Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-4-2020.pdf
PDF · 156.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-2T/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
Okresný súd Čadca na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.01.2022 samosudkyňou Mgr. Erikou Dodulíkovou takto
rozhodol:
Obžalovaný Ľ. T. E. H. P. Z. , nar. XX.XX.XXXX v Č., trvale bytom Č., C. XXX, okres Č., dôchodca,
j e v i n n ý , ž e
dňa 30.03.2019 v čase okolo 15:20 h v Č. - C., okr. Č. fyzicky napadol Y. T.Č. tak, že v mieste svojho trvalého bydliska v Č. - C. XXX, okres Č., prišiel držiac v ruke drevenú násadu na sekeru k svojmu oploteniu, za ktorým v tom čase stál sused Y. T., trvale bytom Č. - C. XXXX, okres Č. a udrel Y. T. jedenkrát drevenou násadou na sekeru po ľavej ruke do oblasti lakťa, čím týmto fyzickým útokom Ľ. T. spôsobil Y. T. zranenie naštiepenie hlavičky vretennej kosti vľavo, pričom porucha zdravia, PN a obmedzenie v obvyklom spôsobe života u Y. T. trvali 5 týždňov,
t e d a
inému úmyselne ublížil na zdraví,
t ý m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a podľa § 50 ods.1 Tr. zák. sa u r č u j e skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného Y. T., nar. XX.XX.XXXX v Č., trvale bytom XX Č., C. Č.. XX, s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.
odôvodnenie:
Dňa 10.01.2020 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Čadca pod Pv 449/19/5502-10 zo dňa 10.01.2020 obžalobu na obvineného Ľ. T. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že dňa 30.03.2019 v čase okolo 15:20 h v Č. - C., okr. Č., fyzicky napadol Y. T. tak, že v mieste svojho trvalého bydliska v Č. - C. XXX, okres Č., prišiel držiac v ruke drevenú násadu na sekeru k svojmu oploteniu, za ktorým v tom čase stál sused Y. T., trvale bytom Č. - C. XXXX, okres Č. a udrel Y. T. jedenkrát drevenou násadou na sekeru po ľavej ruke do oblasti lakťa, čím týmto fyzickým útokom Ľ. T. spôsobil Y. T. zranenie: naštiepenie hlavičky vretennej kosti vľavo, pričom porucha zdravia a PN u Y. T. trvali 5 týždňov.
Okresný súd Čadca trestným rozkazom zo dňa 10.02.2020, sp.zn. 2T 4/2020, uznal obžalovaného vinným v zmysle obžaloby Okresnej prokuratúry Čadca, Pv 449/19/5502-10 zo dňa10.01.2020.
Trestný rozkaz bol obvinenému doručený dňa 02.04.2020, prokurátorovi dňa 26.03.2020 a obhajcovi obvineného dňa 09.04.2020.
Dňa 31.03.2020 podal odpor proti trestnému rozkazu Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T 4/2020 zo dňa 10.02.2020, prokurátor Okresnej prokuratúry Čadca.
Odpor bol podaný v lehote a nebol vzatý späť, preto sa trestný rozkaz prednesením obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní ruší.
Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného Ľ. T., výsluchom svedka poškodeného Y. T., výsluchom svedkyne E. T., výsluchom svedka MUDr. L. V., výsluchom svedka Y. T., svedkyne E. T. st., svedkyne E. T. ml., prečítaním listinných dôkazov a mal zistený skutkový stav, na základe ktorého rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Obžalovaný Ľ. T. na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení, vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., že je nevinný a ďalej na svoju obhajobu uviedol ku predmetnému skutku, že tam strihal plot. Nevie, ktorý deň to bolo, bol to piatok, 15:30 hod. Žena Y. T. prišla k nemu, stál pri ňom jeho syn Y. T. a ona sa rozbehla a kopla jeho syna do líca. Potom prišiel Y. T., bol niekde hore pri stromkoch, zavesil sa na tuju. On prišiel k nemu, že čo robí. T. mu povedal, že čo robia, a prečo to strihajú. Bola tam E. T.
- jeho mama, syn Y. T. a manželka E.. Či tam poškodeného štúril, to nevie. Je tam dva metre vysoké pletivo. Zospodu sú nasadené tuje vo výške asi 3 až 4 metre. Potom poškodený povedal, že zavolá políciu a oni všetci odišli preč. E. T. nadávala jeho mame, že je k...., p... a aj jemu, že žijú ako cigáni, nech si dajú opraviť papule, že im smrdí z húb. Oni išli preč ku svojmu domu a E. T. tam medzitým ešte párkrát pribehla a začala nadávať jeho žene, že je p... bachratá. Odišli preč, prišla polícia. Polícia nechala auto asi na jeho dvore. E. T. ich čakala pri bránke. Policajti išli tam, teda ku E. T. a Y. T., tam boli asi hodinu a potom išli preč, keď išla preč polícia. Prišiel ku policajtom ku autu opýtať sa, či budú vypočutí aj oni, povedali, že nie, že majú čakať predvolanky. Hliadka odišla. Y. T. sa zobral aj so ženou, orezával stromky a ona hrabala popod stromy. Orezával to z rebríka pílkou. Nie je pravdou to, čo je uvedené v obžalobe. Fyzicky Y. T. nenapadol, má na to troch svedkov. V ruke držal akurát kliešte, s ktorými strihal plot. Nedržal v ruke drevenú násadu na sekeru, neudrel poškodeného drevenou násadou po ľavej ruke. Na otázku, aby popísal podrobne fyzický konflikt medzi ním a poškodeným, uviedol, to bola taká rýchla akcia. On strihal plot a E. T. kopla jeho syna Y. T., poškodený rýchlo prišiel, on rýchlo išiel k tej tuji, kde stál poškodený a tam ho štúril. Nevie, či rukou, či tujou. Po štúrení sa nič nedialo. Poškodený zostal stáť, začal vykrikovať. To bol jediný fyzický kontakt medzi ním a poškodeným. Na otázku, aby sa vyjadril k výpovedi jeho manželky v prípravnom konaní, ktorá uviedla, že sa na poškodeného zahnal, uviedol, že to nie je pravdou, čo tvrdí jeho manželka, že by sa na poškodeného zahnal. Na otázku, ako si vysvetľuje zranenia, ktoré utrpel poškodený, uviedol, že ako mohol utrpieť zranenia, keď orezával stromky do večera a bol ošetrený až v pondelok ráno. Podľa neho nemohol so zlomeninou niečo robiť, orezávať stromčeky. On so synom bol na ošetrení v ten deň po tom, čo ho kopla E. T.. Obžalovaný v prípravnom konaní uviedol: „na to medzi nami vznikla najprv hádka a vzápätí aj sme sa fyzicky napadli, a
to tak, že sme sa vzájomne začali sácať, pričom sme tam zlomili následkom napádania aj jednu tuju. Ja som ho nejako fyzicky nenapadol, iba sme sa vzájomne sácali a škubali, a to, čo sa uvádza v uznesení, teda že som ho mal udrieť drevenou násadou, nie je pravda“ a na hlavnom pojednávaní uviedol, že medzi ním a poškodeným došlo k jedinému fyzickému kontaktu, kedy ani nevie, či rukou, či tujou sotil poškodeného, k výzve, aby teda ozrejmil rozpor medzi výpoveďou v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že tak ako vypovedal dnes (na hlavnom pojednávaní), tak vypovedal aj vtedy (v prípravnom konaní). Stále vypovedá pravdu, nebude sa k tomu vyjadrovať. To, čo povedal teraz, tak to je pravda.
Svedok poškodený Y. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v mesiaci marec 2019, bola sobota, v ten deň boli voľby, on sa nachádzal doma, mohli byť asi tri hodiny poobede. Strihal stromky na záhrade a sused Ľ.G. T. vyletel zo svojho domu, pričom vulgárne nadával, že je skur.... syn, vyj..... a utekal popod garáž ku plotu, ktorý rozdeľuje ich spoločné záhrady. On prišiel k tomu plotu a sused T. ten plot strihal. Pýtal sa ho, že čo to robí. On vybehol spod tej medze ku nemu, pričom v ruke držal drevenú násadu na sekeru a jedenkrát ho udrel touto násadou do ľavej ruky, konkrétne do kosti nižšie lakťa. Na to mu povedal, že sa s ním nebude biť a manželke, ktorá bola vedľa neho povedal, až zavolá políciu. Sused ešte aj potom chcel vytrhnúť ešte tuju, ktorú zlomil. Následne, po príchode polície na miesto, vec oznámili a vec zadokumentovali. On v ten deň bol doma, nakoľko ho začala ruka bolieť, tak sa cestou do práce zastavil na ošetrenie do nemocnice v meste M., kde bol ošetrený, bola mu nasadená sadra na ruku a povedali mu, že to má zlomené. Následne išiel na ubytovňu do I. a v pondelok ráno prišiel s papiermi z ošetrenia na políciu. V čase útoku stál vedľa tují, na svojom pozemku, asi 30 cm od plotu. Bezprostredne po ošetrení sa nevrátil na Slovensko domov, pretože musel vrátiť firemné auto. Na otázku, ako ďaleko stáli od seba v čase skutku, uviedol, že on stál za plotom, sú tam tuje, stál na zámkovej dlažbe. Nevie, aká je to vzdialenosť, bolo to blízko, tesne. Obžalovaný mohol byť od neho možno pol metra, meter. Úder obžalovaného smeroval na jeho ruku. On ruku zdvihol, lebo obžalovaný kričal a vyletel na neho s tou násadou. Zdvihol ju, aby ho nešľahol. Videl tú násadu, ako ho chcel šľahnúť, preto ruku zdvihol. Ruku nastavil tak, že sa chránil, aby ho nešľahol po hlave. Zdvihol ruku, ktorú mal pokrčenú v lakti a dvihol lakeť do výšky ramena. Na otázku, kedy a akým spôsobom sa začalo prejavovať zranenie, uviedol, ž e na druhý deň mu to opuchlo, pichalo ho tam. Po údere mal na ruke také tri body, vyzeralo to ako oko. Bol to červený veľký fľak, a ako keby biele vo vnútri. Manželka mu to aj odfotila. Nevie, či manželka ukázala fotku policajtom, ktorí tam hneď prišli, ale on im ukázal svoje zranenie. Keď ho to pichalo, tak nešiel do práce v pondelok, ale išiel z domu už v nedeľu. Nevie, čo mal v predmetný deň oblečené, či mal krátky rukáv, je to dávno. Na otázku, kto bol v čase skutku prítomný, uviedol, že tam bola manželka obžalovaného, matka obžalovaného, dcéra a syn obžalovaného Z jeho strany tam bola jeho mama, tá má 85 rokov, videla to, bola na balkóne. Viac tam nikto nebol, čo to videl. Jeho manželka sa v čase útoku nachádzala kúsok od neho, bola tam ako prvá. Na otázku, kde sa na mieste skutku zobrala tá násada, uviedol, že to nevie. Vie, že bola nová a mohla mať cca 70 cm. Prvýkrát zbadal u obžalovaného násadu až vtedy, keď ho chcel udrieť. On akurát videl, že obžalovaný strihal pletivo, mal kliešte a potom už mal tú násadu. Nevidel, odkiaľ ju zobral. Nevedel, že ju tam má na neho pripravenú. Sú tam tuje, plot z tují, trojmetrový, nič nie je vidieť. Tam, na pozemok obžalovaného nevidel, vo výhľade mu bránili tuje. A je tam ešte plot. Medzi ním a obžalovaným v čase, keď ho obžalovaný udrel, boli tuje. On obžalovaného nevidel, keď ho udieral, pretože medzi nimi bola tuja. Nastavil iba ruku, keď ho obžalovaný udieral tou násadou. Obžalovaného videl, keď ho udrel. Obžalovaný vybehol zo svojho pozemku a on bol na zámkovej dlažbe, vedľa svojho plota, kde sú tuje. Videl, že obžalovaný sa ku nemu priblížil, bolo to nečakané, že ho udrel, lebo nevedel, že má násadu. Predtým nevidel, že má v ruke násadu. Obžalovaný vybehol po svojom pozemku smerom k oploteniu. To videl a spoza toho oplotenia, za ktorým sú tuje, ho udrel. Proste cez ten plot ho udrel tou násadou. Breh, po ktorom obžalovaný vybehol, je vysoký viac než meter. Je tam oplotenie, pletivové, vysoké cca 1,6 metra. Tuje sú tesne blízko oplotenia. Za týmto všetkým sa obžalovaný nachádzal a spoza tohto oplotenia ho obžalovaný udrel. Na otázku, ako dlho po tom ešte v tú sobotu pracoval, uviedol, že prišli policajti, pofotili to a potom už nič nerobil. Zobral rebrík zo záhrady a išiel domov. Už tam ani nemal čo robiť. Pred skutkom videl, ako obžalovaný strihal pletivový plot. Cez tujový plot videl, že tam prišla k nemu celá rodina, pretože jeho pozemok je vyššie ako pozemok obžalovaného. Videl, že obžalovaný má pripravené nožnice a videl, že ich má v ruke. Na otázku, na základe čoho identifikoval, že ho udrel práve obžalovaný, uviedol, že videl, že ho šľahol obžalovaný. Obžalovaného videl cez tuje, sem-tam niečo vidieť, nie sú až také husté. Na otázku, ako bol po zranení obmedzený v obvyklom spôsobe života, uviedol, že mal sadru, bol na PN. Robí montérsku robotu, tak ju nemohol robiť. V domácnosti nič nerobil, nikto mu nemusel pomáhať. Všetky činnosti, aj čo sa týka hygieny, zvládol sám. Nemohol spávať na tej strane, kde mal zlomenú ruku. Je držiteľom
vodičského preukazu. Po lekárskom ošetrení už nemohol viesť motorové vozidlo. Na ošetrenie nešiel hneď, keď sa to stalo, lebo nepočítal s tým, že to má zlomené. Úder bol vedený z jeho pohľadu ako tupý. Nevie, čo cítil, keď ho obžalovaný udrel. Zoštípalo ho to a zbolelo. Bol to jeden úder, po ktorom povedal manželke, nech zavolá policajtov. Policajtom povedal ako sa mu to stalo, policajti však neriešili násadu, ktorou mal byť udretý.
Svedkyňa E. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 30.03.2019 sa nachádzala v mieste trvalého bydliska, pričom spoločne s manželom Y. T. montovali na plot zo spodnej strany kari siete, aby sa ich pes nedostal na pozemok k susedom T.. Asi okolo 13:30 hod. odišla do domu navariť obed a manžel išiel strihať v záhrade ovocné stromy. Asi v čase okolo 15:00 hod. započula krik z vonku, preto vyšla von na záhradu a videla, ako sused Ľ. T. strihá pletivo na ich plote a odstrihol ho od hora až dole a dokonca aj kari sito, ktoré tam namontovali. Ona s manželom podišli k tomu oploteniu, kde ho sused rozstrihol. Sused sa tam tiež nachádzal a jej manžel sa ho opýtal, čo to robí, pričom sused im vulgárne nadával. Zrazu sused zobral do ruky nejakú drevenú násadu, asi cca 70 cm dlhú a zahnal sa touto násadou jedenkrát po jej manželovi smerom na hlavu, pričom manžel si dal pred seba ľavú ruku a úder smeroval do lakťa. Po tomto jej manžel povedal, aby zavolala políciu. Išli spoločne k svojmu domu, odkiaľ volala na políciu a vec oznámili. Po tomto skutku, v ten deň, manžel nevykonával žiadne práce. Na otázku, čo mal vtedy manžel oblečené, uviedla, že mal montérky. Na časti tela, kde smeroval úder si nepamätá, čo mal oblečené. Ona vyhotovila na telefón fotku zranenia, ktoré utrpel v predmetný deň. Na otázku, na základe čoho identifikovala, že práve obžalovaný udrel poškodeného, uviedla, že to videla cez tuje. Obžalovaný vyskočil na medzu, plot bol už v tom čase rozstrihnutý. Ona v tom čase bola od poškodeného cca 1 meter smerom k medzi a k pletivu, smerom k pozemku obžalovaného. Ostatní príbuzní boli od obžalovaného cca 3-4 metre smerom na pozemok obžalovaného. Ona videla aj cez tie tuje. Keď prišla k poškodenému, tak obžalovaný už strihal pletivo. Keď ho prestrihol, tak ho chytil a trhal smerom k svojmu pozemku. Pletivo sa mu podarilo odtrhnúť. Keď odtrhol pletivo, nič nebránilo prechodu medzi pozemkami. Dalo sa prejsť pomedzi tuje. Obžalovaný sa zavesil na jednu tuju, nevie, čo s ňou chcel urobiť, a potom sa jeden konár tuje zlomil. Obžalovaný potom vyskočil na medzu a udrel poškodeného. Ten plot robil ešte mužov otec a aj tie stĺpiky. Bolo to tam už 33 rokov. Obžalovaný s tým plotom nesúhlasil, a preto ho odstraňoval. Na otázku, čo sa dialo po útoku, keď jej poškodený povedal, aby volala políciu, uviedla, že išla do domu pre mobil, zavolala na políciu, tam im to ohlásila, povedali, že prídu neskôr, že sú voľby, že majú povinnosti. Oni odišli z miesta, kde sa skutok stal, išli do domu a čakali na policajtov. Kým prišli policajti, odfotila zranenie na mobil. Fotky nikomu neukazovala, zabudla ich v tom strese ukázať aj policajtom, keď ju predvolali. Zranenie poškodený neukazoval nikomu. Zranenie videla ona, svokra, jej muž, teda tí, čo bývajú spolu v domácnosti a tiež ho videli aj policajti. Ten úder bol taký moment, zranenie bolo celé červené. Poškodený bol vystresovaný, nevie sa vyjadriť k jeho reakcii po údere. Poškodený išiel k lekárovi v nedeľu, lebo ho ruka začala bolieť, mal to opuchnuté. Skutok sa stal v sobou. Keď mu ruka opuchla a začalo ho to bolieť tak išiel, v sobou to ešte také nebolo, v nedeľu išiel do roboty a zastavil sa u lekára, ruku mal v sadre. Pred úrazom robil všetko, po úraze nerobil šesť týždňov nič. Keď mal ruku v závese, nemohol pracovať. Poškodený je pravák, zranená bola ľavá ruka. Bol obmedzený v hygiene, vo všetkom. Musela mu pomáhať s obliekaním, s hygienou. S lyžicou sa vedel najesť, lebo je pravák, ale s príborom mu pomáhala, krájala mu jedlo. Poškodený nemohol po úraze šoférovať, vozila ho ona. Kvôli úrazu bol obmedzený celkovo 43 dní, kým mu nedali dole ortézu. Počas tejto doby mu musela pomáhať. Na otázku, aby ozrejmila vetu, že obžalovaný vyskočil na medzu a udrel poškodeného, uviedla, že obžalovaný vyskočil zo svojho pozemku na ich medzu, kde rozstrihol to pletivo a poškodeného udrel. Dostal sa k poškodenému pomedzi tuje. Obžalovaný tým výskokom sa dostal v podstate na úroveň ich pozemku, ktorý je vyššie postavený než pozemok obžalovaného. Teda obžalovaný bol v podstate na rovnakej výškovej úrovni, ako oni, možno trochu nižšie, ako oni, lebo pozemok sa postupne zvažuje a z tohto miesta udrel poškodeného. Videla odkiaľ obžalovaný vyskočil na medzu. Medza môže byť vysoká jeden meter, bol to moment. Nevie časovo ohraničiť, koľko to trvalo od výskoku po úder. Medzi ňou a obžalovaným boli tuje. Na otázku, kam smeroval úder násadou na poškodeného, na ktorú časť tela, uviedla, že nevie, či chcel trafiť hlavu, ona to vnímala, že úder smeroval na hlavu. Úder však nezasiahol hlavu poškodeného, lebo si poškodený kryl hlavu rukou. Ona to vnímala tak, že poškodený si rukou kryl hlavu.
Svedok Y. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si pamätá, že v ten deň im poškodený prestrihával plot. Už si to nepamätá. Vie, že obžalovaný poškodeného ničím nešľahol, ani ničím neudrel. Vie, že si tam vymieňali názory. Nadávali si tam. K fyzickému incidentu medzi obžalovaným a poškodeným nedošlo. V prípravnom konaní svedok uviedol, že v daný deň sa nachádzal doma, pričom išiel za svojím otcom
k pletivu, ktoré sa nachádza za chalupou č. XXX, a toto pletivo spoločne s otcom rozstrihli, lebo toto oplotenie je na ich pozemku. V tom čase ku ním prišli susedia E. T. a Y. T. a začali im vulgárne nadávať. Tiež sa pýtali, prečo to oplotenie strihajú. Otec im na to povedal, že strihajú ho preto, lebo je na ich pozemku. Ako strihali pletivo, tak E. T. do neho jedenkrát kopla nohou do tváre, následkom čoho sa on skúľal z medze. Jeho otec sa opýtal E. T., čo robí a Y. T. začal niečo hundrať a otec ho jedenkrát udrel päsťou do jeho ruky pod lakeť. V tomto momente, ako ho otec jedenkrát udrel do ruky, tak ku ním prišla aj stará mama E. a jeho matka sa v tom čase už nachádzala pri nich. Po tomto tam boli už iba vulgárne nadávky, ktoré boli už riešené na Okresnom úrade Čadca. Následne susedia povedali, že zavolajú políciu, preto oni čakali na svojom pozemku a susedia na svojom až do príchodu hliadky polície, kde najprv boli policajti pri susedoch a potom prišli ku nim a vec bola T. oznámená. Po tom, ako odišli policajti, on išiel na ošetrenie do nemocnice, a ako už išiel nastúpiť pri dome do vozidla, tak si všimol, že sused Y. T. orezával vo svojej záhrade stromky. Fyzickým útokom E. T. mu bolo spôsobené zranenie, a to mierne pomliaždenie krku a ucha. Následne bol práceneschopný od dňa 01.04.2019 do 12.04.2019. Svedok k rozporu medzi výpoveďou na hlavnom pojednávaní a výpoveďou v prípravnom konaní uviedol, že na hlavnom pojednávaní vypovedal inak, lebo si to nepamätá. Pripúšťa, že je pravdou, čo uviedol v prípravnom konaní. V zápisnici je to uvedené, lebo zo strany polície bol na neho vyvíjaný tlak, stále sa ho niečo pýtali, nevedel, čo má hovoriť. Rýchlo sa ho pýtali, rýchlo odpovedal, tak si neuvedomil, čo hovoril. Nevidel, že obžalovaný udrel poškodeného päsťou do ruky pod lakeť. Ďalej k výpovedi na otázku, či obžalovaný napadol poškodeného iným spôsobom, uviedol, že nenapadol. Na otázku, aby opísal spory, ktoré sú v súvislosti s oplotením, uviedol, že obidva ploty, pletivový a aj živý, sú posunuté smerom do ich záhrady. V minulosti kvôli tomu medzi nimi spory neboli. Na otázku, či ho napadla E. T., ako to uvádzal vo svojej výpovedi, uviedol, že je pravdou, že ho fyzicky napadla, bol u lekára, bolo vedené aj konanie, nevie, ako dopadlo.
Svedkyňa E. T. st. na hlavnom pojednávaní uviedla, že počula krik za chalupou, išla tam a tam jej nadávala E. T. „ty ku... stará, kto ťa tu volal“. Keď tam prišla, tak obžalovaný sa držal rukami tují, ktoré má vysadené poškodený. Potom odišli preč, prišla hliadka, hliadka odišla. Poškodený zobral rebrík, orezával stromčeky a manželka poškodeného mala plachtu a zbierala tie konáriky. Obžalovaný stál zospodu pod medzou. Zdá sa jej, že tam bol rozhradený plot a on sa dostal k tým tujám. Nevie, prečo sa tých tují držal. Videla, že obžalovaný aj zlomil konár na tuji. Medzi ich pozemkami je jeden pletivový plot a tie tuje sú nad plotom. Aj tam bol pôvodne pletivový plot, ale nevie, kto si ten pletivový plot rozhradil, a preto sa obžalovaný dostal k tým tujám. Fyzický útok medzi obžalovaným a poškodeným nevidela. Na otázku, kto a čo z prítomných osôb rozprával, keď tam prišla, uviedla, že T. jej nadávala, že na čo tam prišla, kto ju volal. Obžalovaný s poškodeným si navzájom nadávali. Policajtov volal poškodený, hliadka prišla. S nimi sa nebavili a potom hliadka odišla a poškodený išiel robiť aj s tou rukou. Na otázku, čo sa stalo potom s pletivovým plotom v mieste, kde bol rozhradený, uviedla, že tam bolo cvaknuté pletivo, to pletivo dali potom dohromady. Isto to dal dohromady poškodený.
Svedkyňa E. T. ml. na hlavnom pojednávaní uviedla, že niečo robili vonku, išli pustiť psa a zistili, že poškodený má rozhradený plot, tak to išla povedať manželovi, teda obžalovanému a on povedal, že si ide to tiež zo svojho pozemku rozhradiť. Začal strihať ten plot. Vtom tam prišiel poškodený, že čo robí. Začal mu nadávať, osočovať ho. Obžalovaný ten plot strihal a musel sa zachytiť o tuju, ktorú zlomil. Tuje sa chytil, aby nespadol. Potom si tam nadávali navzájom. Poškodený vyskakoval, že čo si to obžalovaný dovoľuje a týmto celý incident skončil. Poškodený stále vykrikoval, že zavolá políciu, čo aj urobil a pani T., keď čakala na políciu, tak sa im oprela o plot a začala sa im vysmievať, že oni s nimi zatočia, že budú platiť až budú čierni, a že môžu byť radi, že bývajú v tej chalupe, nevie, čo tým myslela. Asi za pol hodinu prišli policajti, rozprávali sa s poškodeným a jeho manželkou. A keď policajti odišli, tak videla, že poškodený mal v ruke pílku a orezával stromy a išiel šoférovať auto v pondelok. Na otázku, ako reagoval obžalovaný pri tomto incidente, či napadol fyzicky poškodeného, uviedla, že obžalovaný bol nahnevaný, lebo mu poškodený nadával, ale neublížil mu, fyzicky ho nenapadol. Obžalovaný sa na poškodeného nezaháňal. Následne bola svedkyňa vyzvaná k odstráneniu rozporu medzi výpoveďou na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, kde uviedla: „ako sa tam teda osočovali a si nadávali, tak manžel Ľ. sa zahnal jedenkrát rukou na Y. T.Č., pričom nevidela to, či ho aj touto rukou nejako udrel“ a na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa obžalovaný na poškodeného nezahnal, žiadny fyzický atak medzi obžalovaným a poškodeným nevidela, svedkyňa k rozporu uviedla, že v prípravnom konaní padali jedna otázka za druhou a nevedela ani čo má povedať. Trvá na tom, že obžalovaný poškodeného neudrel. Nevidela, že by sa obžalovaný rukou zahnal na poškodeného, ani nevie, čo v prípravnom konaní hovorila. Keď zápisnicu podpísala, asi si ju dobre neprečítala. Na otázku, či sa jej niekto pri tomto
incidente sťažoval na nejaké zranenia, bolesť, ak áno, kto a kedy, uviedla, že jej sa nikto nesťažoval, až na to, čo kopla pani T. jej syna a bol až na pohotovosti. Na otázku, či počula sťažovať sa poškodeného na nejakú bolesť po tomto incidente, uviedla, že si nepamätá, ale zdá sa jej, že pán T. niečo vykrikoval. Nevie, nepamätá si to už, na ruku alebo tak čosi. Následne bola svedkyňa vyzvaná k odstráneniu rozporu medzi výpoveďou na hlavnom pojednávaní a výpoveďou v prípravnom konaní, kde uviedla: „po tom ako polícia odišla, tak Y. T., ktorý sa sťažoval na bolesť ruky, začal orezávať stromky vo svojej záhrade z rebríka“, k rozporu svedkyňa uviedla, že je pravdou, čo uviedla, že teda Y. T. po tom, čo odišla polícia a po tom, čo sa sťažoval na bolesť ruky, začal orezávať stromky. Na otázku, aby uviedla, v ktorej časti bol rozstrihnutý plot, uviedla, že si to nepamätá, niekde v strede. Pletivo bolo rozstrihnuté po celej výške, teda od vrchu až dole. Incident, ktorý je predmetom konania, sa stal v blízkosti miesta, kde bol plot rozstrihnutý. Tá tuja, v ktorej sa zachytil obžalovaný, bola trocha ďalej, než bol plot rozstrihnutý. Bolo to kúsok, asi 50-70 cm od miesta, kde bol plot rozstrihnutý. V čase, keď bola na mieste ona, bola tam E. T. staršia, obžalovaný, jej syn Y. T., poškodený a E. T.. Nevie, kto tam kedy prišiel. Nevie si vysvetliť, akým spôsobom bolo poškodenému spôsobené zranenie, ale obžalovaný mu ho určite nespôsobil.
Svedok MUDr. U. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si trvá na záveroch písomne podaného lekárskeho odborného vyjadrenia zo dňa 19.10.2019. Tieto závery nechce meniť, ani dopĺňať. Poškodený bol obmedzený v obvyklom spôsobe života v dôsledku zranení, ktoré utrpel dňa 30.03.2019, po dobu piatich týždňov. Mal fixáciu sadrou, imobilizáciu končatiny. Bol obmedzený na manuálnych prácach, mal šetriaci režim. Po sňatí sadry vykonával cvičenia. Na otázku, či pripúšťa skutočnosť, že poškodený bol PN 40 dní, uviedol, že áno, pripúšťa, ale je to vec odborného lekára. Na otázku, aké zranenia mohol utrpieť poškodený, ak podľa výpovede poškodeného, obžalovaného útok smeroval na hlavu, v prípade ak by poškodený nezdvihol ruku nad hlavu, uviedol, že predpokladá len ľahké poranenie, pomliaždenie, tržná rana v oblasti vlasatej časti hlavy. Na otázku, aká by bola bolestivosť úrazu, ktorý hodnotil v lekárskom odbornom vyjadrení, uviedol, že bolestivosť je individuálna a v tomto prípade predpokladá miernu bolesť. Bezprostredne po údere sú vonkajšími znakmi opuch a bolestivosť a obmedzenie hybnosti. Toto je poranenie, s ktorým sa dá fungovať. S rukou môže vykonávať nejaké aktivity, je to samozrejme bolestivé. Každý to individuálne toleruje. Je možné, že zranenie mohlo vzniknúť aj iným úderom. Nepredpokladá, že u poškodeného by toto zranenie vzniklo úderom päsťou. Úder je na malú plochu, hlavička vretennej kosti je na vonkajšej oblasti lakťa. Anatomicky ide o malú plochu. Predpokladá, že ide o predmet, ktorý je tvrdší a nezaberá veľkú plochu. Poranenie poškodeného nie je veľké, ide len o naštiepenie kosti. Poškodený mal opuch a bolestivosť a aj v bežnej praxi sa stáva, že pacient príde s oneskorením na ošetrenie. Zdôrazňuje, že nejde o zlomeninu, ale len o naštiepenie. Bolestivosť sa môže stupňovať so zvýraznením opuchu a s prítomnosťou krvnej podliatiny. Stane sa, že pacient ešte funguje. Pokiaľ ide o fotodokumentáciu predloženú poškodeným, z tejto sa nedá určiť, či ide o zranenie v súvislosti so skutkom, ktorý je predmetom obžaloby.
Podľa lekárskeho odborného vyjadrenia MUDr. L. V. zo dňa 19.10.2019 (č.l. 58-60), poškodený Y. T. utrpel naštiepenie hlavičky vretennej kosti vľavo. Po úraze je ošetrený 31.03.2019 o 18:40 hod. na ortopedickej ambulancii nemocnice M. s údajmi a klinickým nálezom: - napadnutý susedom, udretý drevenou násadou do ľavého lakťa. Objektívne - krvná podliatina a opuch lakťa vľavo. Bolestivé rotačné pohyby. Bolestivosť nad hlavičkou vretennej kosti. Je odoslaný na RTG - tam naštiepenie hlavičky vretennej kosti. Záver - trauma, vyšetrenia - ako RTG nález, má naloženú sadrovú dlahu na lakeť, kontrola o štyri dni na chirurgickej ambulancii. Poškodený teda utrpel naštiepenie hlavičky vretennej kosti vľavo. Nález má verifikovaný RTG a následne naloženú vysokú sadrovú fixáciu na lakeť vľavo. Obvykle je táto fixácia ponechaná na dva až tri týždne. Potom pacient rehabilituje. Celková doba liečby bežne nepresahuje päť týždňov. Mechanizmus vzniku zranení: je evidentný tupý silný náraz na oblasť vonkajšej strany lakťa, tam je anatomická pozícia hlavičky vretennej kosti, pre tupý úder do danej lokality, je možné, že drevenou násadou, svedčí i objektívny nález krvnej podliaty a opuchu. Poškodený uviedol: „Ľ. T. sa naklonil ponad oplotenie a drevenou násadou, dlhou asi 50 cm, sa zahnal na mňa, pričom ma udrel do oblasti lakťa ľavej ruky“. Vyššie uvedené poranenie zodpovedá popisu mechanizmu vzniku, ako ho pri výpovedi udáva poškodený, teda úder drevenou násadou na vonkajšiu stranu lakťa vľavo. Nepredpokladá iný spôsob vzniku poranenia. Uvedené poranenie je s obmedzením na obvyklom spôsobe života asi päť týždňov (bolestivosť, kľudový režim, analgetická liečba, sadrová dlaha, rehabilitácia). Z medicínskeho hľadiska ide o ublíženie na zdraví. U poškodeného sa prejavovala bolestivosť, opuch, obmedzenie hybnosti v lakti vľavo. Poškodený nebol hospitalizovaný, práceneschopnosť je s bežnou dobou päť týždňov. Doba liečby je päť týždňov. Rehabilitácia je možná individuálnym spôsobom dobou dvoch až troch týždňov. Obvyklá celková doba poruchy zdravia je päť
týždňov. Priebeh liečby bol bez komplikácii. Toto poranenie nezanecháva dočasné, ani trvalé následky. Vzhľadom k charakteru poranenia, spôsob jeho vzniku, smeru a intenzite útoku, nemohlo dôjsť k ťažkej poruche zdravia. Úraz ohodnocuje z titulu odškodnenia bolestného na sumu 540,94 € (26,7 bodov x 20,26 €).
Podľa úradného záznamu z preverenia oznámenia MV SR, OR PZ , OPP, OO PZ Čadca zo dňa 30.03.2019 (č.l. 7), dňa 30.03.2019 o 15:30 hod. bola hliadka OO PZ Čadca vyslaná stálou službou OO PZ Čadca preveriť oznámenie do Č. - C., Č. U., k rodinnému domu č. XXXX,odkiaľ volala E. T.V., že tam majú nezhody so susedom Ľ. T., ktorý im poškodzuje plot. Na mieste sa nachádzala oznamovateľka E. T. a jej manžel Y. T., ktorí hliadke uviedli, že so susedmi majú už dlhšie nezhody kvôli hraniciam pozemkov. Keď Y. T. strihal stromčeky nad domom, tak prišiel k nemu Ľ. T. a nadával, že mu ten plot poškube. Keď Y. T. prišiel pod dom, zistil, že Ľ. T. mu roztrhal pletivo v jednom mieste, toto ohol a zlomil jeden strom (tuju). Pri tom ako sa toto všetko odohrávalo, dochádzalo tiež k rôznym vyhrážaniam zo strany T., pričom Y. T. udrel dreveným poriskom zo sekery po ľavom predlaktí, to si však údajne nevyžiada lekárske ošetrenie. Hliadka na mieste vyhotovila fotodokumentáciu, ohliadku miesta priestupku, čo sa týkalo poškodenia oplotenia.
Podľa odpisu registra trestov GP SR obžalovaný v ňom nemá záznamy.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaný bol štyrikrát postihnutý za spáchanie priestupku, a to dňa 30.03.2019 - úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním, ktorého priestupku sa dopustil tak, že dňa 30.03.2019 v čase okolo 15:20 hod. pri rodinnom dome na adrese Č.E. - C. XXX vulgárne nadával Y. T., že je kokot vyjebaný a vyjebanec skurvený. Za toto konanie mu bolo uložené pokarhanie. Dňa 17.07.2017 sa dopustil priestupku - škodová udalosť, za čo mu bolo uložené napomenutie. Dňa 21.03.2017 sa dopustil priestupku - úmyselným spôsobením škody na cudzom majetku, poškodením veci z takého majetku tým, že dňa 21.03.2017 v čase okolo 12:00 hod. traktorom poškodil železnú rampu nachádzajúcu sa na pozemku XXXX U. V. A., a to tak, že do rampy úmyselne traktorom vrazil a následne pokračoval v jazde po tomto pozemku, kde traktorom zvalil tri kusy drevených kolov ohraničujúcich pozemok 11647 v V. A.Č., čím E. Q. spôsobil škodu vo výške 9,- €. Za toto konanie mu bola uložená pokuta vo výške 50,- €. Zároveň bol uznaný vinným z priestupku, ktorého sa dopustil úmyselným spôsobením škody na cudzom majetku, poškodením veci z takéhoto majetku tým, že mal v presne nezistenom dni v mesiaci október 2016 svojím traktorom zn. Zetor poškodiť (vyvaliť) šesť kusov drevených kolov a drevenú závoru nachádzajúcu sa na pozemku parcelné číslo XXXX U. V. Ú. A., časť u Š., čím mal majiteľke E. V. spôsobiť škodu vo výške 25,- €. Za toto konanie mu bola uložená pokuta vo výške 30,- €.
Podľa správy Mestského úradu Čadca obžalovaný je ženatý. Za posledných päť rokov sa nenachádza v evidencii priestupkov Mestského úradu Čadca. Nebol Mestskou políciou Čadca riešený v blokovom konaní.
Z vyšetrovacieho spisu MV SR, OR PZ Čadca, OPP, OO PZ Čadca, ČVS: ORP-954/OO-CA-2019, mal súd zistené, že bolo vedené konanie vo veci podozrenia z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. por., ktorého sa mala dopustiť E. T., pričom predmetné konanie E. T., vo veci fyzického napadnutia, ďalej prejednáva v priestupkovom konaní Okresný úrad, odbor všeobecnej a vnútornej správy, oddelenie priestupkov, Čadca.
Podľa rozhodnutia Okresného úradu Čadca, odbor všeobecnej vnútornej správy Čadca, OÚ-CA- OVVS-2019/009333 zo dňa 24.10.2019, právoplatný dňa 24.10.2019, bol obvinený Ľ. T. uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa ustanovenia § 50 ods. 1 citovaného zákona, ktorého sa dopustil úmyselným spôsobením škody na cudzom majetku, poškodením veci dňa 30.03.2019 v čase okolo 15:20 hod. pri rodinnom dome na adrese Č. - C. Č.. XXXX obvinený Ľ.C. T. úmyselne poškodil pogumované pletivové oplotenie rozmeru 160 cm x 4 metre, čím poškodenému Y. T. spôsobil škodu na majetku vo výške 9,12 €. Za toto konanie mu bola uložená pokuta vo výške 60,- €.
Zo spisu OR PZ Čadca, odbor poriadkovej polície, OO PZ Čadca, ČVS: ORP-P-159/2019, mal súd zistené, že sa v ňom nachádza fotodokumentácia v súvislosti so skutkom zo dňa 30.03.2019, ktorá je súčasťou zápisnice o ohliadke mieste priestupku. Ohliadka začala dňa 30.03.2019 o 16:20 hod. a bola ukončená dňa 30.03.2019 o 16:40 hod. Fotodokumentácia zachytáva situačný záber na mieste
pri dome č. XXXX, záber na oplotenie medzi domami č. XXXX E. Č.. XXX, záber na tuje vysadené pri oplotení, záber na zlomenú tuju, záber na poškodené oplotenie a záber na vyznačenú hranicu pozemku. Fotodokumentácia je zle čitateľná, čiernobiela. Na jej základe možno konštatovať, že zachytáva pletivové oplotenie, súbežne s ktorým sú v jednej línii, v tesnej blízkosti vysadené tuje, ktorých výška presahuje výšku pletivového oplotenia. Oplotenie sa nachádza na vyvýšenom mieste. Na fotografii, ktorá zachytáva porušené pletivové oplotenie, sú zachytené aj tuje, možno konštatovať, že medzi tujami sú medzery, pomedzi ktoré vidieť z jedného pozemku na druhý.
Podľa správy MV SR, OR PZ Čadca, OPP, OO Čadca, bolo zistené, že sa obžalovaný nedopustil po 10.01.2020 trestného činu alebo priestupku. Šetrením v okolí miesta bydliska menovaného bolo zistené, že nemá dobré vzťahy so susedmi, nakoľko už v minulosti sa dopúšťal voči susedom opakovaných schválnosti a má konfliktnú povahu.
Na č.l. 133 sa nachádza fotodokumentácia predložená poškodeným, ktorá zachytáva predlaktie ľavej ruky, ktoré je začervenané. Svedok MUDr. L. V. sa vyjadril k tejto fotodokumentácii, že sa nedá určiť, či ide o zranenie v súvislosti so skutkom, ktorý je predmetom obžaloby. Ďalej fotodokumentácia zachytáva pletivové oplotenie pohodené na svahu.
Vykonaným dokazovaním po skutkovej stránke bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný dňa 30.03.2019 v čase okolo 15:20 hod. v Č.E. - C., okr. Č., fyzicky napadol Y. T. tak, že v mieste svojho trvalého bydliska v Č. - C. XXX,okr. Č., prišiel držiac v rukách drevenú násadu na sekeru k svojmu oploteniu, za ktorým v tom čase stál sused Y. T., trvale bytom Č. - C. XXXX, okres Č., a udrel Y. T. jedenkrát drevenou násadou na sekeru po ľavej ruke do oblasti lakťa, čím týmto fyzickým útokom Ľ. T. spôsobil Y. T. zranenie: naštiepenie hlavičky vretennej kosti vľavo, pričom porucha zdravia, PN a obmedzenie v obvyklom spôsobe života u Y. T. trvali 5 týždňov. Obžalovaný spáchanie skutku popiera. Pripustil, že v predmetný deň medzi ním a poškodeným došlo ku konfliktu kvôli oploteniu. Poškodený sa mal zavesiť na tuju a povedať mu, prečo strihajú pletivo. Obžalovaný nevie, či poškodeného štúril. Fyzicky poškodeného nenapadol. V ruke držal kliešte, nie drevenú násadu na sekeru. Poškodeného drevenou násadou po ľavej ruke neudrel. Môžu mu to potvrdiť traja svedkovia. Svedok Y. T. si na hlavnom pojednávaní v podstate nič nepamätal, uviedol, že obžalovaný poškodeného ničím nešľahol, ani neudrel a k fyzickému incidentu medzi obžalovaným a poškodeným nedošlo. V prípravnom konaní svedok však uviedol, že obžalovaný poškodeného jedenkrát udrel päsťou do jeho ruky pod lakeť. Rozpor medzi týmito dvoma výpoveďami nevedel však logicky zdôvodniť. Pripustil, že je pravdou to, čo uviedol, v prípravnom konaní. Ďalej však uviedol, že vypovedal pod tlakom polície a poprel, že by videl, ako obžalovaný poškodeného udrel päsťou do ruky pod lakeť. Svedkyňa AW. T. L.taršia, matka obžalovaného, uviedla, že videla obžalovaného ako sa drží rukami tují, ktoré mal vysadené poškodený. Potvrdila, že bolo prestrihnuté pletivo a v mieste, kde bolo prestrihnuté, bolo oplotenie rozhradené a taktiež potvrdila, že obžalovaný zlomil konár na tuji. Fyzický útok medzi obžalovaným a poškodeným nevidela. Svedkyňa E. T. ml., manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní potvrdila, že obžalovaný začal strihať plot, musel sa zachytiť o tuju, ktorú zlomil. Následne si poškodený s obžalovaným navzájom nadávali a tým celý incident skončil. V prípravnom konaní svedkyňa uviedla, že keď si obžalovaný s poškodeným nadávali, tak obžalovaný sa jedenkrát zahnal rukou na poškodeného. Nevidela to, či obžalovaný touto rukou aj poškodeného nejako udrel. Keď odišla polícia, tak poškodený sa sťažoval na bolesť ruky a začal orezávať stromčeky vo svojej záhrade. K rozporu medzi výpoveďou na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní uviedla, že si trvá na tom, že obžalovaný poškodeného neudrel. Nevidela, že by obžalovaný sa rukou zahnal na poškodeného a nevie teda, čo v prípravnom konaní hovorila. Pripustila, že sa jej zdá, ž poškodený niečo vykrikoval o incidente v súvislosti s nejakou bolesťou. Súd, pokiaľ ide o výpovede svedkov Y. T., E. T. st. a E. T. ml., tieto vyhodnotil ako účelové. Svedkovia nevedeli logicky zdôvodniť rozpor medzi výpoveďou v prípravnom konaní a výpoveďou na hlavnom pojednávaní. Zmenu výpovede na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotil ako snahu pomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti. Obžalovaného zo spáchania predmetného skutku usvedčuje predovšetkým svedok poškodený Y. T., ktorý podrobne opísal, čo sa stalo v predmetný deň medzi ním a obžalovaným. Jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní korešponduje s výpoveďou v prípravnom konaní. Poškodený potvrdil, že u obžalovaného videl násadu v jeho ruke a chcel ho ňou udrieť, preto zodvihol ruku, aby si chránil hlavu, a tak ako túto mal pokrčenú v lakti a dvihol lakeť do výšky ramena, ho obžalovaný násadou po nej udrel. Uvedené zranenie mu odfotila jeho manželka. Ukazoval ho aj polícii a na nasledujúci deň išiel s týmto zranením na lekárske ošetrenie. Svedkyňa E. T., manželka poškodeného, potvrdila výpoveď poškodeného. Videla, keď obžalovaný udrel
poškodeného. Obžalovaný predtým prestrihol pletivový plot, ktorý oddeľoval ich pozemky, toto pletivo odtrhol, a teda nič mu nebránilo v tom, aby prišiel k poškodenému a udrel ho. Po konflikte videla u poškodeného zranenie na ruke, toto odfotila. Zranenie videli aj policajti. Poškodený s týmto zranením išiel na druhý deň na ošetrenie k lekárovi. Svedok MUDr. V. potvrdil, že poškodený v predmetný deň utrpel naštiepenie hlavičky vretennej kosti vľavo s poruchou zdravia, PN a obmedzením v obvyklom spôsobe života v trvaní piatich týždňov. Mechanizmus vzniku zranenia zodpovedá tomu, ako toto uvádzal poškodený. Úder päsťou svedok vylúčil. O tom, že poškodený utrpel zranenia objektivizované lekárskym odborným vyjadrením, svedčia lekárske správy. Niet teda pochybností, že poškodený v predmetný deň utrpel zranenie a s poukazom na vykonané dokazovanie niet pochybností, že predmetné zranenie poškodenému spôsobil obžalovaný. Výpoveď obžalovaného a svedkov, ktorí vypovedali v prospech obžalovaného, teda príbuzných obžalovaného, súd vyhodnotil ako nevierohodné a účelové, v snahe pomôcť obžalovanému vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti. Svedkovia logicky nezdôvodnili rozpory medzi výpoveďami v prípravnom konaní a výpoveďou na hlavnom pojednávaní. V prípravnom konaní v podstate potvrdili výpovede týchto svedkov, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo ku konfliktu. Obžalovaný v predmetný deň prestrihol pletivové oplotenie medzi pozemkom obžalovaného a pozemkom poškodeného. Medzi obžalovaným a poškodeným došlo k ústnemu konfliktu a následne aj ku konfliktu fyzickému, kedy obžalovaný udrel poškodeného po predlaktí ľavej ruky. Svedkyňa E. T. v prípravnom konaní potvrdila, že obžalovaný sa zahnal jedenkrát rukou na poškodeného. Nevylúčila, že poškodeného aj udrel, nakoľko uviedla, že nevidela to, či ho aj touto rukou udrel. To, že k úderu došlo, potvrdzuje aj skutočnosť, ktorú svedkyňa uviedla, že po odchode polície sa poškodený sťažoval na bolesť ruky. Rovnako tak svedok Y. T. v prípravnom konaní potvrdil, že obžalovaný udrel poškodeného päsťou do jeho ruky pod lakeť. Uviedol, že obžalovaný udrel poškodeného päsťou. Pokiaľ ide o mechanizmus vzniku predmetného zranenia, s prihliadnutím na výsluch a závery lekárskeho odborného vyjadrenia MUDr. L. V., ktorý vylúčil úder päsťou a v súvislosti s tým, čo uviedol poškodený a svedkyňa E. T., má súd za to, že bolo preukázané, že poškodeného obžalovaný udrel drevenou násadou na sekeru. Vykonané dokazovanie umožňuje vysloviť nepochybný záver, že sa skutok stal, že je to trestný čin, a že ho spáchal obžalovaný. Po vypočutí všetkých svedkov na hlavnom pojednávaní možno nepochybne vysloviť záver, že zranenie, ktoré bolo poškodenému objektivizované lekárskymi správami a závermi lekárskeho odborného vyjadrenia, utrpel poškodený konaním obžalovaného, nakoľko poškodený v predmetný deň nemal fyzický konflikt s inou osobou. Obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý mu bol kladený za vinu obžalobou, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Obžalovaný svojím konaním poškodenému úmyselne ublížil na zdraví.
Po právnej stránke konanie obžalovaného naplnilo skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., pretože obžalovaný inému úmyselne ublížil na zdraví. Objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Ublížením na zdraví nie je každá porucha zdravia, napr. prechodné bolesti, nevoľnosť, odreniny, nepatrné ranky a podobne, ale len také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, a počas ktorého bol, nie iba na krátky čas, sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Poškodený v dôsledku predmetného zranenia bol nútený vyhľadať lekárske vyšetrenie a ošetrenie, a tak isto po dobu piatich týždňov bol PN a obmedzený v obvyklom spôsobe života. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek. Ide o úmyselný trestný čin, pri ktorom sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to, že smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví. Obžalovaný si musel byť vedomý toho, že keď použije pri útoku na poškodeného predmet, a to konkrétne v tomto prípade drevenú násadu na sekeru a udrie ňou poškodeného, spôsobí mu zranenie.
Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. kto inému úmyselne ublíži na zdraví potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 123 ods. 2 Tr. zák. ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie, alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Podľa § 15 Tr. zák. trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ: a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, b) vedel, že svojím konaním, môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Obžalovaný konal úmyselne, v jeho prípade išlo o priamy úmysel, pretože chcel spôsobiť porušenie alebo ohrozenie chráneného záujmu. K tomuto záveru dospel súd s poukazom na skutkové zistenia súdu vyplývajúce z vykonaného dokazovania.
Pri ukladaní trestu súd prihliadal na základné zásady ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zák.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, teda na dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby. U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť. Obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, no podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov, obžalovaný bol viackrát postihnutý za priestupky proti majetku a proti občianskemu spolunažívaniu. Rovnako tak podľa správy polície, obžalovaný má so susedmi nedobré vzťahy. Práve s poukazom na výpis z ústrednej evidencie priestupkov, súd osobu obžalovaného vyhodnotil ako osobu, ktorá je konfliktná, a aj keď nebol právoplatne odsúdený súdom, súd má za to, že neviedol riadny život, preto osobu obžalovaného nevyhodnotil ako osobu, ktorá pred spáchaním trestného činu viedla riadny život. Súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. Aj keď súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody, výkon tohto trestu mu podmienečne odložil pod podmienkou, že obžalovaný sa bude v priebehu skúšobnej doby riadne správať a viesť riadny život. Súd má za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa, výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Uložený trest považuje súd na dosiahnutie preventívneho aj represívneho účelu trestu za primeraný a spravodlivý.
Poškodený Y. T. na hlavnom pojednávaní sa pripojil ku konaniu o náhradu škody vo výške 540,94 € z titulu bolestného a v sume 17.602,12 Kč z titulu rozdielu medzi mzdou a PN. Zo spisového materiálu vyplýva, že v prípravnom konaní ,vo svojom výsluchu dňa 10.10.2019, uviedol, že sa pripája ku konaniu o náhradu škodu, nakoľko uvedeným skutkom mu bola spôsobená škoda. Podľa záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 02.12.2019 splnomocnenec poškodeného návrhy na doplnenie nepodáva, pričom do spisu dokladá doklad o náhrade straty na zárobku a obodovanie bolestného. Iné návrhy nemajú.
Podľa § 46 ods. 3 Tr. por. poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.
Základným predpokladom uplatnenia nároku na náhradu škody poškodeným v adhéznom konaní je, že mu trestným činom obvineného bola spôsobená škoda. Je nevyhnutné, aby medzi vznikom škody a spáchaným skutkom, za ktorý je obvinený stíhaný, existoval kauzálny nexus (to je príčinná súvislosť), z čoho následne vyplýva, že predmetom adhézneho konania nemôže byť škoda spôsobená iným činom, za ktorý nie je páchateľ trestne stíhaný, aj keby súvisel so skutkom, ktorý je predmetnom trestného stíhania. Niet pochýb, že medzi konaním obžalovaného a následkom, teda zranením, ktoré utrpel poškodený, je príčinná súvislosť.
Uplatnenie nároku na náhradu škody je základným právom poškodeného, pričom nemá právny nárok, aby súd aj uložil povinnosť obvinenému nahradiť túto škodu. Zákon ustanovuje lehotu, v akej musí poškodený nárok na náhradu škody uplatniť najneskôr a obsahové náležitosti návrhu. Poškodený musí svoj návrh uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania, resp. skráteného vyšetrovania. Ak by bol takýto návrh uplatnený po uplynutí lehoty, nebude sa naň prihliadať v trestnom konaní. Z návrhu poškodeného na náhradu škody musí byť zrejmé, z akých dôvodov, a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Detekcia „z akých dôvodov“ bude poškodeným naplnená, ak uvedie, že skutkom, za ktorý je obvinený stíhaný, mu bola spôsobená škoda a zároveň požiada, aby súd o jeho nároku na náhradu škody rozhodol v adhéznom konaní. Táto podmienka v prípade poškodeného naplnená bola. Ďalšou obsahovou náležitosťou je uvedenie výšky uplatneného nároku na náhradu škody, ktorá bude poškodeným splnená, ak tento uvedenie minimálnu výšku spôsobenej škody, príp. uvedie údaj, z ktorého je výška na náhradu škody zrejmá. Poškodený neuviedol vo svojom uplatnenom nároku na náhradu škody minimálnu výšku uplatneného nároku na náhradu škody. Včasné a riadne uplatnenie nároku na náhradu škody umožňuje poškodenému, aby v rámci adhézneho konania dosiahol priznanie nároku na náhradu škody. Naplnenie týchto podmienok je dôležité aj s prihliadnutím na skutočnosť, že súd je v zásade viazaný výškou uplatneného nároku, t.j. nemôže poškodenému priznať viac, ako si uplatnil. Vzhľadom na to, že poškodený v návrhu na náhradu škody neuviedol aspoň minimálnu výšku uplatneného nároku, urobil tak až na hlavnom pojednávaní, teda nie do skončenia vyšetrovania, súd má za to, že nárok nebol riadne uplatnený, a preto poškodeného s jeho nárokom odkázal na civilný proces. inému úmyselne ublížil na zdraví
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať o d v o l a n i e do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Čadca ku Krajskému súdu Žilina. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak jej jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.