Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26CoCsp-77-2020.pdf
PDF · 82.83 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoCsp/77/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členiek senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, Karadžičova 2, Bratislava, zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., IČO: 47 234 547, Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanej: S. Y., nar. X. S. XXXX, bytom H., G. XXX/XXX, o 11.777,47 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalovanej voči rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 2Csp/52/2019-80 zo dňa 17. marca 2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výšky povolenej splátky p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 11.777,47 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 16,79 % ročne zo sumy 14.101,63 eur od 6.9.2016 do 20.2.2018, zo sumy 14.029,47 eur od 21.2.2018 do 20.3.2018, zo sumy 13.875,47 eur od 21.3.2018 do 19.4.2018, zo sumy 13.721,47 eur od 20.4.2018 do 21.5.2018, zo sumy 13.567,47 eur od 22.5.2018 do 19.6.2018, zo sumy 13.413,47 eur od 20.6.2018 do 19.7.2018, zo sumy 13.209,47 eur od 20.7.2018 do 21.8.2018, zo sumy 13.005,47 eur od 22.8.2018 do 19.9.2018, zo sumy 12.801,47 eur od 20.9.2018 do 19.10.2018, zo sumy 12.647,47 eur od 20.10.2018 do 20.11.2018, zo sumy 12.443,47 eur od 21.11.2018 do 19.12.2018, zo sumy 12.393,47 eur od 20.12.2018 do 21.1.2019, zo sumy 12.239,47 eur od 22.1.2019 do 19.2.2019, zo sumy 12.085,47 eur od 20.2.2019 do 19.3.2019, zo sumy 11.931,47 eur od 20.3.2019 do 24.5.2019, zo sumy 11.777,47 eur od 25.5.2019 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14.849,47 eur od 6.9.2016 do 18.9.2017, zo sumy 14.799,47 eur od 19.9.2017 do 19.10.2017, zo sumy 14.645,47 eur od 20.10.2017 do 21.11.2017, zo sumy 14.491,47 eur od 22.11.2017 do 19.12.2017, zo sumy 14.337,47 eur od 20.12.2017 do 19.01.2018, zo sumy 14.183,47 eur od 20.1.2018 do 20.2.2018, zo sumy 14.029,47 eur od 21.2.2018 do 20.3.2018, zo sumy 13.875,47 eur od 21.3.2018 do 19.4.2018, zo sumy 13.721,47 eur od 20.4.2018 do 21.5.2018, zo sumy 13.567,47 eur od 22.5.2018 do 19.6.2018, zo sumy 13.413,47 eur od 20.6.2018 do 19.7.2018, zo sumy 13.209,47 eur od 20.7.2018 do 21.8.2018, zo sumy 13.005,47 eur od 22.8.2018 do 19.9.2018, zo sumy 12.801,47 eur od 20.9.2018 do 19.10.2018, zo sumy 12.647,47 eur od 20.10.2018 do 20.11.2018, zo sumy 12.443,47 eur od 21.11.2018 do 19.12.2018, zo sumy 12.393,47 eur od 20.12.2018 do 21.1.2019, zo sumy 12.239,47 eur od 22.1.2019 do 19.2.2019, zo sumy 12.085,47 eur od 20.2.2019 do 19.3.2019, zo sumy 11.931,47 eur od 20.3.2019 do 24.5.2019, zo sumy 11.777,47 eur od 25.5.2019 do zaplatenia, a to všetko v splátkach vo výške 350 eur mesačne, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci počnúc
právoplatnosťou rozsudku, pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení jednej z nich, výrokom II. žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a výrokom III. konštatoval, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 232 ods. 3 a 4, § 282 a § 285 C.s.p.
3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalovaná žalobcom uplatnený nárok uznala, pričom vzhľadom na výšku plnenia a finančnú situáciu žalovanej bolo namieste povoliť zaplatiť jej dlžnú sumu v splátkach po 350 eur mesačne, aby tak bola dlžná suma zaplatená v lehote troch rokov.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná v časti, ktorou jej súd priznal plnenie v splátkach po 350 eur mesačne v zmysle výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že jej zdravotný stav ( aktuálne po mozgovej príhode ) a jej zárobok spolu s invalidným dôchodkom činí 870 eur, pričom jej náklady predstavujú sumu spolu s uvedenou splátkou budú predstavovať takú sumu, že jej zostane mesačne 50 eur.
5. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania žalovanej, nárok žalobcu na istinu a príslušenstvo v odvolacom konaní nepreskúmaval. Žalovaná odvolaním napádala len ,,povolenie platiť dlh v splátkach po 350 eur mesačne“, keď navrhovala, aby jej bolo povolené zaplatiť žalobcovi prisúdené plnenie ,,v splátkach po 100 eur mesačne“. Odvolanie posúdil odvolací súd podľa jeho obsahu ( § 124 ods. 1 C.s.p. ), keď ako vyplýva aj z poučenia súdu prvej inštancie proti rozsudku v časti uznania nároku ani odvolanie podať nemohla, čo však nevylučovalo podanie odvolania voči spomínaným splátkam.
6. Podľa § 232 ods. 3 veta prvá C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku pričom podľa vety druhej cit. ust. súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Podľa ods. 4 cit. ust., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak, súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
7. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak súd pristupuje k autoritatívnemu rozhodnutiu ( rozsudkom ) o žalobe na peňažné plnenie, zákonnou lehotou plnenia a zároveň pravidlom je lehota troch dní, pričom plynie od právoplatnosti rozsudku. Štandardne preto súd ukladá splnenie povinnosti v takejto lehote ( tzv. paričná lehota ) a na každú výnimku musia existovať dôvody. Paričná lehota môže byť rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné. Predĺženie paričnej lehoty alebo povolanie splátok a určovanie ich výšky a podmienok ich zročnosti musí súd zdôvodniť v odôvodnení rozsudku. Môže tiež určiť, že omeškaním s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé plnenie.
8. Lehota na plnenie určená v preskúmavanom rozsudku je stanovená v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá C.s.p. dlhšia ako zákonná vyplývajúca z § 232 ods.3 veta prvá C.s.p. ( lehota na plnenie tri dni od právoplatnosti rozsudku ), keď prvoinštančný súd mal zato, že je na mieste v prejednávanom prípade určiť dlhšiu lehotu s tým, že plnenie sa má vykonať v splátkach, čo je výslovne uvedené vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie ( výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie ) a táto časť výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie bola zdôvodnená v bode 5. rozsudku súdu prvej inštancie.
9. Odvolací súd vzhľadom na odvolanie žalovanej sám posúdil predpoklady na povolenie plnenia v splátkach, pričom tu vychádzal pri hodnotení zo štandardných hľadísk, ktoré už v minulosti judikovala prax súdov, ktorá našla odraz v zborníku R V/1968, kde súd pri priznaní výhody splátok povinnej strane musí zohľadniť výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného i v konaní prejavenú snahu o plnení záväzku. Odhliadnuc od toho, že žalovaná žiadnym spôsobom svoje tvrdenie „ o momentálnej sociálnej a majetkovej situácii, ktorá jej neumožňuje splatiť dlžnú sumu v splátkach po 350 eur mesačne “, nepreukázala, iba navrhla výšku splátky 100 eur, pokiaľ by aj jej tvrdenie o zlej sociálnej a majetkovej situácii bolo pravdivé a súd by mal zato, že splátku 100 eur by platila ako mesačnú splátku, povinnosťou súdu je zohľadniť výšku priznaného plnenia a platobnú schopnosť žalovanej. Treba súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že od žalobcu nie je možno spravodlivo požadovať, aby mu súdom priznaný nárok bol plnený po dobu viacej ako troch rokov, čo by znamenalo, že v skutočnosti vymožiteľnosť jeho práva
ako aj právo vlastniť majetok v zmysle Ústavy SR čl. 20 ods. 1 by bolo porušené. Veriteľ by sa ocitol v podstatne horšom postavení, ako keby mu dlh bol riadne v splátkach splácaný v prípade dojednania v rámci úveru. Zároveň treba zdôrazniť, že žalobca legitímne očakával, že o jeho nároku bude rozhodnuté predvídateľne, spravodlivo tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty ( čl. 2 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty ).
10. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni priznanú sumu v splátkach po 350 eur potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p. ).
12. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.