Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Asan/4/2016

Identifikačné číslo spisu: 7014200555 Dátum vydania rozhodnutia: 25.10.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7014200555.3

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu SIMONI SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Osloboditeľov 4, 040 17 Košice - Barca, IČO: 45 267 073, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 36 860 891, proti žalovanému Úradu verejného zdravotníctva SR, so sídlom Trnavská cesta 52, 826 45 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 10. marca 2014, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -102 zo dňa 26. mája 2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -102 zo dňa 26. mája 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa (ďalej len „“) napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice, ako prvostupňového správneho orgánu, č. 2013/05693-02/HV zo dňa 04.12.2013 zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice príslušný na rozhodnutie podľa v prvom stupni a žalovaný ako odvolací orgán v predmetnej veci nepostupovali v intenciách právnych noriem, vo veci si nezadovážili relevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutí, a preto ich rozhodnutia treba považovať podľa názoru krajského súdu za predčasné a súčasne oba správne orgány sa v konaní dopustili vady konania majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutia, z ktorého dôvodu napadnuté rozhodnutia krajský súd nepovažoval za súladné so zákonom.

Podľa právneho názoru krajského súdu správny orgán prvého stupňa sa v konaní dopustil takej vady, ktorá mohla mať za následok nedostatočne zistený skutkový stav podmieňujúci zákonnosť jeho rozhodnutia, ktorý nedostatok neodstránil ani žalovaný.

Zákonodarca v právnej norme v ust. stanovil, že správny orgán rozhoduje o uložení pokút za správne delikty, ak podnikateľ alebo právnická osoba nezabezpečí dodržiavanie zákazov podľa ust. až i).

Z administratívneho spisu žalovaného v danej veci nevyplýva, žeby správny orgán so žalobcom, jeho konateľom, prejednal správny delikt kladený mu za vinu na ústnom pojednávaní, alebo žeby sa žalobca odmietol dostaviť na ústne pojednávanie, a krajský súd pritom na takúto procesnú vadu musí prihliadať z úradnej povinnosti, keďže má za následok odňatie práva žalobcovi na spravodlivý proces pred orgánom verejnej správy v zmysle SR.

Ako vyplýva zo záznamu z kontroly zo dňa 07.10.2013, žalovaný v danom prípade konal len so zamestnankyňou (čašníčkou) žalobcu.

Uvedené procesné pochybenie je podľa názoru krajského súdu dostatočným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného v zmysle ust. , z ktorého dôvodu sa krajský súd ďalšími odvolacími námietkami žalobcu nemohol zaoberať, keďže vzhľadom na procesné pochybenie žalovaného by bolo predčasné zaoberať sa skutkovými argumentmi žalobcu namietanými v žalobe.

Preto z uvedených dôvodov krajský súd podľa zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa , za použitia c ods. 1 tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 1.570, €. Vo včas podanom odvolaní žalovaný navrhol rozsudok krajského súdu v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Podľa názoru žalovaného krajský súd napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil, nakoľko uviedol iba všeobecné frázy, bez presnej a úplnej špecifikácie skutočností, ktoré považuje za chybné a nesúladné so zákonom a ktorých sa údajne správne orgány v konaní mali dopustiť.

V odvolaní ďalej uviedol, že predmetom dozoru orgánov verejného zdravotníctva podľa nie je kontrola prenikania škodlivých látok z tabakových výrobkov z fajčiarskej časti do časti vyhradenej pre nefajčiarov, ale kontrola povinnosti vyhradiť, umiestniť a stavebne oddeliť priestor pre nefajčiarov, a to tak, aby nedochádzalo k prieniku škodlivých látok z tabakových výrobkov.

Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 30.03.2016, ktorým bolo predchádzajúce rozhodnutie krajského súdu v tento veci zrušené a vrátené krajskému súdu na ďalšie konanie, a uviedol, že krajský súd toto uznesenie najvyššieho súdu nerešpektoval. Pri opätovnom posúdení veci krajský súd nebral do úvahy námietky žalobcu uvedené v žalobe a opätovne nezistil dostatočne skutkový stav a rozhodnutie zrušil z iných dôvodov, ku ktorým žalovaný nemal možnosť sa vyjadriť.

Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť. Podľa odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 26.05.2016. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní

vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Uznesenie bolo verejne vyhlásené dňa 25.10.2017.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na ukladanie pokút všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

S poukazom na ustanovenie postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 ( ).

Z obsahu spisu vyplýva, že krajský súd skorším rozsudkom č.k. -53 zo dňa 02.10.2014 v spojení s opravným uznesením č.k. -86 zo dňa 02.02.2015 rozhodol podľa , tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd SR uznesením č.k. -91 zo dňa 30.03.2016 zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu v spojení s opravným uznesením a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd vytýkal krajskému súdu, že v rozhodnutí celkom absentuje vyjadrenie krajského súdu k žalobným námietkam, že rozhodnutie zrušil z iných, než žalobných dôvodov, ku ktorým sa žalovaný ani nemal možnosť vyjadriť - ide najmä o spornú a závažnú otázku právnej kvalifikácie skutku, teda či žalobca mal porušiť ust. alebo písm. h). V ďalšom konaní mal krajský súd vec znova prejednať a dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v žalobe a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť.

Krajský súd sa však v ďalšom konaní neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil vo svojom zrušujúcom rozhodnutí a opakovane zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu z dôvodu podľa , t. j. z dôvodu, že v konaní správneho orgánu zistil takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a to opätovne bez toho, aby vec posúdil v rozsahu žalobných dôvodov. Odvolací súd sa navyše nestotožňuje s jeho právnym názorom, že vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a na ktorú bolo potrebné prihliadnuť ex offo, je nevykonanie ústneho pojednávania v rámci správneho konania. S poukazom na v spojení s Správneho poriadku odvolací súd uvádza, že osobitný zákon, v tomto prípade , nariadenie ústneho pojednávania žalovanému obligatórne neukladá, a preto nebol daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nevykonanie ústneho pojednávania, čo navyše žalobca ani nenamietal.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že preskúmal rozhodnutie žalovaného v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. -91 zo dňa 30.03.2016, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie krajského súdu. Z právneho názoru krajského súdu uvedeného v rozsudku však nič také nevyplýva. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu odvolací súd konštatuje, že krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného iba z dôvodu nevykonania ústneho pojednávania bez toho, aby sa zaoberal dôvodmi uvedenými v uznesení Najvyššieho súdu SR č. k. -91 zo dňa 30.03.2016, pre ktoré predchádzajúce rozhodnutie krajského súdu odvolací súd zrušil. V opätovnom konaní krajský súd teda nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu uvedený

v uznesení Najvyššieho súdu SR č. k. -91 zo dňa 30.03.2016, a tak porušil ustanovenie

V rozhodnutí krajského súdu opätovne absentuje vyjadrenie k žalobným námietkam žalobcu, čo má za následok, že rozhodnutie trpí vadou podľa . Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa v spojení s zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle

V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova a dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami žalobcu uvedených v žalobe s prihliadnutím na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. -91 zo dňa 30.03.2016 a svoje rozhodnutie riadne odôvodní.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho konania ( v spojení s veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.