Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_27CbVO-6-2021.pdf
PDF · 117.56 KB
Case nature
Subarea
27CbVO/6/2021
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, proti žalovanému v 1. rade: Trnavský samosprávny kraj, Starohájska 10, 917 01 Trnava, IČO: 37 836 901, v 2. rade: ARRIVA Trnava, a.s., Nitrianska 5, 917 02 Trnava, IČO: 36 249 840, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 29.12.2021 zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.12.2021 domáhal proti žalovaným, aby súd určil neplatnosť Zmluvy o službách vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravidelnej prímestskej autobusovej doprave na území dopravného regiónu Trnava č 07241/2020/ODO-SvVZ ARR TA uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 29.12.2020 a aby súd určil neplatnosť Zmluvy o ochrane investícií č. 07241/2020/ODO-OI ATT TA uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2 rade.
2. Spolu so žalobou vo veci samej sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa výkonu práv a povinností zo Zmluvy o službách vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravidelnej prímestskej autobusovej doprave na území dopravného regiónu Trnava číslo 07241/2020/ODO-SvVZ ARR TA uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade a Zmluvy o ochrane investícií č. 07241/2020/ODO - OI ARR TA uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 29.12.2020, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti predmetných zmlúv.
3. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade bola dňa 29.12.2020 uzavretá Zmluva o službách vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravidelnej prímestskej autobusovej doprave na území dopravného regiónu Trnava číslo 07241/2020/ODO-SvVZ ARR TA (ďalej len „Zmluva o doprave“) a toho istého dňa Zmluva o ochrane investícií č. 07241/2020/ODO- OI ATT TA (ďalej „Zmluva o ochrane investícií“). Žalobca podáva žalobu z dôvodu rozporu Zmlúv so zákonom č. 343/2025 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“). V danom prípade žalobca právoplatným rozhodnutím č. 1410-6000/2021-OD/7 zo dňa 28.07.2021, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Rady č. 9928-9000/2021 zo dňa 29.10.2021 nkonštatoval, že žalovaný v 1. rade svojim konaním pri zadávaní zákazky porušil § 10 ods. 1 v spojení s § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, keď neoprávnene postupoval priamym rokovacím konaním podľa § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní a uzavrel Zmluvu o službách vo verejnom záujme a Zmluvu o ochrane investícií so žalovaným v 2. rade, a teda sa vyhol povinnosti uzavrieť predmetné zmluvy spôsobom resp. postupom podľa ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, pričom uvedené porušenia mali vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalobca má za to, že podaná žaloba spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia je jediným spôsobom umožňujúcim aspoň čiastočnú nápravu hospodárskej súťaže. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 30.12.2020 bolo vo Vestníku verejného obstarávania č. 272/2020 pod značkou 45813 - ICS uverejnené
Oznámenie o použití priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní pri zadávaní zákazky s názvom „Prímestská autobusová doprava pre TTSK, región Trnava“. Z bodu II 1.7 predmetného oznámenia vyplýva, že hodnota zákazky je 50.512.387,50 Eur bez DPH. Ide teda o nadlimitnú zákazku. Žalovaný v 1. rade zadal nadlimitnú zákazku postupom priameho rokovacieho konania, pričom dôvodom malo byť zabezpečenie dopravnej obslužnosti regiónu Trnava (najmä po zohľadnení pandémie COVID-19 ako mimoriadnej udalosti), vo verejnom záujme na prechodné obdobie, ktoré je nevyhnutne potrebné na to, aby žalovaný v 1. rade mohol realizovať verejnú súťaž. Zmluva o doprave bola uzatvorená na obdobie od 01.01.2021 do 31.12.2023, t.j. na obdobie 3 rokov. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný v 1. rade neovplyvnil trvanie tejto Zmluvy akýmkoľvek novým obstarávaním. Žalobca zdôraznil, že do dňa podania žaloby žalovaný v 1. rade k vyhláseniu nového verejného obstarávania ani nepristúpil. Z doplňujúcich informácií vyplynulo, že pôvodná Zmluva o doprave bola platná do 31.12.2020, pričom žalovaný v 1. rade uviedol, že je evidentné, že z objektívnych dôvodov, ktoré nezavinil TTSK, a ktoré TTSK nemohol predvídať, nie je možné realizovať verejnú súťaž, užšiu súťaž, ani rokovacie konania so zverejnením. Predmetom Zmluvy o doprave je záväzok žalovaného v 2. rade ako dopravcu poskytovať služby vo verejnom záujme v prímestskej autobusovej doprave v dopravnom regióne Trnava, ktpré by z hľadiska svojich obchodných záujmov nevykonal vôbec alebo nevkonal v požadovanom rozsahu, alebo ich nevykonal za základné cestovné a za osobitné cestovné určené žalovaným v 1. rade v tarife podľa prílohy č. 1 Zmluvy o doprave, ako aj záväzok žalovaného v 2. rade splniť prepravnú, prevádzkovú a tarifnú povinnosť špecifikovanú Zmluvou o doprave. Podľa Zmluvy o ochrane investícií sa zmluvné strany dohodli, že v prípade ukončenia Zmluvy o doprave z akéhokoľvek dôvodu vznikne žalovanému v 1. rade povinnosť prostredníctvom splneni záväzku zo strany tretej osoby určenej žalovaným v 1. rade alebo nového dopravcu a) zabezpečiť uzatvorenie kúpnej zmluvy na 56 ks nových autobusov, ktoré žalovaný v 2. rade obstaral v súvislosti s obnovou vozidlového parku podľa Zmluvy o doprave a b) zabezpečiť že určená osoba alebo nový dopravca vstúpi namiesto žalovaného v 2. rade ako dlžníka titulom prevzatia dlhu, do každej leasingovej/úverovej zmluvy či iného finančného vzťahu súvisiaceho s obstaraním predmetných autobusov. Tento predmet Zmluvy o ochrane investícií potvrdzuje vzájomnú závislosť oboch žalobcom napadnutých zmlúv. Žalobca ďalej uviedol, že vo veci tejto zákazky bolo v marci 2020 vyhlásené verejné obstarávanie na túto zákazku, toto však bolo odoslaním Oznámenia o výsledku verejného obstarávania dňa 24.09.2020 zrušené. Žalovaný v 1. rade rozhodol o zrušení pôvodného verejného obstarávania z dôvodu, že sa mali zmeniť okolnosti, za ktorých bolo vyhlásené (vypuknutie pandémie COVID-19), a ktoré mali spôsobiť, že sa vysklytli dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré objektívne nemalo byť možné od verejného obstarávateľa požadovať, aby v pôvodnom verejnom obstarávaní pokračoval. Vypuknutie pandémie COVID-19 podľa názoru žalovaného v 1. rade objektívne spôsobilo v danom čase zančné zmeny v celkovej politike poskytovania služieb prímestskej dopravy, ktoré verejnému obstarávateľovi pri pôvodnom verejnom obstarávaní reálne spôsobili výrazné medziročné zníženie/pokles tržieb, ubehnutých kilometrov, resp. prepravovaných osôb, pričom uvedené skutočnosti majú zásadný vplyv na predmet zákazky, ktoré však verejný obstarávateľ v čase vyhlásenia pôvodného verejného obstarácvania nemohol predvídať ani iným spôsobom predpokladať a zohľadniť. Žalobca podanú žalobu zdôvodnil aj tým, že z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vyplýva, že v prípade uzavretia zmlúv, kde prichádza do úvahy uplatnenie priameho rokovacieho konania, musia byť splnené kumulatívne nasledovné 3 podmienky: 1. existencia mimoriadnej udalosti nespôsobenej verejným obstarávateľom, 2. časová tieseň, kedy nie je možné dodržať časové limity stanovené pri iných súťažných postupoch verejného obstarávania, 3. kauzálna väzba medzi nepredvídateľnou udalosťou a časovou tiesňou, ktorá z nej vyplýva. Za mimoriadnu udalosť sa podľa zákona o verejnomobstarávaní považuje najmä udalosť, ktorej vznik alebo existencia sa nedala predpokladať, resp. predvídať a v tejto súvoslosti nebolo verejnému obstarávateľovi umožnené konať vopred, pričom vznik alebo existenciu mimoriadnej udalosti nespôsobil verejný obstarávateľ svojim konaním alebo nekonaním. Zároveň musí existovať príčinná súvislosť medzi nepredvídateľnou udalosťou a časovou tiesňou, ktorá z nej vyplýva. Žalobca je názoru, že žalovaný v 1. rade poznal v dostatočnom predstihu dátum skončenia platnosti pôvodnej zmluvy, a to do 31.12.2020. nevyplýva žiadna objektívna okolnosť, ktorá by mu bránila vyhlásiť súťaž už skôr. V nadväznosti na časovú tieseň žalobca zdôrazňuje v prípade použitia priameho rokovacieho konania potrebu bezprostredného zásahu verejného obstarávateľa, t.j. že mimoriadne opatrenia musia byť prijaté byť prijaté okamžite a zároveň opatrenia, ktoré sú v tejto súvislosti prijaté, musia byť práve tými tovarmi a službami, ktoré verejný obstarávateľ v priamom rokovacom konaní obstaráva. Žalobca ďalej zdôraznil, že v judikatúre Súdneho dvora EÚ je časová tieseň definovaná dôvetkom „kedy nie je možné dodržať časové limity stanovené pri iných súťažných postupoch verejného obstarávania“. Z toho podľa žalobcu vyplýva, že ak by žalovaný v 1. rade mal možnosť dodržať časové limity stanovené pri súťažných postupoch, nebola
by vzniknutá situácia považovaná za časovú tieseň, a teda by nebola ani naplnená táto podmienka pre uplatnenie priameho rokovacieho konania. Žalobca poukázal na metodické usmernenie úradu 4. 13855-5000/2020 zo dňa 22.09.2020, podľa ktorého úrad dal do pozornosti aj Usmernenie Európskej komisie. K využívaniu rámca pre verejné obstarávanie počas núdzovej situácie súvisiacej s krízou spôsobenou opatrením COVID-19. Usmernenia vychádzajú z toho, že primárne by sa mali využívať „riadne“ postupy verejného obstarávanie, v rámci ktorých je možné využiť napríklad skrátenie lehôt. Európska komisia podčiarkla výnimočnosť apikácie inštitútu priameho rokovacieho konania aj počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Aplikácia tohto typu priameho rokovacieho konania je takj prípustná len za predpokladu mimoriadnej naliehavosti znemožňujúcej dodržiavanie všeobecných lehôt, existencie príčinnej súvislosti medzi nepredvídanou udalosťou a mimoriadnou naliehavosťou a len na vyplnenie medzier dovtedy, kým sa nenájdu stabilnejšie riešenia ako napríklad rámcové zmluvy na dodávky tovaru a služieb, ktoré sa udeľujú riadnymi postupmi (vrátane zrýchlených postupov). Žalobca uviedol, že nepredvídateľnú mimoriadnu udalosť je potrebné rozlišovať od dlhodobo pretrvávajúceho stavu (prítomnosť pandémie COVID-19). Uvedené podľa žalobcu potvrdzuje, že v prípade uzatvorenia napadnutých zmlúv nedošlo k mimoriadnej udalosti, ktorej dôsledky bolo nevyhnuté ihneď sanovať využitím nesúťažného postupu. Podľa žalobcu argumentáciu žalovaného v 1. rade, že za mimoriadnu udalosť možno považovať vplyv pandémie na trh, nemožno akceptovať, nakoľko vplyv pandémie na trh nie je mimoriadnou udalosťou v tom zmysle, že by šlo o náhle vzniknutú udalosť, ktorej následky je nevyhnuté okamžite sanovať, ale v danom prípade ide o pretrvávajúci stav. Žalobca je názoru, že k uzatvoreniu predmetných zmlúv nedošlo pravdepodobne v dôsledku pandémie COVID-19 ale v dôsledku zrušenia pôvodného verejného obstarávania na totožný predmet zákazky. Žalobca poukázal aj na to, že Rada úradu vo svojom rozhodnutí uviedla, že v tomto prípade absentuje identifikovanie tej udalosti, tzv. zlomového okamihu, ktorá v žalovanom v 1. rade vyvolala rozhodnutie postupovať priamym rokovacím konaním. Žalobca ďalej tiež poukázal aj na dĺžku zmluvných vzťahov napadnutých zmlúv ako výsledku priameho rokovacieho konania. Zmluva o doprave bola uzavretá na dobu 3 rokov a Zmluva o ochrane investícií bola uzavretá na 10 rokov. V odôvodnení použitia tohto postupu pritom žalovaný v 1. rade uviedol, že účelom uzavretej Zmluvy je zabezpečiť dopravnú obslužnosť regiónu Trnava vo verejnom záujme na prechodné obdobie, ktoré je nevyhnutne potrebné na to, aby žalovaný v 1, rade mohol zrealizovať súťaž na poskytovateľa dopravných služieb vo verejnom záujme v dopravnom regióne Trnava na dlhodobé obdobie a na to, aby úspešný uchádzač mal k dispozícii primeraný čas na nástup na autobusové linky po uzavretí zmluvy. Žalobca sa domnieva, že žalovaný v 1. rade sa do časovej tiesne dostal aj svojim vlastným pričinením, nekonaním včas pri zabezpečovaní služieb verejnej dopravy, teda nevyhlásením verejnej súťaže v časovom predstihu vtedy platnej zmluvy s poskytovateľom dopravných služieb. Žalobca napokon zdôraznil, že v danom prípade podľa neho nie je možné posudzovať uzavreté zmluvy z hľadiska existencie všeobecného záujmu, nakoľko aplikácia predmetného ustanovenia je v konaniach iniciovaných žalobcom - úradom vylúčená. Žalobca poukázal na znenie dôvodovej správy k zákonu č. 395/2021 Z.z. z ktorej vyplýva, aj v prípade konaní, ktoré iniciuje úrad by bolo možné použiť ustanovenie § 181 ods. 7 až 9 a 14. Všeobecný záujem je potrebné posudzovať v jednotlivých prípadoch individuálne, pričom tento podľa žalobcu v posudzovaných zmluvných absentuje už s ohľadom na dohodnutú dĺžku trvania uzatvorených zmlúv, ktorá nekorešponduje s nevyhnutným obdobím potrebným na zabezpečenie nového verejného obstarávania. Podľa žalobcu sa možno domnievať, že uzatvorenie týchto zmlúv nebolo motivované všeobecným záujmom, v takom prípade by žalovaný v 1. rade striktne dodržal zákon o verejnom obstarávaní. Ochrana hospodárskej súťaže je pritom sama významným všeobecným záujmom, ktorý nemožno opomínať.
4. Potrebu bezodkladne upraviť pomery strán žalobca odôvodnil tým, že k obnoveniu súťaže možno pristúpiť len v tom prípade, pokiaľ zákazka nebola ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o určenie neplatnosti Zmluvy splnená v celom rozsahu, t.j. že stále existuje priestor na zabezpečenie jej dodávateľa legitímnym spôsobom. Jedným zo základných účelov § 180 zákona o verejnom obstarávaní je zabrániť v pokračovaní plnenia práv a povinností zo zmluvy uzatvorenej v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, t.j. zabrániť v čerpaní verejných prostriedkov postupom, ktorý odporuje zákonu o verejnom obstarávaní a umožniť obnovenie hospodárskej súťaže. Žalobca má za to, že do času právoplatného skončenia konania o určení neplatnosti zmlúv dôjde k úplnému splneniu minimálne jednej Zmluvy, čím de facto dôjde k akceptácii protiprávneho stavu hrubým spôsobom narúšajúceho hospodársku súťaž. Ochrana hospodárskej súťaže je verejným záujmom, ktorému je nutné apriori venovať náležitú pozornosť. Je nemysliteľné, aby v právnom štáte bolo akceptované protiprávne nadobudnuté plnenie len z titulu dĺžky súdneho konania. Žalobca zdôraznil, že neoprávnené použitie priameho rokovacieho konania je považované za najzávažnejšie porušenie zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko v jeho
dôsledku bola hospodárska súťaž úplne vylúčená. Z hľadiska správneho trestania ide o najprísnejší správny delikt podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Ani uloženie pokuty však obnovu hospodárskej súťaže nezabezpečí a plnenie zo zmluvy uzatvorenej so zákonom bude aj tak pokračovať. Nariadením neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k zabezpečeniu nápravy aspoň v časti. Plnenie zo zmlúv však neustále prebieha. Nariadením neodkladného opatrenia tak dôjde k ochrane hospodárskej súťaže v rozsahu minimálne dvoch rokov. Samotný postup žalovaného v 1. rade, ktorý doposiaľ nepristúpil k vyhláseniu nového verejného obstarávania, pritom navodzuje dojem, že z jeho strany nie je záujem v dodržiavaní ustanovení zákona o verejnom obstarávaní pri predmetnej zákazke. K vyhláseniu verejného obstarávania ho neprimälo ani rozhodnutie Rady úradu zo dňa 29.10.2021 Je preto podľa žalobcu dôvodné predpokladať, že nariadením neodkladného opatrenia žalovaný v 1. rade pristúpi k vyhláseniu súťažného postupu na zabezpečenie poskytovateľa dopravy pre región Trnava a k uzatvoreniu zmluvy riadnym spôsobom súladným so zákonom o verejnom obstarávaní bez negatívnych dopadov na hospodársku súťaž. Žalobca nedisponuje iným legálnym oprávnením, ktoré by mu umožňovalo ochrániť hospodársku súťaž. Bez nariadenia neodkladného opatrenia dôjde k zjavne k zmareniu účelu podanej žaloby, t.j. účelu ktorý vyplýva z § 180 zákona o verejnom obstarávaní. Z toho dôvodu má žalobca za to, že existuje bezodkladná potreba upraviť pomery strán.
5. Žalobca ďalej uviedol, že právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich nápravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Podľa žalobcu preto súd nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne splnenie kritérií v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Neodkladné opatrenie‚ ďalej bude spravidla opodstatnené tam, kde žalobcovi hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Žalobca sa domnieva, že zmarenie účelu žaloby zhorší postavenie žalobcu do takej miery, že konečná súdna ochrana stratí zmysel. Podľa názoru žalobcu napokon nariadenie neodkladného opatrenia nevytvorí nenávratný stav a ani neprimeraným spôsobom nezasiahne do existujúcich právnych vzťahov, len zjedná nápravu existujúceho nezákonného stavu a vytvorí podmienky na zákonný postup do budúcnosti. Pritom žalovaný v 1. rade ako verejný obstarávateľ je povinný predvídať následky jeho postupu, ak poruší zákon o verejnom obstarávaní. Žalovaný v 1. rade bol povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorú však v tomto prípade nepreukázal. Je teda na zodpovednosti verejného obstarávateľa znášať negatívne, predvídateľné následky jeho protiprávneho postupu. Podľa žalobcu pritom žalovaný v 1. rade už doručením rozhodnutia žalobcu zo dňa 28.07.2021 poznal názor úradu , že uzatvorenie zmlúv odporuje zákonu o verejnom obstarávaní, t.j. mal možnosť bezodkladne pristúpiť k realizovaniu nápravy vyhlásením súťaže. Žalovaný v 1. rade teda mohol a mal predvídať legálne následky spojené s jeho postupom. Žalobca sa domnieva, že zabezpečiť realizovateľnú hospodársku súťaž pre zákazku podľa Zmluvy po jej splnení už nebude možné. Z toho vyvodzuje, že nariadiť povinnosť zdržať sa plnenia z oboch zmlúv, a to až do právoplatného skončenia konania, korešponduje s legálnymi očakávaniami danými § 180 zákona o verejnom obstarávaní, opierajúc sa o rešpekt v doktrínu právneho štátu.
6. Podľa § 324 ods. 1 CSP Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
12. Účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo žalobcu ohrozené. Žalobca domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená.
13. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku. Pred jeho nariadením súd zisťuje, či sú hodnoverne osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná.
14. V danej právnej veci spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca podal zároveň aj žalobu vo veci samej. V tomto prípade ide o žalobu v zmysle § 180 zákona o verejnom obstarávaní, ktorý v zmysle jeho gramatického výkladu ukladá žalobcovi povinnosť, v prípade ak úrad - žalobca pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, podať v lehote jedného roka odo dňa jej uzavretia návrh na určenie jej neplatnosti súdom. Samotná povinnosť žalobcu podať žalobu pri zistení porušenia zákona o verejnom obstarávaní však neodôvodňuje automaticky potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že bez nariadenia neodkladného opatrenia dôjde zjavne k zmareniu účelu podanej žaloby, t.j. účelu, ktorý vyplýva z § 180 zákona o verejnom o obstarávaní, pretože do času právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti napadnutých Zmlúv dôjde k úplnému splneniu minimálne jednej z nich, čím podľa žalobcu dôjde de facto k akceptácii protiprávneho stavu hrubým spôsobom narúšajúcim hospodársku súťaž. Svoj návrh odôvodňuje aj tým, že nariadenie povinnosti zmluvným stranám zdržať sa plnenia Zmlúv až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti napadnutých zmlúv korešponduje s legálnymi očakávaniami danými § 180 zákona o verejnom obstarávaním. Povinnosť žalobcu podať žalobu v zmysle § 180 zákona o verejnom obstarávaní však samo o sebe neodôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a podľa názoru súdu sa nemožno stotožniť s tým, že z dikcie § 180 zákona o verejnom obstarávaní možno automaticky očakávať, že neodkladné opatrenie podané žalobcom v takomto prípade bude aj nariadené. V každej konkrétnej veci je potrebné skúmať splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia samostatne. V danej veci žalobca pri odôvodnení potreby nariadenia neodkladného opatrenia odkazuje na rozhodnutie Rady úradu č. 9928-9000/2021 zo dňa 29.10.2021, kde Rada úradu konštatovala, že žalovaný v 1. rade pri zadávaní zákazky porušil § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní a neoprávnene použil postup priameho rokovacieho konania a zákazku zadal priamo žalovanému v 2. rade. Právoplatným rozhodnutím Rady úradu je pritom podľa súdu splnená len podmienka podania žaloby podľa § 180 zákona o verejnom obstarávaní, a to, že úrad zistil pri výkone dohľadu porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Až v samotnom konaní vo veci samej po vykonaní riadneho dokazovania súd s konečnou platnosťou vyrieši otázku porušenia zákona a dôvodnosť potreby určenia neplatnosti napadnutých Zmlúv. Podľa súdu samotné právoplatné rozhodnutie Rady úradu ešte nemusí odôvodňovať osvedčenie predpokladov dôvodnosti nároku vo veci samej. V tejto konkrétnej veci podľa žalobcu neboli naplnené podmienky na použite priameho
rokovacieho konania podľa § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, a to, že pri zadaní zákazky išlo o mimoriadnu udalosť nespôsobenú verejným obstarávateľom, ktorú nemohol predvídať, a vzhľadom na vniknutú časovú tieseň nebolo možné uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž alebo rokovacie konanie so zverejnením. Zo skutkových okolností tvrdených žalobcom vyplynulo, že išlo o zákazku „prímestská autobusová doprava pre žalovaného v 1. rade, región Trnava“. Pôvodná zmluva mala trvanie do 31.12.2020. Pôvodne žalovaný v 1. rade vyhlásil verejné obstarávanie na predmetnú zákazku v marci roku 2020, avšak v septembri 2020 bolo zverejnené Oznámenie o vyhlásení výsledkov verejného obstarávania, z ktorého vyplynulo, že žalovaný v 1. rade verejné obstarávanie na danú zákazku zrušil z dôvodu, že sa mali zmeniť okolnosti, za ktorých k vyhláseniu došlo - vypuknutie pandémie COVID-19 a ktoré mali spôsobiť, že sa vyskytli dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno od žalovaného v 1. rade požadovať, aby v pôvodnom verejnom obstarávaní pokračoval. Následne dňa 29.12.2020 žalovaný v 1. rade uzavrel so žalovaným v 2. rade cestou priameho rokovacieho konania dve zmluvy - Zmluvu o doprave a Zmluvu o ochrane investícií. Žalovaný v 1. rade mimoriadnu udalosť, ktorú má na mysli ust. § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní označil ako pandémiu COVID-19 a jeho následky na trh (pokles tržieb, pokles ubehnutých kilometrov, resp. prepravovaných osôb...). Z toho dôvodu podľa žalovaného v 1. rade nastala časová tieseň, do ktorej sa žalovaný v 1. rade dostal, túto tieseň si pritom nezavinil sám. Preto bolo podľa neho potrebné pristúpiť k dočasnej úprave služieb vo verejnom záujme, ktorá mala túto mimoriadnu udalosť sanovať. Žalobca v podanej žalobe tvrdí, že podmienky § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní naplnené neboli, pretože nemožno povedať, že situácia na trhu v dôsledku pandémie COVID-19 je mimoriadnou udalosťou a že časová tieseň, do ktorej sa žalovaný v 1. rade dostal nebola vyvolaná touto situáciou, resp. nie je daná príčinná súvislosť medzi mimoriadnou udalosťou, na ktorú sa žalovaný v 1. rade odvoláva a vzniknutou časovou tiesňou. Podmienky určenia neplatnosti napadnutých zmlúv bude súd skúmať až po riadne vykonanom dokazovaní, avšak momentálne je súd názoru, že možno konštatovať, že základné podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana sa javia byť vo veci dané. Súd považuje za potrebné však tiež dodať, že v danej veci môže prichádzať do úvahy ďalšia otázka, ktorú môže súd v konaní vo veci samej riešiť, a to ponechanie napadnutých zmlúv v platnosti z dôvodu všeobecného záujmu § v zmysle § 181 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní. Ak by súd dospel k takémuto záveru, žalobu by musel zamietnuť hoci by bolo konštatované porušenie zákona o verejnom obstarávaní, pretože by bol daný vyšší princíp, ktorým je všeobecný záujem. Predmetom tejto zákazky je zabezpečenie dopravy v regióne Trnava. Hoci žalobca uvádza, že na konanie iniciované Úradom pre verejné obstarávanie podľa § 180 zákona o verejnom obstarávaní je aplikácia týchto ustanovení vylúčená, teda v tomto konaní nie je súd oprávnený ponechať napadnutú zmluvu v platnosti z dôvodu všeobecného záujmu, je súd toho názoru, že eurokomformný výklad ustanovení § 180 a § 181 zákona o verejnom obstarávaní aj vo svetle novely zákona č. 395/2021 Z.z. účinnej k 31.03.2022 môže pripúšťať aj iný pohľad na vec. To však bude predmetom skúmania až pri rozhodovaní vo veci samej. Pripustenie tejto možnosti, a teda možnosti súdu ponechať napadnuté zmluvy v platnosti z dôvodu všeobecného záujmu, potom však zoslabuje záver o tom, že pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného súčasne so žalobou vo veci samej môžu byť naplnené základné predpoklady dôvodnosti nároku vo veci samej, pretože ak by aj súd konštatoval, že sú dané dôvody neplatnosti napadnutých zmlúv, by mohla nastúpiť otázka či možno napadnuté zmluvy ponechať v platnosti z dôvodu všeobecného záujmu. V tomto štádiu konania by tak bolo ťažké hodnotiť základné predpoklady dôvodnosti nároku vo veci samej. Takéto eventuality však bude súd skúmať až v následnom konaní vo veci samej.
15. V tejto súvislosti súd dodáva, že v súčasnosti je na strane žalobcu jeho vlastné právoplatné rozhodnutie, ktorého závery a dopad na verejné obstarávanie budú preskúmavané súdom vo veci samej, pričom žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil súdu okrem napadnutej Zmluvy (ktorá je predložená bez prílohy 1, na ktorú odkazuje čl. 2 bod 2.1 Zmluvy o doprave a ktorá napomáha identifikovať vôbec predmet napadnutej Zmluvy) len rozhodnutie úradu č. 1410-6000/2020-OD/7 zo dňa 28.07.2021 a rozhodnutie Rady úradu č. 9928-9000/2021 zo dňa 29.10.2021.
16. Podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je však hlavne potreba bezodkladného a okamžitého zásahu súdu, bez ktorého by práva žalobcu boli bezprostredne ohrozené. V danej veci súd z rozhodnutia žalobcu zo dňa 28.07.2021 č. 1410-6000/2020-OD/7 zistil, že dňa 02.03.2021 žalobca oznámil žalovanému v 1. rade listom začatie konania o preskúmanie úkonov žalovaného v 1. rade po uzavretí zmluvy z vlastného podnetu žalobcu. Žalobca tak konštatoval, že dňom 02.03.2021 začalo konanie o preskúmanie úkonov žalovaného v 1. rade po uzavretí Zmluvy. Výkon dohľadu teda samotný
žalobca začal v dobe, kedy už k plneniu z napadnutej zmluvy dochádzalo dva mesiace. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súdu doručený až dňa 29.12.2021. Súd je toho názoru, že nariadenie neodkladného opatrenia je výnimočný prostriedok právnej ochrany dotknutých práv, ktorý má nastúpiť v situácii kedy bezprostredne hrozí nenapraviteľná ujma a túto hrozbu je potrebné odvrátiť do času kedy budú s konečnou platnosťou usporiadané pomery strán práve právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej. V prípade, ak mal žalobca za to, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery strán z dôvodu, aby neprebehlo plnenie zo zmluvy, disponoval na tento účel možnosťou domáhať sa nariadenia neodkladného opatrenia pred podaním žaloby vo veci samej, resp. podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy a neodkladné opatrenie už skôr ako posledný deň prekluzívnej jednoročnej lehoty na podanie žaloby v zmysle § 180 zákona o verejnom obstarávaní (Zmluvy boli podpísané dňa 29.12.2020, žaloba spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia bola súdu doručená dňa 29.12.2021). Žalobca najneskôr v rozhodnutí zo dňa 28.07.2021 č. 1410-6000/2020-OD/7 konštatoval porušenie zákona o verejnom obstarávaní, teda najneskôr od tohto času mohol pristúpiť k domáhaniu sa okamžitého zásahu súdu nariadením neodkladného opatrenia, keby bola potreba bezodkladnej úpravy pomerov daná. Z uvedeného nemožno konštatovať, že by bola vo veci splnená podmienka podľa § 325 ods. 1 CSP, a to existencia bezodkladnej potreby upraviť pomery strán.
17. Súd ďalej považuje za potrebné dodať, že to, že sa žalobcovi nenariadením neodkladného opatrenia zhorší jeho právna pozícia natoľko, že konečná súdna ochrana stratí zmysel, pretože sa zmarí účel žaloby, a to ochrana hospodárskej súťaže, nemôže byť absolútnym kritériom pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Aj postavenie žalobcu v spore a účel žaloby treba pri nariadení neodkladného opatrenia hodnotiť vo svetle podmienok na jeho nariadenie a tie sú v zmysle § 325 ods. 1 CSP potreba bezodkladne upraviť pomery strán alebo obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je ďalej vždy potrebné zohľadňovať aj kritérium jeho primeranosti. Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiada žalobca okrem iného, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa plnenia Zmluvy o doprave, ktorej predmetom bolo zabezpečenie autobusovej dopravy v rámci regiónu Trnava. Žalobca sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obmedzil len na konštatovanie, že nariadením neodkladného opatrenia nebude neprimerane zasiahnuté do práv tretích osôb a že žalovaný v 1. rade ako skúsený verejný obstarávateľ má znášať negatívne, predvídateľné následky jeho protiprávneho postupu. Nijak však žalobca neodôvodnil a teda ani neosvedčil, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude neprimerane zasiahnuté do práv tretích osôb, teda nielen do práv žalovaných. Napadnutá Zmluva o doprave bola uzavretá ako zmluva o službách vo verejnom záujme. Právoplatnosťou nariadenia neodkladného opatrenia by tak došlo k situácii, že žalovaný v 2. rade - dopravca, nebude môcť služby vo verejnom záujme poskytovať a do času eventuálneho riadneho verejného obstarávania (sám žalobca uvádzal, že nariadením neodkladného opatrenia zrejme žalovaný v 1. rade pristúpi k riadnemu verejnému obstarávaniu), teda po pravedopodbne dlhší časový úsek, vznikne stav, ktorému sa zrejme žalovaný v 1. rade uzavretím Zmluvy o doprave priamym rokovacím konaním snažil zabrániť, a to, že región Trnava ostane bez služieb autobusovej dopravy, resp. minimálne budú služby autobusovej dopravy v tomto regióne značne obmedzené. Zásah súdu takýmto neodkladným opatrením sa tak javí, aj vzhľadom na všetky okolnosti, neprimeraný. V danej veci je pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa súdu potrebné zohľadniť aj povahu a okolnosti napadnutej zmluvy. Tak ako nemôžu „finančno - právne záujmy“ žalovaných prevyšovať princíp spravodlivosti a ochrany hospodárskej súťaže, tak nemôže ochrana hospodárskej súťaže bez komplexného zhodnotenia veci prevyšovať nad odôvodnenými každodennými potrebami skupiny obyvateľstva.
19. Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil bezodkladnú potrebu upraviť pomerov strán a primeranosť navrhovaného neodkladného opatrenia.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci..
22. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Toto uznesenie nie je rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, a preto súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Malacky písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).