Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_74S-28-2020.pdf
PDF · 191.58 KB
Case nature
Area
Subarea
74S/28/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Aleny Antalovej v právnej veci žalobcu Krajská prokuratúra Banská Bystrica, Partizánska cesta 1, 975 63 Banská Bystrica proti žalovanému Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica, Jegorovova 29B, 974 01 Banská Bystrica 1 za účasti ďalších účastníkov: 1/ C. G. - G., M. cesta XXXX, XXX XX Zvolen, IČO: 10922016, zastúpeného URBÁNI & Partners s.r.o., Advokátska kancelária, Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, 2/ Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36,817 15 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3397301817/4868-17 679/Huť. zo dňa 31. mája 2017 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica, Odbor inšpekcie ochrany prírody a krajiny vykonal u ďalšieho účastníka 1/ kontrolu výrubu drevín zameranú na dodržiavanie § 47 ods. 3, ods. 8 a ostatných ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z.. Z vykonanej kontroly bol vyhotovený Protokol č.2920-12106/45/2017/Huť. Ďalší účastník bol oboznámený s protokolom o kontrole 19.4.2017 a ku kontrolným zisteniam poslal vyjadrenie 24.4.2017. Kontrolovanej osobe bolo oznámené listom zo dňa 3.5.2017, ktorý mu bol doručený 9.5.2017, že štátny dozor je ukončený dňom doručenia oznámenia o jeho ukončení kontrolovanej osobe.
2. Prvostupňový administratívny orgán oznámením doručeným ďalšiemu účastníkovi 18.5.2017 oznámil začatie konania vo veci uloženia sankcie za iný správny delikt podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a súčasne bol predvolaný k ústnemu pojednávaniu na deň 29.5.2017. Prvostupňový orgán verejnej správy o ústnom pojednávaní spísal zápisnicu, ktorá bola podpísaná ďalším účastníkom.
Administratívne rozhodnutie
3. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica, Odbor inšpekcie ochrany prírody a krajiny rozhodnutím č. 33 973 018 17/4868-17 679/Huť. zo dňa 31. mája 2017 ako príslušný orgán podľa § 9 a § 10 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe a starostlivosti o životné prostredie v súlade s § 64 ods. 1, písm. b) a § 66 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny uložil žalobcovi za to: „že vyrúbal v januári 2017 bez splnenia podmienok uvedených v § 47 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len zákon č. 543/2002 Z. z.) náletové dreviny, ktoré rástli mimo lesa na parcele KNC č. 308/1 a 308/2 v k. ú. Kráľová (TTP) na území,
na ktorom platí prvý stupeň ochrany podľa § 12 zákona č. 543/2002 Z. z., a to 2 brezy (Betua sp.) s obvodom kmeňov 82cm a 85cm, vo výške 130cm nad zemou, po prepočítaní hodnôt nameraných na pni podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 34 k vyhláške MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len vyhláška), 5 vŕb (Salix sp.) s obvodmi kmeňov od 82cm do 200cm, vo výške 130cm nad zemou, po prepočítaní hodnôt nameraných na pni podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 34 k vyhláške, 10Čerešní (Cerasus sp.) s obvodmi kmeňov od 80cm do 129cm, vo výške 130cm na zemou, po prepočítaní hodnôt nameraných na pni podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 34k vyhláške, 19 dubov (Quercus sp.) s obvodmi kmeňov od 83cm do 204cm, vo výške 130cm nad zemou, po prepočítaní hodnôt nameraných na pni podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 34 k vyhláške, 12 bukov lesných (Fagus sylvatica sp.) s obvodmi kmeňov od 81cm do 146cm, vo výške 130cm nad zemou, po prepočítaní hodnôt nameraných na pni podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 34 k vyhláške a 118 borovíc lesných (Pinus sylvestris sp.) s obvodmi kmeňov od 81cm do 166cm, vo výške 130cm nad zemou, po prepočítaní hodnôt nameraných na pni podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 34 k vyhláške, pričom tieto dreviny neboli označené orgánom ochrany prírody a na požiadanie inšpekcie nepredložil právoplatné rozhodnutie orgánu ochrany prírody o súhlas na výrub týchto drevín podľa § 47 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z. z., teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že vyrúbal dreviny bez splnenia podmienok podľa § 47 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z., a teda za iný správny delikt podľa § 90 ods. 3, písm. l) zák. č. 543/2002 Z. z. pokutu vo výške 1 000.-Eur“. Ďalej vo výroku rozhodnutia uviedol lehotu, v ktorej je povinný pokutu zaplatiť a údaje o mieste, kde je to potrebné zaplatiť a o povinnosti uhradiť trovy konania vo výške 33,19 Eur.
4. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že orgánu verejnej správy bol podaný podnet o prešetrenie výrubu drevín pri ceste na samotu Žužňová, v blízkosti vojenského vysielača, ktorá sa nachádza v k. ú. Kráľová, pri Meste Zvolen. Orgán verejnej správy zistil, že Mesto Zvolen, Spoločný obecný úrad ako príslušný orgán ochrany prírody na úseku ochrany drevín vydal rozhodnutie o súhlase na výrub drevín na pozemku parcela KNC č. 308/1, 308/2 a 1619/1 v k. ú. Kráľová pre C.. Bol vykonaný štátny dozor podľa § 71 zákona č. 543/2002 Z. z. v súvislosti s prešetrovaním tohto podnetu a kontrola na mieste dňa 14.2.2017. Bolo zistené, že samostatne hospodáriaci roľník C. - MTM obhospodaruje hospodárske pozemky v k. ú. Kráľová (oblasť Javoria pri Zvolene), ktoré využíva aj na pasenie hospodárskych zvierat, pričom na časti obhospodarovaných pozemkov začal vykonávať v roku 2017 výrub náletových drevín. Ku dňu kontroly bol tento výrub uskutočnený na pozemkoch parcela KNC č. 308/1 a č. 308/2 v k. ú. Kráľová, ktoré sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce, na území na ktorom platí prvý stupeň ochrany podľa § 12 zákona č. 543/2002 Z. z.. Ide o pozemky, ktoré sú vedené ako trvalé trávnaté porasty, pričom listy vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam nie sú založené.
5. Kontrolované pozemky TTP boli v dôsledku absentujúceho nesprávneho alebo nedostatočného obhospodarovania postupne zarastené náletovými drevinami, ktoré vytvárajú miestami viac - menej súvislé porasty a znemožňujú tak poľnohospodársku činnosť. Zarastené pozemky strácajú nielen úžitkovú, ekologickú a estetickú ale aj krajinársku hodnotu. Znižuje sa biodiverzita v oblasti a mení typické druhové zloženie lúčnych a pasienkových spoločenstiev, ktoré sa na mnohých miestach pod vplyvom rôznych negatívnych vplyvov strácajú.
6. Rozhodnutie bolo odôvodnené ďalej tým, že pri kontrole bolo zistené, že po oboch stranách cesty vedúcej na samotu Žužňová boli početné pne vyrúbaných stromov rôzneho veku a náletových krov, najmä druhov borievka obyčajná, slivka trnková a hloch. Pne vyrúbaných stromov ani plochy s vyrúbanými krovitými porastami neboli vyznačené v zmysle § 17 ods. 13 a 14 vyhlášky a ani iným spôsobom. Ďalej bolo konštatované, že mnoho stromov nedosahovalo po prepočte hodnôt nameraných na pni na výšku 130cm nad zemou podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 34 k vyhláške 40cm a krov s výmerou do 20m2 na výrub, na ktorý sa nevyžaduje súhlas orgánov ochrany prírody. Okrem toho boli nájdené aj pne stromov, ktoré po prepočte na výšku 130cm nad zemou dosiahli hodnoty, ktoré boli v odôvodnení rozhodnutia presne pri jednotlivých stromoch uvedené.
7. Správny orgán ďalej dôvodil tým, že sa oboznámil s rozhodnutím Mesta Zvolen, Spoločný obecný úrad, ktorým bol kontrolovanému ďalšiemu účastníkovi vydaný súhlas na výrub všetkých náletových drevín (krov, súvislých porastov s výmerou 20m2), hloh, černica, ruža šípová, borievka a slivka rastúcich na parcelách KNC č. 308/1, 308/2 a 1619/1 v k. ú. Kráľová. Predvolal si na vysvetlenie Ing. C., referentku pre ochranu drevín Mesta Zvolen, Spoločného obecného úradu, ktorá uviedla, že bola vykonaná obhliadka lokality plánovaného výrubu drevín, pri ktorej sa s pánom G. dohodli, že výrub sa
bude týkať len drevín s obvodom do 100cm vo výške 130cm nad zemou a hrubšie rúbať nebude. Dreviny určené na výrub neboli orgánom ochrany prírody vyznačené, pretože bol v čase obhliadky nefunkčný sprej. Uviedla, že v rozhodnutí nebolo toto uvedené, že môže rúbať stromy s obvodom do 100cm, pretože sa k 1.1.2014 zmenil zákon a bolo možné uskutočniť výrub drevín s obvodom do 80cm, vo výške 130cm bez súhlasu orgánu ochrany prírody. Rozhodnutie bolo vydané vo februári 2014, pretože čakali na vyjadrenie vlastníka pozemku. Predpokladala skoršie vydanie rozhodnutia v čase do konca roku 2013 a neskôr túto skutočnosť pozabudla uviesť v rozhodnutí. Uviedla, že žiadateľ si bol prevziať rozhodnutie osobne, a preto bol ústne oboznámený o zmene zákona s tým, že súhlas na výrub sa nevyžaduje na stromy s obvodom do 80cm, vo výške 130cm nad zemou, a preto v rozhodnutí nie sú uvedené ďalšie stromy do 100cm.
8. Správny orgán ďalej v odôvodnení uviedol odborné stanovisko správy CHKO Poľana č. CHKOPO/177-001/2017 zo dňa 4.4.2017 k predmetnému výrubu. V tomto stanovisku bolo uvedené, že na lokalitách výrubu nie je evidovaný výskyt chránených biotopov ani chránených druhov rastlín, avšak výskyt chránených biotopov Lk3-Mezofilné pasienky a spásané lúky (biotop národného významu) a Tr2- Subpanónske travinnobylinné porasty (biotop európskeho významu) bol však v rámci mapovania zistený severne a južne od realizovaného výrubu (v bezprostrednej blízkosti na parcelách, kde bol povolený). Na posudzovaných parcelách sa s veľkou pravdepodobnosťou vyskytujú tieto chránené biotopy v rôznej miere zachovalosti. Ich čiastočný fragmentálny výskyt je pravdepodobný aj na ploche výrubu, kde sú tieto travinnobylinné biotopy už na hranici zániku, keďže vplyvom neobhospodarovania sa subcesne menia na biotopy krovinné až lesné. Na plochách výrubov bol zistený významný výskyt stoviek mravenísk s vegetáciou Thymus spp. ako veľmi pravdepodobného potencionálneho biotopu pre chránený ohrozený druh motýľa modráčika čiernoškvrnného. Cenné biotopy je možné do budúcnosti udržať jedine vhodným obhospodarovaním, pričom optimálnym je pasenie. Z tohto pohľadu sa uskutočnené výruby dajú hodnotiť pozitívne. Výrub veľkých stromov s obvodom kmeňa nad 80 cm, vo výške 130cm nad zemou bol uskutočnený relatívne dobre, vhodné by bolo do budúcnosti ponechať čo najviac ovocných stromov, cenných listnáčov (jaseň, javor, lipa, brest) ako aj starých jedincov buka, duba a jedle. Vhodné nie je ponechávať pionierske dreviny ako sú osika, breza, rakyta a z jedincov smreka a borovíc, ponechať len najkrajšie a najvitálnejšie jedince. Ak sa na takto vyčistených plochách v budúcnosti bude naozaj pásť hovädzí dobytok, ako deklaruje užívateľ, mnohé miesta, kde boli chránené cenné travinnobylinné biotopy, v poslednom období výrazne degradované z dôvodu nevyužívania územia (zarastaním, zaburinením atď.), môžu byť v najbližšej dobe revitalizované. Z pohľadu ochrany prírody by bolo podľa názoru odborného stanoviska významnejším prínosom pokúsiť sa zachovať čo najviac travinnobylinných a krovinatých biotopov, ktoré sú zároveň biotopmi významnejších druhov rastlín aj živočíchov, ako nechať postupne zarastať lokalitu sukcesnými štádiami lesa, ktoré síce dočasne zvyšujú biodiverzitu a spestrujú krajinu ale iba do určitého štádia. Travinnobylinné biotopy na Slovensku významnou mierou ustupujú a naopak bývalé TTP majú na mnohých miestach po postupnom zarastaní už charakter lesa (tzv. biele plochy), čo z hľadiska ochrany prírody určite nie je žiadúce.
9. Rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že C. je užívateľom predmetných pozemkov na základe nájomnej zmluvy, pričom uviedol, že v tejto je zaviazaný udržiavať ráz krajiny, čistiť a odstraňovať náletové dreviny. Preto požiadal o vydanie súhlasu na výrub drevín. Bol vykonaný svojpomocne. Na výrub krovitých porastov s výmerou nad 20m2 mal súhlas orgánu ochrany prírody platný do 31.3.2017. Rozhodnutie Mesta Zvolen, Spoločného obecného úradu bolo vydané v období, kedy sa podľa platného zákona č. 543/2002 Z. z. nevyžadoval súhlas orgánu ochrany prírody na výrub drevín s obvodom kmeňa do 80cm, meraných vo výške 130cm nad zemou a toto rozhodnutie nebolo zmenené, a preto má rozhodujúci orgán za to, že počas platnosti tohto rozhodnutia sa toto vzťahovalo aj na výrub drevín s obvodom do 80cm, vo výške 130cm nad zemou na kontrolovaných pozemkoch. V odôvodnení ďalej uviedol, že pri ústnom pojednávaní C. uviedol, že mnohé stromy ktoré vyrúbal, najmä borovice, už boli poškodené, pretože ľudia si na Kráľovú chodili odrezávať z ich vrcholcov vianočné stromčeky. Orgán verejnej správy uzavrel, že konanie C. je protiprávnym konaním, pretože vyrúbal dreviny bez splnenia podmienok podľa § 137 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z.. Ďalej ide konanie, ktoré možno zaradiť podľa § 90 ods. 3, písm. l) zákona č. 543/2002 Z.z.. Pri určení výšky pokuty prihliadal orgán verejnej správy na závažnosť skutku, spôsob jeho spáchania, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol spáchaný. Inšpekcia prihliadla na to, že boli bez súhlasu orgánov ochrany prírody vyrúbané stromy a to prevažne borovice, ktoré znemožňovali riadne obhospodarovanie lúk (TTP) využívaných na pasenie hospodárskych zvierat, kde sa vyskytujú travinnobylinné biotopy národného a európskeho významu, pre ktoré predstavujú sukcesné štádia náletových drevín ohrozenie a môžu postupne spôsobiť ich zánik ,ak nie sú v primeranej miere
odstraňované vhodným spôsobom. Ďalej na to, že výrub bol uskutočnený v území, na ktorom platí prvý stupeň ochrany prírody v období vegetačného pokoja, mimo času hniezdenia vtákov. Ďalej, že na výrub drevín s obvodom kmeňa nad 80cm, meraných vo výške 130cm nad zemou sa súhlas na ich výrub vyžadoval počas celého obdobia platnosti vydaného rozhodnutia, a teda aj v čase, keď ďalší účastník podal žiadosť, čo mal vedieť. Bolo zohľadnené aj vyjadrenie B., podľa ktorého sa s ďalších účastníkom počas miestnej ohliadky k vydaniu rozhodnutia o súhlase na výrub drevín dohodla o výrube drevín do 100cm, vo výške 130cm nad zemou, pričom rozhodnutie na výrub takýchto drevín orgán ochrany prírody nevydal. Bolo tiež vzaté do úvahy odborné stanovisko ŠOPSR Správy CHKO Poľana, podľa ktorého mal výrub na dotknutú lokalitu skôr priaznivý vplyv a bol vykonaný pomerne vhodným spôsobom z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny s pozitívnym očakávaným dopadom na cenné travinnobylinné biotopy v spojení s ďalším obhospodarovaním (pastva, kosenie). Rovnako prihliadal na to, že podľa vyjadrenia D. boli mnohé stromy poškodené ešte pred výrubom. Preto bola uložená pokuta v dolnej hranici zákonného rozsahu.
Konanie o proteste prokurátora
10. Napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nadobudlo právoplatnosť 16. júna 2017. Prokurátor podal proti nemu protest dňa 9. júna 2020. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica protestu prokurátora vyhovel rozhodnutím zo dňa 4.8.2020. Toto rozhodnutie bolo na základe odvolania účastníka konania rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ústredie č. 3397001720/8768-34066 zo dňa 14.10.2020 zrušené.
Žalobné body
11. Žalobca žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že rozhodnutie je nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci.
12. Podľa žaloby napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s § 3 ods. 1, ods. 4, ods. 5, § 32 ods. 1, ods. 2, § 34 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku a § 90 ods. 3, písm. l), § 91 ods. 1, § 95 ods. 1, ods. 3 a 4 zákona o ochrane prírody a krajiny.
13. Žalobca uvedené všeobecné dôvody nezákonnosti v žalobe konkretizoval v bode V tak, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď opomenul zisťovať spoločenskú hodnotu nezákonne vyrúbaných drevín, bez ktorej nemohol posúdiť závažnosť a rozsah skutku. Znemožnilo mu to vyhodnotiť, či ide o správny delikt alebo je pravdepodobné, že skutok naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu. Podľa žalobcu z opisu skutku je zrejmé, že skutok svojou závažnosťou a rozsahom môže napĺňať zákonné znaky trestného činu.
14. Žalobca v žalobe tvrdil, že všeobecne platí, že ak protiprávne konanie naplní znaky trestného činu a súčasne správneho deliktu, má prednosť zodpovednosť za trestný čin, a teda zodpovednosť za správny delikt je subsidiárna. Platí, že pokiaľ je určité konanie trestným činom, nemôže byť zároveň priestupkom, resp. iným správnym deliktom. Preto má prednosť vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti.
15. Žalobca v žalobe ďalej poukázal na zásadu ne bis in idem zakotvenú v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd v Protokole 7, článok 4, podľa ktorej nikto nemôže byť opätovne stíhaný za ten istý skutok. Osoba, ktorá bola právoplatne potrestaná za správny delikt, nemôže byť trestne stíhaná a odsúdená pre ten istý čin, hoci by bol ten čin právne kvalifikovaný ako trestný čin, nakoľko z hľadiska uplatnenia uvedenej zásady je rozhodujúca totožnosť skutku a nie totožnosť právnej kvalifikácie.
16. Žalobca v žalobe uviedol, že na konanie podľa zákona o ochrane prírody a krajiny sa podľa § 81 ods. 1 tohto zákona vzťahuje Správny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak. Bolo potrebné, aby sa konanie riadilo najmä základnými zásadami tohto procesného predpisu a to zásadou legality, ktorá sa nevzťahuje len na procesné predpisy ale aj na hmotnoprávnej predpisy a zásadou zákonnosti premietnutej do oblasti kompetenčných predpisov upravujúcich otázky právomoci a pôsobnosti správnych orgánov a zásadou materiálnej pravdy, ktorá pri zisťovaní skutočného stavu veci znamená jeho úplné a presné zistenie.
17. Podľa žalobcu žalovaný sa nezaoberal spoločenskou hodnotou nelegálne vyrúbaných drevín, závažnosťou a rozsahom skutku, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil a nepostúpil ju orgánom činným v trestnom konaní, a porušil základné zásady správneho konania zakotvené v § 3 ods. 1 a ods. 5 Správneho poriadku, teda zásadu zákonnosti a zásadu materiálnej pravdy.
18. Žalobca v žalobe uviedol, že navyše bolo zistené konanie C. spočívajúce vo výrube drevín s obvodom kmeňa nad 40cm a do 80cm, meraným vo výške 130cm nad zemou v januári 2017 nesprávne právne posúdené. Žalovaný nesprávne tento výrub posúdil ako súladný so zákonom, hoci naň C. nemal súhlas podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny. Žalovaný nesprávne vychádzal z toho, že rozhodnutie, ktorým bol vydaný súhlas s výrubom drevín, bolo vydané 20.2.2014 a právoplatné 24.3.2014, kedy sa na výrub drevín s obvodom kmeňa do 80cm, meraným vo výške 130cm nad zemou, súhlas nevyžadoval a rozhodnutie platilo do 31.3.2017, pričom po zmene zákona, teda po 31.8.2014, rozhodnutie nebolo zmenené. Poukázal na to, že v čase podania žiadosti 30.10.2013 sa súhlas na výrub drevín s takýmto obvodom kmeňov vyžadoval, a nevyžadoval sa len na stromy s obvodom kmeňov do 40cm. Bolo to konštatované aj pri miestnom zisťovaní, ktoré predchádzalo vydaním súhlasu. Podľa žalobcu na tom nič nemení, že pán G. bol s novou právnou úpravou účinnou od 1.1.2014 ústne vyrozumený pri prevzatí rozhodnutia, teda že podľa tejto úpravy súhlasu nepodliehali dreviny do 80cm obvodu kmeňa, meraného vo výške 130cm nad zemou. Táto úprava bola však platná len do 31.8.2014. Keďže výrub bol realizovaný až v roku 2017, bolo povinnosťou C. oboznámiť sa s platnou a účinnou právnou úpravou vzťahujúcou sa na výrub drevín a riadiť sa ňou. V súlade so všeobecne platnou zásadou „neznalosť zákona neospravedlňuje“, sa nikto nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje konanie alebo určitej povinnosti tvrdením, že nepoznal zákon alebo o svojich povinnostiach nevedel. Poukázal tiež na znenie § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podľa ktorého o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka.
19. Žalobca v žalobe poukázal na to, že vo výroku rozhodnutia je uvedené, že výrub stromov bol vykonaný na parcelách registra C KN, pričom však žiadne takéto parcely v registri C KN právne neexistujú, doposiaľ nemajú založené listy vlastníctva. V takýchto prípadoch je preto potrebné za účelom nespochybniteľnej identifikácie miesta spáchania protiprávneho konania uvádzať vo výroku rozhodnutia právne existujúce parcely, t. j. parcely registra E KN, ale len podporne uviesť, ktorým C KN parcelám zobrazeným na katastrálnej mape majú zodpovedať.
20. Podľa žaloby výrok rozhodnutia o správnom delikte má obsahovať popis skutku kladeného za vinu, výrok o vine s právnou kvalifikáciou protiprávneho konania a výrok o uložení sankcie, obdobne ako administratívne trestanie za priestupok, alebo trestanie za trestnú činnosť. Výrok o vine v napadnutom rozhodnutí chýba.
21. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že vzhľadom na uvedené dôvody a potrebu, aby sa protiprávnym konaním C. zaoberali orgány činné v trestnom konaní, bolo protestom prokurátora navrhnuté, aby bolo rozhodnutie zrušené. Prvostupňový orgán protestu vyhovel.
22. Žalobca v časti VI. žaloby poukázal na to, že Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, Bratislava rozhodnutím č. 3397001720/8768-34066 zo dňa 14.10.2020 v odvolacom konaní zrušila rozhodnutie žalovaného, ktorým vyhovel protestu prokurátora. Takéto rozhodnutie nebolo procesne správne, avšak nie je zrejmé, či tak odvolací orgán urobil v domnení, že nevyhovením protestu prokurátora zabráni preskúmaniu rozhodnutia žalovaného súdom alebo v dôsledku neznalosti zákona. Podľa žalobcu ale takýto výrok nebráni podaniu správnej žaloby, nakoľko žalobca nedisponuje oprávnením, ktoré by prinútilo odvolací orgán vydať rozhodnutie o proteste prokurátora, ktoré by bolo procesne správne, a to v lehote na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o uložení sankcie a súčasne vzhľadom na uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty na podanie protestu prokurátora nemôže podať ani nový protest. Podľa žalobcu je však nepochybné, že rozhodnutie, ktorým odvolací orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora, je rozhodnutím, ktorým bolo rozhodnuté o nevyhovení protestu prokurátora.
23. Podľa žalobcu vzhľadom na veľký rozsah výrubu drevín bolo už od prvotného štádia správneho konania počnúc miestnou obhliadkou vykonanou správnym orgánom zrejmé, že ide o výrub drevín vo
veľkom rozsahu. Takýto rozsah nelegálne vyrúbaných drevín a predpokladaná spoločenská hodnota týchto drevín v zmysle vyhlášky neumožňoval správnemu orgánu pokračovať v správnom konaní o spáchaní správneho deliktu podľa § 90 ods. 3, písm. l) zákona o ochrane prírody a krajiny a uložiť pokutu za jeho spáchanie. Žalobca v žalobe uviedol, že odvolací orgán obhajoval skutočnosť, že sa žalovaný vyhol zisťovaniu spoločenskej hodnoty nezákonne vyrúbaných drevín, poukázal na stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správa chránenej oblasti Poľana, ktoré bolo vypracované v takom rozsahu, v akom bola daná požiadavka na jeho vypracovanie. Nebola v ňom určená spoločenská hodnota nezákonne vyrúbaných drevín ale ani stanovisko, že túto nie je potrebné uvádzať. Nie je pravdou, že by vo všeobecnosti bolo toto stanovisko hodnotilo nelegálny výrub stromov pozitívne. Zo stanoviska ani nevyplýva, že by uskutočneným výrubom nevznikla škoda.
24. Žalobca namietal, že páchateľ vyrúbal viac ako tristo stromov a tento rozsah protiprávneho konania bezpochyby svedčí o tom, že ide o skutok, ktorého protiprávnosť prináleží posudzovať výlučne orgánom činným v trestnom konaní. Toto oprávnenie si nemôže prisvojiť žiadny iný orgán. Žalovaný mal po zistení rozsahu skutku postúpiť vec orgánom činným v trestnom konaní, ktorým jediným patrí rozhodnúť, či skutok má byť posudzovaný ako trestný čin a má byť o ňom vedené trestné konanie, alebo ide o iný delikt, o ktorom je oprávnený konať a rozhodnúť administratívny orgán. Žalovaný prisvojením si oprávnenia, ktoré mu nepatrilo, znemožnil o tomto skutku konať orgánom činným v trestnom konaní.
25. Žalobca ďalej v žalobe k názoru odvolacieho orgánu o tom, že žalovaný nebol povinný zabezpečiť vyčíslenie spoločenskej hodnoty drevín z dôvodu, že toto nie je znakom skutkovej podstaty iného správneho deliktu, uviedol, že zdôrazňuje, že správny orgán bol povinný zisťovať rozsah protiprávneho konania, nakoľko tento je zákonným znakom skutkovej podstaty citovaného trestného činu, teda kvalifikačným kritériom, ktorým sa odlišuje trestný čin od iných protiprávnych konaní. Žalovaný bez toho, aby mal istotu, že skutok nemá byť posudzovaný ako trestný čin, nebol oprávnený o tom konať a rozhodnúť.
26. Žalobca tvrdil, že stanovisko Štátnej ochrany prírody, Správa chránenej krajinnej oblasti Poľana vypracované na základe špecifickej žiadosti žalovaného, nepostačuje na konštatovanie náležitého zistenia skutkového stavu, resp. posúdenia rozsahu činu. V prípade určovania závažnosti protiprávneho konania ide skôr o kritérium majúce vplyv na prípadnú výšku ukladanej sankcie a nie je to kritérium na posúdenie rozsahu činu (určenie, či ide o správny delikt, priestupok alebo trestný čin), ktorý sa určuje finančným vyčíslením v zmysle vyhlášky. Žalobca uviedol, že je tu potrebné poukázať na skutkovú vetu trestného činu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona, z ktorej vyplýva, že kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva alebo všeobecne záväzným právnym predpisom na úseku ochrany prírody a krajiny vo väčšom rozsahu poškodí alebo zničí strom alebo ker, alebo ich vyrúbe, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Z tejto konštrukcie skutkovej podstaty vyplýva, že určujúcim kritériom je rozsah činu, ktorý musí byť finančne vyčíslený.
27. Žalobca v žalobe uviedol, že nesúhlasí ani s argumentáciou odvolacieho orgánu ku aplikácii § 10 ods. 2 Trestného zákona ako na daný prípad, pretože toto možno aplikovať len v prípade konania o prečine, pričom v tomto prípade, by špecifikovaný rozsah výrubu odôvodňoval skôr právne posúdenie skutku ako zločin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 3, písm. b) Trestného zákona. Zavádzajúce je tvrdenie odvolacie orgánu, že závažnosť skutku zhodnotila Štátna ochrana prírody SR ako odborná organizácia, ktorá považuje výrub za prospešný, pričom poukazuje na to, že ani pre účely trestného konania nemôže rozsah poškodenia byť iný. Je tomu tak z dôvodu, že išlo stanovisko vydané len v rozsahu, v ktorom bolo požadované žalovaným a nemožno ho považovať za určenie rozsahu protiprávneho konania a jednak k nelegálnemu výrubu stromov dochádzalo aj v roku 2018, pričom konanie páchateľa za toto ďalšie obdobie je predmetom trestného konania. Žalobca podal protest prokurátora proti rozhodnutiu žalovaného na základe poznatku vyťaženého trestným úsekom prokuratúry z konania vo veci nelegálneho výrubu stromov uskutočneného v roku 2018, z ktorého je podozrivá tá istá osoba. V tomto konaní bolo zabezpečené odborné stanovisko Štátnej ochrany prírody SR, Správa chránenej oblasti Poľana z 13.3.2020, ktoré bolo predložené aj s výpočtom spoločenskej hodnoty nelegálne vyrúbaných drevín na predmetných parcelách v roku 2017. Z tohto odborného stanoviska vyplýva, že spoločenská hodnota vyrúbaných drevín na uvedených parcelách v roku 2017 bola vypočítaná na sumu 386 440.-Eur. Z tohto vyplýva, že žalovaný už pri začatí konania nevyhodnotil skutok vo vzťahu k jeho kvalifikácii ako trestného činu a potom nezisťoval skutkový stav a uspokojil sa len
s čiastkovým stanoviskom odborného orgánu, čo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu skutku a následne k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Namietal, že v priebehu správneho konania pred vydaním napadnutého rozhodnutia mal správny orgán dostatok podkladov pre nadobudnutie vedomosti, že by mohlo ísť o podozrenie z trestného činu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 Trestného zákona, nakoľko mu boli známe jednotlivé okolnosti, ktoré odôvodňovali posúdenie tohto konania ako trestného činu. Pokiaľ by riadne zadovážil stanovisko o spoločenskej hodnote nelegálne vyrúbaných drevín, bol by sa v tomto podozrení utvrdil.
28. Podľa žaloby v prípade akceptácie žalovaným uvádzanej interpretácie posúdenia výrubu drevín v tak vysokom rozsahu dochádza k absolútnej neproporcionalite medzi závažnosťou protiprávneho konania vyjadrenom počtom vyrúbaných drevín a spoločenskou hodnotou drevín, k výške uloženej sankcie, resp. sankcií, ktorú by bolo možné uložiť v prípade správneho posúdenia skutku v zmysle Trestného zákona.
Vyjadrenia účastníkov konania
29. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol zoznam úkonov a skutočností podstatných pre konanie. K žalobnej námietke o povinnosti riadiť sa zásadou materiálnej pravdy uviedol, že táto nebola v administratívnom konaní porušená. Žalovaný bol povinný zohľadniť: 1/skutočnosť, že cieľom účastníka konania nebolo obchádzať právne predpisy na úseku ochrany prírody a krajiny, o čom svedčí skutočnosť, že 4.11.2013 požiadal o vydanie súhlasu na výrub drevín. V tom čase platná úprava nevyžadovala súhlas na a) výrub dreviny a stromy s obvodom kmeňa do 40cm, meraných vo výške 130cm nad zemou, b) krovité porasty s výmerou do 10m2. Teda úmyslom nebolo porušiť právny predpis. 2/ Opakovanú zmenu § 47 ods. 4, písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny a to v čase podania žiadosti sa súhlas nevyžadoval na výrub stromov s obvodom kmeňa do 40cm, meraných vo výške 130cm nad zemou. V čase vydania súhlasu Mesta Zvolen sa súhlas nevyžadoval na výrub stromov s obvodom kmeňov do 80cm, meraných vo výške 130cm nad zemou. V čase samotného výrubu sa súhlas nevyžadoval na výrub stromov s obvodom kmeňa do 40cm, meraných vo výške 130cm nad zemou. Keďže Mesto Zvolen rozhodlo podľa predpisov účinných v čase rozhodovania, nebolo nutné sa zaoberať drevinami, ktoré majú obvod kmeňa do 80cm, nakoľko vtedy účinná legislatíva nevyžadovala takýto súhlas. Hoci pomerne v krátkom čase došlo k zmene právnej úpravy, nemožno tvrdiť, že platnosť rozhodnutia Mesta Zvolen v dôsledku zmeny právnej úpravy zanikla, nakoľko predmetné rozhodnutie stanovilo lehotu, v ktorej bolo možné predmetný výrub vykonať. 3/ Skutočnosť, že zákonnosť ochrany krajiny a prírody nestanovil prechodné ustanovenia k predmetným zmenám. 4/ Skutočnosť, že zamestnankyňa Mesta Zvolen uviedla účastníka konania do omylu, keď sa s ním na osobnej obhliadke dohodla, že sa výrub bude týkať drevín s obvodom do 100cm, pričom takáto dohoda nemala oporu v žiadnom právnom predpise. 5/ Odborné stanovisko ŠOPSR k predmetnému výrubu, ktoré vo vzťahu k rozsahu poškodenia a závažnosti považuje predmetný výrub za nepatrný, dokonca prospešný. 6/ Odôvodnenie rozhodnutia Mesta Zvolen o súhlas, podľa ktorého „Žiadané dreviny narástli zo samonáletu a udržali sa kvôli nedostatočnej údržbe parcely v predošlom období... ich výrubom dôjde k postupnému navráteniu pozemkov do pôvodného stavu (TTP), čo je z krajinárskeho hľadiska prínosom pre krajinu“. Žalovaný poukázal na rozhodnutie 8Sžo/27/2007, zaoberajúce sa zásadou materiálnej pravdy, podľa ktorého za zistenie skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu právne významné. Tiež na rozhodnutie 3Sžo/226/2010, podľa ktorého: „Je povinnosťou správneho orgánu, aby zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a tak doplnil podklad pre rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodnutie“.
30. Žalovaný uviedol, že nespochybňuje dôležitosť vyčíslenia spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín, avšak z pohľadu ochrany životného prostredia nejde o jediné kritérium. Samotné vyčíslenie spoločenskej hodnoty drevín nemusí znamenať, že predmetný výrub je z pohľadu životného prostredia škodlivý. Žalovaný ako odborný orgán v oblasti ochrany životného prostredia apeluje najmä na odborné hľadisko takéhoto výrubu, nakoľko Slovenská republika sa zaviazala medzinárodnými dohovormi, že bude chrániť druhové zloženie jednotlivých biotopov. Niekedy aj nelegálny výrub určitého množstva drevín nevhodného druhového zloženia, náletového pôvodu, ktorý nezodpovedá optimálnemu spôsobu využívania pozemku, nemusí mať nevyhnutne nepriaznivý následok na životné prostredie, nakoľko
takéto dreviny spôsobujú častokrát nezvratné zmeny druhového zloženia biotopov, miznutie druhov rastlín a živočíchov viazaných na konkrétny biotop, prípadne aj zmenu typického krajinného rázu. Aj výrub niekoľko desiatok náletových drevín nepôvodného druhu na nevhodnej lokalite (napr. lúčne biotopy - mokrade, rašeliniská), ktorých celková spoločenská hodnota je vysoká, môže mať na okolité prírodné prostredie menej nepriaznivý vplyv ako výrub jednej či dvoch hodnotných pôvodných drevín v dobrom zdravotnom stave rastúcich na lokalite, kde plnia nezastupiteľné ekologické a estetické funkcie, alebo dreviny ktoré poskytujú hniezdne možnosti alebo úkryt pre ohrozené druhy živočíchov, hoci ich spoločenská hodnota nemusí byť tak veľká. Výruby rovnakého počtu drevín, rovnakého druhového zloženia a s podobnými biometrickými parametrami, rastúce na rôznych lokalitách, ktorých spoločenská hodnota je prakticky totožná, môžu mať z hľadiska ochrany prírody rozdielne následky. Z toho vyplýva, že dôležitosť vyčíslovania spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín nepredstavuje jediné kritérium, a v niektorých prípadoch je takéto vyčíslenie nadbytočné. Nakoľko si žalovaný vyžiadal sám stanovisko ŠOPSR, v ktorom bolo uvedené, že predmetný výrub sa dá hodnotiť pozitívne a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nepovažoval za dôležité osobitne požadovať vyčíslenie spoločnej hodnoty vyrúbaných drevín, navyše vyčíslenie spoločenskej hodnoty drevín nie je znakom skutkovej podstaty iného správneho deliktu, a teda správny orgán podľa názoru žalovaného nie je povinný ju vyčíslovať v takomto konaní. Žalovaný poukázal aj na to, že ani z previerky Krajskej prokuratúry Banská Bystrica zameranej na zhodnotenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní žalovaného nevyplýva, resp. nebolo v nej spomenuté, nezisťovanie spoločenskej hodnoty drevín ako pochybenie, spôsobujúce nezákonnosť v konaniach žalovaného.
31. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že závažnosť skutku hodnotila ŠOPSR ako odborná organizácia, ktorá podľa § 3a písm. i) svojho štatútu spracuváva odborné podklady pre určenie enviromentálnej škody, teda aj pre orgány činné v trestnom konaní. Pokiaľ ide o ustanovenie § 306 ods. 1 Trestného zákona, samotná skutková podstata predpokladá spôsobenie škodlivého následku. Podľa žalovaného škodlivý následok nemožno stotožňovať s vyčíslenou sumou spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín. Žalovaný má tiež za to, že nemohla byť naplnená ani subjektívna stránka trestného činu, pretože žalovaný nemal zrejme v úmysle konať v rozpore s právnymi predpismi.
32. Žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, č. ORP-1107/4-Vys-TT-2017, ktorým bol výrub 158 stromov postúpený Slovenskej inšpekcii životného prostredia, keď na základe vykonaných meraní a výpočtov ŠOPSR bola vypočítaná hodnota vyrúbaných drevín vo výške 191 104.-Eur. Napriek tomu orgány činné v trestnom konaní uviedli, že predmetné konanie nedosiahlo takú intenzitu, že by malo byť posúdené ako zločin podľa § 306 ods. 1, 3, písm. b) Trestného zákona. Tiež upriamil pozornosť na uznesenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici čvs: ORP-112/1-Vys-BB-2020 zo dňa 21.11.2020, v ktorom došlo k odmietnutiu trestného oznámenia vo veci výrubu cca 180ks smrekov obyčajných. Podľa žalovaného nevyžiadaním si vyčíslenia spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín nedošlo k porušeniu zásady materiálnej pravdy, keďže žalovaný mal skutkový stav zistený riadne a samotné vyčíslenie spoločenskej hodnoty nebolo pre rozhodnutie dôležité.
33. Žalovaný k žalobnej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že v žiadosti o výrub drevín nebol špecifikovaný obvod merania. Bolo preto povinnosťou Mesta Zvolen vyzvať účastníka konania na doplnenie žiadosti, alebo zistiť si skutkový stav veci miestnou obhliadkou. V čase miestnej ohliadky už bola v legislatívnom procese novela zákona, podľa ktorej nebude potrebný súhlas s výrubom drevín s obvodom kmeňa do 80cm, vo výške 130cm nad zemou. Rozhodnutie mesta sa preto takýmto výrubom nezaoberalo, nie z dôvodu že účastník konania nemal záujem vyrúbať takéto dreviny. Účastník podal žiadosť, tak je zrejmé, že žiadal o výrub drevín s obvodom nad 40cm, avšak z dôvodu zmeny legislatívy mu bol súhlas udelený na dreviny s obvodom nad 80cm, vo výške 130cm nad zemou. Žalovaný bol povinný zohľadniť skutočnosť zmeny právnej úpravy. Účastník konania vymedzil predmet konania vo svojej žiadosti, ktorá bola upresnená miestnym zisťovaním. V žiadosti spolu s miestnym zisťovaním vyplynulo, že účastník konania mal záujem o výrub drevín s obvodom nad 40cm, 130cm nad zemou. Keďže mesto v čase rozhodovania bolo povinné rozhodovať podľa vtedy účinného predpisu, tak do rozhodnutia už stromy s obvodom nad 40cm do 80cm nezahrnulo. Účastníka konania za zmenu zákonov a medzeru v zákone nemožno takýmto spôsobom trestať. Zákon o ochrane prírody a krajiny nepamätal na obdobné prípady a neurčil v prechodných ustanoveniach, ako sa s predmetnými prípadmi mal vysporiadať.
34. K námietke nesprávneho označenia pozemkov ako parciel registra C KN žalovaný uviedol, že toto nemohlo spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Dôležité bolo určiť jednoznačne miesto, na ktorom k protiprávnemu konaniu došlo a pre tento účel je splnená požiadavka na presnú identifikáciu pozemku, na ktorom k porušeniu právneho predpisu došlo, označením podľa registra C KN, pretože práve parcely registra C KN majú v katastri nehnuteľností evidované hranice pozemkov. Pokiaľ žalobca trval na správnom označení pozemkov aj z dôvodu, že nelegálnym výrubom drevín vznikla aj škoda vlastníkovi pozemkov, žalovaný uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo žalobca poukazuje na súkromnoprávnej vzťahy, najmä keď vznik škody nie je predmetom skúmania pri ukladaní sankcie za správne delikty a ani znakom skutkovej podstaty správneho deliktu.
35. Žalovaný k namietanej chybe výroku pre chýbajúci výrok o vine poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/28/2007, 10Sžo/58/2016, z ktorých vyplýva, že povinnosťou správneho orgánu je definovať skutok, za ktorý sa ukladá sankcia tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným skutkom. Povinnosť uviesť výrok o vine z týchto rozhodnutí a ani z právnej úpravy nevyplýva. Je aj v príkrom rozpore s objektívnou zodpovednosťou, na ktorej je správne trestanie postavené, nakoľko zavinenie nie je obligatórny znak správneho deliktu právnych a fyzických osôb - podnikateľov. Požiadavka uvádzať výrok o vine v rámci administratívneho trestania je požiadavkou nad rámec zákona. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že pripúšťa procesné pochybenie odvolacieho orgánu, ktorý rozhodoval o proteste prokurátora, avšak to nespôsobilo nezákonnosť nepadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca poukazoval na odborné stanovisko z 13.3.2020, tak nie je zrejmé, prečo už nebolo súčasťou protestu prokurátora. Nie je zrejmé, ani z akého dôvodu boli do prešetrovaného skutku započítané dreviny, o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté.
36. Žalovaný ako odborný orgán, ktorého cieľom chrániť zložky životného prostredia, vychádzal v predmetnom prípade z reálneho vplyvu nezákonného výrubu na zložky životného prostredia. Ak by žalovaný akceptoval argument žalobcu, podľa ktorého je potrebné nezákonný výrub postúpiť orgánom činným v trestnom konaní (ktoré nie sú odborným orgánom vo vzťahu k ochrane životného prostredia), dochádzalo by práve vtedy k absurdným situáciám, nakoľko aj výrub malého množstva stromov (dokonca postačí aj výrub jedného stromu), má spoločenskú hodnotu dosahujúcu min. výšku škody potrebnú pre vedenie trestného konania. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, uvedeným v žalobe „pripustením takejto úvahy správneho orgánu by mohlo dôjsť k stavu, kedy správny orgán preberá jedinečnú kompetenciu orgánu činného v trestnom konaní a súdu prejednávať a rozhodovať o protiprávnom konaní, u ktorého je predpoklad, že napĺňa znaky niektorého trestného činu, čo je v právnom štáte neprípustné“. Žalovaný uviedol, že v danom prípade podozrenie na spáchanie trestného činu nemal z dôvodu konštatovanej prospešnosti predmetného výrubu na životného prostredie. Z § 124 ods. 3 Trestného zákona „pri trestných činoch proti životnému prostrediu sa škodou rozumie súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahrňuje aj náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu“. Pokiaľ ide o ekologickú ujmu, tá je definovaná v zákone č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí nasledovne: „Ekologická ujma je strata alebo oslabenie prirodzených funkcií ekosystémov vznikajúca poškodením zložiek alebo narušením vnútorných väzieb a procesov v dôsledku ľudskej činnosti“. Predmetným nezákonným výrubom k ekologickej ujme nedošlo, nakoľko je to stanovisko nielen žalovaného ale aj ŠOPSR, Mesta Zvolen, pričom ide o orgány ochrany prírody, ktorých cieľom je aj ochrana drevín. Je potrebné rozlišovať pojmy „ekologická ujma“ a „vyčíslenie hodnoty drevín“. Pri vyhodnocovaní vyčíslenia spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín je zároveň potrebné zohľadňovať aj kritérium vplyvu nezákonného výrubu na životné prostredie. Naopak, po zohľadnení vplyvu nezákonného výrobu na životné prostredie, je potrebné zvážiť potrebu aj vyčíslenia spoločenskej hodnoty drevín. Žalovaný po zohľadnení všetkých okolností vyhodnotil situáciu tak, že vyčíslenie spoločenskej hodnoty drevín už nepovažoval za dôležité, nakoľko vplyv nezákonného výrobu bol považovaný za prospešný. Ekologická prospešnosť výrobu drevín na predmetných pozemkoch bola konštatovaná v odôvodnení súhlasu na výrub drevín, v odbornom stanovisku ŠOPSR k predmetnému výrubu a v rozhodnutí Mesta Zvolen č. j.: Výruby 2825/2017-8 zo dňa 30.10.2017, v ktorom je konštatované cit.: „Jedná sa o pomerne hodnotné územie, ktoré bolo v minulosti využívané na poľnohospodárske účely tak, že na ňom boli vytvorené pasienkové spoločenstvá (napr. biotop Tr2 - Subpanónske travinno-bylinné porasty ). Tieto postupným zarastaním zanikajú, a preto je v záujme krajinotvorby ich prenechanie podporiť“. „Viaceré časti sú ešte neprimerane porastené drevinovou vegetáciou, čo znemožňuje riadne hospodárenie na TTP, ako aj primeranú starostlivosť o vyššie spomenuté chránené biotopy“. Ďalšou zložkou škody pri trestných činoch je majetková škoda, ale tá nebola predmetom správneho konania.
37. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že má za to, že v určitých prípadoch s ohľadom na osobitosti toho- ktorého prípadu sa vyčíslenie spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín vyžaduje, pričom v takýchto prípadoch je práve vyčíslenie rozhodujúcim dôkazom. V predmetnom prípade tomu však tak nebolo, nakoľko žalovaný ako odborný orgán po vyhodnotení už získaných dôkazov konštatoval celkovú spoločenskú prospešnosť takéhoto konania. Požiadavka vyčíslenia spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín nie je zákonnou požiadavkou, nakoľko rozsah poškodenia drevín, alebo rozsah inej ujmy nie je znakom skutkovej podstaty správneho deliktu, čo je zásadná vec pre posúdenie zákonnosti predmetných rozhodnutí. Žalovaný nebol povinný za účelom dostatočne zisteného skutkového stavu vyčíslovať spoločenskú hodnotu drevín. Žalovaný sa zaoberal rozsahom poškodenia a najmä dôsledkami z hľadiska záujmov ochrany prírody a pritom je zo zákona povolaným odborným orgánom k tomu, aby si o takýchto okolnostiach urobil úsudok. Žalovaný uzavrel, že podstatné je, že vo veci konal miestne a vecne príslušný orgán, rozhodnutie riadne zdôvodnil, uviedol svoje úvahy a objektívne zhodnotil vykonané dôkazy vo všetkých vzájomných súvislostiach. Tiež riadne zdôvodnil výšku pokuty a uviedol tak poľahčujúce ako aj priťažujúce okolnosti. Skutkový stav veci bol zistený tak, aby bolo o ňom možné bez dôvodných pochybností rozhodnúť v rámci správneho konania. K námietke prekážke ne bis in idem žalovaný uviedol, že ak majú orgány činné v trestnom konaní záujem riešiť výrub stromov v roku 2017 s obvodom nad 40cm do 80cm, vo výške 130cm nad zemou, nič im v predmetnom nebráni, nakoľko o predmetnom výrube nebolo v správnom konaní rozhodnuté z vyššie objasnených dôvodov. Avšak napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnymi predpismi a skutočnosť, že si žalovaný nezaobstaral vyčíslenie spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín, nemôže spôsobiť jeho nezákonnosť.
38. Podľa ďalšieho účastníka protestom prokurátora bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie správneho orgánu z 31.5.2017, pričom vzhľadom na časové hľadisko je daný princíp právnej istoty, ktorý vo veci platil a ďalší účastník nevidí dôvod na jeho prelomenie ani protestom prokurátora. Ďalej uviedol, že žalobné dôvody neobstoja tak, ako to vo svojom rozhodnutí uviedol žalovaný. Ďalší účastník uviedol, že sa nestotožňuje s tým názorom, podľa ktorého individuálny správny akt stráca svoju právoplatnosť zmenou právnej úpravy. Zmena právnej úpravy nemá žiadny vplyv na právoplatnosť rozhodnutí, ktoré boli vydané za účinnosti predchádzajúcich právnych predpisov. Inak by šlo o retroaktivitu, čím by bol porušený princíp právnej istoty. Jestvuje zákonné ustanovenie, ktoré by rozhodnutie Mesta Zvolen z 20.2.2014 ukončilo skôr, ak má účastník právoplatné rozhodnutie, je jednoznačne bona fidei a koná presne v intenciách Ústavy a to všetko čo mu nie je zakázané - dokonca mu to je z úradnej moci dovolené. Ďalší účastník tiež namietal, že odvolávať sa na kmene stromov je irelevantné, pretože prepočet na výšku 130cm nemá žiadnu relevanciu. Skutkový stav má byť zistený riadne a nie vychádzať z domnienok. Podľa ďalšieho účastníka tak cieľom protestu ako aj cieľom správnej žaloby nebola náprava formálnych pochybení ale konanie „in peoratio“ v neprospech účastníka. Podľa ďalšieho účastníka žaloba má aj formálne vady, pretože žalobcom je prokurátor, ktorého protestu nebolo vyhovené, a preto ním nemá byť právnická osoba Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici ale len jeden prokurátor, ktorého protestu nebolo vyhovené. Žaloba teda nie je súladná s § 359 ods. 1 SSP, a preto takejto žalobe nie je možné vyhovieť.
39. Žalobca v replike z 23.3.2021 uviedol, že z vyjadrenia odvolacieho orgánu žalovaného k žalobe nie je zrejmé, prečo sa vo veci vyjadril ako žalovaný, keď žaloba smeruje proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu. Ďalej, že dôvodom podaného protestu prokurátora bolo to, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom a zároveň vytvorilo prekážku trestného stíhania páchateľa za skutok nelegálneho výrubu drevín v roku 2017. V proteste prokurátora bolo poukázané na to, čo je rozlišujúcim kritériom v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie, ako aj to, že ak konanie naplní zákonné znaky trestného činu a súčasne správneho deliktu, má prednosť zodpovednosť za trestný čin a zodpovednosť za správny delikt je subsidiárna. Prvostupňový orgán považoval protest za dôvodný, a preto mu vyhovel. Toto rozhodnutie bolo zrušené v odvolacom konaní, pričom odvolací orgán v odôvodnení okrem iného argumentoval tým, že rozsah poškodenia nemôže byť iný na účely trestného konania, a teda že odborné stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy chránenej krajinnej oblasti Poľana musí byť totožné aj v trestnom konaní. Uviedol, že v konaní o správnom delikte bola podľa odborného stanoviska závažnosť konania posúdená ako nepatrná, dokonca prospešná. Výlučne z tohto dôvodu považoval prokurátor za potrebné vo svojej žalobe na vyvrátenie tohto nepravdivého tvrdenia odvolacieho orgánu v rozhodnutí o proteste prokurátora, poukázať na odborné stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy chránenej krajinnej oblasti Poľana z 13.3.2020, ktorého prílohou je aj výpočet spoločenskej hodnoty nelegálne vyrúbaných drevín
na parcelách KN-C č. 308/1 a 308/2 v katastrálnom území Kráľová v roku 2017. Bez potreby reakcie na zavádzajúce tvrdenia odvolacieho orgánu v rozhodnutí o proteste prokurátora by prokurátor ani vo svojej žalobe nepotreboval namietanú nezákonnosť rozhodnutia odôvodňovať s poukazom na predmetné odborné stanovisko, nakoľko má za to, že aj bez tohto odborného stanoviska je nezákonnosť rozhodnutia žalovaného dostatočne preukázaná.
40. Žalovaný vo vyjadrení k replike žalobcu uviedol, že v predmetnom súdnom konaní sa vo veci nevyjadril odvolací orgán, len ho vypracovalo spoločné oddelenie práva, ktoré zabezpečuje vypracovanie takýchto podaní.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov - dôvody rozsudku
41. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v období od 29.12.2021 do 27.1.2022. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.1.2022 vyvesením skráteného znenia rozsudku na úradnej tabuli tunajšieho súdu po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3 SSP). Správny súd po preskúmaní veci z dôvodu nezákonnosti uplatnených v žalobe dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
42. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu (ďalej len zákon o ochrane prírody a krajiny) (1) Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery.
43. Podľa § 2 ods. 2, písm. t) a u) zákona o ochrane prírody a krajiny (2) Na účely tohto zákona sa považuje za t) biotop európskeho významu prírodný biotop, ktorý je v Európe ohrozený vymiznutím alebo má malý prirodzený areál, alebo predstavuje typické ukážky jednej alebo viacerých biogeografických oblastí Európy,
u) biotop národného významu prírodný biotop, ktorý nie je biotopom európskeho významu, ale je v Slovenskej republike ohrozený vymiznutím alebo má malý prirodzený areál, alebo predstavuje typické ukážky biogeografických oblastí Slovenskej republiky.
44. Podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny (3) Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.
45. Podľa § 47 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny (8) Výrub dreviny podľa odseku 3 možno vykonať len po vyznačení výrubu dreviny a po právoplatnosti súhlasu orgánu ochrany prírody, ktorým je vykonávateľ výrubu povinný sa na požiadanie preukázať.
46. Podľa § 81 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny (1) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
47. Podľa § 90 ods. 3, písm. l) zákona o ochrane prírody a krajiny (3) Pokutu do 33 193,91 eura a prepadnutie veci môže orgán ochrany prírody uložiť podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho konania tým, že l) vyrúbe, objedná výrub alebo dá pokyn na výrub dreviny alebo chráneného stromu (§ 49 ods. 3) bez splnenia podmienok podľa § 47 ods. 8, alebo ošetrí chránený strom
(§ 49 ods. 3) bez súhlasu orgánu ochrany prírody, alebo sa na požiadanie nepreukáže právoplatným súhlasom na výrub (§ 47 ods. 8) a pôvod prepravovaného dreva (§ 47 ods. 9).
48. Podľa § 91 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny (1) Pri určení výšky pokuty za iný správny delikt sa prihliadne na jeho závažnosť, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky vrátane vzniknutej ujmy, na rozsah a mieru hroziacej ujmy alebo ohrozenej spoločenskej hodnoty ( § 95) a na okolnosti, za ktorých bol spáchaný.
49.Podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku (ďalej len Správny poriadok) (1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.
(2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.
(3) O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou.
50. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
51. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
52. Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
53. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku (3) Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné si navzájom pomáhať pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona. Písomnosti a informácie sa môžu doručovať medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom aj v elektronickej forme.
54. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bola ďalšiemu účastníkovi uložená sankcia za spáchanie správneho deliktu špecifikovaného v bode 3 tohto rozsudku. Správny súd v správnom súdnictve je podľa § 134 ods. 1 SSP pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Výnimku z tohto pravidla tvoria dôvody uvedené v § 134 ods. 2 SSP, ktorých existenciu v preskúmavanej veci správny súd nezistil. Vo veci správneho trestania správny súd nad rámec žalobných dôvodov skúma zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo aj z dôvodov uvedených § 195 SSP, pričom tam uvedené pochybenia v predmetnom konaní a rozhodnutí nezistil. Správny súd v rámci súdneho prieskumu zisťuje, či napadnuté rozhodnutie bolo vydané po predchádzajúcom administratívnom konaní, v ktorom bol alebo nebol dodržaný procesný predpis, ktorým sa konanie spravuje, a či si orgán verejnej správy zhromaždil dostatok podkladov na rozhodnutie vo veci, či zistený skutkový stav vyplynul z hodnotenia dôkazov, či hodnotenie dôkazov prebehlo v rámci zákonom stanovených medzí, a teda či úvahy, ktorými boli dôkazy hodnotené nie sú v rozpore s obsahom hodnotených dôkazov alebo v rozpore s logickým uvažovaním, či dôkazy boli zadovážené a vykonané v súlade so zákonom, a či skutkové závery vyplynuli z vykonaného dokazovania a konečne, či zistené skutočnosti boli správne právne posúdené.
55. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že rozhodnutie ktorým odvolací orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora, je rozhodnutím, ktorým nebolo protestu prokurátora vyhovené. Výsledkom odvolacieho konania v konaní o proteste prokurátora bolo, že protestom napadnuté rozhodnutie nebolo zrušené. Boli splnené podmienky na podanie správnej žaloby prokurátora podľa § 24 ods. 14 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a § 45 ods. 1 SSP.
56. Správny súd z obsahu správneho spisu zistil, že Slovenská inšpekcia životného prostredia vykonala štátny dozor podľa § 71 ods. 1, písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny na pozemkoch parc. č. KN C 308/1a 308/2 v k. ú. Kráľová, evidované ako trvalé trávnaté porasty, nachádzajúce sa v prvom stupni ochrany podľa § 12 zákona o ochrane prírody a krajiny, pričom predmetom štátneho dozoru bolo dodržanie § 47 a ostatných ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny. Slovenská inšpekcia životného prostredia na základe zistení z výkonu dozoru vypracovala v súlade s § 71 ods. 12 protokol, ku ktorému sa mal možnosť kontrolovaný ďalší účastník vyjadriť. Štátny dozor bol ukončený doručením oznámenia o ukončení kontrolovanej osobe.
57. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon o ochrane prírody a krajiny na konanie o inom správnom delikte neobsahuje osobitnú procesnú úpravu. Žalovaný preto v súlade s § 18 ods. 1 Správneho poriadku začal z vlastného podnetu konanie vo veci uloženia sankcie za iný správny delikt oznámením zo dňa 16.5.2017 doručeným ďalšiemu účastníkovi, v ktorom vymedzil predmet administratívneho konania tak, že konanie bude vedené vo veci porušenia zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktorého sa ďalší účastník D. MM dopustil tým, že vyrúbal v januári 2017 bez splnenia podmienok uvedených v § 47 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. náletové dreviny, ktoré rástli mimo lesa, ktoré v tomto oznámení presne vyšpecifikoval. Správny súd nebude túto špecifikáciu na tomto mieste opakovať, pretože táto špecifikácia neoprávnene vyrúbaných stromov v oznámení o začatí konania je zhodná so špecifikáciou uvedenou vo výroku napadnutého rozhodnutia tak, ako je to uvedené v bode 3 odôvodnenia tohto rozsudku.
58. Žalobca namietal nezákonnosť spočívajúcu aj v nesprávnom právnom posúdení výrubu stromov s obvodom kmeňa od 40cm do 80cm, ktorých výrub, ako vyplýva z vyššie uvedeného nebol predmetom preskúmavaného administratívneho konania. Na tom nič nemení, že žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôvodnila, prečo neviedla administratívne konania o správnom delikte aj za výrub stromov s objemom kmeňa od 40cm do 80cm, vo výške 130cm nad zemou. Predmetom tohto súdneho prieskumu je zákonnosť rozhodnutia uvedeného v jeho výroku a konania, ktoré mu predchádzalo. Predmetom preskúmavaného administratívneho konania nebol výrub stromov s obvodom kmeňa do 80cm, meraného vo výške 130cm nad zemou, preto bol tento výrub aj mimo predmet súdneho prieskumu. Správny súd sa takouto námietkou nemohol preto zaoberať. Za danej procesnej situácie otázka, či išlo o správne právne posúdenie by mohla byť relevantná v prípade riešenia sporu o to, či malo, alebo nemalo začať administratívne konanie z úradnej povinnosti žalovanej, teda pri posudzovaní či došlo, alebo nedošlo k nečinnosti orgánu verejnej správy, čo však nebolo predmetom tohto súdneho konania.
59. Žalobca v žalobe poukázal na to, že pre nespochybniteľnú identifikáciu miesta, kde bol správny delikt spáchaný, bolo potrebné uviesť parcely registra E, pretože na parcely registra C nie sú založené listy vlastníctva. Takejto námietke nebolo možné vyhovieť. Podstatné je, že výrok rozhodnutia je jasný a zrozumiteľný, pričom označenie miesta spáchania správneho deliktu súladne s tým, ako sú pozemky registrované v katastri nehnuteľností, neprináša žiadnu pochybnosť o tom, na ktorom mieste došlo v januári 2017 k protiprávnemu výrubu drevín a kde sa toto miesto nachádza. Takýmto označením miesta bol skutok z tohto kritéria dostatočne identifikovaný spôsobom nepripúšťajúcim zámenu.
60. Nebola dôvodná ani námietka chyby výroku, v ktorom podľa žalobcu absentuje výrok o vine. Predovšetkým táto námietka nemá oporu v zákone o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého zavinenie nie je znakom skutkovej podstaty správneho deliktu, vymedzenej v § 90 ods. 3, písm. l) zákona o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého: „pokutu do 33 193,91 Eur a prepadnutie veci môže orgán ochrany prírody a krajiny uložiť podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho konania tým, že vyrúbe, objedná výrub alebo dá pokyn na výrub dreviny alebo chráneného stromu (§ 49 od. 3) bez splnenia podmienok podľa § 47 ods. 8 zákona alebo ...“ Z tohto znenia zákona je zrejmé, že ide o iný správny delikt právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov postihovaný zásadne bez ohľadu na zavinenie. Subjektívna stránka teda nie je súčasťou skutkovej podstaty iného správneho deliktu, ktorý bol predmetom preskúmavaného konania. V takom prípade sa uplatňuje objektívna administratívnoprávna zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Orgán verejnej správy pri rozhodovaní o správnom delikte zisťuje, či boli naplnené znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu, teda či bol spáchaný administratívnoprávne zodpovednou osobou, v tomto prípade právnickou osobou alebo fyzickou osobou podnikateľom, ďalej či bola naplnená protiprávnym konaním objektívna
stránka skutkovej podstaty, teda či došlo k výrubu drevín bez povolení a vyznačení. Správny orgán preto nie je oprávnený zisťovať, či išlo o zavinené konanie, a preto ani rozhodovať o vine páchateľa. Výrok o vine teda nie je chýbajúcou časťou rozhodnutia o predmetnom správnom delikte. Na tom nič nemení potreba dodržiavania základných zásad trestného konania a zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona aj na správne trestanie.
61. Žalobca v žalobe podstatnými žalobnými námietkami namietal nedostatočne zistený skutkový stav, keď žalovaný nezisťoval spoločenskú hodnotu vyrúbaných drevín, bez ktorej nemohol posúdiť závažnosť a rozsah skutku, čo mu znemožnilo vyhodnotiť, či ide o správny delikt alebo o skutok naplňujúci znaky skutkovej podstaty trestného činu. Pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia z takto uplatneného a argumentovaného dôvodu nezákonnosti je predovšetkým potrebné posúdiť, či zistený skutkový stav bol postačujúci pre rozhodnutie o tom, či bola naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty správneho deliktu. To je podstatné z hľadiska posudzovania, či správny orgán postupoval v súlade s § 32 a § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že vo veci bol vykonaný štátny dozor miestnym zisťovaním. Slovenská inšpekcia životného prostredia si zadovážila odborné stanovisko ŠOP SR Správa CHKO Poľana, vypočula referentku ochrany drevín Mesta Zvolen, Spoločného úradu - odboru stavebnej správy Zvolen Ing. C. ohľadne konania o žiadosti o výrub drevín a vydaného rozhodnutia, oboznámila sa so žiadosťou a rozhodnutím Mesta Zvolen, Spoločného stavebného úradu, ktorým bol vydaný súhlas na výrub drevín zo dňa 20.2.2014. Správny orgán vykonal dokazovanie obsahom protokolu zo štátneho dozoru na ústnom pojednávaní, z ktorého bolo bez najmenších pochybností zistené naplnenie objektívnej stránky správneho deliktu. Potom námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu pre posúdenie, či bol spáchaný správny delikt, nemohla obstáť. Pokiaľ ide o námietku, že zistený skutkový stav nepostačoval na posúdenie, že je pravdepodobné, že bol spáchaný trestný čin, nebola dôvodná, pretože zisťovanie, či bol spáchaný trestný čin, a teda vyhľadávanie trestnej činnosti patrí do výlučnej právomoci orgánov činných v trestnom konaní. Štátne orgány majú povinnosť súčinnosti upravenú v § 3 ods. 2 Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z.), podľa ktorého štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby, sú povinné bez meškania oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti, nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin a včas vybavovať dožiadania orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Teda nie vyhľadávať, či bol spáchaný trestný čin, ale v prípade, že sú im známe skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že došlo k spáchaniu trestného činu tieto oznamovať. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že takéto skutočnosti nezistil. Tým je v zhode so žalobcom, ktorý tvrdí, že ich mohol zistiť, ak by zisťoval spoločenskú hodnotu vyrúbaných drevín. Žalobca žiadne iné argumenty pre svoju námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu a tým porušenia zásady zákonnosti a materiálnej pravdy neuviedol. Správny súd z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a obsahu správneho spisu zistil, že žalovaný si zaobstaral dostatok podkladov pre zistenie, či bola naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty správneho deliktu, protokol o výkone štátneho dozoru a tiež podklady pre posúdenie hľadísk, ktoré mu zákon o ochrane prírody a krajiny ukladá zohľadniť pri ukladaní sankcie a to odborný posudok štátnej ochrany prírody ako orgánu na to oprávneného a posúdil závažnosť spáchaného správneho deliktu vo vzťahu k cieľom právnej úpravy obsiahnutej v zákone o ochrane prírody a krajiny uvedeným v § 1 ods. 1 tohto zákona, podľa ktorého právna úprava práv a povinností osôb pri ochrane prírody a krajiny má za cieľ dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby ako aj regionálne a miestne pomery. Toto svoje hodnotenie podrobne v odôvodnení rozhodnutia vyargumentoval. Žalobca v žalobe ani nenamietal nezákonnosť pri určení výšky sankcie, pri určení ktorej sa žalovaný týmito kritériami zaoberal.
62. Žalobca namietal, že žalovaný nebol oprávnený o správnom delikte rozhodnúť, pretože všeobecne platí, že ak protiprávne konanie napĺňa znaky trestného činu a súčasne správneho deliktu, má prednosť zodpovednosť za trestný čin. Podľa žalobcu si žalovaný prisvojil oprávnenie patriace orgánom činným v trestnom konaní, pretože rozsah skutku napovedal, že bol spáchaný trestný čin. Žalobca zároveň tvrdil, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, keď nebola zisťovaná spoločenská hodnota vyrúbaných drevín potrebná pre posúdenie naplnenia skutkovej podstaty trestného činu podľa § 306 Trestného zákona. Neobstojí taká právna argumentácia, že vo všeobecnosti platí, alebo pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu je potrebné, aby bolo naplnené kritérium rozsahu činu, ktorým má byť finančné vyčíslenie. Predovšetkým, ako bolo vyššie uvedené, pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia a predchádzajúceho postupu v preskúmavanej veci, bolo rozhodné, či žalovaný dostatočne
zistil skutkový stav, a či tento správne právne posúdil z hľadiska toho, či bol alebo nebol spáchaný správny delikt. Predmetom administratívneho konania bolo posúdenie bez povolenia vykonaného neoprávneného výrubu konkrétnych presne špecifikovaných drevín. Toto zistené konanie naplnilo všetky znaky objektívnej stránky správneho deliktu, preto bolo správne právne posúdené, že bol spáchaný správny delikt. Žalobca súčasne argumentuje, že žalovaný nezisťoval spoločenskú hodnotu vyrúbaných drevín, ktorá je rozhodná pre posúdenie, či bol spáchaný trestný čin. Nepatrí do kompetencie žalovaného vyhľadávať a zisťovať, či bol spáchaný trestný čin. To patrí do výlučnej kompetencie orgánov činných v trestnom konaní.
63. Podľa žalobcu platí, že pokiaľ je určité konanie trestným činom, nemôže byť zároveň iným správnym deliktom. Takéto tvrdenie je nepresné. Konkrétne protiprávne konanie konkrétneho administratívnoprávne a súčasne aj trestnoprávne zodpovedného subjektu môže napĺňať tak objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu ako aj objektívnu stránku skutkovej podstaty správneho deliktu. Avšak, pokiaľ je o tomto konaní právoplatne rozhodnuté, či už v trestnoprávnom alebo administratívnom konaní, nie je možné o tom istom skutku rozhodovať znovu, nakoľko tomu bráni Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v Protokole 7, článok 4. Potom je potrebné upresniť žalobcovo tvrdenie tak, že pokiaľ bolo o určitom konaní zodpovedného subjektu právoplatne rozhodnuté, že ním spáchal trestný čin, potom už nemožno rozhodnúť o tom, že ten istý subjekt tým istým konaním spáchal aj správny delikt a naopak.
64. Žalobca v žalobe uviedol, že dôvodom podania protestu prokurátora ako aj dôvodom podania správnej žaloby bolo, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť, aby zákaz obsiahnutý v Protokole 7, článok 4 Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd nebránil trestnému stíhaniu ďalšieho účastníka pre ten istý skutok. To ale nie je dôvod na zrušenie zákonného rozhodnutia žalovaného. Správny súd môže zrušiť len nezákonné rozhodnutie žalovaného. Skutočnosť, že zákonné administratívne rozhodnutie bráni trestnému konaniu pre ten istý skutok, nespôsobuje jeho nezákonnosť.
65. Nebola dôvodná námietka ďalšieho účastníka konania, že žalobu podala neoprávnená osoba, keďže žalobu je oprávnený podať prokurátor, ktorý podal protest, ktorému nebolo vyhovené, a preto žaloba nie je súladná s ust. § 359 ods. 1 SSP, čo je dôvod, pre ktorý jej nemožno vyhovieť. Poukaz na porušenie § 359 ods. 1 SSP bol nenáležitý, resp. nesprávny, nakoľko v tejto veci nejde o konanie, na ktoré sa vzťahuje § 359 ods. 1 SSP, pretože nejde o konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecnými záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy upravené v § 357 až § 368 SSP. Podľa § 45 SSP je oprávnený podať žalobu prokurátor, ktorého protestu nebolo vyhovené, čo v danom prípade bol prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici. Z obsahu zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre vyplýva, že prokurátori svojou činnosťou vykonávajú pôsobnosť prokuratúry. Robia tak zákonom o prokuratúre stanovenými spôsobom, medzi ktoré patrí aj uplatňovanie ich oprávnení v konaní pred súdmi, pričom správna žaloba je právnym prostriedkom dozoru prokurátora. Potom správnu žalobu, ktorú podal Krajský prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, a v ktorej ako žalobcu označil Krajskú prokuratúru Banská Bystrica, nemožno posúdiť ako žalobu podanú neoprávnenou osobou.
66. Správny súd zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie a predchádzajúce konanie preskúmal výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe potom, ako nezistil dôvody nezákonnosti podľa § 134 ods. 2 a podľa § 195 SSP. Bol pritom viazaný skutkovou a právnou argumentáciou dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, správny súd z v žalobe uplatnených dôvodov, nezákonnosť napadnutého rozhodnutia nezistil, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
67. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie začalo na základe žaloby prokurátora. V tejto veci konanie začalo na základe žaloby prokurátora, preto správny súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
68. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.