Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24Co-76-2021.pdf
PDF · 138.81 KB
Case nature
Subarea
24Co/76/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Ľubice Spálovej v spore žalobcu: R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. I. XX, XXX XX U. I., zastúpený Mgr. Monikou Bartovicovou, advokátkou so sídlom E. Belluša 6752/8, 921 01 Piešťany, proti žalovaným: 1. E. L. B. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. I. XX, XXX XX U. I., 2. Y. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. I. XX, XXX XX U. I., obaja zastúpení JUDr. Katarínou Galovou, advokátkou so sídlom E. Belluša 10, Piešťany, 3. E. S., rod. S., bytom U. I., XXX XX U. I., o zriadenie vecného bremena, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 4C/9/2021-198 zo dňa 26. októbra 2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie tohto znenia:
Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní umožniť žalobcovi a osobám odvodzujúcim svoje právo od žalobcu: A. C., nar. XX.XX.XXXX, syn R. C., nar. XX.XX.XXXX, V. N., nar. XX.XX.XXXX, H. N., nar. XX.XX.XXXX, R. C., nar. XX.XX.XXXX, U. N., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom U. I. č. XX, prechod pešo cez pozemky parcely registra „C“ v katastrálnom území U. I., a to žalovaní v 1. a 2. rade cez parcelu č. 144/2,vedenú na liste vlastníctva č. XXXX, žalovaný v 1. rade cez parcelu č. 144/1, parcelu č. 146 a parcelu č. 147, vedené na liste vlastníctva č. XX, a to cez ich časti tvoriace súvislý pás v šírke 1,2 m od hranice so susednými pozemkami na parcele č. 159 a parcele č. 158, vedenými na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie U. I., a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní odstrániť všetky prekážky brániace výkonu práva prechodu cez parcelu č. 144/2, vedenú na liste vlastníctva č. XXXX, parcelu č. 144/1, parcelu č. 146 a parcelu č. 147, vedené na liste vlastníctva č. XX, v časti uvedených pozemkov tvoriacej súvislý pás v šírke 1,2 m od hranice so susednými pozemkami na parcele č. 159 a parcele č. 158, vedenými na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie U. I., a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d) a § 329 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), § 34 ods. 3 zákona č. 330/1990 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, čl. 20 ods. 1 a 5 Ústavy SR.
1.1 Vecne súd dôvodil tým, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáha zriadenia vecného bremena - práva prechodu pešo a prejazdu osobným motorovým vozidlom cez pozemky na parcelách registra "C" v katastrálnom území U. I. na parcele č. 144/2 (vedená na liste vlastníctva č. XXXX), parcele č. 144/1, parcele č. 146 a parcele č. 147 (vedené na liste vlastníctva č. XX) a to cez ich časti tvoriace súvislý pás
v šírke 3 m od hranice so susednými pozemkami na parcele č. 159 a parcele č. 158 (vedené na liste vlastníctva č. XXX) podľa pripojeného geometrického plánu, pričom povinným z vecného bremena je vlastník pozemkov na parcele č. 144/2 (vedená na liste vlastníctva č. XXXX), parcele č 144/1, parcele č. 146 a parcele č. 147 (vedené na liste vlastníctva č. XX) a oprávneným je vlastník stavby súpisné č. XX na parcele č. 150 v katastrálnom území U. I. (na liste vlastníctva č. XXXX), ako aj osoby odvodzujúce právo prechodu od vlastníka stavby súpisné č. XX, a to rodinní príslušníci a členovia domácnosti vlastníka stavby súpisné č. XX. Domáha sa tiež uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade odstrániť všetky prekážky brániace výkonu práva prechodu pešo a prejazdu osobným motorovým vozidlom cez parcelu č. 144/2, parcelu č. 144/1, parcelu č.146 a parcelu č. 147, v časti uvedených pozemkov tvoriacej súvislý pás v šírke 3 m od hranice so susednými pozemkami na parcele č. 159 a parcele č. 158 podľa pripojeného geometrického plánu s tým, že žalobca bude povinný uhradiť náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške určenej znaleckým posudkom. Žalobca sa zároveň domáhal proti žalovaným náhrady trov konania.
1.2 Žalobca sa súčasne neodkladným opatrením domáhal uloženia povinnosti žalovaným v 1. a v 2. rade, umožniť žalobcovi a osobám odvodzujúcim svoje právo od žalobcu (členovia domácnosti žalobcu, členovia rodiny žalobcu) prechod pešo cez vyššie uvedené pozemky, a to žalovaní v 1. a 2. rade cez parcelu č. 144/2, žalovaný v 1. rade cez parcelu č. 144/1, parcelu č. 146 a parcelu č. 147, a to cez ich časti tvoriace súvislý pás v šírke 1,2 m od hranice so susednými pozemkami na parcele č. 159 a parcele č. 158, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ďalej sa domáhal, aby súd žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť odstrániť všetky prekážky brániace výkonu práva prechodu cez parcelu č. 144/2, parcelu č. 144/1, parcelu č. 146 a parcelu č. 147, v časti uvedených pozemkov tvoriacej súvislý pás v šírke 1,2 m od hranice so susednými pozemkami na parcele č. 158 a parcele č. 159.
1.3 Žalobu vo veci samej a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že je podielovým vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území U. I., a to pozemkov na parcele č. 150, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 72 m2, parcele č. 153, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 86 m2 a rodinného domu, súpisné č. XX, postaveného na parcele č. 150 v spoluvlastníckom podiele 3/4-iny vzhľadom k celku. Žalovaná v 3. rade je spolu so žalobcom podielová spoluvlastníčka týchto nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 1/4-ina vzhľadom k celku. Žalovaní v 1. a 2. rade sú v celosti bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov na parcele č. 144/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 632 m2, č. 144/4, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29 m2, č. 144/5, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 32 m2, č. 144/6, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 73 m2, rodinného domu so súpisným č. XX, postaveného na parcele č. 144/6, garáže na parcele č. 144/4, sklad na parc. č. 144/5. Žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom pozemkov na parcele č. 144/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 68 m2, č. 145, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 245 m2, č. 146, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 220 m2, č. 147, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 97 m2 a rodinného dom so súpisným č. XX, postaveným na parcele č. 145. Žalobca uviedol, že žalovaná v 3. rade označené nehnuteľnosti neužíva, nie sú mu o nej známe žiadne informácie.
1.4 Uznesením č. k. 4C/9/2021-99 zo dňa 06.07.2021 súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 24Co/34/2021-162 zo dňa 06.07.2021 (právoplatným dňom 11.08.2021) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom konštatoval porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, ku ktorému došlo tým, že súd prvej inštancie sa nevyrovnal so všetkými relevantnými skutočnosťami a riadne svoje rozhodnutie neodôvodnil, čím spôsobil nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol inštrukcie, ktorými sa mal že súd prvej inštancie v ďalšom konaní riadiť, najmä sa mal vyrovnať s neurčitosťou petitu v časti označenia osôb, v prospech ktorých má byť neodkladné opatrenie nariadené, ale tiež s vecnými argumentmi strán sporu majúcimi vplyv na dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia.
1.5 Podaním doručeným súdu dňa 18.08.2021 (v znení podania doručeného súdu dňa 20.08.2021) žalobca upravil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že žiadal, aby súd žalovaným v 1. a v 2. rade uložil povinnosť umožniť žalobcovi a osobám odvodzujúcim svoje právo od žalobcu: A. C., nar. XX.XX.XXXX, syn R. C., nar. XX.XX.XXXX, V. N., nar. XX.XX.XXXX, H. N., nar. XX.XX.XXXX, R. C., nar. XX.XX.XXXX, U. N., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom U. I. č. XX prechod pešo cez pozemky parcely registra „C“ v katastrálnom území U. I., a to žalovaní v 1. a 2. rade cez parcelu č. 144/2, žalovaný v 1. rade cez parcelu č. 144/1, parcelu č. 146 a parcelu č. 147, a to cez ich časti tvoriace súvislý pás v šírke
1,2 m od hranice so susednými pozemkami na parcele č. 159 a parcele č. 158, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ďalej sa žalobca domáhal, aby súd žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť odstrániť všetky prekážky brániace výkonu práva prechodu cez uvedené pozemky. Dôvodil tým, že reagoval na záver odvolacieho súdu o neurčitosti petitu v časti označenia osôb, v prospech ktorých má byť neodkladné opatrenie nariadené. Súčasne žalobca pripojil sobášny list R. C. a A. C. a rodné listy ním uvedených osôb (U. N., H. N., R. N., R. C.), v prospech ktorých má byť navrhované neodkladné opatrenie nariadené.
1.6 Súd prvej inštancie v zmysle pokynu odvolacieho súdu opätovne preskúmal návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhnutom znení aj po jeho neskoršej úprave žalobcom "...umožniť žalobcovi a osobám odvodzujúcim svoje právo od žalobcu (členovia domácnosti žalobcu, členovia rodiny žalobcu)..." je ako celok nevykonateľný. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že v rámci formulácie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je pre výkon práva prechodu potrebné vyhotovenie geometrického plánu časti pozemkov vo vlastníctve žalovaných (geometrické určenia plochy v teréne a na katastrálnej mape), cez ktoré (ak by súd žalobe vyhovel) by žalobca a príp. aj ním presne uvedené osoby) vykonávali právo prechodu, čo však žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia k dnešnému dňu neurobil a svoj návrh nedoplnil. Z absencie presného geometrického určenia (vymedzenia) častí pozemkov vo vlastníctve žalovaných je tak petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonateľný.
1.7 K okruhu žalovaných súd prvej inštancie uviedol, že označená žalovaná v 3. rade je ako podielová spoluvlastníčka rodinného domu súpisné číslo XX v katastrálnom území U. I. v spoluvlastníckom podiele 1/4-ina vzhľadom k celku pod B2 zapísaná na liste vlastníctva č. 1396 pre obec a katastrálnom území U. I. (tam ako E. S., rod. S.). Z registrov dostupných súdu nebolo možné zistiť žiadne údaje o žalovanej v 3. rade. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že Slovenský pozemkový fond (ďalej len "SPF") zastupuje neznámych vlastníkov len poľnohospodárskej a/alebo lesnej pôdy, a nie neznámych vlastníkov iných nehnuteľností. V súdenej veci sa predmet sporu netýka potencionálneho vlastníctva žalovanej v 3. rade, nakoľko navrhované neodkladné opatrenie by sa prípadného vlastníckeho práva žalovanej v 3. rade k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach - pozemkoch reg. "C" parc. č. 150, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 153, zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 212, záhrada (zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie U. I.) žiadnym spôsobom nedotklo. Je tu potom namieste záver, že Slovenský pozemkový fond žalovanú v 3. rade nezastupuje.
1.8 Súd prvej inštancie v závere uviedol, že žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel spolu o veľkosti 1/2-ica v r. 2009 a 2010 (teda predtým, ako nadobudli nehnuteľnosti žalovaní v 1. a 2. rade) a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4-ina žalobca nadobudol iba 8 dní predtým, ako podal v poradí už tretí návrh o nariadenie neodkladného opatrenia. Inak povedané, žalobca už v čase nadobudnutia spoluvlastníckych podielov na predmetných (zhora uvedených) nehnuteľnostiach za primeranej opatrnosti mohol vedieť, že nemá zabezpečený prístup k nadobúdaným nehnuteľnostiam a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4-ina nadobudol potom, čo mu už dvakrát bol právoplatne zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a teda jednoznačne vedel, že nemá zabezpečený prístup k nadobúdaným nehnuteľnostiam. Vzhľadom na uvedené časové súvislosti, ako aj na skutočnosť, že podľa žalobcu už v r. 2014 žalovaní pre nezhody so žalobcom postavením montovaného plota vymedzili žalobcovi a jeho rodine prechod k domu žalobcu (hoci k tomu neboli zaviazaní ani zmluvou ani súdnym rozhodnutím), o šírke 1,2 m pozdĺž pozemkov parcelné číslo 144/2, parcelné číslo144/1, parcelné číslo 146 a parcelné číslo 147 od hranice s pozemkami parcelné číslo 158 a parcelné číslo 159; teda, žalobca podľa jeho tvrdenia už od r. 2014 nemá prístup k svojmu domu autom (o šírke 3 m, ako sa toho podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha) a od r. 2020 nemá možnosť prístupu k jeho domu vôbec.
1.9 Súd prvej inštancie uzavrel, že absentuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov ako jedna z podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, čo je samo o sebe dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Proti rozhodnutiu súd prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C. s. p. keď uviedol, že
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. b),
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. d),
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f),
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (písm. h).
2.1 Dôvodil tým, že podaním zo dňa 18.08.2021 upravil petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti označenia osôb. Petit smeruje voči konkrétnym osobám, individualizovaným menom, priezviskom, dátumom narodenia, adresou bydliska, teda nemožno mať pochybnosti o tom, o ktoré osoby ide, tieto osoby sa vedia preukázať dokladom totožnosti, t.j. občianskym preukazom, pasom, rodným listom, preukazom poistenca zdravotnej poisťovne, preto nemožno hovoriť o neurčitosti alebo nevykonateľnosti petitu. Súd neuviedol, v čom spočíva neurčitosť petitu v tejto časti. Znenie petitu je v dispozícii žalobcu, pričom platí, že žalobcovi nemožno priznať viac alebo niečo iné ako žiada, avšak žiadne zákonné ustanovenie nebráni priznať žalobcovi menej ako žiada a vo zvyšku návrh zamietnuť. Predmetom návrhu na neodkladné opatrenia nie je zriadenie vecného bremena ani zápis údajov podľa § 46 ods. 2 až 4, 6 až 8 katastrálneho konania. Na vznik povinnosti žalovaných podľa návrhu na neodkladného opatrenia nie je potrebný zápis do katastra nehnuteľností, nakoľko povinnou osobou nie je každodobý vlastník zaťaženej nehnuteľnosti, teda nejde o zriadenie vecného bremena neodkladným opatrením, povinnosť žalovaných umožniť prechod oprávneným nemá vecno-právny charakter, i keď sa týka nehnuteľnosti. Uviedol, že neodkladným opatrením navrhuje uložiť povinnosť iba súčasnému vlastníkovi zaťaženej nehnuteľnosti, nakoľko je nevyhnutné dočasne, do skončenia konania vo veci samej upraviť pomery účastníkov konania v súlade s úpravou § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p., podľa ktorého neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Petit návrhu neodkladného opatrenia nemusí byť identický s petitom návrhu vo veci samej. Pokiaľ ide o vykonateľnosť, petit návrhu je vykonateľný, nakoľko je dostatočne určitý aj pokiaľ ide o rozsah povinnosti žalovaných, nakoľko časť pozemku, cez ktorú majú žalovaní umožniť prechod vymedzená slovne celkom určito. Poukázal, že pokiaľ ide o petit návrhu vo veci samej, tento počíta s geometrickým plánom, ktorý má byť priložený k rozsudku vo veci samej. Geometrický plán má byť predmetom dokazovania v rámci konania vo veci samej, pričom však vzhľadom na charakter konania presná špecifikácia v čase podania žaloby nie je nevyhnutná. Poukázal tiež na Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 17Co/4/20220 zo dňa 28.01.2021, rozhodnutie R 28/1986. Žalobca uviedol, že súd sa nesprávne a bez relevantného podkladu zaoberá skutočnosťou, či žalovaná 3. žije, čím prekračuje rozsah posudzovania skutočností potrebných na rozhodnutie o neodkladného opatrenia. Žalovaná je účastníčkou konania iba z formálneho dôvodu v súlade s § 78 C. s. p., nakoľko je evidovaná ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností ktorej sa rozhodnutie vo veci samej týka. Súd posudzuje túto skutočnosť v rozpore s ustanovením § 70 a nasl. Katastrálneho zákona o hodnovernosti a záväznosti údajov katastra a používaní záväzných údajov katastra. Súd opätovne nesprávne posúdil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobca tvrdí a preukazuje už vo svojom návrhu, že ako vlastník stavby - rodinného s. č. XX užíva predmetné nehnuteľnosti od roku 2009, a až v roku 2012 sa stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností žalovaní. Tvrdí, že za účelom prístupu k svojim nehnuteľnostiam vrátane rodinného domu s.č. XX bola dlhé roky užívaná ako prístupová cesta časť pozemkov parcelné číslo 144/2 vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, parcelné číslo 144/1, parcelné číslo 146 a parcelné číslo 147 vedenej na liste vlastníctva č. XX a to ich časti tvoriace súvislý pás v šírke 3m od hranice s pozemkami parcely č. 159 a parcely č. 158 z listu vlastníctva č. XXX (ďalej aj len ako „prístupová cesta“). Takto prístupovú cestu užívali predchádzajúci vlastníci nehnuteľností žalobcu, a to od čias, čo boli tieto nehnuteľnosti postavené, rovnako tak vlastníci susedných nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území U. I. vedených Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX, vrátane pani F. a jej syna pána F.. Skutočnosť, že spoluvlastnícky podiel 1 nadobudol žalobca v roku 2021, t.j. 8 dní pred podaním návrhu na neodkladného opatrenia, ako aj po 2 neúspešných pokusoch o vydanie neodkladného opatrenia nemá vplyv na trvanie alebo vznik potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobca má od roku 2009 až doteraz v nehnuteľnosti svoje obydlie, miesto, kde viedol svoj súkromný a rodinný život, vychovával deti a vnúčatá, mal tu vytvorený domov spolu s rodinnými príslušníkmi. Iné miesto na bývanie a rodinný život nemá, a vzhľadom na svoju ekonomickú situáciu si iné bývanie dovoliť nemôže. V zmysle konštantnej judikatúry v právnej veci o zriadenie vecného bremena práva prístupovej cesty, ako aj neodkladných opatrení, pokiaľ vlastník pozemku, cez ktorú vedie prístupová cesta k stavbe, ku ktorej sa má zriadiť vecné bremeno prístupovej cesty, umožňuje vlastníkovi stavby dostať sa do svojej stavby na základe dohody alebo aj tichého súhlasu
vlastníkov prístupovej cesty, nie je dôvod na vydanie rozhodnutia o vecnom bremene vo veci samej, nieto ešte neodkladným opatrením zabezpečiť prístup k stavbe. Uvedené platí aj pre prípady, keď k stavbe vedie iná prístupová cesta. Aj keď má vlastník k stavbe obmedzený prístup, ale vie sa dostať k svojej nehnuteľnosti napr. po chodníku, ale nemá prístup autom, nie je daná podľa konštantnej judikatúry potreba neodkladnej úpravy pomerov, čo nakoniec bolo skonštatované aj právoplatnými zamietavými rozhodnutiami. Potreba neodkladnej úpravy vzniká až okamihom, keď sa fakticky nevie dostať k svojmu obydliu. Po chodníku sa žalobca mohol dostať k svojej nehnuteľnosti, kým mu ho žalovaný úplne neuzatvorili. Potom sa k nej mohol fakticky mohol dostať cez roľu, i keď bez súhlasu pani U. ako vlastníčky pozemkov, cez ktoré mohla viesť cesta z druhej strany. Výstavbou pevného plota na pozemkoch pani U. faktická, i keď nelegálna možnosť dostať sa k stavbe s.č. XX zanikla. Preto časové súvislosti týkajúce sa nadobudnutia spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnosti nemajú na posúdenie potreby neodkladnej úpravy žiaden vplyv. Podotýka, že ako podstatnou skutočnosťou odôvodňujúcou neodkladnosť alebo nevyhnutnosť úpravy pomerov v predchádzajúcich súdom spomínaných konaniach bola posudzovaná práve skutočnosť, či sa k nehnuteľnosti žalobcu môže žalobca dostať aj inak, a či je teda odôvodnená neodkladnosť úpravy pomerov zásahom do vlastníckeho práva žalovaných. Táto podmienka nebola podľa súdu osvedčená v konaní 15C/72/2020, keď z fotografie Foto 5 vyplývalo, že brána, od ktorej žalobca nemal kľúč, nemala uzamykací systém, a žalobca tvrdil, že sa nedá cez ňu prejsť, v konaní 22C/88/2020 súd nemal za osvedčené, že sa k nehnuteľnosti žalobcu nedá prejsť z druhej strany od pozemku pani Vavrincovej, t.j. že má žalobca k nehnuteľnosti zabezpečený iný prístup, a až v priebehu odvolacieho konania č.k. 23Co/12/2021 nastala nová okolnosť, výstavba plotu pani U., ktorú ale odvolací súd nemohol posudzovať a ani neposudzoval v rámci odvolacieho konania, nakoľko išlo o novú okolnosť, resp. zmenené okolnosti oproti stavu, keď vo veci rozhodoval súd prvej inštancie). Za účelom osvedčenia nových a zmenených okolností žalobca k žalobnému návrhu pripojil fotografiu a oznámenie pána F., obyvateľa domu súpisné. č. XX, o umiestnení trvalej prekážky, plotu na pozemkoch vo vlastníctve pani U., susediacich s parcelou č. 153 vo vlastníctve žalobcu, t.j. plotu, ktorý fakticky znemožňuje komukoľvek dostať sa k nehnuteľnostiam žalobcu z druhej strany. V záujme presvedčivosti a kontinuity odôvodnení predchádzajúcich rozhodnutí súdov a vyslovených právnych názorov najpodstatnejšou zmenenou okolnosťou, ktorá mala byť posudzovaná v tomto konaní, bolo postavenie plotu na pozemkoch pani U., za súčasného pretrvávajúceho uzamknutia koridoru žalovanými 1. a 2., ako aj skutočnosť, že žalobcovia nemôžu nehnuteľnosť obývať vôbec, pretože preskakovať ploty a brány niekoľkokrát denne je nemožné. Konanie, ktorým žalovaní v 1. a 2. neumožňujú užívať prechodový chodník žalobcovi a jeho rodine, pričom obyvateľovi vedľajšej nehnuteľnosti pánovi F., bez právneho titulu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných, a bez vlastníckeho titulu k nehnuteľnosti, v ktorej býva spolu so svojou matkou, to isté umožňujú, treba považovať za šikanózny výkon ich vlastníckeho práva a zneužitie výkonu ich vlastníckeho práva na ujmu žalobcu, ktorý nemá k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany, nie je možné danú situáciu vyriešiť dočasne do rozhodnutia vo veci samej inak ako neodkladným opatrením, je daná neodkladnosť a nevyhnutnosť úpravy pomerov medzi žalovanými 1. a 2. a žalobcom. Zo spisového materiálu vyplývajú rozpory medzi žalobcom a žalovanými 1.a 2., týkajú sa žalovanými tvrdeného havarijného stavu nehnuteľnosti s.č. 23 vo vlastníctve pána R. C. mladšieho, ktorý je spojený s domom žalobcu, a v ktorom býva pán F. so svojou matkou, ďalej nespokojnosť žalovaného 1. a 2. so stavom prechodového koridoru, čo sú však tvrdenia žalobcu účelové a nepravdivé, ktorých jediným cieľom je zbaviť sa žalobcu ako suseda. Žalovaní na jednej strane napádajú žalobcu, že neodstraňuje havarijný stav nehnuteľnosti, na druhej strane mu bránia vstúpiť na ich pozemok za účelom prechodu k svojej nehnuteľnosti, čím im prakticky znemožňujú pristúpiť k oprave tvrdeného havarijného stavu domu. Keď sa žalobca nevie dostať k svojmu domu, nemôže zabezpečiť akékoľvek udržiavacie práce na ňom, priviesť stavebný materiál, objednať alebo vykonať potrebné stavebné práce. Žalobca osvedčil, že prechodový chodník je jediným prístupom k verejnej komunikácii, že mu žalovaní 1. a 2. neumožňujú prechod cez prechodový chodník, brány na začiatku aj konci chodníka zamykajú, resp. podľa svojho uváženia nechajú jednu z nich bližšie k nehnuteľnosti žalobcu pootvorenú, ale druhú pri verejnej komunikácii Hlavná uzamykajú, osvedčil výstavbu plotu ako trvalú prekážku, ktorá bráni žalobcovi dostať sa k rodinnému domu cez pozemky vo vlastníctve pani U. z opačnej strany z verejnej komunikácie U.. K týmto okolnostiam a pomerom sa súd vôbec nevyjadroval, vôbec ich neposudzoval. Žalovaní 1. a 2. ako vlastníci nie sú bez ďalšieho povinní prechod umožniť, pretože žalobca nemá k prechodovému chodníku žiadne právo. Práve z tohto dôvodu sa žalobca domáha práva na súdnu ochranu, ktorá mu je však doteraz odopieraná s poukazom, že by došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaných. V súlade s ustálenou judikatúrou vlastnícke právo žalovaných 1. a 2. však nie je právom absolútnym, je obmedzené vlastníckym právom iných osôb, v tomto prípade žalobcu. Takéto obmedzenie práva žalobcu je popretím rovnocenného vlastníckeho práva
k stavbe, ktoré stojí oproti právu žalovaných vyplývajúceho z vlastníckeho práva k ich pozemkom. Ide o konflikt vlastníckeho práva vlastníka stavby s vlastníkom pozemku, a takáto situácia je predvídaná v § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o trvalé vyriešenie vzťahov zriadením vecného bremena práva cesty k stavbe za odplatu, a v § 325 a nasl. C. s. p. možnosťou nariadenia neodkladného opatrenia za účelom dočasnej úpravy vzťahov. Kým však na strane žalovaných v dôsledku neodkladného opatrenia môže dôjsť k iba čiastočnému obmedzeniu užívania nepatrnej časti pozemku v ich vlastníctve, ktorý však fakticky neužívajú, nakoľko ho oddelili plotom za účelom užívania ako prístupovej cesty k nehnuteľnosti žalobcu, teda k obmedzeniu ich užívania dochádza v minimálnej miere, na strane žalobcu nevydaním neodkladného opatrenia dochádza k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva tak, že úplne znemožňuje užívanie stavby - rodinného domu vo vlastníctve žalobcu, a tým aj k porušovaniu jeho ďalších práv garantovaných ústavou SR. Súd uvádza, že nemá za osvedčené, že by mal bez vážnych dôvodov ukladať žalovaným povinnosti zasahujúce do ich vlastníckych práv a obmedzovať ich. Práve nemožnosť užívať (nie iba obmedzenie užívania) nehnuteľnosť žalobcu a s tým spojený obmedzený spôsob života v dôsledku nemožnosti dostať sa k svojej nehnuteľnosti vyúsťuje do obmedzovania základných práv žalobcu garantovaných ústavou - právo na osobnú slobodu, právo na bývanie, právo na rodinný život a súkromný život, čo treba objektívne považovať za vážne a dostatočné dôvody na uloženie povinnosti žalovaným 1. a 2. umožniť prechod cez prechodový chodník. Tieto okolnosti žalobca vo svojom návrhu dostatočne osvedčil. V súčasnosti členovia jeho domácnosti sú nútení prespávať u svojich známych a žiť oddelene, všetci členovia rodiny - žalobca, manželka, syn R. C., jeho družka V. N., maloletí vnuci žalobcu nemôžu žiť spolu ako doteraz, dočasne hľadajú útočište u známych, ktorí nemôžu prichýliť všetkých súčasne. U žalobcu dochádza konaním žalovaných k obmedzovaniu práva na ochranu rodinného a súkromného života, ktoré je rovnako ako právo vlastnícke garantované Ústavou SR. Strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý komu takýto zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (rozsudok ESĽP McCannvs. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, Európsky súd pre ľudské práva 2008, a Rouskvs. Švédsko, č. 27183/04, § 137). Žalobca sa nemôže do svojho rodinného domu dostať a užívať ho, bývať v ňom, pričom iné bývanie a domov jeho rodina nemá. Súd tieto skutočnosti ponechal bez akejkoľvek zmienky v odôvodnení svojho rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na čl. 20 ods. 3, čl. 16, čl. 17, čl. 19, čl. 21 ods. 1 a 3 Ústavy SR. Zo strany žalobcu je legitímne očakávanie, že tieto pomery budú vyriešené súdnou cestou dočasne, tak, aby nebol fyzicky väznený v svojom dome, resp. nútený ho opustiť, limitovať svoj rodinný a súkromný život alebo preliezať ťažko prekonateľné prekážky fyzicky brániace vstupu do jeho nehnuteľnosti, kým sa nerozhodne vo veci samej. Potreba úpravy je neodkladná, zo žalobcu a členov jeho rodiny sa stali bezdomovci, pretože ak by v dome zostali, nemohli by napĺňať základné životné potreby, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V návrhu žalobca poukazuje na rozhodovaciu prax súdov, ktoré pri menej závažných dôsledkoch tvrdených žalobcami neodkladné opatrenia vydávajú, pričom tiež obmedzujú vlastnícke právo žalovaných dočasne, bezodplatne, a dôvody, pre ktoré žalované strany neumožňujú alebo bránia užívať nehnuteľnosti nevlastníkom pozemkov za účelom cesty, v zásade neskúmajú, nakoľko zisťovanie dôvodu má byť predmetom posudzovania v konaní vo veci samej. Pri posudzovaní nevyhnutnosti dočasnej právnej úpravy súdy posudzujú dôsledok, príčina tohto stavu nemusí byť v tomto štádiu konania osvedčená, ani zisťovaná. Súd prílišným formalizmom a ochranou vlastníckeho práva žalovaných, ktorého obmedzenie by spočívalo v dočasnom umožnení užívania 1,2 m širokého a 56 m dlhého chodníka v jeho vlastníctve, ktorý žalovaní nepotrebujú a sami neužívajú, povýšil ochranu vlastníckeho práva žalovaných nad ochranu zdravia, rodinného a súkromného života, práva na bývanie a domov, dôstojnosť a vlastníckeho práva žalobcu a jeho rodiny, ktoré sú právami rovnako garantovanými ústavou a medzinárodnými dohovormi. Rozhodnutie súdu prvej inštancie a jeho odôvodnenie je na podklade uvedených okolností prekvapivé, v rozpore s doterajšou súdnou praxou, arbitrárne a nepresvedčivé. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na neodkladné opatrenie v plnom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov konania.
3. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že neodkladnosť dočasnej úpravy pomerov neodkladným opatrením nie je dôvodná. Žalovaní v odvolaní úvodom svojho vyjadrenia poukázali na to, že žalobca podal odvolanie prostredníctvom advokáta, ktorého v predmetnom konaní splnomocnil (vo veci samej i vo veci návrhu na vydanie neodkladného opatrenia). Z údajov z elektronického súdneho spisu vyplýva, že žalobca prevzal napadnuté uznesenie dňa 09.11.2021. Odvolanie ako podanie bolo datované dňa 15.11.2021 a bolo podané advokátom žalobcu prvoinštančnému súdu výlučne v elektronickej podobe dňa 18.11.2021. Elektronické odvolanie bolo podané bez autorizácie podľa osobitného zákona tak ako to ustanovuje § 125 ods. 2 C. s. p. A
vzhľadom na to, že žalobca takéto nedostatočné podanie (elektronické podanie bez autorizácie) nedoplnil spôsobom podľa § 125 ods. 2 C. s. p. v lehote 10 dní, na takéto podanie súd nemôže prihliadať, čo má za následok, že odvolanie nebolo podané včas. Odvolanie žalobcu v predmetnej veci je spísané (vyhotovené) advokátom žalobcu (ktorý konal a je oprávnený konať v mene žalobcu v zmysle udelenej plnej moci). Odvolanie je vyhotovené advokátom žalobcu v podobe PDF súboru, avšak nie je podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu advokáta. Odvolanie je podpísané elektronickým podpisom fyzickej osoby - Y. F. - čo vyplýva z ID a z jej rodného čísla. Nie je teda podpísaný kvalifikovaným mandátnym certifikátom advokáta, ktorý v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách slúži ako jediný na autorizáciu osoby advokáta v elektronickom úradnom styku, ktorý je oprávnený konať za inú osobu. Podpis konajúcej osoby je možné potvrdiť len takým autorizujúcim prostriedkom, ktorý je viazaný na konkrétnu osobu v konkrétnom postavení a v konkrétnej funkcii. Preto odvolanie žalobcu ako elektronické podanie, nie je autorizovaná vôbec, a to ani cez autorizovaný podpis, ani cez zaručenú konverziu. Poukázali, že takýto (neodstrániteľný) procesný nedostatok podmienok konania vzťahuje aj na samotný návrh žalobcu vo veci samej zo dňa 16.04.2021 (podaný prostredníctvom advokáta), ktorého súčasťou bol aj návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia, keď konanie o týchto návrhoch (vo veci samej aj vo veci neodkladného opatrenie), ktoré neboli dodatočne doplnené spôsobom podľa § 125 ods. C. s. p. , je potrebné podľa § 161 ods. 2 C. s. p. zastaviť. Žalovaní uvádzajú, že žalobca vo svojich právnych argumentáciách a interpretáciách práva na svoju „obranu“ (na vyvrátenie/zvrátenie vecnej správnosti výroku napadnutého uznesenia odkazuje na súdnu prax, a to na rozhodnutia, ktoré nie sú v prevažnej miere rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít (viď rozhodnutia jednotlivých krajských súdov) a nie sú ani rozhodnutiami použiteľnými na daný prípad, keďže sú rozhodnutiami za odlišných právnych a skutkových okolností. Žalovaní považujú za preukázané, že pravdepodobnosť (dôvodnosť) žalovaného nároku žalobcu voči žalovaným vo veci samej (čo je jednou zo základných podmienok vydania neodkladného opatrenia) nie je daná. Žalobca sám o sebe (iba ako podielový spoluvlastník v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 3) nie je aktívne vecne legitimovaný na požadovanie zriadenie vecného bremena podľa § 151od ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalované právo by bol žalobca „dôvodne“ oprávnený požadovať výlučne spoločným návrhom (žalobou) s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi stavby - rodinného domu s. č. XX, čo však žalobca neurobil. Žalovaní zhrnuli, že nedostatočná aktívna vecná legitimácia, nedostatok procesnej subjektivity, E. S. nemajúca postavenie neznámeho vlastníka, ktorého by bol oprávnený zastupovať v konaní SPF (vyjadrené prvostupňovým súdom v bode 13-19 napadnutého uznesenia ) ako aj časové súvislosti nadobudnutia len spoluvlastníckeho podielu 1 k stavbe žalobcom (v roku 2009, 2010) naviac s vedomím žalobcu, že nemá zabezpečený prístup k stavbe, ktorú nadobudol iba v 1 , ďalej vznikajúce a v konaní preukázané (nielen osvedčené) spory s „prístupom“ medzi žalobcom a žalovanými už v roku 2014, a následne až 08.04.2021 odkúpenie ďalšieho spoluvlastníckeho podielu 1 žalobcom od p. L. po tom, čo už bol žalobca 2x neúspešný s návrhmi na vydanie neodkladného opatrenia, a bol upozornený na nedostatočnú vecnú legitimáciu, toto sú všetko skutočnosti, ktoré preukazujú nedbalosť žalobcu najvyššej intenzity, ktorá svedčí o ľahkomyseľnom prístupe žalobcu k plneniu jeho povinností, keď je zanedbaná požiadavka náležitej opatrnosti takým spôsobom, že to svedčí o zrejmej bezohľadnosti žalobcu k záujmom iných osôb. Žalovaní žiadali, aby odvolací súd konanie o návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia zastavil, in eventum odvolanie žalobcu odmietol, in eventum napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Navrhli, aby odvolací súd žalovaným priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods.1 C. s. p.), po tom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou stranou (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
5. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že na odvolanie žalobcu voči napadnutému rozhodnutiu nie je možné prihliadať, pretože bolo vyhotovené advokátom žalobcu v podobe PDF súboru, nie je však podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu advokáta. Odvolanie je podpísané elektronickým podpisom fyzickej osoby - Y. F. - čo vyplýva z ID a z jej rodného čísla. Odvolací súd sa preto predovšetkým zaoberal tým, či predmetné odvolanie žalobcu bolo doručené riadne a včas. Z webového sídla Slovenskej
advokátskej komory odvolací súd zistil, že advokátka Mgr. Monika Bartovicová so sídlom V Piešťanoch je zapísaná v advokátskej komore pod tým identifikačným číslom, ktoré je uvedené v listine o výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe (č.l. 228), s overeným platným elektronickým podpisom, adresa elektronickej schránky z ktorej bolo odvolanie podané je totožné s elektronickou schránkou, uvedenou na webovom sídle Slovenskej advokátskej komory. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že odvolanie podala zástupkyňa žalobcu riadne ako advokátka a nie ako súkromná fyzická osoba. Odvolanie bolo podané včas, keď ako vyplýva z obsahu spisu, napadnuté uznesenie bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu dňa 9.11.2021 a odvolanie bolo doručené súdu elektronickým podaním dňa 18.11.2021.
6. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s odôvodnením, že petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani po jeho neskoršej úprave nie je ako celok vykonateľný, pretože okrem neodstránenia nedostatku nejasného okruhu oprávnených osôb pre výkon práva prechodu je potrebné aj vyhotovenie geometrického plánu časti pozemkov vo vlastníctve žalovaných, cez ktoré by žalobca, resp. ním uvedené osoby vykonávali právo prechodu. Súd vyslovil pochybnosť aj vo vzťahu k existencii spoluvlastníckeho práva žalovanej v 3. rade a poukázal ďalej na skutočnosť, že už v čase nadobudnutia spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnosti, v ktorej má obydlie mohol za primeranej opatrnosti vedieť, že k nadobúdaným nehnuteľnostiam nemá prístup. Súd prvej inštancie tak konštatoval absenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov.
10. Po preskúmaní obsahu spisu, najmä podania žalobcu zo dňa 17.08.2021, ktorým svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia upravil, odvolací súd konštatuje, že so závermi súdu prvej inštancie nie je možné súhlasiť.
11. Okruh osôb, aj v prospech ktorých žalobca žiadal nariadiť neodkladné opatrenie upravil a individualizoval tak, že neodkladné opatrenie v prípade jeho nariadenia je vykonateľné. V prípade predmetného konania ide o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má dočasný charakter, a v procese ktorého sa dokazovanie nevykonáva. Je preto postačujúce, vykonateľné a jasné, v akom rozsahu sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia - uviedol cez ktoré pozemky v súvislom páse širokom 1,2 m od hranice s označenými susednými pozemkami sa domáha práva prechodu peši. Pre účely navrhovaného neodkladného opatrenia nebolo potrebné pripájať geometrický plán. Vo vzťahu k žalovanej v 3. rade odvolací súd uvádza, že nie je sporné, že žalovaná v 3. rade nehnuteľnosti neužíva, vo výkone jej spoluvlastníckeho práva jej nie je bránené, preto námietka, že nie je uvedená na strane žalobcov je nedôvodná. Žalovaná v 3. rade nie je ani osobou, ktorá by vo výkone spoluvlastníckeho práva bránila žalobcovi, preto nie je dôvodné ani jej uvedenie na strane žalovaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. V preskúmavanej veci žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že ako vlastník stavby - rodinného domu súpisné číslo XX umiestneného na pozemku parcelné číslo 150, ktorý je jeho obydlím, nemá prístup k tomuto svojmu obydliu z dôvodu, že žalovaní v 1. a 2. rade osadili bránu na hranici pozemkov tak, že táto sa nedá otvoriť a znemožňuje tak prístup žalobcu k jeho obydliu. Plot je postavený aj z druhej strany a znemožňuje prechod žalobcovi z hlavnej cesty k jeho obydliu. Žalovaní nepopreli tvrdenie žalobcu, že postavili prekážku, ktorá mu bráni v prístupe k obydliu, poukázali na nedostatok vecnej legitimácie žalobcu v konaní a na zrejmú nedôvodnosť jeho žaloby vo veci samej.
13. Neodkladné opatrenie slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv žalobcu (v tomto prípade, dočasne do rozhodnutia vo veci samej o zriadenie vecného bremena) a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že exekúcia by bola ohrozená. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
14. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne osvedčil, že má znemožnený prístup do svojho obydlia pričom žalovaní ako vlastníci, resp. spoluvlastníci susedných nehnuteľností mu tento prístup znemožnili osadením prekážky - brány. Nie je teda možné konštatovať, že vo veci nie je daná potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, pretože k úplnému zamedzeniu prístupu žalobcu k jeho obydliu došlo až po osadení prekážky
- brány žalovanými. Je preto potrebné upraviť do rozhodnutia vo veci samej pomery medzi stranami sporu tak, aby žalobca mal zabezpečený prístup k svojmu obydliu - rodinnému domu súpisné číslo XX na parcele č. 150, pričom nebude vytvorený nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch sporu. Z obsahu spisu vyplýva, že v preskúmavanej veci je viacero sporných skutočností, ktoré vyplývajú z písomných podaní strán sporu, ktoré však budú predmetom dokazovania vo veci samej a až v dôsledku riadne vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia súd ustáli, či je žaloba vo veci samej dôvodná.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil postupom podľa § 388 C. s. p., pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 393 ods. 2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).