Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_102Cpr-3-2023.pdf
PDF · 89.32 KB
Case nature
Area
Subarea
102Cpr/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: C..sk s.r.o., A.: XX XXX XXX, so sídlom R. 1D, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, v zast.: slc partners s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 16, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Y. R., X..: XX.XX.XXXX, L. J., o zaplatenie XXX,XX EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 789,39 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 789,39 EUR od 13.02.2022 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 25.10.2023 domáhal zaplatenia sumy 789,39 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 789,39 EUR od 13.02.2022 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako zamestnanec spôsobil krádežou žalobcovi ako zamestnávateľovi škodu vo výške 789,39 EUR. O uvedenej skutočnosti bol spísaný záznam z jednania škodovej komisie. Žalovaný svoj dlh voči žalobcovi uznal dňa 28.11.2021. Žalovaný sa v dokumente uznanie dlhu zo dňa 28.11.2021 zaviazal dlh splatiť najneskôr do dňa 12.02.2022. Nezaplatením dlhu v lehote splatnosti sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. V zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. V zmysle uvedeného ustanovenia dlžná suma predstavuje sumu vo výške 789,39 EUR, na ktorú vznikol žalobcovi nárok a žalobca má zároveň nárok na úroky z omeškania podľa zákona, a to z dlžnej sumy 789,39 EUR za obdobie odo dňa 13.02.2022 do zaplatenia.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení v žalobe priložil ako listinné dôkazy nasledovné listiny, a to záznam z jednania škodovej udalosti, uznanie dlhu žalovaným zo dňa 28.11.2021 a faktúru C zo dňa XX.XX.XXXX.
4. Na základe skutočností tvrdených žalobcom vo svojej žalobe Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz, sp. zn.: XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 14. augusta 2023 (ďalej len: „platobný rozkaz“), ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa však nepodarilo žalovanému platobný rozkaz doručiť do vlastných rúk, Okresný súd Banská Bystrica vyzval žalobcu v súlade s § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. zákon o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len: „zákon
o upomínacom konaní“), aby v stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, pričom týmto súdom je Okresný súd Trnava. Nakoľko žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, platobný rozkaz sa ex lege v súlade s § 10 ods. 3 zákona o upomínacom konaní v celom rozsahu zrušil.
5. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote k žalobe žalobcu písomne vyjadril. Žaloba spolu s jej prílohami, výzvou na vyjadrenie a príslušným poučením bola žalovanému doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Civilný sporový poriadok“). Žalovaný sa v rámci stanovenej lehoty písomne k žalobe žalobcu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe nepoprel a neoznačil žiadne dôkazy.
6. Podľa § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Civilný sporový poriadok“): „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“
7. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi v zmysle § 204 Civilného sporového poriadku a ich podstatným obsahom, ktoré boli v konaní predložené žalobcom. Z vykonaného dokazovania si súd ustálil nasledovný skutkový stav: žalovaný ako zamestnanec spôsobil krádežou Žalobcovi ako zamestnávateľovi škodu vo výške 789,39 EUR. O uvedenej skutočnosti bol spísaný záznam z jednania škodovej komisie. Žalovaný svoj dlh voči žalobcovi uznal dňa 28.11.2021. Žalovaný sa v dokumente uznanie dlhu zo dňa 28.11.2021 zaviazal dlh splatiť najneskôr do dňa 12.02.2022. Nezaplatením dlhu v lehote splatnosti sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. V zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. V zmysle uvedeného ustanovenia dlžná suma predstavuje sumu vo výške 789,39 EUR, na ktorú vznikol žalobcovi nárok a žalobca má zároveň nárok na úroky z omeškania podľa zákona, a to z dlžnej sumy 789,39 EUR za obdobie odo dňa 13.02.2022 do zaplatenia. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe nepoprel a neoznačil žiadne dôkazy.
9. Podľa 316 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov.“
10. Podľa § 179 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Zákonník práce“) platí, že.: „zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a § 185.“
11. Podľa § 179 ods. 2 Zákonníka práce platí, že: „zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.“
12. Podľa § 191 ods. 1 Zákonníka práce platí, že: „zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.“
13. Podľa § 191 ods. 2 Zákonníka práce platí, že: „zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.“
14. Podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce platí, že: „ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.“
15. Podľa § 191 ods. 4 Zákonníka práce platí, že: „požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.“
16. Dohoda o náhrade škody a spôsobe jej úhrady sa uzatvára podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce. Uznanie sa týka toho, že spôsobil škodu, formy zavinenia a výšky škody, ktorú zamestnanec spôsobil. Následne je potrebné v tejto dohode dohodnúť, ako sa spôsobená škoda zaplatí. V prípade, ak sa zamestnanec zaviazal v tejto dohode uhradiť škodu v peniazoch, je potrebné dohodnúť spôsob splatenia škody a termín splatnosti peňažného záväzku zamestnanca (bližšie pozri: ŠVEC, M., TOMAN, J. a kolektív: Zákonník práce, Zákon o kolektívnom vyjednávaní. Komentár: Zväzok II., 2. doplnené a prepracované vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR, str. 694, ISBN: 978-80-571-0584-8.).
17. Súd posúdil spor vo veci samej medzi žalobcom a žalovaným po právnej stránke tak, že žalovaný ako zamestnanec z bližšie neurčeného pracovnoprávneho vzťahu spôsobil zamestnávateľovi škodu podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce. Jedná sa o všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi. Podľa § 191 ods. 1 má zamestnávateľ právo na náhradu škody od svojho zamestnanca. Po podrobnej analýze predloženej dohody o uznaní dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka súd uvádza, že ju posúdil ako osobitný zmluvný typ dohody uzatvorenej podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce vzhľadom na zásadu numerus clausus v pracovnoprávnych vzťahoch optikou ustanovenia § 1 ods. 4 Zákonníka práce. Z uvedenej dohody o náhrade škody a spôsobe jej úhrady jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva, že zamestnanec škodu spôsobil krádežou, ku ktorej sa aj sám priznal. Súčasne sa v nej zaviazal nahradiť zamestnávateľovi spôsobenú škodu v peniazoch s termínom splatnosti najneskôr do dňa 12.02.2022. Súd súčasne v konaní nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by vylučovala zodpovednosť zamestnanca za spôsobenú škodu. Nakoľko zaplatenie tohto dlhu zo spôsobenej škody žalovanému vyplýva ex lege zo Zákonníka práce v spojení s dohodou uzatvorenou podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce a súčasne sa jedná o spôsobenú škodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom z pracovnoprávneho vzťahu, súd považoval predloženú vyššie uvedenú faktúru zo strany žalobcu za právne irelevantnú.
18. Nakoľko sa žalovaný sa dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania, žalobca si v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po vzniku omeškania dlžníka s platením svojho dlhu, pričom ich výška 5,00 % ročne bola žalobcom správne určená v súlade s § 3 Nariadenia vlády. Je tomu tak preto, pretože v čase začiatku omeškania dlžníka s platením svojho peňažného záväzku bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00 %, ktorá sa v zmysle § 3 Nariadenia vlády zvyšuje celkovo o päť percentuálnych bodov (0,00 % + 5,00% = 5,00 % úrok z omeškania).
19. Súd v tomto prípade uložil žalovanému povinnosť zaplatiť vyššie uvedenú sumu s príslušenstvom do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
20. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel k právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.
21. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“
22. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
23. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
24. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
25. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v zmysle zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu. V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %, z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.
26. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.