Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/206/2015

Identifikačné číslo spisu: 8015200116 Dátum vydania rozhodnutia: 25.10.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Judita Kokolevská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8015200116.2

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu: JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľa: H.. H. J., bytom S. XXX proti odporkyni: Sociálnej poisťovni, ústrediu, Bratislava, ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.05.2015, č.k. -17, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.05.2015, č.k. -17, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 13.05.2015, č.k. -17, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 20.08.2014, ktorými odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok podľa , a o sociálnom zabezpečení (ďalej len „“) a a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „). Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok k XX.XX.XXXX, kedy dovŕšil XX rokov veku nevznikol, hoci získal potrebných 15 rokov (a 292 dní) v I. kategórii funkcií, t.j. v zamestnaní uvedenom v - I) , ale také zamestnanie netrvalo do 31.decembra 1999. Uviedol, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikne zo všeobecného systému podľa a dovŕšením XX rokov veku, t.j. XX.XX.XXXX.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý poukazoval na skutočnosť, že v I. kategórii funkcií odpracoval viac ako 15 rokov a pracovný pomer ukončil pred rokom 1999. Je toho názoru, že zlým výkladom zákona mu bola nesprávne vyhodnotená žiadosť o starobný dôchodok k 59. roku veku.

Odporkyňa sa k odvolaniu vyjadrila a žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdil. Poukázala na to, že navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok k XX.XX.XXXX podľa zákonných podmienok nevznikol, pretože zamestnanie v I. kategórií funkcií netrvalo do XX. decembra XXXX, ale bolo ukončené dňom 15.07.1990.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej aj len „S.s.p.“). V zmysle S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti , začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti toho zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa (ďalej len „“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Podľa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ získal dobu služobného pomeru zaradenú do I. kategórie funkcií celkom 15 rokov a 292 dní (potvrdenie MV SR, č. SPOU-OSZ-43.170-7/2014-VZ zo 06.02.2014).

Zaraďovanie zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie bolo na základe , , , , Z.z. a , a v právnom poriadku Slovenskej republiky predĺžené až do 31. decembra 1999.

V zmysle a o sociálnom zabezpečení v znení občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. kategórie funkcií, a také zamestnanie trvalo do 31.12.1999 má po 31.decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov, dosiahol vek aspoň 59 rokov a bol zamestnaný najmenej 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ zamestnanie v I. kategórii funkcií ukončil dňom 15.07.19990. Navrhovateľ ani netvrdil, že by v takom zamestnaní pracoval do 31. decembra 1999.

Zákon o sociálnom poistení neumožňuje pri rozhodovaní o dávkach prihliadnuť na iné ako v tomto zákone ustanovené okolnosti.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odporkyňa dostatočne zistila skutočný stav vecí a mal za preukázané, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa a ku dňu dovŕšenia XX. roku veku.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu v Prešove podľa potvrdil ako vecne správny a v podrobnostiach naň poukazuje.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s a a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko navrhovateľ v odvolacom konaní nebol

úspešný, a odporkyňa nemá právo na náhradu trov konania zo zákona.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.