Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/21/2017

Identifikačné číslo spisu: 8214010173 Dátum vydania rozhodnutia: 12.09.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Hatala Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8214010173.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Petra Szaba a JUDr. Daniela Hudáka v trestnej veci obvinenej F. Q. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 12. septembra 2017 v Bratislave dovolanie obvinenej podané prostredníctvom obhajcu JUDr. Ladislava Csákóa proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 27. apríla 2016, sp. zn. , a rozhodol

rozhodol:

Podľa dovolanie obvinenej F.Á. Q. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Bardejov rozsudkom z 25. júna 2015, sp. zn. uznal obvinenú F. Q. vinnou z prečinu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti prvostupňového rozsudku.

Okresný súd obvinenej uložil podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 1 roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon uloženého trestu jej podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Proti tomuto rozsudku podala obvinená Q. odvolanie, ktoré Krajský súd v Prešove uznesením z 27. apríla 2016, sp. zn. podľa zamietol.

Proti rozhodnutiu podala obvinená, prostredníctvom obhajcu, dovolanie. Dovolanie oprela o dovolacie dôvody uvedené v , , , teda s odôvodnením, že súd rozhodol v nezákonnom zložení, zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

V dovolaní namietla, že odvolací súd rozhodoval v zmenenom zložení senátu, keď uskutočnil verejné zasadnutie o odvolaní, pričom o sťažnosti obvinenej proti uzneseniu, ktorým prvostupňový súd odmietol jej odpor, rozhodol v inom zložení senátu. Zmenou v zložení senátu bol naplnený dovolací dôvod podľa

K porušeniu práva na obhajobu uviedla, že nesprávnym právnym posúdením bolo zároveň porušené uvedené právo.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uvedeného pod namietala tú skutočnosť, že skutok bol spáchaný iba v štádiu pokusu, čo konštatoval aj odvolací súd, avšak bez toho, aby pochybenie napravil.

Dovolaciemu súdu navrhol, aby vyslovil, že napadnutými rozhodnutiami bol porušený zákon v neprospech obvinenej, súčasne obe rozhodnutia zrušil a vec prikázal v potrebnom rozsahu znova prejednať a rozhodnúť.

K dovolaniu sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Bardejov, podľa ktorej dovolanie obvinenej je potrebné odmietnuť, nakoľko pokus trestného činu je rovnako trestný ako dokonaný trestný čin a skutočnosť, že k následku (spôsobeniu škody) nedošlo, nebolo pričinením obvinenej.

Najvyšší súd ako súd dovolací skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné, a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:

Podľa dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Prešove ako súdu odvolacieho. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie bolo podané obvinenou prostredníctvom obhajcu, teda osobou oprávnenou podľa , , na Okresnom súde Bardejov, t.j. na mieste predpokladanom v ustanovení , a v zákonnej 3-ročnej lehote. Dovolanie obvinenej však nie je dôvodné.

Dovolací súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení , pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.

Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie.

Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z ustanovenia expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa

Obvinená predovšetkým namietla konanie verejného zasadnutia v nezákonnom zložení senátu.

Dovolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že k zmene v zložení senátu došlo na základe

Opatrenia predsedníčky krajského súdu č. 11 z 31. marca 2016, s účinnosťou od 1. apríla 2016, nakoľko predseda senátu JUDr. Mozner bol preložený na tunajší súd. Zmenu senátu si teda vyžiadala objektívna skutočnosť, ktorú nebolo možné preklenúť inak, ako zostavením nového senátu (č. l. 99). Predsedníčka súdu rozhodla v zmysle platného rozvrhu práce.

Dovolací dôvod podľa nebol daný.

Obvinená v rámci dovolacieho dôvodu podľa namietla nesprávnu právnu kvalifikáciu, pričom porušenie práva na obhajobu nenamietala skôr, preto sa dovolací súd, v zmysle uvedeným dôvodom bližšie nezaoberal.

Navyše treba uviesť, že konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa Z dikcie cit. je totiž jednoznačne zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potom o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Výnimočne môže ísť aj o porušenie iných obhajovacích práv obvineného, ktorých porušenie sa prejaví na jeho postavení zásadným spôsobom.

Pokiaľ ide o obvinenou namietanú nesprávnu právnu kvalifikáciu v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa , obvinená správne poukázala, že skutku sa dopustila v štádiu pokusu, čo konštatoval aj odvolací súd, pričom odôvodnil, prečo pochybenie nenapravil.

V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že dovolací dôvod podľa možno úspešne uplatňovať v prípadoch, ak zistené porušenie zákona by zásadne ovplyvnilo postavenie obvinenej.

Obvinenej bol pritom uložený mierny trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, bez uloženia trestu zákazu činnosti, ako navrhovala prokurátorka, pričom pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.

Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dovolanie obvinenej F. Q. podľa uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.