Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/183/2015

Identifikačné číslo spisu: 8014201098 Dátum vydania rozhodnutia: 27.09.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8014201098.2

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľa: J. Y., nar. Z., bytom C. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 12. marca 2015, č.k. -16, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12. marca 2015, č.k. -16, p o t v r d z u j e .

II. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 12. marca 2015, č.k. -16, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z 28. augusta 2014, ktorým podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , a (ďalej len „“) zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku k X. I. XXXX, ktorým dovŕšil vek 57 rokov. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal preukázané, že navrhovateľovi bol podľa o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru od 1. decembra 1993 priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok pričom pre nárok na výsluhový dôchodok mu ako doba služobného pomeru v I. kategórii funkcií bola zhodnotená doba od 1. apríla 1975 do 30. novembra 1993, celkovo v rozsahu 18 rokov a 249 dní. Na tom základe krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľovi nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom zabezpečení, keďže nesplnil podmienku trvania služobného pomeru k 31. decembru 1999 podľa tohto zákona.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol, že dobu služby

získal v rozsahu dostatočnom na vznik nároku na starobný dôchodok od 57 roku veku, keďže jeho služobný pomer bol ukončený v čase, kedy zákon o sociálnom zabezpečení neustanovoval dobu trvania služby do 31. decembra 1999 a bol novelizovaný neskôr. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa v stručnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len ).

Podľa konania podľa tretej hlavy piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení (ďalej len ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti rozsudku krajského súdu v súlade s uvádza:

Podľa občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 1994 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1993 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v až h/ alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií.

Podľa podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1993; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v a v nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č.

Nebolo sporné, že služobný pomer navrhovateľa skončil dňom 30. novembra 1993. K tomuto dňu predpokladom zníženia dôchodkového veku na 57 rokov podľa bolo, aby služba v I alebo II. kategórii funkcií trvala k 31. decembru 1993. Navrhovateľ teda v čase skončenia služobného pomeru nespĺňal podmienku trvania služby do 31.decembra 1993 ani podľa zákona o sociálnom zabezpečení v znení účinnom v čase skončenia jeho služobného pomeru a preto mu nevznikol nárok na priznanie starobného dôchodku ku dňu dovŕšenia 57. roku veku. Odvolaciu námietku preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

Z dôvodovej správy k vyplýva, že „ustanovenie zabezpečuje zníženie vekovej hranice pre odchod do starobného dôchodku občanom, ktorým k dátumu účinnosti chýba k vzniku nároku na dôchodok z I. pracovnej kategórie (I. alebo II. kategórie funkcií) krátka doba s tým, že podmienkou tohto nároku je, že uvedené zamestnanie (služba) trvalo k dátumu 31. decembra 1992, boli zmiernené negatívne dopady novej právnej úpravy na tých pracovníkov, ktorým prijatie zákona zabráni získavať ďalšie „preferované“ doby zamestnania.

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že v súvislosti so zachovaním nárokov na

starobný dôchodok z I. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií zákonodarca každoročne v rokoch 1993 až 1999 predlžoval zaraďovanie zamestnaní do zvýhodnenej kategórie, pričom na účely § 174 ods. 1 vyžadoval v konečnom dôsledku splnenie podmienky trvania takého zamestnania do 31. decembra 1999. Súčasne bolo postupne predlžované až do 31. decembra 1999 aj zaraďovanie zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, resp. do I. a II. kategórie funkcií s cieľom umožniť dotknutým poistencom získanie potrebného počtu preferovaných rokov či už na účely vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1, alebo na účely nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom zabezpečení.

Ustanovenie § 174 zákona o sociálnom zabezpečení je ustanovením prechodným a v zmysle vyššie uvedeného je potrebné ho chápať ako výnimku z požiadaviek, ustanovených zákonodarcom na vznik nároku na starobný dôchodok od skoršieho dôchodkového veku podľa a len v určitom, prechodnom období.

Cieľom zákonodarcu nebolo zúžiť okruh osôb, ktorým prislúchajú nároky z I. a II. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií, ale tieto zachovať u presne vymedzenej skupiny poistencov, ktorí v zamestnaní zaradenom v preferovanej kategórii nezískali obdobie potrebné pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa a práve a iba z dôvodu zrušenia zaraďovania týchto zamestnaní do preferovanej kategórie k 31. decembru 1999 a súčasne k tomuto dňu trvalo takéto ich zamestnanie v rozsahu uvedenom v ods. 1 ustanovenia .

Ak pritom zákonodarca pre nárok podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení súčasne požaduje splnenie podmienky podľa § 174 ods. 2 tohto zákona, naposledy v znení účinnom od 1.januára 2000, takú požiadavku nemožno považovať za diskriminačnú.

Aj odvolací súd mal preto preukázané, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok ku dňu, ktorým dovŕšil vek 57 rokov veku.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za súladné so zákonom. Rozsudok krajského súdu preto podľa v spojení s potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s v spojení s , a tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v tomto konaní nebol úspešný.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.