Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

súdu SR z 31.07.2008 sp. zn. 4Cdo/146/2008, obdobne tak rozsudok sp. zn. 7Cdo/1375/2015 z 23.08.2017, na ktoré súd prvej inštancie vôbec neprihliadol, týmito sanejednotnosti judikatúry s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo /1375/2015, judikáty R 28/1984 a R 91/2004 považoval v tomto smere judikatúru za ustálenú

Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.08.2017, sp. zn. 7 Cdo 1375/2015, ktorý judikoval začiatok plynutia premlčacích lehôt. 10. Na tomto základe

26.09.2007, ale aj najnavšie sp. zn. 3 Cdo 174/2016 z 10.11.2016, sp. zn. 7Cdo 1375/2015 z 23.8.2017, 8Cdo 24/2017 z 29.11.2017 ako aj Najvyššieho súdu Českej republikyNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 174/2016 z 10.11.2016, sp. zn. 7Cdo 1375/2015 z 23.8.2017, 8Cdo 24/2017 z 29.11.2017 označený za ojedinelý, pričom v uvedenýchNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 174/2016 z 10.11.2016, sp. zn. 7Cdo 1375/2015 z 23.8.2017, 8Cdo 24/2017 z 29.11.2017 (ako najvyššej súdnej autority - čl

neskorších rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 3Cdo/174/2016 a 7Cdo/1375/2015. Identické právne závery ako senát 3C Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn 3Cdo/176/2016 zaujal i senát 7C Najvyššieho súdu SR v rozsudku, sp. zn. 7Cdo/1375/2015 z 23.08.2017, v ktorom taktiež uviedol, že sa s názorom vyjadreným v rozhodnutíneskorších rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 3Cdo/174/2016 a 7Cdo/1375/2015, na ktoré tiež žalovaná poukázala vo vyjadrení k odvolaniu. V rozsudku Najvyššieho

43/2009, 2 Cdo 194/2011, 3 Cdo 231/2009, 3 Cdo 187/2013, 7 Cdo 305/2014, 7 Cdo 1375/2015). 18. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 OZ)43/2009, 2 Cdo 194/2011, 3 Cdo 231/2009, 3 Cdo 187/2013, 7 Cdo 305/2014, 7 Cdo 1375/2015. 23. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci

bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol (porov. rozsudok NS SR 7 Cdo 1375/2015). 23.4. Opačný názor na posudzovanú otázku plynutia premlčacej doby pri neexistenciiktorým argumentuje aj žalobca v dovolaní. Najvyšší súd SR v svojom rozhodnutí 7 Cdo 1375/2015 citoval vyššie uvedené rozhodnutie 4 Cdo 146/2008 a uviedol, že „opozitný

9Co/35/2013 zo dňa 11.03.2014 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 1375/2015 zo dňa 23.08.2017. 7. Dňa 24.10.2019 bola súdu doručená odvolacia replikaskutočnosť, že v spore prejednávanom a rozhodnutom Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 7Cdo 1375/2015 zo dňa 23.08.2017, na ktoré žalovaní poukázali, neexistovala dohoda o splatnosti

nestotožnilo. Poukázala na rozhodnutie NS SR 7Cdo 1375/2015. 13. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7Cdo/1375/2015 zo dňa 23. augusta 2017 je zrejmé, že

nasledujúcim po vzniku dlhu (rozhodnutie NS SR zo dňa 23. 8. 2017 sp. zn. 7 Cdo/1375/2015, v zmysle ktorého, ak má veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu, má právo

4Cdo/146/2008 sa zaoberal tiež Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/1375/2015 zo dňa 23.08.2017, na ktorý odvolací súd poukazuje a z ktorého vyplýva, žedôvodov uvedených vyššie zastával v uvedenej veci v konaní vedenom pod sp. zn. 7Cdo/1375/2015 prejednávajúci senát najvyššieho súdu názor súladný s väčšinovým názoromrozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 146/2008 sa senát v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/1375/2015 zo dňa 23.08.2017 nestotožnil. 15. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej