Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/58/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, vo veci starostlivosti o maloletého: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny K., dieťa rodičov: otca: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., P. XXX/XX a matky: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. K., M., K. XXXX/X, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného na maloletého, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 02.09.2021, č.k. -431, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu v I., II., IV., V. výroku p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu v III. výroku z r u š u j e .

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. -91 zo dňa 20.05.2015 vo výroku III. tak, že výživné na maloletého sa s účinnosťou od 07.11.2019 zvyšuje na 200,- Eur mesačne, ktoré je otec p o v i n n ý platiť vždy do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky maloletého.

II. Za obdobie od 07.11.2019 do 02.09.2021 vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom vo výške 2.394,33 Eur; tento dlh je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky maloletého do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

III. Vo zvyšku sa návrh matky z a m i e t a .

I. Návrh otca na zníženie výživného sa z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy výživného na maloletého došlo k podstatnej zmene pomerov na strane všetkých účastníkov, najmä však na strane maloletého, ktorý je starší o viac ako 6 rokov, od septembra 2019 navštevuje W. v K., má záujmy mimo školy, nosí dioptrické okuliare a používa ortopedické vložky. Súd mal preukázané, že matka má s týmto všetkým zvýšené výdavky na výživu, výchovu, vzdelanie, všestranný rozvoj a starostlivosť o hygienu a zdravie maloletého. Matka pri poslednej úprave výživného dosahovala priemerný čistý mesačný zárobok 340,- Eur a v súčasnosti dosahuje priemerný čistý zárobok

vo výške 613,03 Eur. Spolu s maloletým bývala a aj býva u svojich rodičov v ich rodinnom dome. Otec bol v čase posledného rozhodovania nezamestnaný, poberal podporu vo výške 350,- Eur mesačne, v súčasnosti je tiež nezamestnaný, jeho príjem predstavujú len dávky v hmotnej núdzi vo výške 123,50 Eur, resp. 126,30 Eur mesačne. Počet vyživovacích povinností sa u obidvoch rodičov nezmenil, obidvaja majú len vyživovaciu povinnosť voči maloletému Q. A., nar. XX.XX.XXXX. Otec od poslednej úpravy výživného nadobudol do výlučného vlastníctva byt, ktorý bol predtým v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, z čoho 17 000,- Eur vyplatil matke maloletého. V súčasnosti má predmetný byt hodnotu vyše 60 000,- Eur, je tiež podielovým spoluvlastníkom k pozemkom. Aj keď otec uvádza, že je nezamestnaný a prácu si nemôže nájsť kvôli korona kríze, okresný súd zistil, že sú voľné pracovné miesta vhodné pre otca maloletého, ktorý je vyučený ako čašník. Ak by otec maloletého prejavoval skutočný záujem o prácu čašníka, mohol si túto prácu nájsť, a to s hrubým zárobkom od 580,- až do 1 300,- Eur mesačne. Podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára otca, zdravotný stav otca neobmedzuje v pracovnej činnosti, prácu čašníka môže vykonávať. Poukázal na to, že v súčasnosti je celkovo na Slovensku zhánka po čašníkoch. Súd ďalej zistil, že sú voľné pracovné miesta aj pre nevyučených v tom-ktorom odbore. Z vyjadrenia otca súd zistil, že v zahraničí otec pracoval od 14.10.2019 do 31.01.2020 a zo mzdy v zahraničí mu bola vypočítaná dávka v nezamestnanosti, ktorú poberal od februára 2020 do júla 2021 a od marca 2021 do mája 2021. Poplatky za byt, ktoré prevyšujú jeho príjem má otec vždy uhradené, čo zdôvodnil finančnou pomocou rodičov, ale ničím túto skutočnosť nepreukázal. Otec v byte, ktorého je výlučným vlastníkom stále nebýva, ale býva pri svojich rodičoch v O. a byt sporadicky umožňuje užívať svojim kamarátom, ktorý mu na poplatky za byt a služby s tým spojené ničím neprispievajú. Pokiaľ otec poukazoval na to, že matku vyplatil pri vyporiadaní BSM sumou 17 000,- Eur, a teda z uvedeného príjmu môže matka kryť potreby maloletého, súd poukázal na to, že tak isto otec nadobudol byt v hodnote cez 60 000,- Eur, ktorý nepotrebuje na bývanie, nakoľko býva pri svojich rodičoch a tak isto môže tento byt použiť na krytie potrieb maloletého, a to buď jeho predajom, prípadne nájmom. Na záver okresný súd poukázal na to, že otcovi maloletého nič nebráni, aby sa zamestnal, a mohol vykonávať prácu čašníka, prípadne inú prácu a v prípade, keby prejavil záujem pracovať, je dostatok voľných pracovných miest primeraných jeho vyučeniu, prípadne miest, na ktorých sa vyučenie nevyžaduje. Keď bol otec maloletého zamestnaný v zahraničí, bolo to v sezóne a bol schopný dosiahnuť zárobok cca 2 000,- Eur, nakoľko z takej sumy mu Sociálna poisťovňa vypočítala dávky v nezamestnanosti. S prihliadnutím na zistené odôvodnené potreby maloletého, ako aj možnosti, schopnosti, majetkové pomery jeho otca a tiež s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a osobnú starostlivosť matky o maloletého súd návrhu matky čiastočne vyhovel a výživné zvýšil na sumu 200,- Eur mesačne od podania návrhu na zvýšenie výživného, t. j. od 07.11.2019. Zároveň zaviazal otca k zaplateniu zameškaného výživného v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Návrh otca na zníženie výživného považoval za nedôvodný a z rovnakých dôvodov , pre ktoré súd zvýšil výživné na maloletého, návrh otca na zníženie výživného zamietol. Rozhodnutie oprel o ustanovenia , , , , , ; ; ; , ; čl. 5 základných zásad Zákona o rodine; zásady 4 Deklarácie práv dieťaťa. 3. Voči rozsudku sa odvolal otec. Žiadal, aby súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a jeho návrhu na zníženie výživného vyhovel a znížil výživné na maloletého na zákonom stanovenú minimálnu sumu 29,42 Eur mesačne, alternatívne vec zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie rozhodnutie. Namietal, že rozsudok je založený na svojvoľnom výklade dôkazov súdom a ignorovaní dôkazu o tom, že spĺňa nároky na priznanie dávky v hmotnej núdzi a mesačne poberá 123,50 Eur, čo predstavuje jeho jediný mesačný príjem. Poukázal na to, že matka má finančné úspory vo výške 14 000,- Eur, z ktorých môže platiť zvýšené nároky syna, ktorého nesprávne vychováva, lebo s ohľadom na jeho vek by si syn mohol zarobiť na brigáde na pobyty, ktoré matka udáva ako zvýšené výdavky. Okresný súd vyvodil nesprávne a svojvoľné závery, na základe inzercie o pracovných ponukách. Byt otcovi slúži ako jediné obydlie a súd ho chce prinútiť byt predať, a tak splatiť dlžoby. Existencia inzercie s pracovnou ponukou neznamená, že ho zamestnávateľ musí zamestnať. Dôkazmi je preukázané, že otec si svoj stav nezamestnanosti a sociálnej núdze subjektívne nezavinil a tento stav je objektívny. Okresný súd svoje rozhodnutie úplne odtrhol od reality krízy a núdzového stavu, počas ktorého prevádzky, kde podľa úvahy súdu mohol pracovať, boli zatvorené. Okresný súd sa zameral aj na inzerciu o pracovných miestach v destináciách, ktoré sú vzdialené od miesta bydliska otca aj 100 kilometrom, kedy by k nákladom otca na bývanie pribudli aj náklady na cestu do zamestnania ako aj ubytovanie, a teda aj v prípade, že by sa zamestnal za mzdu 1 000,- Eur mesačne, po odrátaní všetkých nákladov by mu súd nemohol určiť výživné 200,- Eur mesačne. Poukázal aj na to, že má aj dlh za splácanie podielu na vyporiadanie BSM matke maloletého ešte 7 000,- Eur, a preto nemôže splatiť zameškané výživné v lehote 6 mesiacov, ktoré mu súd určil od 07.11.2019. Matka maloletého je v lepšom sociálnom postavení,

keď disponuje úsporami 14 000,- Eur a otec dlh za byt spláca, preto môže matka kryť zvýšené potreby maloletého z uvedenej sumy. 4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu o výške výživného na maloletého Q. sa stotožňuje, má za to, že zvýšenie výživného je v prospech maloletého dieťaťa, a že súd sa dostatočne zaoberal aktuálnymi potrebami dieťaťa, ako aj možnosťami a schopnosťami jeho rodičov, a preto navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu otca nevyhovel a rozsudok okresného súdu potvrdil. S vyjadrením matky k odvolaniu otca sa v plnom rozsahu stotožnil. 5. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila aj matka maloletého. V plnom rozsahu súhlasila s rozsudkom okresného súdu. Má za to, že súd opakovane kompletne a veľmi poctivo prešetril skutočnosti a možnosti otca maloletého. Objavili sa skutočnosti, o ktorých ani sama matky nemala vedomosť, preto má za to, že rozsudok je spravodlivý voči všetkým zúčastneným stranám a hlavne voči ich maloletému synovi. Matka k vyjadreniu kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca uviedla, že nemá námietky voči vyjadreniu kolízneho opatrovníka. 6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. , 66 a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario rozsudok okresného súdu potvrdil podľa , v I., II., IV. a V. výroku. Rozsudok v III. výroku zrušil podľa ustanovenia . 7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( ). 10. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, vyvodil z neho správne skutkové závery, na ktoré aplikoval správne príslušné právne normy. Okresný súd veľmi citlivo pristúpil k hodnoteniu dôkazov, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, svoje úvahy dôsledne odôvodnil. Námietku otca, že rozsudok je založený na svojvoľnom výklade dôkazov súdom, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. 11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti, najmä vo vzťahu k námietkam uvádzaným otcom maloletého ako odvolateľom v odvolaní. 12. Okresný súd správne poukázal na ust. , Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 13. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, a to deťom. Povinnými subjektmi v takomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 14. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojich detí, je potrebné prihliadnuť na faktory na strane povinnej osoby. Na strane povinného, teda v tomto prípade otca maloletého dieťaťa, sú to v prvom rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky, majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a pod. 15. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou na určenie výšky výživného na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávneného, teda maloletých detí, zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že ich životná úroveň má byť približne rovnaká, ako je životná úroveň toho-ktorého rodiča. 16. Okresný súd správne poukázal aj na ust. Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 17. Cieľom citovaného ustanovenia Zákona o rodine je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť

výživu dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zákon pritom nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. 18. Okresný súd správne poukázal na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 19. Čo sa týka nároku dieťaťa v predmetnom konaní, je potrebné prihliadnuť na tú skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. -91 zo dňa 20.05.2015 právoplatným dňa 16.07.2015 prešlo takmer 6 rokov, čo sa samozrejme odzrkadlilo na odôvodnených potrebách dieťaťa v súvislosti s tým, že syn je vyše 6 rokov starší, prešiel študovať na strednú školu - gymnázium, a teda jeho oprávnené potreby sa prirodzene zvýšili po každej stránke. Ide o nároky spojené nielen so zabezpečením stravy, oblečenia, školských výdavkov, ale najmä zdravotných výdavkov tak, ako boli popísané v rozhodnutí okresného súdu a v konaní preukázané, pričom tieto odôvodnené výdavky na strane dieťaťa nemôže pokrývať v plnom rozsahu len matka maloletého dieťaťa. Dieťa býva spolu s matkou, a teda matka sa stará aj o jeho bytovú situáciu, s čím sú samozrejme spojené výdavky na zabezpečenie bývania dieťaťa, ktoré sa odzrkadľujú jednak v spotrebe energií, vody, elektriny, daní, poplatkov, hygienických potrieb, pričom dieťaťu je potrebné hradiť všetky výdavky v súvislosti so školskou dochádzkou, výdavky v rámci voľného času, a tak je potrebné prihliadnuť nielen na materiálnu, teda finančnú zaťaženosť matky dieťaťa, ale aj na jej časovú zaťaženosť, kedy matka dieťaťa sa musí dieťaťu venovať v prípade jeho zdravotných problémov, návštevám škôl v rámci rodičovských združení, prípadne prispievať na spoločenský, kultúrny a športový rozvoj maloletého dieťaťa. Všetky tieto okolnosti a zaťaženosť na strane matky dieťaťa je potrebné preto zohľadniť pri stanovení výšky výživného povinnej osoby, teda otca. Je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že otec sa o maloletého vôbec nezaujíma, s maloletým sa nestretáva a nad rámec bežného výživného ničím neprispieva. Z uvedeného hľadiska preto okresný súd dospel k správnemu záveru, že zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu je dôvodné. Naposledy bolo výživné upravované pred vyše 6 rokmi a je nepochybné, že dieťa je staršie, pričom sa zákonite zvyšujú jeho výdavky, a to aj v rámci zvyšovania životných nákladov. 20. V tejto súvislosti okresný súd správne prihliadol na to, že síce otec dieťaťa je nezamestnaný, je evidovaný na úrade práce a poberá sociálne dávky, avšak má potencionalitu príjmu, teda má možnosť a schopnosť zarábať si čo aj len brigádnicky, poprípade v inom odbore ako je vyučený, na čo správne poukázal aj okresný súd a odvolací súd sa s jeho úsudkom v plnom rozsahu stotožňuje. Poukazovanie otca na korona krízu, aj odvolací súd považuje za účelové. Otec si musí plne uvedomiť, že vyživovaciu povinnosť má voči svojmu synovi, kedy táto vyživovacia povinnosť musí byť primeraná veku dieťaťa a jeho odôvodneným potrebám. Je všeobecne známe, že v poslednej dobe je dopyt po čašníkoch, tak ako na to správne poukázal okresný súd, a je tiež dostatok voľných pracovných miest aj pre nevyučených v tom-ktorom odbore. Čo sa týka zdravotného stavu otca v čase rozhodovania súdom prvej inštancie, nebolo preukázané, že by zdravotný stav otca obmedzoval v pracovnej činnosti akéhokoľvek druhu, práve naopak, podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára otec maloletého podľa zdravotnej dokumentácie netrpí chorobou, ktorá by ho obmedzovala v pracovnej činnosti a zo zdravotného hľadiska môže vykonávať prácu čašníka. 21. Správne okresný súd zohľadnil aj majetkové pomery otca, keď zistil, že otec od posledného rozhodnutia nadobudol do výlučného vlastníctva byt, ktorý má v súčasnosti hodnotu vyše 60 000,- Eur a tiež je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v obci O., zapísaných na LV č. XX. Vykonaným dokazovaním pred okresným súdom bolo preukázané, že otec riadne nehnuteľnosť - byt nevyužíva, býva u svojich rodičov a byt umožňuje užívať kamarátom, ktorí mu poplatky za byt podľa vyjadrenia otca neuhrádzajú. Správne okresný súd poukázal na to, že uvedený byt môže otec maloletého použiť na krytie potrieb maloletého, a to buď predajom, resp. prenájmom predmetného bytu, a tak získať dostatok finančných prostriedkov na krytie zvýšeného výživného pre maloletého. 22. Pri zvážení celkovej finančnej a majetkovej situácie otca maloletého, nemožno v neprospech maloletého a určenia jeho výživného prihliadnuť na skutočnosti, ktoré viedli na strane otca k zníženiu jeho príjmov, nakoľko toto zníženie si zavinil sám vlastnou vinou, keď nejaví vážny - skutočný záujem o zamestnanie, napriek tomu, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Otec maloletého síce preukazoval, že neuspel pri hľadaní práce v mieste svojho bydliska, avšak v konaní nepreukázal, že by následnú situáciu nejakým spôsobom riešil, napríklad zamestnaním sa aj mimo svojho bydliska, poprípade v zahraničí, a to aj mimo svojho vyučeného odboru (čašník). Ani skutočnosť, že otec maloletého bol odmietnutý, resp. nenašiel prácu v niektorých ním označených zamestnaniach, nemožno považovať za skutočnosť, ktorá by mala mať vplyv na priznanú výšku výživného. Uvedenú situáciu si totiž

otec maloletého zapríčinil sám, vlastným konaním prišiel o možnosť mať stabilný príjem a mať primerané majetkové pomery, ktoré by zabezpečovali štandardný život, s možnosťou riadne si plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému Q.. Otec maloletého si musí uvedomiť, že svojim nezodpovedným prístupom ohrozuje živobytie maloletého, ktorý je odkázaný výživou na svojich rodičov a nielen matka, ale aj otec sa musí v primeranej miere starať o výživu svojho dieťaťa bez ohľadu na to, či mu je dieťa zverené alebo nie do osobnej starostlivosti. Otec si musí plne uvedomiť, že vyživovaciu povinnosť má aj voči svojmu synovi, kedy táto vyživovacia povinnosť musí byť primeraná veku dieťaťa a jeho odôvodneným potrebám. 23. Argument otca, že matka má finančné úspory vo výške 14 000,- Eur, z ktorých môže platiť zvýšené nároky syna, odvolací súd nepovažuje za dôvodný. Uvedené finančné prostriedky boli matke otcom vyplatené z titulu vyporiadania BSM (bytu), a slúžili na zabezpečenie bývania pre matku s maloletým, ktorá sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a o maloletého sa osobne stará. Nie je teda možné spravodlivo od matky požadovať, aby uvedené finančné prostriedky použila na zvýšené výdavky s maloletým, a tak odbremeniť otca od platenia zvýšeného výživného v súvislosti s rastúcim vekom- potrebami maloletého. Je len vecou matky, že zostala bývať spolu s maloletým v dome svojich rodičov, a tak zabezpečila bývanie pre seba a maloletého. 24. Pokiaľ otec poukazoval v odvolaní na to, že maloletý si môže zarobiť na brigáde na pobyty, s ktorými má zvýšené výdavky, tu odvolací súd poukazuje na to, že maloletý je študentom gymnázia a jeho prvoradou úlohou je príprava na jeho budúce povolanie a nie zabezpečovanie si príjmu v rámci brigádnickej činnosti študentov počas prázdnin, keď prázdninové obdobie má slúžiť na rekonvalescenciu a oddych študentov. Povinnými subjektami v zabezpečovaní vyživovacej povinnosti voči deťom sú v tomto prípade rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec, pričom plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. 25. Námietka otca, že má dlh za splácanie podielu na vyporiadanie BSM vo výške ešte 7 000,- Eur a z uvedeného dôvodu nemôže splatiť zameškané výživné v lehote 6 mesiacov nie je relevantná. Odvolací súd poukazuje na to, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov a na uvedenú námietku nie je možné prihliadať. 26. Nebolo by spravodlivé, aby zvýšenie výdavkov na strane maloletého dieťaťa znášala len matka. V žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s návrhom otca v odvolaní, že je potrebné znížiť výživné na maloletého vzhľadom na pomery otca, kde otcom navrhované výživné na maloletého predstavuje hranicu zákonného minimálneho výživného. Zvýšenie výživného na sumu 200,- Eur mesačne je síce výrazným zvýšením oproti pôvodnému výživnému, avšak je odôvodnené zvýšenými výdavkami na strane dieťaťa, pričom na výžive dieťaťa sa musí rovnako podieľať tak ako matka, tak aj otec. 27. Odvolací súd sa s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti v plnom rozsahu s rozhodnutím okresného súdu ohľadne výšky výživného, zameškaného výživného, ako aj v rozsahu zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného stotožňuje, a preto rozsudok okresného súdu v uvedenom rozsahu potvrdil ako vecne správny. Rozsudok bol potvrdený aj v závislom výroku o náhrade trov konania. 28. V III. výroku odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu, a v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nesprávny výrok súdu prvej inštancie, keď v III. výroku návrh matky vo zvyšku zamietol. Tento postup nie je správny práve z dôvodu, že ide o beznávrhové konanie, v tomto prípade sa nepomeruje úspech v konaní. Z tohto dôvodu rozsudok v tomto výroku podľa ust. odvolací súd zrušil. 29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na (podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak). 30. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie ( a ), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € ( ), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( ) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( ) a to všetko aj bez návrhu ( ).