Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sa/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Nemravovou, v právnej veci žalobkyne: V.. N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., XXX XX V., zastúpenej právnym zástupcom: Mgr. Peter Baláž, advokát, so sídlom M. XXXXX/XX, XXX XX V., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 12.11.2019, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou zo dňa 16.01.2020 sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 12.11.2019 a správneho orgánu v prvom stupni číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 21.05.2019. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že nesúhlasí s napadnutými rozhodnutiami. Poukázala na to, že podala dňa 30.04.2019 žiadosť o invalidný dôchodok. Po posúdení zdravotného stavu 30.04.2019 bolo dňa 21.05.2019 vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX X, ktorého prílohou bol aj odborný posudok o invalidite z 30.04.2019. Voči tomuto rozhodnutiu podala odvolanie a žiadala o prehodnotenie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistením, a to so zohľadnením skutočného zdravotného stavu s nenávratne poškodenými stavcami a ich následnou fixáciou, čo zásadne ovplyvňuje pohyblivosť, kvalitu života a neumožňuje zaradenie sa do pracovného procesu. Odvolanie bolo predložené odvolaciemu orgánu. Žalobkyňa bola posúdená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie s vysunutým pracoviskom v Žiline, pričom tento odborný posudok je podkladom pre rozhodnutie o odvolaní. Dňa 17.10.2019 bola žalobkyňa posúdená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline. Dňa 18.11.2019 bolo žalobkyni doručené rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Žalobkyňa citovala v žalobe rozhodujúcu právnu úpravu. Namietala, že žalovaný v rade 2/ sa vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal so skutkovým stavom, nezobral do úvahy skutočnosti, ktoré boli uvedené v odvolaní. Fixácia stavcov značne obmedzuje pohyblivosť chrbtice, prejavuje sa prudkou bolesťou chrbtice a chrbtového svalstva v jej okolí, a to pri každom prekročení kritickej polohy. Dňa 17. októbra 2019 bola predložená správa od F.. zo dňa 19.09.2019, v ktorej bolo uvedené: „Rozsah hybnosti chrbtice je limitovaný bolesťou v krajných polohách. Dlhšie státie a sedenie lumbalgiu zhoršuje. Pacientka má oslabený svalový korzet Th a LS chrbtice, súčasne oslabenie brušnej steny (vzhľadom na predný chirurgický prístup). Má parestézie na ľavej strane Th/L prechodu chrbtice.“ Parestézia je spôsobená tlakom na určité nervy, môže sa prejavovať ako brnenie, mravčenie, pálenie a svrbenie. Následne po predložení dokumentácie od doc. V.. A. K., W.. bol stav žalobkyne hodnotený neurológom ako trvalý - dokumentácia zo dňa 10.10.2019 od F.. V.. M. B. W... Dňa 17.10.2019 na posúdení

zdravotného stavu žalobkyne Sociálnou poisťovňou, ústredie so sídlom v Žiline, posudkový lekár sociálneho poistenia uviedol, že sa prikláňa k nižšej percentuálnej hranici, t.j. 35 % (miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v zmysle kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písm. b) prílohy č. 4 k je v rozpätí od 35 % do 45 %), a to iba z dôvodu, že žalobkyňa nemá prejavy nervového a svalového dráždenia. Príznaky parestézie sú dostatočným prejavom. Taktiež bolo uvedené, že z dôvodu, že žalobkyňa absolvovala len jednu sériu rehabilitácií sa môže stav zlepiť, nebral však do úvahy vyjadrenie neurológa, že stav je trvalý a aj rehabilitačný lekár potvrdil vo svojej správe, že žalobkyňa nie je schopná pracovať na plný úväzok a doporučuje prejednať Sociálnej poisťovni. Odborný posudok tvorí v podstate jediný podklad pre posúdenie zdravotného stavu, tak musia byť jeho závery riadne odôvodnené a posudkový lekár je povinný sa presvedčivo vysporiadať so všetkými zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť významné pre posúdenie zdravotného stavu. Odôvodnenie posudkových záverov nemožno brať za presvedčivé a za účelom riadneho lekárskeho posúdenia žiadala vykonať znalecké dokazovanie. Žalobkyňa nemá priznaný pokles miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, avšak vzhľadom na to, že nemôže vykonávať práce na plný úväzok ani v sede, ani v stoji po dlhšiu dobu, reálne ju nikto nie je ochotný a schopný zamestnať.

2. K doručenej žalobe sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 16.02.2021, ktorý uviedol, že nárok žalobkyne na invalidný dôchodok bol posúdený podľa a o sociálnom poistení (ďalej len ) v znení neskorších predpisov, ďalej podľa , , . Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe predloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Posudkový lekár žalovaného, ústredie so sídlom v Žiline posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 17. októbra 2019 s nasledovným záverom: Žalobkyňa, s vysokoškolským vzdelaním, sa podrobila dňa 28. marca 2018 operačnému výkonu pre intra-extraspinálny nádor v úrovni Th12- L1 (extirpácia tumoru z retroperitonea a extirpácia nádoru z tela stavca Th 12 a z neuroforamenu Th 12/L1), vykonaná predná stabilizácia chrbtice dlahou MACS II. v rozsahu Th11-L1. Histologický bol potvrdený schwanóm (nezhubný nádor centrálnej nervovej sústavy). Kontrolné zobrazovacie vyšetrenie (MR) hrudnej a driekovej chrbtice bolo bez známok rezidua tumoróznej masy. Pooperačne bola vyšetrená opakovane neurochirurgom, pri vyšetrení vo februári 2019, vzhľadom na tehotnosť, nebolo indikované kontrolné RTG vyšetrenie chrbtice, odporučená bola kontrola neurochirurgom o 1 rok. Objektívne neurologicky pri vyšetrení v januári 2019 je nález na horných aj dolných končatinách bez paretických prejavov, taxia a metria sú v norme, šlachovo-okosticové reflexy sú symetrické, citlivosť je v norme, na trupe je znížená citlivosť (hypestézia) v dermatóme Th 8-12 vľavo. V konaní o odvolaní sú dokladované nové odborné vyšetrenia. Na zobrazovacom vyšetrení (RTG) je primeraná pozícia prednej dlahy Th-11-L1, bez známok mechanického zlyhania vnútornej montáže. Prítomná je pooperačná neuropatická bolesť v dermatóme Th8-12 vľavo, zhoršená chronickými bolesťami hrudnej a driekovej chrbtice pri stuhnutom a oslabenom paravertebrálnom svalstve. Objektívne neurologicky v októbri 2019 sú horné a dolné končatiny bez paretických prejavov, šlachovo-okosticové reflexy sú symetrické, citlivosť je v norme, na trupe je znížená citlivosť v dermatóme Th 8-12 vľavo, pri oslabenom paravertebrálnom svalstve a pooperačných jazvách sú prítomné paravertebrálne spazmy v hrudnej oblasti. Postoj a chôdza sú v norme. Neurológom je indikovaná liečba dlhodobo (zahájená pred týždňom). Súčasne je oslabená aj brušná stena (vzhľadom na predný chirurgický prístup), taktiež fyziater hodnotí oslabený svalový korzet - medzilopatkové svaly, brušné aj paravertebrálne svaly. Neurochirurgom, aj fyziatrom, bolo žalobkyni doporučené absolvovať opakovane rehabilitačnú liečbu. Po zhodnotení všetkých doložených odborných nálezov bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené v kapitole XV, oddiel E, položka 4, písm. b) prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici daného rozpätia od 35 % do 45 %, t.j. 35 %, pretože je dokumentovaná slabosť svalového korzetu, obmedzenie výkonnosti organizmu, ale nie sú dokumentované často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia. Pridružené zdravotné postihnutia uvedené v diagnostických záveroch svojím percentuálnym hodnotením neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislostí mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť neovplyvňujú. Po odstránení štítnej

žľazy je hypotyreóza liečbou primerane substituovaná, čo je potvrdené endokrinologickým vyšetrením. Osteopénia je nález posudkovo nevýznamný. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol posúdený správne sú nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením. Posudkový lekár zhodnotil zdravotný stav žalobkyne na základe dostupných a žalobkyňou predložených lekárskych nálezov. Žalobkyňa neuviedla žiadne nové skutočnosti, žalovaný sa pridržiava svojich skutkových a právnych záverov a nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.

3. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení zo dňa 06.04.2021 (č.l. 55 a nasl. spisu), v ktorom uviedla, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neprihliadol na prítomnosť prejavov svalového a nervového dráždenia. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný konštatoval, že žalobkyňa nemá prejavy nervového a svalového dráždenia. Nárok na invalidný dôchodok jej nepriznal. Žalobkyňa v rámci konania pred žalovaným orgánom preukázala existenciu typu ochorenia predložením odbornej lekárskej správy od neurochirurga. Nevie si vysvetliť, z akého dôvodu bol tento fakt zo strany posudkového lekára a následne žalovaného prehliadaný. Parestézia je predsa v zmysle lekárskej vedy synonymom pre prejav nervového a svalového dráždenia. Táto bola konštatovaná priamo v správe F. Následne pripojila lekárske správy z vyšetrenia neurológom zo dňa 12.11.2020 a zo dňa 25.03.2021, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa trpí prejavmi nervového dráždenia. Príčinu týchto ochorení ošetrujúci lekár vidí v kompresii nervových štruktúr spôsobenej tumorom a pooperačnými jazvami. U žalobkyne došlo medzičasom aj k zmene liečby za účelom zmiernenia prejavov nervového dráždenia. Podľa žalobkyne je tu dôvod pre priznanie invalidného dôchodku a nejde len o jej subjektívny pocit.

4. K doručenému vyjadreniu žalobkyne (doručenka dňa 09.04.2021 č.l. 64 spisu) sa žalovaný písomne nevyjadril.

5. Krajský súd podľa pripojeného administratívneho spisu, z obsahu súdneho spisu mal preukázané, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 21.05.2019 rozhodla podľa , o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pričom zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z 30. apríla 2019, keďže podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Martin z 30. apríla 2019 nie je invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 30. apríla 2019, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že nie je invalidná podľa . Z odborného posudku o invalidite zo dňa 30. apríla 2019 bolo zistené, že bola posudzovaná 27-ročná žena s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa, ktorá od roku 2011 opakovane bola vyšetrená neurológom pre bolesti hrudnej chrbtice. Na SONO vyšetrení brucha zistený ako vedľajší nález tumor v oblasti chrbtice Th12-L1. Pre uvedené bola dňa 28.03.2018 operovaná - bolo vykonané odstránenie tumoru, histologicky potvrdený nezhubný nádor nervového obalu. Pri operácii bola tiež vykonaná stabilizácia stavcov Th12-L1. Pooperačne naďalej sledovaná neurochirurgom, ktorý stav klinicky aj RTG hodnotil ako primeraný s dobrým postavením stabilizačného materiálu a indikoval absolvovať kúpeľnú liečbu, ktorá však pre zistené tehotenstvo bola kontraindikovaná. Podľa aktuálneho neurologického vyšetrenia je topický neurologický nález po operácii v norme, bez svalových spazmov, bez hypotrofie svalstva, bez koreňových príznakov. Hybnosť driekovej chrbtice je t.č. limitovaná 33. týždňom tehotenstva. Pri uvedených zmenách bola hodnotená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 20 %. Od roku 2013 v sledovaní endokrinológa pre zväčšenú štítnu žľazu. Vo februári 2015 totálna thyreoidektómia, bez známok malignity. Podľa aktuálneho endokrinologického vyšetrenia je substitúcia primeraná. Toto ochorenie nemá vplyv na navýšenie miery poklesu, nakoľko neovplyvňuje jej pracovnú schopnosť. Výrok posudku: „Nie je invalidná podľa o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.“

6. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. V odvolaní namietala nesprávnosť záverov správneho orgánu, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Poukázala na to, že posudková lekárka v posudku a následne ani Sociálna poisťovňa neodôvodňuje, prečo sa rozhodla určiť mieru poklesu práve na 20 % a nie nad úrovňou minimálnej hranice k priznaniu invalidného dôchodku, t.j. 41 %. Určenie miery

poklesu na úrovni hornej hranici lepšie zodpovedá reálnemu stavu, vyjadreniam a závažným popisom ošetrujúceho lekára F.. Dňa 28.03.2018 jej bol vyoperovaný tumor Schwannom, ktorý vychádzal z koreňa nervu chrbtice, popod rebrá až do brušnej dutiny o veľkosti 12,5 x 7x 4,7 cm. Tumor poškodil stavce Th12-L1 do takej miery, že počas operácie musela byť vykonaná fixácia uvedených stavcov. Táto fixácia značne obmedzuje pohyblivosť chrbtice. Prejavuje sa prudkou bolesťou chrbtice a chrbtového svalstva, vždy musí hľadať polohu, v ktorej to bolí najmenej. Zdravotný stav jej nedovoľuje, aby dlhšiu dobu bola v jednej polohe a tiež poukázala na to, že v roku 2015 jej bola operačne odstránená štítna žľaza. Odborný posudok o invalidite priložený k rozhodnutiu číslo: XXX XXX XXXX X je podľa žalobkyne úplne mimo realitu. Ten, kto ho vystavil, si toho bol zrejme vedomý a hanbil sa pod to podpísať.

7. O uvedenom odvolaní rozhodoval žalovaný, a to Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne tak, že zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Bolo preskúmané napadnuté rozhodnutie číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 21. mája 2019 a priložená spisová dokumentácia žalobkyne. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Žalovaný ďalej citoval , , ďalej , , , , , , , . Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Martin dňa 16. júna 2019. Tento zotrval na tom, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený komplexne a keďže nebolo odvolaniu vyhovené predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline posúdil zdravotný stav účastníčky konania dňa 17. októbra 2019 s nasledovným záverom: „Účastníčka konania, s vysokoškolským vzdelaním, sa podrobila dňa 28. marca 2018 operačnému výkonu pre intra-extraspinálny nádor v úrovni Th12-L1 (extirpácia tumoru z retroperitonea a extirpácia nádoru z tela stavca Th 12 a z neuroforamenu Th 12/L1), vykonaná predná stabilizácia chrbtice dlahou MACS II. v rozsahu Th11-L1. Histologicky bol potvrdený schwanóm (nezhubný nádor centrálnej nervovej sústavy). Kontrolné zobrazovacie vyšetrenie (MR) hrudnej a driekovej chrbtice bez známok rezidua tumoróznej masy. Pooperačne bola vyšetrená opakovane neurochirurgom, pri vyšetrení v februári 2019, vzhľadom na tehotnosť, nebolo indikované kontrolné RTG vyšetrenie chrbtice, odporučená bola kontrola neurochirurgom o 1 rok. Objektívne neurologicky pri vyšetrení v januári 2019 je nález na horných aj dolných končatinách bez paretických prejavov, taxia a metria sú v norme, šľachovo-okosticové reflexy sú symetrické, citlivosť je v norme, na trupe je znížená citlivosť (hypestézia) v dermatóme Th 8-12 vľavo. V konaní o odvolaní sú dokladované nové odborné vyšetrenia. Na zobrazovacom vyšetrení (RTG) je primeraná pozícia prednej dlahy Th-11-Ll, bez známok mechanického zlyhania vnútornej montáže. Prítomna je pooperačná neuropatická bolesť v dermatóme Th8-12 vľavo, zhoršená chronickými bolesťami hrudnej a driekovej chrbtice pri stuhnutom a oslabenom paravertebrálnom svalstve. Objektívne neurologicky v októbri 2019 sú horné a dolné končatiny bez paretických prejavov, šľachovo-okosticové reflexy sú symetrické, citlivosť je v norme, na trupe je znížená citlivosť v dermatóme Th 8-12 vľavo, pri oslabenom paravertebrálnom svalstve a pooperačných jazvách sú prítomné paravertebrálne spazmy v hrudnej oblasti. Postoj a chôdza sú v norme. Neurológom je indikovaná liečba dlhodobo (zahájená pred týždňom). Súčasne je oslabená aj brušná stena (vzhľadom na predný chirurgický prístup), taktiež fyziater hodnotí oslabený svalový korzet - medzilopatkové svaly, brušné aj paravertebrálne svaly .Neurochirurgom, aj fyziatrom, bolo účastníčke konania doporučené absolvovať opakovane rehabilitačnú liečbu. Po zhodnotení všetkých doložených odborných nálezov je rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené v kapitole XV, oddiel E, položka 4, písm. b) prílohy č. 4 k , s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici daného rozpätia od 35 % do 45 %, t.j. 35 %, pretože je dokumentovaná slabosť svalového korzetu, obmedzenie výkonnosti organizmu, ale nie sú dokumentované často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia. Pridružené zdravotné postihnutia, uvedené v diagnostických záveroch, svojím percentuálnym hodnotením neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislosti mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť neovplyvňujú.“ Zároveň konštatoval, že osteopénia je nález posudkovo nevýznamný. Rozhodujúcim postihnutím účastníčky konania sú choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, stavy po operácii chrbtice, medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej

výkonnosti organizmu, kapitola XV, oddiel E, položka 4, písm. b) prílohy č. 4 k , ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Za iné ochorenia nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

8. V odôvodnení napadnutého uznesenia žalovaný uviedol, nárok na invalidný dôchodok je podľa podmienený invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, v dôsledku čoho je schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Konkrétna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k , pri čom sa určuje podľa najzávažnejšieho druhu zdravotného postihnutia a je možné ju za splnenia zákonných podmienok zvýšiť maximálne o 10 % v prípade výskytu iných závažných ochorení alebo postihnutí. Po podaní odvolania bol zdravotný stav účastníčky konania opakovane posúdený posudkovými lekármi organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktorí zhodne dospeli k totožným záverom, že nie je invalidná, aj keď bola miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená z 20 % na 35 %. V odvolacom konaní žalobkyňa nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu.

9. Krajský súd v Žiline ako správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania veci podľa až e) a rovnako za splnenia podmienok podľa . Na termíne dňa 26.01.2022 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.

10. K procesnému postupu krajského súdu, ako súdu správneho, ktorý prejednal vec bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -89 zo dňa 13.01.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline za rešpektovania a .

11. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu a pri tomto prieskume zákonnosti postupoval zohľadniac skutočnosť, že v danej veci ide o vec sociálnu podľa a nasl. ( - ďalej len ) a žaloba bola podaná žalobkyňou fyzickou osobou, kedy správny súd podľa nie je viazaný žalobnými bodmi. Správny súd skonštatoval, že žaloba nie je dôvodná.

12. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

13. Krajský súd uvádza primárne k posúdeniu žaloby žalobkyne, rozhodnutia odvolacieho orgánu a rozhodnutia prvostupňového orgánu Sociálnej poisťovne, ústredie, že poukazuje na , podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

14. Krajský súd za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia potom nemohol pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu prihliadať na vyšetrenie - lekársku správu zo dňa 12.11.2020 a 15.03.2021, ktoré sú až po dátume rozhodnutia odvolacieho orgánu, t.j. po 12.11.2019. Krajský súd poznamenáva, že v zmysle bol pre neho rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, preto nemohol prihliadať na tieto lekárske vyšetrenia, ktoré boli po dátume právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. júna 2020, odsek 29 odôvodnenia). Krajský súd súčasne uvádza, že žalobkyni nič nebráni, aby tieto nové lekárske vyšetrenia predložila v rámci novej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. V danom súdnom konaní bolo potrebné v zmysle podanej žaloby žalobkyne a po oboznámení sa s postupom odvolacieho orgánu ako aj prvostupňového orgánu a ich rozhodnutí zodpovedať, či bolo zákonne postupované k tomu, aby došlo k objektívnemu zhodnoteniu zdravotného stavu žalobkyne a tým posúdeniu jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku v súlade so zákonnou úpravou.

15. Podľa , ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Za tohto stavu aplikácie krajský súd nezistil nezákonnosť postupu v odvolacom konaní.

16. Podľa poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

17. Podľa poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

18. Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

19. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

20. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

21. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

22. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

23. Podľa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

24. Podľa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

25. Už z vyššie citovaného zákonného je zrejmé, že posúdenie nepriaznivého zdravotného stavu ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t.j. posudzovanie následkov nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú schopnosť poistenca si vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je uvedené posudzovanie zverené posudkovým lekárom. Z ust. vyplýva, že

lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočky a ústredia.

26. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorom sa rozhodovalo o invalidnom dôchodku, je nevyhnutnou požiadavkou objasnenie zdravotného stavu žalobkyne ako žiadateľky z hľadiska zachovania miery pracovnej spôsobilosti. Jedným z dôkazov na posúdenie tohto zdravotného stavu sú aj odborné posudky vydané v rámci posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (, .

27. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadne medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o žiadosti na priznanie invalidného dôchodku, sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.10.2015). V danej konkrétnej veci správny súd posudzoval závery lekárskych posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia prvostupňového a odvolacieho orgánu, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní. Krajský súd opätovne v tomto smere zvýrazňuje , keď pre správny súd bol rozhodujúci stav v čase, kedy bolo právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak nešlo o žiadnu zo situácií v zmysle , t.j. keď nešlo o iné konanie vyjadrené v až f) a až k) .

28. V zmysle právnej úpravy vyplývajúcej zo jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je skutočnosť, že poistenec sa stal invalidný. Invalidita je indikovaná tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či ide o invalidnú osobu a ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok.

29. Podľa pripojeného administratívneho spisu, ako aj posudkového spisu, ktorý sa týkal žalobkyne, bolo konané na základe žiadosti o invalidný dôchodok a došlo k posúdeniu jej zdravotného stavu posudkovým lekárom poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorého výsledkom posúdenia bol odborný lekársky posudok zo dňa 17. októbra 2019. V tomto odbornom posudku za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie určil kapitola XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmeno b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu - 35-45 % .... 35 %. Zvýšenie percentuálnej miery o 0 %. Aj posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia vychádzal z rozhodujúcich vyšetrení neurologických, neurochirurgických, rehabilitačného vyšetrenia. Krajský súd konštatuje, že odborný lekársky posudok vydaný nielen v odvolacom konaní, ale aj odborný posudok, ktorý sa stal súčasťou rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia ako správneho orgánu v prvom stupni, bol zrozumiteľný, pretože posudkový lekár jasným spôsobom vyhodnotil lekárske správy. Správny súd po oboznámení sa s posudkami posudkových lekárov dospel k záveru, že tieto vychádzali zo vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne. Posudkové závery boli podrobne a vecne zdôvodnené. Záver posudkov má základ v lekárskych nálezoch, vyšetreniach a zdravotných problémoch žalobkyne, preto pre odvolací správny orgán bol rozhodujúci skutkový stav v čase rozhodovania a v tomto smere správny súd po dôslednom oboznámení sa s rozhodnutím žalovaného konštatuje, že súčasťou uvedeného rozhodnutia je i konštatovanie „ale nie sú dokumentované často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia“, je však zrejmé, že správny orgán rozhodujúci, čo by odvolací orgán vychádzal pri svojom rozhodnutí i zo záverov (tak ako vyplývajú z posledného odseku na strane 3 rozhodnutia žalovaného) často recidivujúcich prejavov nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu tak, ako je uvedené, že rozhodujúcim postihnutím žalobkyne sú choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, kapitola XV, oddiel E, položka 4, písm. b) prílohy č. 4 k ,

ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Za iné ochorenia nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa v žalobe uvádzala nedostatočné vysporiadanie sa žalovaným so skutkovým stavom s poukazom na parasténiu, ktorá má byť spôsobená tlakom na určité nervy, môže sa prejavovať ako brnenie, mravčenie a v žalobe uvádza, že dňa 17.10.2019 na posúdení zdravotného stavu žalobkyne na Sociálnej poisťovni, ústredie so sídlom v Žiline posudkový lekár sociálneho poistenia uviedol, že sa prikláňa k nižšej percentuálnej hranici, t.j. 35 % (miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v zmysle kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písm. b) prílohy č. 4 k je v rozpätí od 35 % do 45 %), a to iba z dôvodu, že žalobkyňa nemá prejavy nervového a svalového dráždenia. Žalobkyňa tvrdila, že príznaky parestézie sú dostatočným prejavom. Taktiež bol žalobkyňou namietaný záver, že z dôvodu, že absolvovala len jednu sériu rehabilitácií, sa môže stav zlepšiť, pričom sa nebralo do úvahy vyjadrenie neurológa, že stav je trvalý a aj rehabilitačný lekár potvrdil vo svojej správe, že žalobkyňa nie je schopná pracovať na plný úväzok a doporučuje ju prejednať v Sociálnej poisťovni, tak správny súd zvýrazňuje, že z rozhodnutia žalovaného z posledného odseku na strane č. 3 vyplýva, že rozhodujúcim postihnutím účastníčky sú aj „...často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia“ (č.l. 18 súdneho spisu), že žalovaný vyhodnotil i tieto závery vychádzajúce z posudku zo dňa 17. októbra 2019. Pripomína správny súd na tomto mieste, že, ak žalobkyňa vyčítala správnemu orgánu nedostatočnosť v týchto záveroch, tak podľa preskúmania správnym súdom nie je možné prijať opačné závery ako tie, ktoré sú konštatované v napadnutom rozhodnutí vo väzbe na kompletný administratívny spis, ktorý bol predložený žalovaným ako i lekárske správy: prepúšťacia správa z Neurochirurgickej kliniky UN Martin z hospitalizácie od 03. apríla 2018 do 10. apríla 2018, neurologické vyšetrenie zo dňa 17. januára 2019 a 10. októbra 2019, neurochirurgické vyšetrenia zo dňa 10. mája 2018, 14. februára 2019 a 19. septembra 2019, endokrinologické vyšetrenia zo dňa 22. januára 2019 a 07. júna 2019, rehabilitačné vyšetrenie zo dňa 09. októbra 2019. Pokiaľ osobitne poukazovala žalobkyňa na vyšetrenie V.. Z. P. zo dňa 19.10.2019, tak z uvedeného nie je možné prijať záver o častej recidíve a prejavoch nervového a svalového dráždenia a ani nevyplývalo z uvedeného konštatovanie o parastézii, čo uviedol správny súd len pre úplnosť posúdenia argumentácie žalobkyne bez ohľadu na konštatovanie správneho orgánu - žalovaného v poslednom odseku na č. l. 3 rozhodnutia. Pokiaľ poukazovala žalobkyňa na závery z vyšetrenia zo dňa 10.10.2019 od V.. M. B., tak konštatovanie žalobkyne ohľadom trvalosti tohto stavu ešte neznamená, bez ďalšieho, nesprávnosť záverov konštatovaných posudkovými lekármi. Správny súd vo vzťahu k tomuto svojmu záveru uvádza, že trvalosť stavu, nie je možné automaticky bez ďalšieho stotožniť s naplnením kritérií takého nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a viaže na seba bez ďalšieho priznanie invalidného dôchodku. Pokiaľ ide o nález zo dňa 19.09.2019 (č.l. 19 súdneho spisu) od F.., na ktorý upriamila pozornosť žalobkyňa, na parestézie na ľavej strane Th/L prechodu chrbtice, tak bez ďalšieho nie je možné konštatovať naplnenie často recidivujúcich prejavov nervového a svalového dráždenia, ktoré však žalovaný podľa svojho rozhodnutia zobral do úvahy pri rozhodovaní, čo vyplýva z posledného odseku na strane 3 jeho rozhodnutia. Správny súd v tejto rovine svojich záverov opätovne dodáva, že pri posúdení dôvodnosti žaloby vychádzal jednak z , teda bol rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy napadnutého žalobou a tiež vychádzal pri rozsahu súdneho prieskumu z postulátu, že zákon o sociálnom poistení neukladá poistencovi povinnosť skutkovo, právne odôvodniť odvolaním tvrdenú nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, správny súd preskúmava napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, a to v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, čo vyplýva z zákona o sociálnom poistení.

30. Nariadenie znaleckého dokazovania na zistenie zdravotného stavu žalobkyne nepovažoval správny súd za dôvodné, pretože v hodnotení zostávajúceho pracovného potenciálu žalobkyne posudkovými lekármi nezistil vecné odborné nedostatky, ktoré by bolo potrebné odstrániť navrhovaným dôkazom. Posudky posudkových lekárov jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne boli vo svojom obsahu zhodné a správny súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o vecnej správnosti posudkových záverov. Boli dostatočne konkrétne, vecné, logické a presvedčivé a zohľadňujúce posudkové a zákonné kritéria pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne podľa obidvoch aplikovaných právnych noriem. Správny súd ich preto považoval za relevantný, správny a úplný podklad pre rozhodovanie o invalidite žalobkyne a o jej dôchodkových nárokoch. Z uvedených dôvodov nebola žalobná námietka týkajúca sa nesprávneho vyhodnotenia jej zdravotného stavu a jej vplyvu na jej vecnú pracovnú schopnosť dôvodná.

31. Na základe uvedeného, správny súd považoval žalobu žalobkyne za nedôvodnú, a preto ju zamietol. Napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal rozhodnutiam, považoval krajský súd za správne a zákonné.

32. K úplnosti krajský súd poukazuje na to, že posudkoví lekári dospeli k záveru, že miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť je 35 %. Posudky podľa názoru správneho súdu boli presvedčivé, úplné, zodpovedali zákonným kritériám. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je určujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného postihnutia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Krajský súd mal teda za to, že medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory.

33. O náhrade trov súdneho konania správny súd rozhodol podľa , a contrario. V zmysle ust. právo na náhradu trov konania má len účastník, ktorý bol v konaní celkom alebo čiastočne úspešný. Žalobkyňa v konaní úspešná nebola, preto jej nebola priznaná náhrada trov konania. Náhrada trov konania nebola priznaná ani žalovanému pri aplikácii , pretože neboli splnené podmienky výnimočnosti na náhradu trov konania. Krajský súd rozhodol tak, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.