Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sži/7/2016

Identifikačné číslo spisu: 1012201764 Dátum vydania rozhodnutia: 30.11.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Jaroslava Fúrová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1012201764.4

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Spr. 6205/12 zo dňa 16.8.2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -122 zo dňa 19.3.2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -122 zo dňa 19. marca 2015 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Spr. 6205/12 zo dňa 16.8.2012 zamietajúceho odvolanie žalobcu a potvrdzujúceho prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I Spr. 6118/2012 zo dňa 6.7.2012, ktorým okresný súd ako povinná osoba zamietol žiadosť žalobcu ako žiadateľa zo dňa 2.7.2012 o sprístupnenie informácie evidenčného charakteru - spisovej značky (Er) exekučného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I, kde žiadateľ vystupuje na strane oprávneného a na strane povinného vystupuje T. U., narodená XX.X.XXXX, s odôvodnením, že žiadosť vykazuje znaky tzv. „lustrácie“ súdnych konaní, preto mala byť podaná ako „obyčajné podanie“ opatrená kolkovou známkou v hodnote 2,50 € za lustráciu (za každú aj začatú stranu) podľa príslušných ustanovení o súdnych poplatkoch a Sadzobníka súdnych poplatkov položky 24a. Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že by žalobca žiadal o lustráciu vecí (súdnych konaní) za účelom získania úradného potvrdenia, keďže tento žiadal iba o oznámenie spisovej značky, a to

dokonca vo veci, ktorá sa ho ako účastníka priamo týka.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom ( ), súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav ( ) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Žalobca mal za to, že argumentácia krajského súdu ohľadom sťaženého vyhľadávania požadovaných informácií tzv. lustráciou, spočívajúca v nedokonalosti technických a programových prostriedkov, sa javí ako ťarcha na strane žiadateľov o informácie. V tejto súvislosti zdôraznil, že v napadnutom rozsudku ani v právnom poriadku nie je vysvetlený rozdiel obsahu pojmov „vyhľadávanie informácií“ a „lustrácia“. Namietal, že krajský súd nevykonal v predmetnej veci dokazovanie a vychádzal len z dohadu, že na identifikáciu konkrétnej veci nepostačuje uvedenie účastníkov konania. Poukázal na to, že vo svojej žiadosti o sprístupnenie informácií dostatočne identifikoval spor uvedením exekučnej veci pod spisovou značkou exekútora. Tvrdil, že je chybou žalovaného, keď nevedie v elektronických registroch rozhodujúce informácie, spadajúce pod režim o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). Konštatoval, že informácie podľa zákona o slobode informácií sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu. Záverom poukázal na rozsudky krajského súdu, ktorými zrušil rozhodnutia žalovaného v obdobných veciach. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať žalobcovi náhradu trov konania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť považujúc odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné a neopodstatnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania ( veta prvá a ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (, v spojení s veta prvá a ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.

Podľa ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že ako odvolací súd v obdobnej veci, aká je predmetom tohto konania, a to pod sp. zn. vydal dňa 28.1.2015 rozhodnutie, na ktoré v zmysle citovaného ustanovenia poukazuje a ktorého text odôvodnenia uvádza :

„Z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že žalobca podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) žiadal Okresný súd Bratislava IV ako povinnú osobu o sprístupnenie informácií evidenčného charakteru - spisových značiek Er vo vzťahu k exekučnému konaniu vedenému pred exekučným súdom, kde žiadateľ vystupuje na strane oprávneného a na strane povinného vystupuje: meno priezvisko dlžníka (povinného): XY dátum narodenia dlžníka (povinného): X. Informácie žiadal sprístupniť elektronickou poštou na emailovú adresu: desk@fridrichpalko.sk .

Z uvedeného mal senát preukázané, že žalobca žiadal o sprístupnenie informácie týkajúcej sa konkrétnej fyzickej osoby, ktorá bola identifikovaná menom, priezviskom a dátumom narodenia. Fyzická osoba bola v žiadosti identifikovaná údajmi podľa o ochrane osobných údajov. K takto podanej žiadosti nie je možné sprístupňovať informácie v právnom režime zákona č.

, pretože ich poskytnutím informácie by povinná osoba implicitne potvrdila - verifikovala, že fyzická osoba s týmto osobnými údajmi nachádza v jej registri a že spisovaná značka Er sa týka konkrétne identifikovanej fyzickej osoby ( ). Senát dospel k záveru, že komunikácia medzi povinnou osobou a žiadateľom na základe nemôže prebiehať s obsahom osobných údajov, ktoré sú chránené , a to s ohľadom i na skutočnosť, že povinná osoba si pred poskytnutím žiadosti v rámci procesného postupu neoveruje identitu žiadateľa a údaje poskytuje emailom, čo nie je spôsob komunikácie zabezpečujúci ochranu osobných údajov.

Je potrebné zdôrazniť, že vo všeobecnosti žiadateľ o sprístupnenie informácie v právnom režime podľa nie je v procesnom postavení účastníka súdneho konania, a preto nemôže disponovať osobnými údajmi protistrany. Žiadateľ je v tomto prípade v špeciálnom postavení účastníka konania.

V danom prípade špecifické postavenie žalobcu ako účastníka exekučného konania mu umožňuje získať informácie, ktoré potrebuje v inom právnom režime. Kvalita informácií je však mimo režimu zákona č. 211/ 2000 Z.z., pretože sa týkajú osobných údajov fyzických osôb. Žiadateľ ich môže získať spôsobom, o ktorom ho informovali povinné osoby, postupom podľa v spojení s , vyhlášky MS SR č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších zmien a doplnkov.“

Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa , v nadväznosti na vety druhej potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa v spojení s a s použitím vety prvej tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Neúspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanému zo zákona neprináleží.

Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení , ktorý bol zrušený , (), ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2016.

Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť , , ktorý v ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa odvolacie konania podľa piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.