Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Sa-20-2019.pdf
PDF · 202.63 KB
No categories available
25Sa/20/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou, v právnej veci žalobkyne: G.. Q. E., D.., nar. X.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXX/XX, XXX XX I., zastúpenej zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, so sídlom Kuzmányho č. 26, 012 23 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-17/2019 zo dňa 15. mája 2019
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu žalobkyne z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie:
1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Okresný dopravný inšpektorát v Žiline (ďalej ako ,,správny orgán prvého stupňa“ alebo ,,prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím o priestupku Č.p.: ORPZ-ZA-ODI2-528/2018-P zo dňa 12.03.2019 (ďalej ako ,,rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“ alebo ,,prvostupňové rozhodnutie)“ ako správny orgán príslušný na prejednanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 52 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o priestupkoch“), po prejednaní priestupku podľa § 74 zákona o priestupkoch rozhodol tak, že „obvinený z priestupku: G.. Q. E.,D.. nar. XX.XX.XXXX, bytom U., vydatá, 2 deti - nezaopatrené, Materská dovolenka, dňa 02.09.2018 v čase o 11:05 hod. viedla osobné motorové vozidlo zn. Citroen DS3, ev.č.: ZA152EZ v obci Žilina po miestnej komunikácii vedúcej do HM Tesco smerom k ul. Košická kde pri vjazde do predmetnej križovatky neuposlúchla pokyn vyplývajúci zo svetleného signálu „S1b - Signál s plným žltým svetlom so znamením Pozor!“, ktorý bol signalizovaný na dopravnom svetelnom signalizačnom zariadení a pokračovala v jazde cez križovatku ďalej, v dôsledku čoho došlo v predmetnej križovatke k zrážke prednej časti jej vedeného vozidla Citroen DS3 a prednej časti prichádzajúceho osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, ev.č. NM305CY, ktoré po ul. Košická v smere jazdy od obce Martin do predmetnej križovatky viedol vodič G. R., ktorý pri vjazde do predmetnej križovatky neuposlúchol pokyn vyplývajúci zo svetleného signálu „S1a - Signál s plným červeným svetlom so znamením Stoj!“ v kombinácii so svetelným signálom ,,S1b
- Signál s plným žltým svetlom so znamením Pozor!“, ktoré boli signalizované na dopravnom svetelnom signalizačnom zariadení. Po dopravnej nehode bola vodička G.. Q. E., D.. odvezená RzP Žilina ako doprovod so svojím maloletým synom A. E. do FNsP Žilina na preventívne vyšetrenie, ktorým nebolo maloletému zistené žiadne zranenie. Zranenie iných osôb zistené nebolo. Vykonanou dychovou skúškou nebolo u vodičov G. R. a G.. Q. E., D.. zistené požitie alkoholických nápojov. Vodička G.. Q. E.,D.. porušila ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o premávke“) a uznáva sa vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch sa obvinenej G.. Q. E.,D.. ukladá sankcia: 1/ pokuta vo výške 150 €, slovom stopäťdesiat eur, 2/ zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 2 (dva) mesiace, od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ Samostatným výrokom správny orgán prvého stupňa súčasne uložil G.. Q. E., D.. povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 33 Eur s tým, že uloženú pokutu a trovy konania je obvinená z priestupku povinná zaplatiť do jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na aplikáciu zákonných ustanovení § 2 písm. u), v), w), § 2 ods. 2 písm. x), § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. b), § 64 ods. 1, § 137 ods. 1, 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o cestnej premávke“), § 9 vyhlášky č. 9/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke (ďalej len ,,vyhláška č. 9/2009 Z.z.“), § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 a § 22 ods. 2 písm. c), g) zákona o priestupkoch, popísal jednotlivé vykonané dôkazy a výsledky vykonaného dokazovania. Podľa prvostupňového správneho orgánu z listinných dôkazov Správa o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy zo dňa 18.10.2018 - G.. Q. E., D.., Záznam o podaní vysvetlenia G.. Q. E., D.. zo dňa 04.09.2018, Záznam o podaní vysvetlenia I. zo dňa 26.09.2018, Záznam o podaní vysvetlenia G. zo dňa 26.09.2018, Záznam o podaní vysvetlenia K. zo dňa 26.09.2018, Záznam o podaní vysvetlenia G. zo dňa 24.09.2018, Záznam o podaní vysvetlenia G. zo dňa 16.10.2018, Zápis o dychovej skúške - G.. Q. E., D.. a G. jednoznačne vyplýva, že G.. Q. E., D.. je dôvodne podozrivá z porušenia ust. § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke. Zo Záznamu dopravnej nehody zo dňa 02.09.2018, Zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 02.09.2018, fotodokumentácie z miesta DN, plániku a náčrtu z miesta dopravnej nehody, Videozáznamu z vozidla Citroen DS3, ev.č. ZA152EZ zo dňa 02.09.2018, Úradného záznamu k prevereniu svetelnej signalizácie zo dňa 05.11.2018 a Videozáznamu k prevereniu svetelnej signalizácie zo dňa 02.11.2018 podľa správneho orgánu vyplýva, kde a kedy došlo k dopravnej nehode, t.j. dňa 02.09.2018 v čase o 11:05 hod. na križovatke miestnej komunikácie vedúcej od HM Tesco a ul. Košická. Z opisu udalosti vyplýva verzia vzniku dopravnej nehody. Zo Znaleckého posudku č. 01/2019 zo dňa 30.01.2019 znalca N. správny orgán mal za zistené, že predmetnú dopravnú nehodu spoluzavinili G.. Q. E., D.. a G. R. svojimi nesprávnymi technikami jazdy a porušeniami dopravných predpisov, kde G.. Q. E. preukázala nesprávnu techniku jazdy tým, že mala oneskorenú reakciu v dobe 0,1 - 0,2 s na skutočnosť, že pre jej smer jazdy sa zmenil zelený signál S1c na žltý plný signál S1b na svetelnom dopravnom zariadení a G. R. preukázal nesprávnu techniku jazdy tým, že mal taktiež oneskorenú reakciu na skutočnosť, že pre jeho smer jazdy svietil červený plný signál v celkovej dĺžke 3,9 s na svetelnom dopravnom zariadení, pričom na toto ani jeden z nich nereagoval spomalením a zastavením, ale obaja sa rozhodli pokračovať v jazde cez križovatku, aj keď im to svetelná signalizácia nedovoľovala. Zo znaleckého posudku vyplývalo, že u oboch vodičov bol nesprávny prvok v ich technike jazdy, a to oneskorená reakcia, kde u vodiča G. R. v trvaní 3,9 s a u vodičky G.. Q. E., D.. v trvaní 0,1 až 0,2 s. Pri zohľadnení vyššie uvedeného (trvania oneskorených reakcií oboch vodičov) bolo možné matematicky vyvodiť mieru vplyvu nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla zn. Škoda Octavia G. R. na skutočnosť, že došlo k dopravnej nehode vyjadrenú v percentách v úrovni cca 96,3 % (v rozpätí 95,1
- 97,5 %) a pre vodičku vozidla zn. Citroen G.. Q. E., D.. mieru vplyvu jej nesprávnej techniky jazdy na skutočnosť, že došlo k dopravnej nehode vyjadrenú v percentách v úrovni cca 3,7 % (v rozpätí 4,9 až 2,5%.), pričom pre oboch vodičov tieto percentá predstavujú technickú mieru zavinenia dopravnej nehody. Správny orgán ďalej poukázal na závery znalca, ktorý z pohľadu zabránenia dopravnej nehody zo strany vodičky vozidla Citroen konštatoval, že ak by vodička vozidla zn. Citroen reagovala práve v okamihu rozsvietenia žltého svetla svetelného signalizačného zariadenia určeného pre jej smer jazdy nenáhlym spomalením (cca 18 m pred hranicou križovatky), dokázala by zastaviť svoje vozidlo plynulým spomalením (nenáhlym brzdením) tesne pred hranicou križovatky, pričom na túto reakciu mala 0,1 - 0,2 s. V kontexte uvedeného znalec vo posudku ďalej uviedol, že už pri malom oneskorení vodičky (0,1 až 0,2 s) na zmenu svetelného signálu (so zeleného na žltý) by rozhodnutie vodičky pokračovať do križovatky bolo správne, nakoľko by už bezpečne nemohla zastaviť pred hranicou križovatky, čo znamená že sa jedná o veľmi malú hodnotu oneskorenia zo strany vodičky vozidla Citroen, a preto znalec v percentách vyjadril mieru vplyvu na vznik dopravnej nehody zo strany vodičky vozidla Citroen v úrovni cca 3,7 % (v rozpätí 4,9 až 2,5 %). Z pohľadu zabránenia dopravnej nehody zo strany vodiča vozidla Škoda Octavia znalec konštatoval, že vodič vozidla Škoda Octavia sa ku križovatke približoval v čase, keď na svetelnom signalizačnom zariadení svietil červený svetelný signál, ktorý sa v čase cca l,6 s pred okamihom zrážky, kedy sa predmetné vozidlo Škoda Octavia nachádzalo cca 6,8 m pred hranicou križovatky preplo na súčasne červeno - žltý svetelný signál, počas ktorého toto vozidlo aj vošlo do križovatky, pričom tento žlto
- červený signál stále svietil aj v čase zrážky oboch vozidiel. Z predmetného dôkazu ďalej jednoznačne
vyplývalo, že vodič vozidla Škoda Octavia G. R. by zabránil dopravnej nehode, ak by reagoval na rozsvietený červený signál už vo vzdialenosti cca 25,4 m pred hranicou križovatky, čiže cca 2,95 s pred okamihom zrážky, kde v tomto okamihu svietil pre jeho smer jazdy červený signál, pričom vodič R. jazdil počas nehodového deja križovatkou v priamom smere jazdy rýchlosťou 50km/h. Zo znaleckého posudku ďalej vyplývalo, že ak by vodič R. začal reagovať práve v okamihu rozsvietenia žlto - červeného svetelného signálu, tak už nemohol zastaviť pred hranicou križovatky, a to ani v prípade intenzívneho brzdenia. V kontexte uvedeného znalec ďalej uviedol, že správna technika jazdy vodiča R. by bola taká, že by na svietiace červené svetlo reagoval už vo vzdialenosti cca 37,6 m (3,89 s pred okamihom zrážky) pred hranicou križovatky a tým by nenáhlym (plynulým) spomalením zastavil pred hranicou križovatky. V spojitosti s uvedeným znalec uviedol, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Škoda Octavia (oneskorená reakcia na červený signál v celkovej dĺžke 3,9 s), a preto znalec pri zohľadnení miery vplyvu nesprávnej techniky jazdy na skutočnosť, že došlo k dopravnej nehode, stanovil v percentách v úrovni cca 96,3 % (v rozpätí 95,1 % až 97,5 %). Správny orgán prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že miera vplyvu nesprávnej techniky jazdy vodičky G.. Q. E., D.. na skutočnosť, že došlo k dopravnej nehode vyjadrenú v percentách, je na úrovni cca 3,7 % (v rozpätí 4,9 až 2,5 %.) a miera vplyvu nesprávnej techniky jazdy G. R. na skutočnosť, že došlo k dopravnej nehode vyjadrenú v percentách, je v úrovni cca 96,3 % (v rozpätí 95,1 % až 97,5 %). Z dôkazov ďalej vyplývalo, že obaja vodiči porušili ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, keď vodička G. s vozidlom jazdila do križovatky po miestnej komunikácii zo smeru od parkoviska HM Tesco v čase, keď jej svietil svetlený signál „S1b - Signál s plným žltým svetlom so znamením ,,Pozor!“ a vodič G. R. jazdil do predmetnej križovatky po ul. Košická v čase, keď mu svietil svetlený signál „S1a - Signál s plným červeným svetlom so znamením ,,Stoj!“ v kombinácii so svetleným signálom „S1b - Signál s plným žitým svetlom so znamením Pozor!“, a preto obaja svojou nesprávnou technikou jazdy spolu zavinili predmetnú dopravnú nehodu, avšak rozdielnou mierou vplyvu zavinenia (nesprávnej techniky jazdy) vyjadrenú v percentách.
2. Správny orgán prvého stupňa poukázal aj na vyjadrenie G.. Q. E., D.. do Zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 12.03.2019, kde sa vyjadrila v tom smere, že nemá žiadne ďalšie pripomienky a návrhy na ďalšie dokazovanie k predmetnému skutku.
3. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že si zákonným spôsobom zabezpečil všetky potrebné podklady, získal všetky poznatky o skutočnostiach, že vykonané dôkazy si vzájomne neodporujú a potvrdzujú skutkový stav veci a dostatočne vo všetkých súvislostiach preukazujú porušenie § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke žalobkyňou a porušení ust. § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke aj G. R.. Vo vzťahu k zdôvodneniu uloženej sankcie správny orgán uviedol, že uložená sankcia 150 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 2 mesiace pre G.. Q. E., D.. bola uložená v zmysle ust. § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch. Odráža fakt, že účastník nehody mohol vedieť, že svojou nesprávnou technikou jazdy môže zaviniť dopravnú nehodu, lebo opomenutím takéhoto konania môže dôjsť k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku, k čomu aj došlo, t.j. ku škode na majetku. Správny orgán prihliadal na to, že G.. Q. E., D.. porušila pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom, nakoľko spoluzavinenie dopravnej nehody patrí v zmysle platnej legislatívy za porušenie zákona o premávke závažným spôsobom, avšak prihliadol pri posúdení osoby obvinenej aj na skutočnosť, že je držiteľkou vodičského preukazu od roku 2005 a nebola v posledných dvoch rokoch za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sankcionovaná, čo správny orgán vzal ako poľahčujúcu okolnosť, a tak uložil žalobkyni pokutu, ktorá predstavuje najnižšiu možnú hranicu maximálnej sadzby, ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v jednej osemnástine maximálnej sadzby. Prihliadol tiež na skutočnosť, že G.. Q. E., D.. vodičský preukaz potrebuje na súkromné účely, na zabezpečenie opatery svojich dvoch maloletých detí, ako aj na mieru zavinenia a záujem chránený zákonom, ktorým je bezpečnosť a plynulosť premávky na pozemných komunikáciách.
4. V odvolaní, ktoré proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobkyňa podala, namietala zjavnú nesprávnosť rozhodnutia. Poukázala na znalecký posudok č. 1/2019, podľa ktorého príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Škoda Octavia/oneskorená reakcia na skutočnosť, že pre jeho smer jazdy svietil červený svetelný signál, a to v celkovej dĺžke 3,9 sekundy. Na príčinu dopravnej nehody mala vplyv, aj keď len v minimálnej miere, aj nesprávna technika jazdy vodičky vozidla Citroen/jej oneskorená reakcia na rozsvietenie žltého svetelného signálu
pre jej smer jazdy, a to v dĺžke 0,1 až 0,2 s - po uplynutí tohto oneskorenia už vodička nemohla bezpečne zastaviť pred hranicou križovatky a v takom prípade už bolo správne pokračovať v jazde. Vodič Škody Octavia teda zjavne nerešpektoval svetelné dopravné značenie so svietiacim červeným signálom. Toto je vyjadrené aj v odôvodnení rozhodnutia policajného orgánu, ktorý konštatoval, že jeho podiel na dopravnej nehode je 96,3 %. Žalobkyňa uviedla, že jazdila pred križovatkou v čase, keď na svetelnom signalizačnom zariadení svietilo zelené svetlo, ktoré znamená voľný prejazd križovatky, s ktorým sa spolu rozsvietilo žlté svetlo, ktoré znamená, že je potrebné ukončiť prejazd, keďže bude nasledovať červené svetlo, ktoré znamená Stoj!. Svietenie žltého svetla spolu so zeleným nie je signálom na okamžité zastavenie, ale na urýchlené opustenie križovatky, čo aj žalobkyňa vykonala. V čase, keď na svetelnom signalizačnom zariadení v jej jazdnom pruhu zasvietilo červené svetlo, táto už bola za hranicou križovatky. Žalobkyňa poukázala na to, že priestupkom proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nie je každé porušenie pravidiel, ale také porušenie, ktoré dosahuje určitú mieru intenzity porušenia predpisov. V danom prípade, ak žalobkyňa vôbec porušila svoje povinnosti, táto miera je zanedbateľná, ako je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia a pohybuje sa niekde na úrovni 3,7 % chyby. Takéto porušenie nedosahuje ani intenzitu priestupku, ktorý by mohol byť sankcionovaný. Uložená sankcia je teda v zrejmom nepomere k potencionálnemu protiprávnemu konaniu žalobkyne, keď tejto bola uložená polovičná sankcia pri 3,7 % spoluvine v porovnaní s hlavným vinníkom dopravnej nehody. Podľa žalobkyne rozhodnutie o tom, že sa dopustila priestupku a že jej konanie vôbec dosiahlo intenzitu priestupku pri určení miery zavinenia cca 3,7 % je nedostatočné a nepresvedčivé a uložená sankcia je absolútne neprimeraná, naviac ak vzhľadom na uloženú sankciu hlavnému vinníkovi, ktorý mal podľa rozhodnutia podiel na dopravnej nehode na úrovni cca 96,3 % a dostal ako sankciu pokutu 300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na štyri mesiace a žalobkyňa pri podiele na úrovni 3,7 % dostala ako sankciu 150 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 2 mesiace, predstavuje 50 % sankciu, ide o zjavný nepomer. Navrhla rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušiť a žalobkyňu oslobodiť v celom rozsahu spod obvinenia z dôvodu, že jej miera zavinenia nedosahuje intenzitu priestupku, prípadne rozhodnutie zrušiť a upustiť od potrestania.
5. Žalovaný rozhodnutím o odvolaní č. KRPZ-ZA-KDI-SK-17/2019 zo dňa 15.05.2019 s poukazom na ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,, Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobkyne a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že vychádzal zo skutkového stavu zachytenom v priestupkovom spise, ktorý popísal. Poukázal na aplikáciu ust. § 3 ods. 1, ods. 2 písm. b), § 62 ods. 1 zákona o cestnej premávke, § 7 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 9 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 9/2009 Z.z. a § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch a zdôraznil niektoré zásadné okolnosti vykonaného dokazovania. Odvolací správny orgán uviedol, že z videozáznamu vyhotoveného vo vozidle Citroen DS3 vyplýva, že toto vozidlo prichádzalo ku križovatke v čase, keď na svetelnej signalizácii, pre jeho smer jazdy sa rozsvietil signál so žltým svetlom a v ľavom rohu križovatky svietil signál pre opustenie križovatky. Tento signál pre opustenie križovatky zhasol v čase, keď bolo vozidlo Citroen DS3 na hranici križovatky. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že účastníčka konania v čase keď na svetelnom signalizačnom zariadení sa rozsvietil signál s plným žltým svetlom ,,Pozor“!, bola schopná nenáhlym - plynulým brzdením zastaviť tresne pred hranicou križovatky. Znalec v znaleckom posudku uvádza, že ...,,Skutočnosť, že vodička vozidla Citroen včas nereagovala na rozsvietenie žltého svetla svetelného signalizačného zariadenia určeného pre jeho smer jazdy a pokračovala v jazde cez križovatku možno považovať za nesprávny prvok v technike jazdy... ...Považujem za potrebné uviesť, že už pri malom oneskorení vodičky (0,1 až 0,2 s) na zmenu svetelného signálu (zo zeleného na žltý) by rozhodnutie vodičky pokračovať do križovatky bolo správne, nakoľko už bezpečne nemohla zastaviť pred hranicou križovatky. V takom prípade by síce technika jazdy vodičky nebola správna, pričom nesprávny prvok jej techniky jazdy by bola oneskorená reakcia o 0,1s až 0,2 s. Jedná sa o veľmi malú hodnotu oneskorenia zo strany vodičky vozidla Citoren...“. Znalec ďalej na strane 32 a 42 posudku uviedol mieru vplyvu nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla Škoda Octavia na úrovni cca 96,3% a pre vodičku vozidla Citroen DS3 na úrovni cca 3,7 %, ktorá percentuálna miera vplyvu nesprávnej techniky však nie je nijakým vzorcom vypočítaná, a teda nie je zrejmé, ako ju znalec vypočítal. Z uvedeného bol odvolací orgán názoru, že nemôže brať do úvahy percentuálne zavinenie dopravnej nehody, nakoľko znalec toto vyjadril pri oneskorenej reakcii vodičky vozidla Citroen DS3, pričom táto podľa videozáznamu nereagovala vôbec a znalec počítal v znaleckom posudku s rýchlosťou vozidla Škoda Octavia v hodnote 50km/h, ktorú rýchlosť uviedol vodič Škoda Octavia do záznamu o podaní vysvetlenia, ale presná rýchlosť tohto vozidla pred križovatkou a v križovatke sa nedá zistiť. Bol názoru, že dopravnú nehodu vo väčšej miere zavinil vodič vozidla Škoda Octavia a čiastočné zavinenie na dopravnej nehode má aj
vodička Citroen DS3, pričom toto zavinenie sa nedá určiť v percentách. Z jednotlivých dôkazov získaných počas objasňovania priestupku podľa názoru odvolacieho správneho orgánu jednoznačne vyplývalo, že účastníčka konania prechádzala cez svetelnú križovatku v čase, keď na svetelnom signalizačnom zariadení svietil signál so žltým svetlom, pričom mala možnosť s plynulým nenáhlym brzdením zastaviť pred hranicou križovatky, a tým porušila ustanovenie 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke, v dôsledku čoho došlo k dopravnej nehode a naplneniu skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Podľa odvolacieho orgánu výška uloženej sankcie prvostupňovým správnym orgánom je v súlade so zákonom a zodpovedá jej miere zavinenia dopravnej nehody. Odvolací orgán nemal pochybnosti o tom, že skutok kladený účastníkovi konania za vinu sa stal tak, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a nezistil zákonné dôvody pre jeho zrušenie.
Žalobné body.
6. Žalobkyňa sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-17/2019 zo dňa 15.05.2019 s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa v bodoch 1. až 8. žaloby namietala, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné, pretože nepopisuje konanie, mieru zavinenia a intenzitu porušenia pravidiel cestnej premávky druhým účastníkom dopravnej nehody, ktorý preukázateľne vošiel do križovatky na červený svetelný signál, v križovatke ani nespomalil a do tejto vošiel rýchlosťou cca 50 km/h. Práve táto skutočnosť bola príčinou zrážky s vozidlom žalobkyne. Konštrukcia o porušení povinností žalobkyne, ktorá vošla do križovatky na svetelný signál s plným žltým svetlom, ktorý upozorňuje, že dôjde k zmene svetiel, pričom prejazd križovatky na žlté svetlo nie je porušením pravidiel cestnej premávky, sa javí ako účelové v snahe odôvodniť spoluzodpovednosť žalobkyne za vznik dopravnej nehody, pričom prvostupňový orgán si dal aspoň tú námahu, že určil mieru zavinenia na dopravnej nehode v rozsahu 3,7 %, čo odvolací správny orgán neurobil, nevyhodnotil a neposúdil mieru zavinenia jednotlivých účastníkov dopravnej nehody, a to napriek tomu, že z vykonaného dokazovania a zo záverov prvostupňového rozhodnutia, ktoré vyvodilo nesprávny právny záver, ale správne opísalo priebeh dopravnej nehody, jednoznačne konštatované hrubé porušenie pravidiel cestnej premávky zo strany vodiča G.. Žalobkyni je vyčítané, že do križovatky vošla, keď svietilo plné žlté svetlo. Je teda zrejmé, že táto aj opustila križovatku v čase, keď svietilo žlté svetlo, a teda neporušila žiadnym spôsobom pravidlá cestnej premávky. Príčinou dopravnej nehody nebola skutočnosť, že vošla do križovatky, keď svietilo žlté svetlo, ale jednoznačne skutočnosť, že vodič druhého vozidla absolútne nerešpektoval svetelnú signalizáciu, nerešpektoval skutočnosť, že vchádza do križovatky riadenej svetelnými signálmi v čase, keď z jeho strany svietilo červené svetlo a preukázateľne nemal úmysel toto rešpektovať a bez spomalenia vošiel do križovatky. Ak vôbec žalobkyňa nejakým spôsobom porušila pravidlá cestnej premávky, toto porušenie nie je a nebolo príčinou dopravnej nehody, pokiaľ by druhý vodič rešpektoval pravidlá cestnej premávky, k nehode by ani nedošlo. Z uvedeného je rozhodnutie o uložení sankcie nezákonné, keďže žalobkyni správny orgán vyčíta akési fiktívne porušenie predpisov, že v čase 0,1 s, ktorý mala na rozhodnutie, sa rozhodla pokračovať v jazde, a nie začať brzdiť v čase, keď jej na semafore v jej smere jazdy naskočilo žlté svetlo spolu so zeleným signálom, upozorňujúce na skoré ukončenie tohto svetelného signálu, pričom preukázateľne žalobkyňa vošla do križovatky v čase, keď na semafore stále svietil tento žltý svetelný signál. O nezákonnosti rozhodnutia svedčí aj zjavný nepomer sankcií v neprospech žalobkyne, keď vodičovi, ktorý nerešpektoval predpisy, bola uložená sankcia vo výške 300 Eur a žalobkyni vo výške 150 Eur. Podľa žalobkyne je možné vycítiť od počiatku zaujatý prístup správneho orgánu voči žalobkyni, ktorú spočiatku označil za vinníka a až následne začal konať aj s druhým účastníkom dopravnej nehody, ktorý dopravnú nehodu spôsobil. Rozhodnutie odvolacieho orgánu sa javí ako nepreskúmateľné, keďže nevyhodnotilo dopravnú situáciu komplexne, správny orgán hodnotil výlučne spôsob jazdy žalobkyne bez toho, aby vyhodnotil správanie sa účastníka nehody, ktorý dopravnú nehodu spôsobil. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žiada, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie, navrhla vypočuť žalobkyňu, oboznámiť plánik dopravnej nehody a znalecký posudok.
7. K doručenej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný spolu so zaslaním administratívnych spisov. Žalovaný uviedol, že k snahe žalobkyne presvedčiť súd o tom, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, že prejazd križovatkou na žlté svetlo nie je porušením pravidiel cestnej premávky, nezákonnosť uloženej sankcie a zaujatý prístup správneho orgánu, žalovaný uviedol, že k niektorým námietkam sa vyjadril už v rozhodnutí o odvolaní. Žalovaný poukázal na § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke, § 9 ods. 3 písm. d) vyhlášky č. 9/2009 Z.z., § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Zvýraznil, že z
videozáznamu vyhotoveného vo vozidle Citroen DS3 vyplýva, že toto vozidlo prichádza ku križovatke v čase, keď na svetelnej signalizácii pre jeho smer jazdy sa rozsvietil signál so žltým svetlom a v ľavom rohu križovatky svietil signál pre opustenie križovatky. Tento signál na opustenie križovatky zhasol v čase, keď bolo vozidlo Citroen DS3 na hranici križovatky. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa v čase, keď na svetelnom signalizačnom zariadení sa rozsvietil signál s plným žltým svetlom „Pozor“, bola schopná nenáhlym - plynulým brzdením zastaviť tesne pred hranicou križovatky. Žalovaný uviedol, že nemôže brať do úvahy percentuálne zavinenie dopravnej nehody v prípade vodiča vozidla Škoda Octavia v hodnote 96,3 % a v prípade vodičky vozidla Citroen DS3 v hodnote 3,7 %, nakoľko toto znalec v znaleckom posudku vyjadril pri oneskorenej reakcii vodičky vozidla Citroen DS3, pričom táto podľa videozáznamu nereagovala vôbec a znalec v znaleckom posudku počítal s rýchlosťou vozidla Škoda Octavia v hodnote 50 km/h, pričom ide o rýchlosť uvedenú vodičom vozidla Škoda Octavia a presná rýchlosť tohto vozidla pred križovatkou a v križovatke sa nedá zistiť. Žalovaný bol názoru, že dopravnú nehodu vo väčšej miere zavinil vodič vozidla Škoda Octavia a čiastočné zavinenie na dopravnej nehode má aj vodička vozidla Citroen DS3, ktoré zavinenie sa nedá určiť v percentách. Z jednotlivých dôkazov získaných počas objasňovania priestupku však jednoznačne podľa žalovaného vyplýva, že žalobkyňa prechádzala cez svetelnú križovatku v čase, keď na svetelnom signalizačnom zariadení svietil signál so žltým svetlom, pričom mala možnosť s plynulým nenáhlym brzdením zastaviť pred hranicou križovatky, a tým porušila ust. § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke a naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g zákona o priestupkoch. Výška uloženej sankcie žalobkyni je v súlade so zákonom a zodpovedá jej miere zavinenia dopravnej nehody. Vo vzťahu k zaujatému prístupu žalovaný uviedol, že dňa 18.10.2018 po skončení objasňovania priestupku bol správnemu orgánu Okresného dopravného inšpektorátu ORPZ v Žiline predložený spis spolu so správou o výsledku objasňovania priestupku, ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa. Správny orgán po obdržaní spisu dňa 05.11.2018 spísal úradný záznam k tomu, že preveril svetelné signalizačné zariadenia na križovatke ulíc Košickej a výjazd z parkoviska Hypermarketu Tesco v Žiline, ďalej dňa 19.11.2018 upovedomil účastníkov konania, že bude potrebné pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie vo veci vyhotoviť znalecký posudok, ustanovil znalca. Po vyhotovení a doručení znaleckého posudku dňa 04.02.2019 predvolal na ústne pojednávanie a začal správne konania voči G. ako i žalobkyni. Zo spisového materiálu nevyplýva zaujatosť správneho orgánu voči žalobkyni a správny orgán po predložení správy o výsledku objasňovania priestupku priestupok ešte doobjasňoval, až následne začal správne konanie. Bol názoru, že rozhodnutie a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom, a preto navrhol žalobu zamietnuť.
8. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 11.9.2019. Žalobkyňa primárne poukázala na závery znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že mala čas 0,1 s na to, aby sa rozhodla, či je schopná zastaviť s vozidlom po zasvietení žltého svetla na svetelnej signalizácii pred hranicou križovatky, alebo či takéto zastavenie už nie je možné. Ide zjavne o extrémnu situáciu. Keďže do križovatky vchádzala stále na svietiaci žltý svetelný signál, mala za to, že neporušila svoje povinnosti vodiča a príčinou dopravnej nehody nebolo jej vojdenie do križovatky, ale prejazd druhého vodiča G. na červený svetelný signál. Keďže žalobkyňa plynulou jazdou prešla celou križovatkou na žltý svetelný signál, mala za to, že z jej strany nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky. Samotný žalovaný vo vyjadrení poukazuje na to, že vodič môže prejsť cez križovatku v čase, keď na signalizačnom zariadení svieti žltý svetelný signál, ak pri rozsvietení tohto signálu je tak blízko, že by vozidlo nemohlo bezpečne zastaviť pred priečnou súvislou čiarou. Ak mal žalovaný pochybnosti o znaleckom posudku, čo sa týka výpočtu percentuálneho podielu viny jednotlivých vodičov, bolo jeho povinnosťou sa s touto pochybnosťou vyporiadať a rozhodnúť na základe jednoznačných dôkazov, a to v rámci priestupkového konania, čo neurobil. O tom, že tento posudok považoval žalovaný za správny a nemal o ňom pochybnosti, svedčí to, že v rámci odôvodnenia rozhodnutia poukazoval aj na tento záver znaleckého posudku a opieral sa oň pri zdôvodnení svojho rozhodnutia. Dodatočné spochybnenie tohto dôkazu žalobkyňa považovala za účelovú obranu žalovaného. Žalobkyňa zotrvala na stanovisku, že postup správneho orgánu pri prejednávaní dopravnej nehody nemožno hodnotiť ako nestranný a nezaujatý.
9. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 12.09.2019, bolo vyjadrenie žalobkyne doručené žalovanému (doručenka na č.l. 53 spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalovaný nevyužil.
10. Podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania.
11. Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia žalobkyňa v žalobe zo dňa 15.7.2019 žiadala o nariadenie pojednávania vo veci.
12. Na nariadenom súdnom pojednávaní konanom na Krajskom súde v Žiline dňa 26.01.2022 právny zástupca žalobkyne uviedol, že napadnuté rozhodnutie má niekoľko dôležitých vád, ktoré spochybňujú jeho zákonnosť. V prvom rade sa žalobkyňa mala dopustiť priestupku tým, že neuposlúchla signál oranžového svetla, ktorý prikazuje vodičovi zastať, avšak mu dovoľuje prejsť cez križovatku, ak by nestihol bezpečne zabrzdiť na uvedené miesto pred svetelným signálom. S ohľadom na znalecký posudok, ktorý uvádza, že žalobkyňa bola schopná zastať na správne miesto, ak by začala brzdiť v okamihu, keď naskočilo oranžové svetlo, pričom rozdiel medzi tým, kedy by zastala a kedy by nezastala, je 0,1 s. To znamená, že žalobkyňa v čase, keď naskočilo oranžové svetlo, sa mohla dívať do spätného zrkadla, mohla sa pozrieť na tachometer, to je všetko rozsah 0,1 s, kedy a o koľko vlastne zaznamenala neskôr signalizáciu oranžového svetla. Všetky tieto úkony sú v rámci bežného vedenia motorového vozidla a sú v súlade so zákonom. Krajský ani okresný orgán na toto neprihliadal, vychádzal iba z akéhosi formálneho ponímania výkladu tohto ustanovenia. Vôbec nereflektoval to, ako vyjadril sa aj znalec, že vzhľadom na to, že presne v tom okamihu, keď zasvietilo oranžové svetlo, nezačala brzdiť, a že tento postup bol správny, pretože ak by začala brzdiť o tú 0,1 s neskôr, už by nemusela zastať na uvedenom mieste podľa zákona. Znalec sa vyjadril, že tým, že prešla na oranžové svetlo, svetelné signalizácie na uvedenej križovatke sú nastavené tak, že túto skutočnosť reflektujú, čiže bezpečne by prešla križovatkou, ak by vodič osobného vozidla Octavia neprešiel na červenú a nevrazil by do nej. Aj z plániku dopravnej nehody je zrejmé, že vozidlo žalobkyne bolo odhodené doprava, t.j. náraz smeroval do jej auta, a nie jej auto narazilo do Škody Octavia. Ďalej poukázal na rozpor v odôvodnení odvolacieho orgánu, ktorý na jednej strane uvádza, že prvostupňový orgán postupoval v súlade so zákonom aj v rámci vykonaných dôkazov, aj sa s tým stotožnil, avšak na druhej strane spochybňuje pomer zavinenia, ktorý vyplýva zo znaleckého posudku. Odvolací orgán uvádza, že nie je možné prijať, že sa jedná o 3,7 %, ako uvádza znalec, lebo nie je jasné, akým spôsobom znalec dospel k takejto hodnote. Odvolací orgán síce pripúšťa, že je nejaký podiel zavinenia, avšak neodôvodnil, v akom rozsahu a podľa čoho, tým pádom dospel k tomu, že sankcia, ktorú uložil, je dostatočná. Táto sankcia je podľa názoru žalobkyne jasne v rozpore so zákonom, hlavne so zásadami ukladania sankcií. Žalobkyňa za celý čas odkedy drží vodičský preukaz, od roku 2005, sa nedopustila žiadneho priestupku voči cestnej premávke a momentálne je sporné, či sa dopustila, alebo v akej veľkej intenzite sa dopustila tohto priestupku, a preto uložená sankcia v rozmedzí 150 Eur pokuty finančnej a dvojmesačného zákazu činnosti nemá ani výchovný účinok, je skôr šikanózna a odstrašujúca. Zároveň poukázal na zjavný nepomer pri ukladaní sankcii. Odvolací orgán pokladal zavinenie žalobkyne za polovičné, oproti vodičovi motorového vozidla Škoda Octavia, pretože jej uložená sankcia je 150 Eur a sankcia vodiča Škoda Octavia je 300 Eur, čo je 50 % a zároveň je to tak aj v zákaze činnosti viesť motorové vozidlo. Navrhol žalobe vyhovieť, napadnuté rozhodnutie zrušiť a priznať nárok na náhradu trov konania.
13. Poverený pracovník žalovaného na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na tvrdenie žalobcu, že žalobkyňa prechádzala na svetelný signál oranžovej farby, že mala zastaviť, s odvolaním sa na znalecký posudok. Znalec v znaleckom posudku uvádza, že bola schopná nenáhlym, plynulým brzdením zastaviť tesne pred hranicou križovatky. Pokiaľ teda žalobkyňa zistila, že už svieti oranžová, mohla reagovať tým, že by začala intenzívnejšie brzdiť a zastavila by pred hranicou križovatky. Z kamerového záznamu, ktorý mala žalobkyňa vo vozidle, jednoznačne vyplýva, že križovatka v smere z Košickej križovatky do mesta, má tri jazdné pruhy, z druhej strany sú dva jazdné pruhy, je tam daná šípka na opustenie križovatky. Keď žalobkyňa vchádzala do svetelnej križovatky, tento signál už zhasol, a tým pádom už aj tí, ktorí boli v križovatke, už nemali prechádzať. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nielen nenáhlym, ale mohla brzdiť intenzívnejšie a zastavila by pred hranicou križovatky. Preto z dôvodu bezpečnosti, keď sa jedná o tri jazdné pruhy, bola dopravná nehoda zavinená vo väčšej miere vodičom osobného motorového vozidla Škoda, ktorý šiel v pravom jazdnom pruhu, ale nachádza sa tam ešte ďalší jazdný pruh, čiže teoreticky, aj keď sa znalec vyjadroval, že keby tento vodič nešiel, žalobkyňa by cez svetelnú križovatku prešla bez dopravnej nehody, ale to je v tomto konkrétnom prípade. Ten signálny plán je robený na to, že keby tam stáli aj dve vozidlá, že tam nie je vidno a z toho jazdného pruhu by to vozidlo prešlo už na zelenú, žalobkyňa by nemusela bezpečne prejsť. Ale to je v rovine teoretickej. Žalobkyňa vchádzala do križovatky na svetelný signál oranžového svetla už v čase, keď zhaslo svetlo
na opustenie križovatky. K výške sankcie žalovaný uviedol, že bola uložená v zmysle zákona. Správny prvostupňový orgán prihliadal na okolnosti prípadu, žalobkyňu a vyhodnotil to tak, že bude postačujúca, s čím odvolací orgán súhlasil.
14. Krajský súd v Žiline ako správny súd na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa ust. § 177 a nasl. SSP v spojení s ust. § 194 ods. 1, 2 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP), konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, písomným vyjadrením žalobkyne, pripojenými administratívnym spisom, vyjadreniami účastníkov na pojednávaní a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa sú v celom rozsahu zákonné, a preto žalobu s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.
15. Krajský súd primárne konštatuje, že mal splnené podmienky na konanie, medzi ktoré patrí aj včasnosť podanej žaloby žalobkyňou. Z pripojeného administratívneho spisu bolo preukázané, že rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobkyni prostredníctvom zástupcu dňa 10.06.2019 a k odoslaniu žaloby na krajský súd podľa „Potvrdenie o odoslaní podania“ na č.l. 23 spisu došlo dňa 17.07.2019, t.j. žaloba žalobkyne bola podaná v lehote dvoch mesiacov za aplikácie ust. § 181 ods. 1 SSP.
16. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
17. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
18. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
19. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
20. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
21. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom k času spáchania priestupku dňa 2.9.2018 (ďalej len ,, zákon č. 372/1990 Zb.“) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
23. Podľa § 3 zákona č. 372/1990 Zb. na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
24. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
25. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.
26. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) a i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov.
27. Podľa 3 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase spáchania priestupku, t.j. dňa 02.09.2018 (ďalej len zákon o cestnej premávke) účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.
28. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.
29. Podľa § 62 ods. 1 zákona o cestnej premávke cestná premávka je riadená dopravnými značkami, dopravnými zariadeniami alebo pokynmi policajta.
30. Podľa § 64 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6.
31. Podľa § 137 ods. 1 zákona o cestnej premávke porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
32. Podľa § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v dôsledku ktorého vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.
33. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 9/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení účinnom v čase spáchania priestupku, t.j. dňa 02.09.2018 (ďalej len vyhláška č. 9/2009 Z.z.) dopravné zariadenia sa používajú na usmerňovanie cestnej premávky a sú súčasťou vybavenia trvalej alebo dočasnej organizácie miestnej úpravy cestnej premávky.
34. Podľa § 7 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 9/2009 Z.z. pri usmerňovaní cestnej premávky sa používajú najmä tieto dopravné zariadenia svetelné signalizačné zariadenia so svetelnými signálmi (č. S 1a až S 14g),
35. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 9/2009 Z.z. pri riadení cestnej premávky sa používajú signály uvedené a vyobrazené v prílohe č. 1 časti III bode 1.
36. Podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 9/2009 Z.z. pri riadení cestnej premávky na križovatke sa používajú najmä svetelné signály trojfarebnej sústavy s plnými svetlami alebo so smerovými signálmi.
37. Podľa § 9 ods. 3 vyhlášky č. 9/2009 Z.z. pri riadení cestnej premávky na križovatke a) signál s červeným svetlom „Stoj!“ znamená pre vodiča povinnosť zastaviť vozidlo pred priečnou súvislou čiarou (č. V 5a až V 5c), a kde taká čiara nie je, pred svetelným signalizačným zariadením, b) signál so súčasne svietiacim červeným svetlom „Stoj!“ a žltým svetlom „Pozor!“ znamená pre vodiča povinnosť pripraviť sa na jazdu,
c) signál s plným zeleným svetlom „Voľno“ znamená pre vodiča možnosť pokračovať v jazde, a ak dodrží ustanovenia o odbočovaní a také odbočovanie nie je zakázané dopravnou značkou, možnosť odbočiť vpravo alebo vľavo a ak dodrží ustanovenia o otáčaní a otočenie dovoľuje dopravná značka, možnosť otočiť sa; vodič je pritom povinný dať prednosť chodcom prechádzajúcim vo voľnom smere po priechode pre chodcov a cyklistom prechádzajúcim vo voľnom smere po priechode pre cyklistov, pritom ich nesmie ohroziť ani obmedziť; ak svieti signál pre opustenie križovatky (č. S 4) umiestnený v protiľahlom rohu križovatky, neplatí pre odbočovanie vľavo alebo vpravo § 19 ods. 4 zákona, d) signál s plným žltým svetlom „Pozor!“ znamená pre vodiča povinnosť zastaviť vozidlo pred priečnou súvislou čiarou (č. V 5a až V 5c), a kde taká čiara nie je, pred svetelným signalizačným zariadením; ak je však vozidlo pri rozsvietení tohto signálu už tak blízko, že by vodič nemohol vozidlo bezpečne zastaviť pred priečnou súvislou čiarou (č. V 5a až V 5c), a kde taká čiara nie je, pred svetelným signalizačným zariadením, smie pokračovať v jazde; ak svetlo tohto signálu svieti prerušovane, nejde o križovatku s premávkou riadenou svetelnými signálmi, e) smerový signál so zeleným svetlom (zelená šípka alebo zelené šípky rôznych smerov) znamená pre vodiča možnosť pokračovať v jazde len v smere, ktorým uvedená šípka alebo šípky ukazujú a ak smerový signál so zeleným svetlom (zelená šípka alebo zelené šípky rôznych smerov) nezobrazuje otáčanie na križovatke a také otáčanie dovoľuje dopravná značka, možnosť otočiť sa, ak dodrží ustanovenia o otáčaní; ak zelená šípka smeruje vľavo alebo vpravo, neplatí pre odbočovanie § 19 ods. 4 zákona, f) signál so žltým svetlom v tvare chodca (č. S 6a) alebo signál so žltým svetlom v tvare chodca a cyklistu (č. S 6b), ktorým je doplnený smerový signál so zeleným svetlom (zelená šípka smerujúca vpravo alebo vľavo), upozorňuje vodiča, že pri jazde smerom, ktorým táto šípka ukazuje, križuje smer chôdze chodcov prechádzajúcich vo voľnom smere po priechode pre chodcov, prípadne aj smer jazdy cyklistov prechádzajúcich vo voľnom smere po priechode pre cyklistov, ktorým je povinný dať prednosť, pritom ich nesmie ohroziť ani obmedziť; na tento účel je povinný zastaviť vozidlo, g) doplnkový signál (rôznych smerov) so zeleným svetlom v tvare zelenej šípky (č. S 10), ktorým je doplnený signál s plným červeným svetlom "Stoj!", svietiaci súčasne s týmto signálom alebo súčasne so signálom s plným žltým svetlom "Pozor!", alebo súčasne so svietiacim signálom s plným červeným svetlom "Stoj!" a signálom s plným žltým svetlom "Pozor!", znamená pre vodiča možnosť pokračovať v jazde len v smere, ktorým uvedená šípka alebo šípky ukazujú; pritom vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlám idúcim vo voľnom smere, ako aj prednosť chodcom prechádzajúcim vo voľnom smere po priechode pre chodcov a cyklistom prechádzajúcim vo voľnom smere po priechode pre cyklistov, pritom ich nesmie ohroziť ani obmedziť; na tento účel je povinný zastaviť vozidlo.
38. Predmetom preskúmavacieho konania je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým prvostupňový orgán uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb., pretože porušila povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. a podľa § 22 ods. 2 písm. c) uložil sankciu vo výške 150 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo v trvaní (2 mesiace odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia). Z uvedeného je zrejmé, že ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania v zmysle § 194 a nasl. SSP.
39. Vo všeobecnosti krajský súd, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením, či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami, aké má v konaní samotný žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti, s výnimkou posudzovania otázok upravených v § 195 SSP. Úlohou súdu je posúdiť, či správny orgán v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno-právnymi a procesnými predpismi.
40. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy v konkrétnej veci v zásade obmedzí na to, či vykonané dôkazy, z ktorých bolo vychádzané, logicky robia možným prijatý skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy posudzuje, či orgán verejnej
správy aplikoval na právnu vec relevantný právny predpis (primerane sa poukazuje na Nález Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 127/07-21). Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve súd výlučne preskúmava zákonnosť právoplatného rozhodnutia.
41. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v konkrétnej veci posudzoval otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posudzoval, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP).
42. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že priestupok kladený za vinu žalobkyni sa stal tak, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia žalovaného a že sa ho dopustila žalobkyňa. Tento záver žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť ani dôvody uvádzané žalobkyňou v správnej žalobe, ktoré sú v podstate zhodné s dôvodmi uvedenými v jej odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Podľa názoru správneho súdu v skutkových zisteniach správneho orgánu nie je nemožné zistiť žiadne známky nevierohodnosti či nelogickosti. Všetky podklady, ktoré mal správny orgán pre svoje rozhodnutie k dispozícii, vytvárajú ucelený dôkazný reťazec. Správny súd pritom poukazuje na priestupkový spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žilina, Okresného dopravného inšpektorátu Č.p.: ORPZ-ZA-ODI2-528/2018-P (G.. Q. E., D..), z neho najmä na spisový materiál objasň. orgánu pod č.p. ORPZ-ZA-ODI1-401/2018-P, Záznam dopravnej nehody z 02.09.2018, Zápisnicu o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 02.09.2018, fotodokumentáciu z miesta dopravnej nehody, plánik a náčrt z miesta dopravnej nehody, videozáznam z vozidla Citroen DS3 ev.č. ZA152EZ z 02.09.2018, Úradný záznam k prevereniu svetelnej signalizácie zo dňa 05.11.2018 a Znalecký posudok č. 01/2019 zo dňa 29.01.2019 vyhotovený znalcom z odboru doprava cestná N. 43. Z obsahu administratívneho spisu nesporne vyplynulo, že žalobkyňa viedla dňa 02.09.2018 v čase o 11:05 hod. svoje osobné motorové vozidlo značky Citroen DS3, ev.č. ZA152EZ v Obci Žilina po miestnej komunikácii vedúcej od HM Tesco smerom k ulici Košická, kde pri zjazde do predmetnej križovatky neuposlúchla pokyn vyplývajúci zo svetelného signálu „S1b - signál s plným žltým svetlom so znamením Pozor!“, ktorý bol signalizovaný na dopravnom svetelnom signalizačnom zariadení a pokračovala v jazde cez križovatku ďalej, v dôsledku čoho došlo v predmetnej križovatke k zrážke prednej časti jej vedeného vozidla značky Citroen DS3 a prednej časti prichádzajúceho osobného motorového vozidla značky Škoda Octavia, ev.č. NM305CY, ktoré po ulici Košická v smere jazdy od obce Martin do predmetnej križovatky viedol vodič G. R., ktorý pri vjazde do predmetnej križovatky neuposlúchol pokyn vyplývajúci zo svetleného signálu „S1a - Signál s plným červeným svetlom so znamením Stoj!“ v kombinácii so svetelným signálom ,,S1b-Signál s plným žltým svetlom so znamením Pozor!“, ktoré boli signalizované na dopravnom svetelnom signalizačnom zariadení. Žalobkyňa bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (§ 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb.) porušením povinnosti § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. a ďalší účastník G. R. bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (§ 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb.). Obom účastníkom dopravnej nehody bola uložená sankcia, a to žalobkyni pokuta vo výške 150 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo v trvaní dva mesiace a ďalšiemu účastníkovi, a to G. R. bola uložená pokuta vo výške 300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu štyroch mesiacov. Okolnosti dopravnej nehody neboli v administratívnom konaní sporné, účastníci dopravnej nehody jej priebeh nespochybňovali.
44. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe v podstate nenamietala opis priebehu dopravnej nehody, ale zjavne nesprávny záver a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho orgánu, t.j. žalovaného, ktorý nevyhodnotil dopravnú situáciu komplexne, hodnotil výlučne spôsob jazdy žalobkyne bez vyhodnotenia správania sa druhého účastníka cestnej premávky, ktorý preukázateľne vošiel do križovatky na červený signál, v križovatke ani nespomalil. Podľa žalobkyne práve táto skutočnosť bola príčinou zrážky s vozidlom žalobkyne. Žalobkyňa mala za to, že rozhodnutie o uložení sankcie je nezákonné, keďže žalobkyni je vyčítané fiktívne porušenie predpisov a o nezákonnosti svedčí zjavný nepomer sankcií v neprospech žalobkyne. Mala za to, že od počiatku správneho orgánu je možno vycítiť zaujatý prístup.
Orgány verejnej správy sa nezaoberali znalcom určenou mierou zavinenia žalobkyne na dopravnej nehode v rozsahu 3,7%.
45. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, správny súd primárne poukazuje na to, že prvostupňové ako aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok. V danom prípade žalovaný ako odvolací správny orgán posudzuje na základe vyjadrených odvolacích dôvodov napadnuté prvostupňové správne rozhodnutie a posudzuje ho v zmysle zásad stanovených v § 3 ods. 1 až 4 Správneho poriadku. Tak ako prvostupňové a druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok, potom i potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktoré sa zaoberá a rieši posudzovanie vyjadrených odvolacích dôvodov, tvoria jeden celok. Kasačný súd konštatuje, že odôvodnenie správneho orgánu prvej inštancie bolo dostatočné na preukázanie viny žalobkyne, obsahuje správnu úvahu, z ktorej vyplýva hodnotenie dôkazov vykonaných správnym orgánom prvého stupňa a právne posúdenie, z ktorého vyplývalo porušenie konkrétnych dopravných predpisov, ktoré porušenie napĺňa jednotlivé skutkové podstaty priestupku, ktoré sa žalobkyni kladie za vinu. Pokiaľ žalovaný citované rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, jeho postup bolo možné považovať za zákonný, keď prvostupňové a odvolacie konanie tvoria jeden celok. Žalovaný v odvolacom konaní vyhodnocoval relevantné dôkazy, zistený a ustálený skutkový stav posúdil, vyjadril sa a zaoberal sa námietkami, ktoré uviedla žalobkyňa v podanom odvolaní.
46. Námietku žalobkyne, že skutok, ktorý sa jej kladie za vinu, nemožno kvalifikovať ako priestupok, nakoľko vzhľadom na mieru zavinenia nijako neporušila ani neohrozila záujem spoločnosti chránený zákonom o cestnej premávke, a to bezpečnosť ani plynulosť cestnej premávky, bola krajským súdom vyhodnotená ako nedôvodná.
47. Podľa názoru správneho súdu pri priestupku je dôležité nielen, či ide o konanie, ktoré je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ale zároveň musí ísť o konanie, ktorého sa obvinený z priestupku dopustil prinajmenšom z nevedomej nedbanlivosti a musí sa ním porušovať alebo ohrozovať záujem spoločnosti (rozsudok NS SR sp.zn. 10Sžd/3/2013), (sp.zn. 2Asan/16/2018), preto tvrdenie žalobkyne, že podľa znaleckého posudku jej miera zavinenia bola minimálna, len 3,7 %, je s odkazom na zákonnú kvalifikáciu priestupku ako nevedomá nedbanlivosť bezvýznamné. Pokiaľ išlo o porušenie alebo ohrozenie záujmu spoločnosti, je potrebné vychádzať zo samotných znakov priestupku, ktoré predstavovali konanie pre spoločnosť nebezpečné, preto spoločnosť sa potrebuje chrániť, a to hrozbou sankcie, uložením sankcie alebo uložením ochranného opatrenia. To, že sa skutok stal, t.j. že v uvedený deň 02.09.2018 o 11:05 došlo k dopravnej nehode, v konaní spochybnené nebolo.
48. Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie (§ 3 zákona o priestupkoch). V preskúmavanej veci bola žalobkyňa po objasnení priestupku a vykonanom dokazovaní v priestupkovom konaní uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka, pričom tieto musia byť splnené kumulatívne. Subjektom priestupku/priestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch môže byť každá osoba, ktorá je vodičom motorového vozidla, čo je prípad žalobkyne. Subjektívnou stránkou priestupku je zavinené konanie, ktoré bolo naplnené konaním uvedeným v § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 tým, že žalobkyňa porušila všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to § 3 ods. 2 písm. b), v dôsledku ktorého vznikla dopravná nehoda podľa § 64 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z., za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6. Objektívnu stránku tvorí porušenie alebo ohrozenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, t.j. že konanie žalobkyne viedlo k porušeniu alebo ohrozeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na § 22 zákona o priestupkoch v spojení s povinnosťami vodiča uloženými v § 3 a je potrebné poukázať na výklad pojmov „dopravná nehoda“ a škodová udalosť, ktorých kvalifikácia je v § 64 zákona č. 8/2009 Z.z..
49. Námietku žalobkyne, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ svojho rozhodnutia, nemal oporu v administratívnom spise, resp. išlo o účelovú konštrukciu porušení povinností žalobkyne, správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Bolo nepochybné, že žalovaný pred vydaním napadnutého
rozhodnutia dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci s uvedením dôkazov, ktoré zhodnotil na základnom princípe jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a po ich zhodnotení skonštatoval, čo bolo podkladom pre jeho rozhodnutie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol podklady pre vydanie napadnutého rozhodnutia o priestupku, pri rozhodovaní o priestupku, ktoré vymedzil ako listinné dôkazy zaobstarané v priebehu objasňovania priestupku pod bodmi 1 až 16, listinné dôkazy vytvorené v priebehu správneho konania o priestupku pod bodmi 1 až 14 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru správneho súdu žalovaný sa zaoberal všetkými potrebnými otázkami, ktoré vyplynuli z priebehu konania prvostupňového správneho orgánu a dôkazov v ňom vykonaných. A tieto posúdil.
50. Správny súd po oboznámení sa s priestupkovým spisom zistil, že žalovaný sa zaoberal všetkými potrebnými otázkami, čo vyplýva aj z otázok uložených znalcovi z odboru Doprava N. (č.l. 83 a nasl. pripojeného priestupkového spisu), kde znalec mal posúdiť a zodpovedať o.i. otázky, a to: 2) Posúdiť techniku a spôsob jazdy G.. Q. E., D.., posúdiť, či mohla DN zabrániť, ak áno, za akých okolností. 3) Posúdiť techniku a spôsob jazdy G. R., posúdiť, či mohol DN zabrániť, ak áno, za akých okolností. 4) Preveriť, zistiť a podložiť dôkazmi, či svetelné signály dopravných zariadení, ktorými sa riadili obaja vodiči G.. Q. E., D.. a G. R. v čase o 11:05 hod. v Obci Žilina pri prejazde križovatkou miestnej komunikácie vedúcej od HM Tesco a ul. Košická, boli v poriadku, resp. neboli v poriadku, resp. či nevykazovali v daný čas a deň nejaké chyby, alebo iné skutočnosti, ktoré by prispeli k vzniku dopravnej nehody. 5) Určiť príčinu, miesto stretu a priebeh dopravnej nehody na základe poškodených častí motorových vozidiel, zadokumentovaných stôp na mieste dopravnej nehody a videá z vozidla zn. Citroen DS3, ev.č.: ZA152EZ. 6) Uviesť všetky zistené skutočnosti pri vypracovaní znaleckého posudku z hľadiska odbornosti znalca, ktoré môžu objasniť vznik, priebeh a príčinu dopravnej nehody. Znalcovi N. nebolo uložené riešiť právne hľadisko, zhodnocovanie.
51. Krajský súd má za to, že zo Znaleckého posudku č. 1/2019, jeho záverov, t.j. technického zhodnotenia, čo zvýrazňuje, bola preukázaná zodpovednosť za priestupok G.. Q. E., D... Znalec podľa zadaných otázok mal riešiť, posúdiť len technické príčiny dopravnej nehody, technické hľadisko možnosti vodičov, či mohli reagovať na vzniknutú situáciu a či mohli nehode zabrániť, či svetelné signály dopravných zariadení boli v poriadku, či nevykazovali vady a ak vodiči mohli dopravnej nehode zabrániť, tak za akých okolností. Je potrebné uviesť vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že do križovatky vošla, keď svietilo plné žlté svetlo, že túto aj opustila v čase, keď svietilo žlté svetlo, to, že znalec jednoznačne konštatoval, že žalobkyňa - vodička vozidla Citroen viedla svoje vozidlo v smere od hypermarketu Tesco do križovatky s ulicou Košická, kde na svetelnom signalizačnom zariadení určeného pre jej smer jazdy došlo k zmene svetelného znamenia zo zeleného na žlté, a to v okamihu, kedy sa nachádzala cca 18 m od hranice križovatky. Vodička vošla do križovatky v čase, kedy na svetelnom signalizačnom zariadení svietil žltý svetelný signál. Výpočtom bolo preverené, že ak by vodička vozidla Citroen reagovala na rozsvietenie žltého svetelného signálu, dokázala by nenáhlym - plynulým brzdením (polovičnou hodnotou z maximálneho brzdného spomalenia) zastaviť svoje vozidlo tesne pred hranicou križovatky. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že skutočnosť, že vodička vozidla včas nereagovala na rozsvietenie žltého svetla svetelného signalizačného zariadenia určeného pre jeho smer jazdy a pokračovala v jazde cez križovatku, možno považovať za nesprávny prvok v technike jazdy. Z analýzy videozáznamu z palubnej kamery umiestnenej vo vozidle Citroen vyplynulo, že k rozsvieteniu žltého svetla na svetelnom signalizačnom zariadení určeného pre smery jazdy vozidla Citroen došlo v čase cca 3,6 sekundy pred okamihom zrážky a cca 2,18 sekundy predtým, ako vozidlo Citroen prekročilo hranicu križovatky. Vozidlo Citroen teda predchádzalo hranicou križovatky pri rozsvietenom žltom svetelnom signáli. Znalecký posudok posúdil i techniku jazdy ďalšieho účastníka dopravnej nehody, keď konštatoval, že tento mal oneskorenú reakciu, pretože pre jeho smer jazdy svietil červený plný signál v celkovej dĺžke 3,9 s na svetelnom dopravnom zariadení. Vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi nehody zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že tento by zabránil dopravnej nehode, ak by reagoval na rozsvietený červený signál už vo vzdialenosti cca 37,6 m (3,89 s pred okamihom zrážky) pred hranicou križovatky, na rozsvietené červené svetlo svetelného signalizačného zariadenia určeného pre jeho smer jazdy nenáhlym spomalením. Znalec poukázal aj na analýzu videozáznamu priemyselnej kamery, z ktorej vyplynulo, že k rozsvieteniu žltého svetla na svetelnom signalizačnom zariadení určeného pre smer, ktorým sa pohybovalo vozidlo Citroen, došlo v čase 1:35,700 min. K zrážke vozidiel došlo v čase 1:39,300 minúty, teda 3,6 s po tom, ako vozidlu Citroen zasvietil žltý signál. Podľa
signálneho plánu dôjde k rozsvieteniu žltého signálu pre smer jazdy vozidla Citroen v čase 22 s trvania signálneho cyklu a jeho svietenie trvá 3 s. Po uplynutí doby 3 s dôjde k rozsvieteniu červeného svetla. V okamihu, kedy dochádza k rozsvieteniu žltého svetla pre smer jazdy vozidla Citroen, svieti na svetelnom signalizačnom zariadení určenom pre smer jazdy ďalšieho účastníka dopravnej nehody červené svetlo po dobu 58 s. Znalec konštatoval, že technika jazdy vodičky vozidla Citroen z hľadiska jej vjazdu do križovatky na rozsvietený žltý svetelný signál nebola celkom správna, vodička mala technickú možnosť včasnou reakciou a nenáhlym brzdením zastaviť práve pred hranicou križovatky. Tak u žalobkyne, ako aj u vodiča ďalšieho účastníka dopravnej nehody - vodiča druhého vozidla znalec konštatoval oneskorené reakcie a posudzoval mieru vplyvu nesprávnej techniky jazdy žalobkyne na skutočnosť, že došlo k dopravnej nehode, a to v percentách na úrovni 3,7 % a u ďalšieho účastníka dopravnej nehody na úrovni cca 96,3 %. Zároveň je potrebné uviesť, že znalec na strane 18 znaleckého posudku graficky zobrazil trajektóriu pohybu vozidla Citroen (od okamihu počiatku rozsvietenia žltého svetelného signálu pre vozidlo Citroen až po okamih zrážky) a na obrázku 18. úsek jazdy vozidla Citroen (od úseku, v ktorom sa pre smer jazdy vozidla Citroen rozsvietilo žlté svetlo až po zrážku vozidiel). Zelenou farbou je označené miesto, kde sa nachádzala predná časť vozidla Citroen v okamihu, kedy svietil zelený svetelný signál pre jeho smer jazdy, žltou farbou je označené miesto, kde sa nachádzala predná časť vozidla Citroen v okamihu, keď svietil žltý svetelný signál pre jeho smer jazdy. Znalec analogicky červenou farbou označil miesto, kde sa nachádzala predná časť vozidla Škoda v okamihu, keď svietil červený svetelný signál pre jeho smer jazdy, žlto-červenou farbou je označené miesto, kde sa nachádzala predná časť vozidla Škoda v okamihu, kedy svietil žlto-červený svetelný signál pre jeho smer jazdy. Z obrázku č. 18. je zrejmé, v akom časovom úseku pred zrážkou došlo k zmene signálu, pokiaľ ide o smer jazdy vozidla Citroen zo zelenej na žltú - čas 3,6 s (po ktorý čas prešlo vozidlo Citroen 29,31 m). Tento istý okamih bol aj určujúci pre posúdenie, aký svetelný signál (podľa signálneho plánu) svietil v danom čase zo strany jazdy vozidla ďalšieho účastníka. Z hľadiska porušenia zákonnej povinnosti žalobkyne ako vodičky vozidla Citroen, bolo relevantné, kedy pred vjazdom vodičky vozidla Citroen do križovatky došlo k rozsvieteniu žltého svetla, teda vyhodnotenie včasnosti jej reakcie na zmenu signálu. Podľa záverov znalca žalobkyňa mala technickú možnosť včasnou reakciou a nenáhlym brzdením zastaviť práve pred hranicou križovatky, a tým by zabránila dopravnej nehode. Znalec sa vyjadroval aj k technickej príčine dopravnej nehody, keď posúdil, že technickou príčinou bola predovšetkým nesprávna technika jazdy vodiča Škoda Octavia (oneskorená reakcia na skutočnosť, že pre jeho smer jazdy svietil červený svetelný signál, a to v celkovej dĺžke 3,9 s s tým, že na príčinu dopravnej nehody mala vplyv (aj keď len v minimálnej miere aj nesprávna technika jazdy vodičky vozidla Citroen), a to jej oneskorená reakcia na rozsvietenie žltého svetelného signálu pre jej smer jazdy, a to v dĺžke 0,1 až 0,2 s (po uplynutí tohto oneskorenia už vodička nemohla bezpečne zastaviť pred hranicou križovatky a v takom prípade už bolo správne pokračovať v jazde). Práve pre žalobkyňu ako vodičku vozidla Citroen sa dopracoval znalec z hľadiska nesprávnej techniky jazdy k posúdeniu miery vplyvu na dopravnú nehodu vyjadrenú v percentách 3,7 %.
52. Pri posudzovaní, či zo strany žalobkyne došlo k spáchaniu priestupku, nebolo možné konštatovať nesprávnosť postupu druhostupňového správneho orgánu, ak nevychádzal z percentuálneho zavinenia dopravnej nehody vyjadrenej znalcom v znaleckom posudku, pretože znalec túto percentuálnu mieru vyjadril k príčine dopravnej nehody. Percentuálne určenie zavinenia na príčine dopravnej nehody je bez vplyvu na posúdenie k tomu, či žalobkyňa spáchala priestupok alebo nie.
53. Správny súd zvýrazňuje, že cestná premávka je organizovaná riešením dopravných situácií pomocou dopravného značenia dopravného zariadenia, ktorého znalosť a prísne dodržiavanie je nevyhnutným predpokladom účasti na takejto premávke.
54. V prejednávanej veci zistený skutkový stav preukázal to, že žalobkyňa mala zákonnú povinnosť vzhľadom na zmenu svetelného signálu v dostatočnom časovom predstihu, a to vo vzdialenosti vozidla 18 m pred hranicou križovatky na žltý svietiaci signál, svoje vozidlo zastaviť, a tým rešpektovať signál s plným žltým svetlom Pozor!. Preto pochybila, keď dopravnú situáciu nevyhodnocovala za jazdy, na žltý svetelný signál nereagovala, ak svetelnou signalizáciou bola cestná premávka organizovaná. Predpokladom splnenia povinnosti, teda uposlúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravného zariadenia, a teda naplnenie subjektívnej stránky priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, bolo v danej veci nesporné preukázanie skutočnosti, že žalobkyňa pri vchádzaní do križovatky vchádzala na žltý svetelný signál, ktorý zasvietil v čase, keď na tento svetelný signál mala možnosť reagovať, teda nenáhlym, plynulým spôsobom pred hranicou križovatky zastaviť. Teda žalobkyňa pri vchádzaní do križovatky porušila povinnosť vyplývajúcu z § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z., keď sa spoliehala
na to, že predmetnou križovatkou na zelené svetlo prejde, pričom o tom, že na tento svetelný signál mala zastaviť, vedieť mala a mohla. Zistenia vykonané žalovaným sa stali objektívnym podkladom pre záver, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 382/1990 Zb., ako aj, že zaň zodpovedá G.. Q. E., D... Bolo nepochybne zistené, že G.. Q. E., D.. ako účastník cestnej premávky a vodička neuposlúchla pokyn vyplývajúci z dopravného zariadenia a v dôsledku porušenia tejto povinnosti došlo ku vzniku dopravnej nehody, teda spoluzavinila vznik dopravnej nehody.
55. V súvislosti so zhodnotením vykonaného dokazovania žalovaným je potrebné poukázať i na to, že po vypracovaní znaleckého posudku bola na ústnom pojednávaní dňa 12.03.2019 (č.l. 33 a nasl. pripojeného administratívneho spisu) žalobkyňa za účasti svojho zástupcu riadne poučená, na ktorom výslovne vyhlásila a svojím podpisom potvrdila, že nežiada žiadnu ďalšiu lehotu na naštudovanie spisového materiálu a zástupcu na zastupovanie predmetnej veci si zvolila, že nemá námietky voči termínu ústneho pojednávania, že bola oboznámená o skutočnosti, že pred vydaním rozhodnutia sa môže vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Žalobkyňa na otázku správneho orgánu, na aký svetelný signál išla v deň a v čase dopravnej nehody cez predmetnú križovatku, uviedla, že sa nechce sa k tomu vyjadriť, ďalej na otázku, čo znamená žltý plný signál, ktorý svieti na riadenej križovatke a je signalizovaný na svetelnom signalizačnom zariadení pre váš smer jazdy, rovnako uviedla, že sa nechce vyjadriť a na otázku, ako reagovala na žltý plný signál, ktorý preskočil zo zeleného svetelného signálu cca 18 m pred hranicou križovatky, uviedla, ani k tomu sa už nebude vyjadrovať. Na otázku, či má pripomienky k zabezpečeným podkladom, prípadne má nejaké návrhy na ďalšie dokazovanie v predmetnej veci, uviedla: „Osobne nie“, pričom právny zástupca žalobkyne sám uviedol: „Nie, nemám ďalšie návrhy na dokazovanie a ani pripomienky“. Na otázku, či sa právny zástupca žalobkyne chce ďalej vyjadriť k zabezpečeným podkladom, ktoré sú súčasťou predmetného spisového materiálu pred vydaním rozhodnutia predmetnej veci, uviedol: „Nie, zatiaľ nie“.
56. Krajský súd konštatuje, že v súlade s § 58 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. si žalovaný zaobstaral všetky potrebné a rozhodné podklady pre svoje rozhodnutie, vykonal zistenia v dostatočnom rozsahu, z ktorých vyvodil správny skutkový ako aj právny záver. Správny orgán správne postupoval a rozhodol, pričom skutkové zistenia a na to nadväzujúce právne vyhodnotenie bolo zákonným spôsobom prijaté. Pokiaľ aj vo vzťahu k záveru o spáchaní priestupku žalobkyňou žalovaný nevychádzal z percentuálneho pomeru zavinenia určeného znalcom, jeho postup nebol nesprávny, pretože znalec určoval percentuálny pomer na príčine dopravnej nehody, a to spoluzavinenie na tejto dopravnej nehode, pričom záver o tom, či bol spáchaný priestupok alebo nie, je vecou posúdenia správneho orgánu. Správny orgán, a to žalovaný preto vychádzal z rozhodných tvrdení, dôkazov, a to nielen znaleckého posudku, ktorý nespochybnil vo vzťahu k hodnotiacej úvahe, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov priestupku, ale aj z pripojeného CD záznamu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol okolnosti, ktoré vyjadrovali jeho skutkový a právny záver vo vzťahu k posúdeniu spáchania priestupku.
57. Pokiaľ ide o uloženú pokutu za priestupok, správny súd v tejto súvislosti poznamenáva, že ukladanie sankcií má význam tak represívny ako aj preventívny. Preventívny význam postihu nespočíva iba v účinkoch vo vzťahu k žalobkyni. Postih za správny delikt musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Postih nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku. Čo sa týka uloženej sankcie, žalovaný sa stotožnil so závermi vyjadrenými v rozhodnutí prvostupňového orgánu, keď uloženú sankciu považoval za primeranú a súladnú so zákonom a zodpovedajúcu miere zavinenia žalobkyne. Bolo zrejmé, že žalovaný súhlasil s postupom prvostupňového orgánu v zmysle § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, keď pri určovaní druhu sankcie prihliadol na závažnosť priestupku, spôsobilosť spáchania, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia, osobu páchateľa ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní keď vzhľadom na tieto skutočnosti bola žalobkyni uložená pokuta v najnižšej možnej miere sadzby (§ 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb.), teda v najnižšej sadzbe 150 Eur a zákaz činnosti v najnižšej možnej miere, a to dva mesiace. Správny súd nezistil, že by uložený druh sankcie, resp. i jeho výška vybočili z rozsahu správneho uváženia správnych orgánov. Správny orgán prihliadol na to, že žalobkyňa porušila pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom, nakoľko spoluzavinenie dopravnej nehody je porušením zákona o premávke závažným spôsobom, pričom žalobkyňa mohla vedieť, že svojou nesprávnou technikou jazdy môže
zaviniť dopravnú nehodu, lebo opomenutím takéhoto konania môže dôjsť k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku, k čomu aj došlo, a to ku škode na majetku. Správny orgán však prihliadol tiež na to, že žalobkyňa je držiteľkou vodičského preukazu od roku 2005, v posledných dvoch rokoch nebola za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky postihnutá ako aj mieru zavinenia dopravnej nehody v úrovni cca 3,7 %, ako aj, že žalobkyňa potrebuje vodičský preukaz na súkromné účely, na zabezpečenie opatery o svoje dve maloleté deti.
58. Vzhľadom na vyššie uvedené východiská správny súd námietku žalobkyne o nezákonnosti rozhodnutia o uložení sankcie zhodnotil ako nedôvodnú, pretože uložená sankcia čo do druhu a výšky nie je neprimeraná povahe skutku, nemá pre žalobkyňu likvidačný charakter. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na zjavný nepomer sankcií v neprospech žalobkyne a ďalšieho účastníka dopravnej nehody, je potrebné uviesť to, že v danom prípade bolo posudzované napadnuté rozhodnutie žalovaného vo vzťahu k žalobkyni a nie vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi, kde v rámci posudzovania napadnutého rozhodnutia v časti uloženej sankcie nebolo možné konštatovať jeho nezákonnosť
59. Krajský súd záverom konštatuje, že v súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov správnymi orgánmi súd nezistil také právne pochybenia a nelogické nesprávnosti a ani vadu konania, ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.
60. Keďže správny súd sa s rozhodnutím správnych orgánov stotožnil a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobkyne neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí, žalobu s poukazom na citované ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
61. O trovách súdneho konania krajský súd rozhodol postupom a contrario s § 167 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania žalovanému trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.