Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Ndt/17/2017

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej

veci proti obžalovanému J. S . pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.

2 písm. a), písm. b) Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom

8. augusta 2017 v Bratislave o návrhu obžalovaného J. S. na odňatie veci Krajskému súdu

v Trnave takto

rozhodol:

Podľa trestná vec obžalovaného J. S. vedená na Krajskom súde

v Trnave pod sp. zn. sa tomuto súdu n e o d n í m a .

O d ô v o d n e n i e

Na Krajskom súde v Trnave (ďalej tiež „krajský súd“) je pod sp. zn.

vedené konanie o odvolaní obžalovaného J. S. proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 12.

apríla 2017, sp. zn. , ktorým bol menovaný neprávoplatne odsúdený za prečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. v spojení s §

138 písm. a) a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere šestnásť

mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia.

Obžalovaný J. S. podaním došlým Krajskému súdu v Trnave 19. júla 2017 požiadal

o odňatie jeho trestnej veci tomuto súdu a jej pridelenie Krajskému súdu v Nitre,

kde mu bude poskytnutý spravodlivý proces a nebude mu odpierané právo na obhajobu.

Túto generálnu námietku zaujatosti a návrh na odňatie a prikázanie veci odôvodnil

obžalovaný nadštandardnými vzťahmi medzi sudcom JUDr. Jánom Mihálom (predsedom

2

odvolacieho senátu, ktorému bola vec pridelená, pozn.) a poškodenou v jeho trestnej veci D.

P., ktorá verejne prehlasuje, že má na Krajskom súdu v Trnave veľké kontakty a to ako ho

odsúdili na Okresnom súde Galanta je nič proti tomu, čo mu ona vybaví na Krajskom súde

v Trnave. O týchto skutočnostiach sa obžalovaný podľa jeho slov dozvedel 17. júla 2017

z listu od jeho známych a priateľov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) preskúmal návrh

obžalovaného, ako aj predložený spisový materiál a dospel k záveru, že niet dôležitého

dôvodu na odňatie posudzovanej veci Krajskému súdu v Trnave.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Úvodom najvyšší súd najprv vo všeobecnej rovine pripomína, že odňatie veci

príslušnému súdu a jej prikázanie inému (miestne nepríslušnému) súdu je opatrením

výnimočným, pretože predstavuje prielom do garantovaného

práva, že nikto nemôže byť odňatý jeho zákonnému sudcovi ( Slovenskej

republiky). Hoci zákon v ustanovení bližšie nevymedzuje dôležité dôvody

odôvodňujúce delegáciu veci, pri ich posúdení, aj so zreteľom na vyššie uvedený ústavný

princíp zákonného sudcu, je nutné vychádzať z toho, či u miestne príslušného súdu možno

zabezpečiť dodržanie základných zásad trestného konania a vylúčiť akékoľvek opodstatnené

pochybnosti o nestrannosti súdu. Jedným z prípustných dôvodov odňatia veci je tak i prípad

vylúčenia všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania. Preto základná otázka,

ktorú musel najvyšší súd v posudzovanej veci vyriešiť, bola tá, či z vykonávania úkonov

trestného konania v trestnej veci obžalovaného J. S. vedenej na Krajskom súde v Trnave ako

na súde odvolacom sú vylúčení všetci jeho sudcovia.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený

(okrem iných) sudca, u ktorého možno mať pochybnosti o nezaujatosti pre jeho pomer

k prejednávanej veci, alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému

zástupcovi, splnomocnencovi alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

3

V súlade s dlhodobo ustálenou súdnou praxou platí, že pomer k prejednávanej veci

môže spočívať u sudcu napríklad v tom, že sudca sám, alebo jemu blízka osoba boli

poškodení prejednávanou trestnou činnosťou. Z titulu pomeru k prejednávanej veci

je vylúčený tiež sudca, ktorý by vo veci mohol vystupovať ako svedok. Pre pomer k osobám,

ktorých sa úkon týka, resp. k ich zástupcom a orgánom činným v trestnom konaní

bude spravidla vylúčený sudca, ktorý je k týmto osobám predovšetkým v pomere

príbuzenskom alebo obdobnom, ale tiež vo vzťahu úzko priateľskom, či naopak

nepriateľskom.

Treba zároveň zdôrazniť, že i keď zákon nespája vylúčenie sudcov z prejednania

a rozhodovania veci iba so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale dôvodom

takéhoto rozhodnutia je čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať,

že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z už zmieneného ústavného princípu,

že nikto (žiadna zo strán trestného konania, o ktorej právach a povinnostiach súd rozhoduje)

nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Inak povedané, sudcu možno vylúčiť

z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne závažných

dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato

a spravodlivo, resp. vzbudzujú dôvodné pochybnosti, že jeho rozhodnutie tieto požiadavky

spĺňať nebude.

Pri posudzovaní (ne)zaujatosti sudcu sa pritom uplatňuje jednak subjektívny prístup,

ktorý vychádza z osobného presvedčenia konkrétneho sudcu, ktorého osobná nezaujatosť

(nestrannosť) sa predpokladá až dovtedy, kým sa nepreukáže opak, a jednak prístup

objektívny, ktorý vyplýva z požiadavky, aby spravodlivosť bola nielen vykonávaná,

ale musí sa i zdať, že je vykonávaná, a ktorého cieľom je preveriť, či existujú nejaké

overiteľné skutočnosti spôsobilé vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Aj pri uplatnení

druhého kritéria ale platí, že pri rozhodovaní o tom, či je v konkrétnom prípade daný

legitímny dôvod k obavám, že niektorý sudca nie je nestranný, môže byť stanovisko strán

trestného konania síce dôležité, nie je ale rozhodujúce. Rozhodujúcim je to, či takáto obava

môže byť považovaná za objektívne oprávnenú (primerane napr. rozsudky Európskeho súdu

pre ľudské práva vo veci Hauschildt proti Dánsku z 24. mája 1989 a vo veci D. N.

proti Švajčiarku z 29. marca 2001).

Spravujúc sa týmito všeobecnými východiskami považoval najvyšší súd pri posúdení

predloženej veci za rozhodujúce, že nielen z vyjadrenia obžalovaným namietaného zákonného

sudcu, ktorý uviedol, že poškodenú D. P. nepozná, ale i z vyjadrení ostatných sudcov

krajského súdu vyplýva, že sa necítia byť v tejto veci zaujatí, pričom niet žiadneho dôkazu

o opaku. Za taký totiž nemožno v žiadnom prípade považovať ničím nepodložené tvrdenie

obžalovaného o nadštandardných vzťahoch namietaného sudcu s poškodenou. Zároveň takéto

všeobecné (žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami neodôvodnené) vyjadrenie nie je spôsobilé

vyvolať také pochybnosti o nezaujatosti všetkých sudcov príslušného odvolacieho súdu, ktoré

by bolo možné považovať za objektívne oprávnené, ale nasvedčuje skôr tomu, že zo strany

obžalovaného ide iba o procesnú obštrukciu.

Tieto dôvody viedli najvyšší súd k záveru, že sudcovia Krajského súdu v Trnave

nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania vo veci obžalovaného J. S. vedenej

na tomto súde pod sp. zn. a preto tu nie je daný dôležitý dôvod

pre jej odňatie a prikázanie inému súdu rovnakého druhu a stupňa.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. augusta 2017

JUDr. Peter P a l u d a, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. František Mozner

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová