Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/176/2017

Identifikačné číslo spisu: 6717207600 Dátum vydania rozhodnutia: 25.10.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Machyniak Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6717207600.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletého L. J., narodeného XX. R. XXXX, bývajúceho vo A., T., dieťa rodičov matky M. Q., bývajúcej vo A., T., otca V. J., bývajúceho v F., N., zastúpeného JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. Š. Moysesa 4, o návrhu otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. , o dovolaní otca maloletého dieťaťa proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. júla 2017 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“) zo 6. júna 2017 č. k. - 20, ktorým tento zamietol návrh otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal otec maloletého dieťaťa (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie. Dovolanie odôvodnil dovolacím dôvodom podľa , (ďalej len „“ alebo „“) tvrdiac, že súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [ ]. Odvolaciemu súdu vyčítal, že nepostupoval v súlade s , keď matke maloletého dieťaťa nezaslal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s jeho odvolaním proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, čím jej znemožnil vyjadriť sa k týmto procesným úkonom. Uvedeným nesprávnym postupom došlo k porušeniu princípu rovnosti strán, a teda v končenom dôsledku aj k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žiadal preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je s účinnosťou od 1. júla 2016 upravené ( - ďalej len „C. m. p.“ alebo „“). Podľa C. m. p. platí, že na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Pretože neustanovuje inak, dovolací súd preskúmal vec z hľadiska prípustnosti dovolania otca maloletého dieťaťa podľa príslušných ustanovení .

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie bolo podané včas, účastníkom konania (stranou), v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané, zastúpeným advokátom, sa zaoberal prípustnosťou dovolania a dospel k záveru, že dovolanie otca maloletého dieťaťa je potrebné odmietnuť.

5. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

6. Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Podľa , dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

8. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa , je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (porovnaj R 19/2017). Ak táto podmienka nie je splnená, dovolací súd už neposudzuje prípustnosť dovolania z hľadiska existencie dovolateľom namietanej vady zmätočnosti.

9. Dovolací súd sa preto v prvom rade zaoberal tým, či rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa atribút rozhodnutia vo veci samej, alebo rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a dospel k záveru, že v danom prípade rozhodnutie odvolacieho súdu takýto atribút nespĺňa.

10. Dovolací súd nespochybňuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým tento potvrdil zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, môže byť rozhodnutím vo veci samej za predpokladu, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. O takú situáciu by išlo v prípade, ak by odvolacím súdom bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o nenariadení neodkladného opatrenia, pričom by nebol podaný návrh na rozhodnutie vo veci samej. K obdobnému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutiach sp. zn. a sp. zn. .

11. V preskúmavanej veci z obsahu spisu (z lustrácie vykonanej súdom prvej inštancie, ako aj z rozhodnutia súdu prvej inštancie) vyplýva, že na súde prvej inštancie sa pod sp. zn. vedie konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Neodkladné opatrenie preto nemôže konzumovať vec samu, o ktorej sa rozhodne až v uvedenom konaní. Rozhodnutie odvolacieho súdu nie je teda rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Dovolanie dovolateľa nie je preto v zmysle prípustné.

12. Pre úplnosť treba dodať, že otec maloletého dieťaťa neopodstatnene namieta existenciu vady v zmysle Uvedenej vady sa dovolateľ môže s úspechom domáhať, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva a nie procesné práva patriace protistrane, resp. inému účastníkovi v mimosporovom konaní. Obsahovým pojmom vady zmätočnosti podľa totiž je, že musí ísť o znemožnenie procesného práva osoby podávajúcej dovolanie. V danej veci otec maloletého dieťaťa odôvodňuje existenciu vady tým, že odvolací súd nepostupoval v súlade s , keď matke maloletého dieťaťa nezaslal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s jeho odvolaním proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, čím jej znemožnil vyjadriť sa k týmto procesným úkonom. Dovolateľ teda namieta

znemožnenie uskutočňovať procesné práva nie vo vzťahu k jeho osobe, ale patriace inému účastníkovi konania, konkrétne matke maloletého dieťaťa, ktorá ale dovolanie nepodala. Aj z tohto dôvodu treba dovolanie otca maloletého dieťaťa považovať za neprípustné.

13. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie otca maloletého dieťaťa podľa ustanovenia ako neprípustné odmietol.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa C. m. p. v spojení s a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

15. Toto uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.