporu o príslušnosť,
ktorý mal vzniknúť medzi Okresným súdom Galanta a Krajským súdom v Trnave.
Z predloženého spisu vyplýva, že obsahom konania je rozhodnutie o uznaní a výkone
resp. o odmietnutí uznania trestného rozkazu Okresného súdu Chomutov v Českej republike,
č. j. 29T/130/2016, z 27. júna 2016 (č. l. 13) a to podľa zákona č. 533/2011 Z. z.,
pretože odsúdenej Z. M. bol označeným trestným rozkazom uložený trest odňatia slobody
vo výmere 10 mesiacov, pričom jeho výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu
2 roky za súčasného uloženia dohľadu. Menovanej bol uložený aj trest zákazu pobytu
vo výmere 4 roky v obvode pôsobnosti Okresného súdu Chomutov, Česká republika.
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 533/2011 Z. z. na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia
vydaného justičným orgánom štátu pôvodu je príslušný okresný súd, v ktorého obvode
má odsúdený obvyklý pobyt. Z. M. má obvyklý pobyt v S., okres G., a teda v zmysle § 10
ods. 1 zákona č. 533/2011 Z. z. príslušným na konanie je Okresný súd Galanta.
Najvyšší súd si v celom rozsahu osvojil dôvody neuznania svojej príslušnosti uvedené
v odôvodnení uznesenia krajského súdu ako naprosto správne a preto na ne odkazuje. Je však
potrebné poznamenať, že krajský súd nemal rozhodovať uznesením, ale predseda senátu mal
vec prípisom vrátiť na ďalšie konanie Okresnému súdu Galanta z nasledovných dôvodov.
Predmetná vec sa dostala do dispozície krajského súdu na základe prípisu vyššieho
súdneho úradníka Okresného súdu Galanta (č. l. 1), ktorý v zmysle § 518 ods. 2 Trestného
poriadku postúpil vec Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie !!!
Takýto postup vyššieho súdneho úradníka preukazuje jeho nevedomosť o existencii
zákona č. 533/2011 Z. z. a neznalosť procesného postupu pri postúpení veci inému miestne
príslušnému súdu.
Tu najvyšší súd odkazuje na ustanovenie § 10 ods. 3 zákona č. 533/2011 Z. z.,
podľa ktorého ak je rozhodnutie a osvedčenie doručené justičným orgánom štátu pôvodu
súdu, ktorý nie je príslušný na jeho uznanie a výkon, súd postúpi vec bezodkladne súdu
príslušnému podľa odseku 1, o čom informuje justičný orgán štátu pôvodu.
Ak nie je založená právomoc slovenských súdov na uznanie a výkon rozhodnutia podľa tohto
zákona, súd vráti rozhodnutie s osvedčením justičnému orgánu štátu pôvodu bez vybavenia.
Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia v spojení s ods. 1 § 10 zákona č. 533/2011 Z. z.,
podľa ktorého príslušným na konanie je vždy okresný súd a nie krajský súd, vyplýva,
že meniť možno len miestnu príslušnosť (nie vecnú). Tu nejde o uznanie rozhodnutia
nečlenského štátu Európskej únie – kedy by sa postupovalo podľa § 518 ods. 2 Trestného
poriadku s ohľadom na § 22 zákona č. 533/2011 Z. z., podľa ktorého ..., ak tento zákon
neustanovuje inak na konanie podľa tohto zákona sa použije Trestný poriadok.
Česká republika je členským štátom Európskej únie, a preto ak by chcel Okresný súd
Galanta postúpiť vec inému súdu (len inému okresnému súdu), musel by konať podľa § 10
ods. 3 zákona č. 533/2011 Z. z., a per analogiam (v zmysle § 22 tohto zákona) podľa § 241
ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, resp. podľa § 244 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku.
Postup podľa označených ustanovení má svoje zákonné predpoklady, medzi ktoré
patrí vydanie uznesenia o postúpení veci. Štvorriadkový prípis vyššieho súdneho úradníka
o „postúpení veci“ napísaný dokonca podľa nesprávneho zákona nemôže už pre svoju
nekompetentnosť a najmä pre zákonnú nenáležitosť vyvolať rozhodovaciu právomoc vecne
nepríslušného krajského súdu, pretože rozhodnutie (uznesenie) krajského súdu o neuznaní
svojej príslušnosti vždy môže nasledovať až po vydaní uznesenia o postúpení veci súdom,
ktorý sa domnieva, že príslušným nie je.
Preto krajský súd nemal a ani nemohol na základe zmätočného prípisu rozhodovať,
ale vec mal predseda senátu s náležitým vysvetlením vrátiť okresnému súdu jednoduchým
prípisom.
Keďže neexistoval zákonný predpoklad na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave,
potom bolo nevyhnuté zrušiť jeho uznesenie ako neopodstatnené. Preto rozhodol najvyšší súd
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 1. augusta 2017
JUDr. Martin B a r g e l, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová