Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/46/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Nemravovou, v právnej veci žalobcu: P. X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXA/XX, XX-XXX T., W. republika, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, za účasti ďalšieho účastníka konania: UNIPROWEB, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 47 237 171, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 12929-4/2019-BA zo dňa 22.08.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Bratislave číslo: 12929-4/2019-BA zo dňa 22.08.2019, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca číslo: 31861-1/2014-CA zo dňa 13.01.2014 a v e c v r a c i a orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím číslo: 31861-1/2014-CA zo dňa 13. januára 2014 podľa bod prvý o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodovať o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch podľa zákona o sociálnom poistení rozhodla tak, že pánovi P. X. H., nar. XX.XX.XXXX zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi UNIPROWEB, s.r.o. dňa 31.03.2013 podľa slovenskej legislatívy. V odôvodnení poukázala na uplatniteľnú legislatívu len jedného členského štátu základné nariadenie v článku 13, ktoré stanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch. Podľa článku 13 ods. 1 základného nariadenia v znení účinnom do 27. júna 2012 osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha: a) právnym predpisom členského štátu bydliska, ak takáto osoba vykonáva podstatnú časť svojej činnosti v tomto členskom štáte, alebo ak je zamestnaná vo viacerých podnikoch, alebo ju zamestnáva viacero zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania je v odlišných členských štátoch, alebo b) právnym predpisom členského štátu, v ktorom je registrované sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo zamestnávateľa zamestnávajúceho danú osobu, ak táto osoba nevykonáva podstatnú časť svojich činností v členskom štáte svojho bydliska. Zároveň bolo citované z článku 13 ods. 3 základného nariadenia. Dňa 26. februára 2013 vykonali kontrolní zamestnanci Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca kontrolu v sídle zamestnávateľa, zameranú na overenie reálneho výkonu činností zamestnancov. Kontrolní zamestnanci v sídle spoločnosti na Palárikovej ulici č. 76, 022 01 Čadca, v čase vykonania kontroly nezistili prítomnosť žiadneho

zamestnanca a taktiež nebol prítomný žiaden z konateľov spoločnosti a nebola zaznamenaná ani prítomnosť vlastníkov spoločnosti. Kontrolní zamestnanci vypočuli aj J.. V.. V. M., R. B. č. XXX, konateľa ACARTUS Slovakia, s.r.o.. Na základe výsledkov kontroly nebolo preukázané, že žalobca reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom ani podľa jedného z citovaných článkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti pánovi P. X. H. zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi UNIPROWEB, s.r.o. dňa 31.03.2013 podľa slovenskej legislatívy.

2. Voči tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie žalobcom, v ktorom namietal neprimerané použitie článku 11 ods. 2 písm. a) základného nariadenia jeho uplatnením, ktorý sa podľa neho nemal uplatniť vo veci, pretože žalobca nevykonával len prácu na vlastný účet v Poľsku, ale aj nájomnú prácu na Slovensku a tiež namietal neprimerané použitie článku 11 ods. 2 písm. a) základného nariadenia jeho neuplatnenie v dôsledku pričinenia sa k situácii, v ktorej napriek predpisom nariadenia odvolateľ podlieha v tom istom čase legislatíve dvoch rôznych členských štátov. Žalobca zdôraznil, že má overený formulár A1 a Sociálna poisťovňa určila jeho dátum platnosti od 01.04.2012 do 31.03.2013. Pracovné podmienky nepodliehali zmene, a preto zamestnanec ostal v tom istom skutkovom a právnom stave a je nepochopiteľné odmietnutie overeného formulára A1 na nasledujúce obdobie, pričom práca je stále riadne vykonávaná na území Slovenska. V prípade zamestnanca P. je takýmto dokumentom registračný list fyzickej osoby, ktorý potvrdzuje nahlásenie do systému poistenia na Slovensku, ktorý obsahuje číslo poistenia pridelené zamestnancovi 7129240074 z dôvodu zamestnania na základe pracovnej zmluvy v spoločnosti UNIPROWEB, s.r.o.. Ďalej konštatoval, že je daný predpoklad, že práca sa bude vykonávať v sídle spoločnosti. V pracovnej zmluve je stanovené, že práca sa musí vykonávať na území Slovenska. Namietal nesprávne použitie článku 11 ods. 2 písm. a) základného nariadenia prostredníctvom použitia, aj keď to nebolo v tomto prípade preto, že odvolateľ nielen vykonáva prácu na vlastný účet v Poľsku, ale je činný na Slovensku a táto práca nepredstavuje marginálny charakter. Mal za neodôvodnený predpoklad, že by mal vykonávať prácu o marginálnom charaktere a v Poľsku odvolateľ vykonáva prácu na vlastný účet najviac 160 hodín za mesiac. Zápis v zmluve ukazuje na dĺžku pracovnej doby 10 hodín za mesiac. Ak Sociálna poisťovňa spochybňovala reálny výkon práce, tak takéto spochybnenie namietal. Počas obdobia, keď sa vykonávala kontrolná činnosť, práca bola skutočné vykonávaná a potvrdenie o tom dňa 05.03.2013 bolo predložené zamestnancovi Sociálnej poisťovne.

3. Na základe podaných odvolaní zamestnanca aj zamestnávateľa UNIPROWEB, s.r.o. rozhodovala Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej „správny orgán druhého stupňa alebo odvolací správny orgán alebo žalovaný“), ktorá rozhodnutím číslo: 12929-4/2019-BA zo dňa 22. augusta 2019 odvolanie zamestnávateľa UNIPROWEB, s.r.o. a zamestnanca pána P. X. H. zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca. V napadnutom rozhodnutí uviedla, že dňa 05. októbra 2015 konanie o podaných odvolaniach zamestnanca a zamestnávateľa bolo žalovaným prerušené a následne bolo pokračované z vlastného podnetu v zmysle v znení účinnom od 01. januára 2009. Po vykonanom odvolacom prieskume konštatoval žalovaný vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a jeho súlad s príslušnou právnou úpravou. Konštatoval zápis zamestnávateľa v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, s dňom zápisu 04. januára 2012, prihlásenie v registri zamestnávateľov od 26. januára 2012, ktorý register je vedený Sociálnou poisťovňou a tiež prihlásenie zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, vedený Sociálnou poisťovňou, v období od 01. apríla 2012 do 31. decembra 2017. Zvýraznil záväznosť nariadenia Spoločenstva ako i jeho prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva. Citoval článok 11 ods. 1 a článok 11 ods. 3 základného nariadenia a v nadväznosti potom konštatoval, že v situáciách, kedy fyzické osoby zvyčajne vykonávajú svoju činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov, t.j. ak ide o súbeh poistení, uplatňujú sa na určenie príslušnosti k právnym predpisom tzv. osobitné pravidlá upravené v článku 13 základného nariadenia. Citoval i článok 13 ods. 3 základného nariadenia, pričom zdôraznil, že pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúce len postavenie osoby ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale tiež musí byť splnených niekoľko iných podstatných náležitostí, ako je reálny výkon činnosti. Formálne založenie pracovnoprávneho vzťahu pracovnou zmluvou ešte automaticky nezakladá dôvod pri určovaní uplatniteľnej legislatívy aplikovať článok 13 ods. 3 základného nariadenia. Samotná skutočnosť, že fyzická osoba má uzatvorenú pracovnú zmluvu ešte neznamená, že na území Slovenskej republiky činnosť zamestnanca je reálne vykonávaná. To, že výkon musí byť reálny, je

obsiahnuté v článku 13 ods. 3 základného nariadenia. Zároveň bolo poukázané na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. z 22. júna 2016. Bola vykonaná kontrola s poukazom i na článok 76 ods. 4 prvá veta základného nariadenia, a to kontrola zameraná na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov zamestnávateľa na území Slovenskej republiky, a to v období od 26. februára 2013 do 06. marca 2013. V rámci vykonanej kontroly Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca zistila, že v registrovanom sídle spoločnosti zamestnávateľ samostatnú kanceláriu nemá. Vykonanou kontrolou sa nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky, ani splnenie základných kritérií registrovaného sídla spoločnosti. Neboli predložené doklady preukazujúce reálny výkon práce zamestnanca na určenom mieste v určený deň. Bol citovaný článok 16 ods. 1, 2, 3 vykonávacieho nariadenia s poukazom na to, že ZUS ako príslušná inštitúcia členského štátu v zmysle článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určila, že zamestnávateľ podlieha odo dňa 01. apríla 2012 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa súhlasila s určením uplatniteľnej legislatívy Slovenskej republiky a vystavila dňa 01. augusta 2012 formulár PD A1 č. 12-00039163-010-000- A-1713562 na obdobie od 01. apríla 2012 do 31. marca 2013. Zamestnanec nemôže byť prihlásený do poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami. Skončením doby platnosti formulárov PD A1 zanikol dôvod na registráciu zamestnanca v systéme sociálneho poistenia Slovenskej republiky. Z dôvodu skončenia platnosti príslušného formuláru Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca vydala rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia, ktorým deklarovala, že zamestnanec podliehal slovenskej legislatíve do dňa 31. marca 2013. V súvislosti s vyššie uvedeným postupom určovania uplatniteľnej legislatívy bolo Sociálnej poisťovni dňa 28. januára 2014 v súlade s článkom 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov doručené oznámenie poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia Zaklad Ubezpieczeń Spolecznych (ďalej len ZUS), Oddzial w Rybniku č. 340000/511/25/2014/71092409615/ UBS-OM/C-PM zo dňa 24. januára 2014, ktorým ZUS určila, že zamestnanec v súlade s článkom 11 ods. 3a základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov podlieha od 01. apríla 2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu, toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov definitívnym. Námietky zamestnanca a zamestnávateľa, uvedené v odvolaní, nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Základom rozhodnutia žalovaného bolo konštatovanie, že ZUS ako príslušná inštitúcia štátu bydliska zamestnanca v spolupráci so Sociálnou poisťovňou, rešpektujúc postupy určené v článku 16 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, určila, že zamestnanec od 01. apríla 2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým rozhodol, že zamestnancovi zamestnávateľa zaniklo povinné nemocenské, povinné dôchodkové a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy, čo podporuje aj určenie uplatniteľnej poľskej legislatívy zo strany ZUS, Oddzial w Rybniku.

4. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal žalobu žalobca, ktorou namietal správnosť a zákonnosť rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu, ktorý rozhodol v prvom stupni. Uviedol, že porušenie predpisov hmotného práva ovplyvnilo výsledok veci. Poľská inštitúcia nemá právoplatné rozhodnutie, že P. podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky od 01.04.2013 do 31.12.2017. Namietal neprimerané použitie článku 11 ods. 2 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia jeho uplatnením, pretože podľa žalobcu sa uplatniť nemal. Žalobca nevykonáva len prácu na vlastný účet v Poľsku, ale aj nájomnú prácu na Slovensku. Tiež namietal neprimerané použitie článku 11 ods. 2 písm. a) a neuplatnenie základného nariadenia č. 883/2004, v dôsledku čoho došlo k situácii, že napriek predpisom nariadenia žalobca podlieha v tom istom čase legislatívy dvoch rôznych členských štátov. Namietal nesprávne posúdenie zápisnice z kontroly vykonávanej správnym orgánom v prvom stupni. Napadnuté rozhodnutia sú vydané na základe nesprávneho posúdenia skutkového a právneho stavu, a to najmä s poukázaním na vykonanú kontrolu. Poukázal na to, že 01.04.2012 uzatvoril pracovnú zmluvu s firmou UNIPROWEB, s.r.o., so sídlom v Čadci, Palárikova 76 na území Slovenskej republiky. Pracoval pre ňu do 31.12.2017. Vykonával podnikateľskú činnosť na vlastný účet, z ktorej platil príspevky v prospech dôchodkového orgánu. Namietal, že poľská inštitúcia nemá právoplatné rozhodnutie, že žalobca podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Tiež namietal, že odvolací orgán nesprávne aplikoval vo veci žalobcu článok 11 ods. 2 písm. a) základného nariadenia č. 883/2004. Bol porušený správnym orgánom v prvom stupni a následne aj žalovaným článok 5 vykonávacieho nariadenia, ktorý rozhoduje, že doklady vydané inštitúciou štátu za

účelom uplatňovania základného a vykonávacieho nariadenia, ktoré potvrdzujú situáciu danej osoby, sú akceptované inštitúciami ostatných členských štátov tak dlho, ako dlho nebudú odvolané alebo zrušené členským štátom, v ktorom boli vydané. Určenie uplatniteľných právnych predpisov inštitúcii s uvedením miesta nájomnej práce vylučuje ohodnotenie inštitúciou miesta bydliska, koho je právny vzťah, z ktorého má žalobca sociálne zabezpečenie v krajine výkonu práce, platné podľa práva miesta bydliska. Sociálna poisťovňa vykonala kontrolu zamestnávateľa žalobcu, ktorá však bola vykonaná tendenčným spôsobom s cieľom vylúčenia žalobcu zo sociálneho zabezpečenia na Slovensku a nie na zistenie skutočností. Zamestnávateľ v osobe vlastníka spoločnosti predložil zamestnancom Sociálnej poisťovne dokumentáciu personálu s prihliadnutím na správy z vykonanej práce. Zamestnávateľ žalobcu mu na základe zmluvy poskytol záruku, že jeho práca nepredstavuje marginálnu prácu, predstavovala viac ako 5 % reálneho času vo vzťahu k jeho podnikateľskej činnosti. Zamestnávateľ mu zveroval vykonávanie úloh a činností podľa vlastného uváženia na základe pracovnej zmluvy. Za prácu dostával žalobca náležitú odmenu. Tvrdenie žalovaného, že práca nebola vykonávaná, je neopodstatnené, pretože žalobca má výkazy z vykonanej práce, ako aj doklady o pobyte na Slovensku. Tiež má zamestnávateľ dostatočnú dokumentáciu preukazujúcu činnosť žalobcu, ako i skutočnosť, že táto činnosť je legálna a skutočná. Trvalé bydlisko vlastníka spoločnosti nemá žiaden význam v tomto prípade. Spoločnosť UNIPROWEB, s.r.o. je ekonomicky efektívna a je spojená s prenájmom externej firmy, ktorá podporuje spoločnosť. V obsahu napadnutého rozhodnutia sa Sociálna poisťovňa v skutočnosti odvolala na celú radu rôznych predpisov, avšak neuviedla právny základ pre rozhodnutie, ktorý právny základ sa má vzťahovať na žalobcu. Nie je možné ignorovať skutočnosť, že žalovaný sa dopustil diskriminácie poľských občanov na Slovensku. Tento problém s porušeniami európskej legislatívy Sociálnou poisťovňou budú prezentované žalobcom Európskej komisii v jeho žalobe o porušení zákonov Spoločenstva.

5. K doručenej žalobe sa vyjadril žalovaný, a to v podaní zo dňa 08. septembra 2020 (č.l. 25 spisu). Mal za to, že napadnuté rozhodnutia sú vecne správne. Zdôraznil, že žalovanému bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava, že v posledných rokoch vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľské samostatne zárobkovo činné osoby zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. Pre účely správneho vykonávania základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia z rozhodnutia správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H5 z 18. marca 2010 o spolupráci v boji proti podvodom a omylom v rámci Nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 a Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vyplýva, že orgány a inštitúcie členských štátov spolupracujú v oblasti boja proti podvodom a omylom. Vzhľadom na uvedené bola inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na uplatnenie uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať. Poukázal na závery vykonanej kontroly správnym orgánom v prvom stupni v časovom rozpätí od 26. februára 2013 do 06. marca 2013. Zdôraznil rozsudok Súdneho dvora zo dňa 04. októbra 2012 vo veci C-115/11, z ktorého okrem iného vyplýva, že ak sa na základe iných relevantných skutočností než zmluvných dokumentov zdá, že závislá činnosť zamestnanca sa v skutočnosti líši od opisu v týchto dokumentoch, je povinnosťou dotknutej inštitúcie bez ohľadu na znenie týchto dokumentov vychádzať pri svojich zisteniach zo skutočnej pracovnej činnosti zamestnanca. Sociálnej poisťovni, ústredie bolo v súlade s článkom 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia doručené oznámenie zo ZUS, Oddzial w Rybniku č. 340000/511/25/2014/71092409615/UBS-OM/C-PM zo dňa 24. januára 2014, ktorým ZUS určila, že zamestnanec od 01. apríla 2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu, toto určenie ďalej nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov definitívnym. Voči žalobcovi bola teda uplatniteľná legislatíva Poľskej republiky určená zo strany ZUS ako príslušnou inštitúciou v zmysle článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Zo strany ZUS došlo k individuálnemu určeniu poľskej uplatniteľnej legislatívy. Tiež žalovaný citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. apríla 2016. Uvedené bolo hlavným podkladom pre vydania napadnutého rozhodnutia. K tvrdeniu žalobcu, že vykonávaná činnosť na území Slovenskej republiky nemá marginálny charakter, poukázal žalovaný na skutočnosť, že zo strany príslušnej inštitúcie sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky - ZUS došlo v súlade s koordinačnými nariadeniami Európskej únie k definitívnemu určeniu poľskej uplatniteľnej legislatívy. Žalobca v celej žalobe neuviedol konkrétne ustanovenia koordinačných nariadení ani vnútroštátnych

predpisov, ktorých porušenia by sa žalovaný dopustil a tiež poukázal na aktuálnu rozhodovaciu činnosť krajských súdov. Žiadal, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá.

6. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý nesúhlasil s vyjadrením žalovaného. Zotrval na tvrdení, že bol zamestnancom v slovenskej spoločnosti od apríla 2012. Inštitúcia sociálneho poistenia, ako príslušná inštitúcia v mieste bydliska, by mala podľa článku 16 ods. 2 (ES) č. 987/2009 určiť ako rozhodujúcu slovenskú legislatívu so zreteľom na článok 13. Tiež upozornil, že postupom pri určovaní platnej právnej úpravy je postup notifikácie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z októbra 2017 sp. zn. a veľa ďalších rozhodlo, že určenie platnej legislatívy nemôže závisieť od skutočnosti pôsobenia na Slovensku poukazujúc na kľúčovú úlohu kompetencie. Vo februári 2013 v sídle spoločnosti UNIPROWEB, s.r.o. bola vykonaná kontrola, pričom ten istý sociálny inšpektorát poisťovňa v Čadci o 6 mesiacov neskôr vydala individuálne rozhodnutia nezaradiť žalobcu a ostatných zamestnancov spoločnosti do slovenského systému sociálneho zabezpečenia pod zámienkou, že v skutočnosti vykonávanie práce na Slovensku bez vykonávania individuálnych alebo kontrolných konaní. Podľa žalobcu neexistuje žiadny postup na určenie platných právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia po dobu 9 rokov a poukázal na to, že zamestnávateľ 31. januára 2019 získal do rúk správu o pracovnej ceste v Bruseli v Belgicku uskutočnenú 12. marca 2015, kde obsah tohto dokumentu jasne naznačuje oficiálnu tajnú dohodu zameranú na vylúčenie samostatne zárobkovo činných občanov Poľska zo slovenského sociálneho systému. Takýchto spisov je viac a tiež chcel podať informáciu, že zamestnanci spoločnosti UNIPROWEB, s.r.o. a zamestnanci spriatelených spoločností podajú do 2 - 3 týždňov hromadnú žalobu na Súdny dvor Európskej únie za porušenie právnych predpisov EÚ Poľským štátom.

7. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril (doručenka č.l. 49 spisu).

8. Ďalší účastník sa k doručenej žalobe písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa pri konštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania vo veci podľa až e) a rovnako za splnenia podmienok podľa . Na termíne dňa 26.01.2022 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.

10. K procesnému postupu krajského súdu, ako súdu správneho, ktorý prejednal vec bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -63 zo dňa 13.01.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline za rešpektovania a .

11. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu a pri tomto prieskume zákonnosti postupoval zohľadniac skutočnosť, že v danej veci ide o sociálnu vec podľa a nasl. ( - ďalej len ) a žaloba bola podaná žalobcom fyzickou osobou, kedy správny súd podľa nie je viazaný žalobnými bodmi. Správny súd skonštatoval, že žaloba je dôvodná. O zrušení rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa rozhodol podľa , , teda z dôvodu, že tieto rozhodnutia vydali orgány, ktoré na to neboli zo zákona oprávnené. Podľa vrátil vec orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

12. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

13. Podľa v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

14. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

15. Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

16. Podľa o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej ,,“) sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.

17. Podľa do pôsobnosti pobočky patrí po a) rozhodovať v prvom stupni po 1. o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

18. Podľa , , Z. z na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

Konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len ,,dávkové konanie“), b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie").

Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty a penále.

19. Podľa , , , Z. z organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie zastaví, ak a) účastník konania vzal žiadosť alebo podanie na začatie konania späť skôr, ako bolo o nich rozhodnuté, a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania, b) odpadol dôvod konania začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne alebo c) prebieha v tej istej veci konanie v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne.

Ak sa začalo konanie o povinnosti uhradiť preplatok na dávke, o povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, pokuty a penále pred úmrtím účastníka konania, konanie sa dňom jeho úmrtia zastaví; rozhodnutie o zastavení konania sa nevydáva.

Konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania podľa § 193 ods. 1 v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne.

Konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa účastník konania v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky.

20. Podľa o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej ,,“) správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.

21. Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej ,,základné nariadenie“) toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

22. Podľa článku 11 ods. 1, ods. 3 písm. a) základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

S výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.

23. Podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1. 24. Podľa článku 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (ďalej vykonávacie nariadenie) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

Ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia.

25. Podľa článku 76 ods. 4 základného nariadenia inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, majú povinnosť vzájomného informovania a spolupráce, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie tohto nariadenia.

Inštitúcie v súlade s princípmi dobrej administratívy odpovedajú na všetky otázky v rámci primeranej doby a v tejto súvislosti poskytujú daným osobám všetky informácie potrebné na uplatňovanie práv, ktoré im udeľuje toto nariadenie.

Dané osoby musia čo najskôr informovať inštitúcie príslušného členského štátu a členského štátu bydliska o všetkých zmenách v ich osobnej alebo rodinnej situácii, ktoré ovplyvňujú ich nárok na dávky podľa tohto nariadenia.

26. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva skutočnosť vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa tak, ako sú čo do podstatného obsahu identifikované v odsekoch 1. a 2. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je aj list subjektu Zaklad Ubezpieczeń Spolecznych, pobočka v Rybníku, Ul. Reymonta 2, 44-200 Rybník zo dňa 24. januára 2014 vrátane jeho prekladu, ktorá žalobcovi určila ako uplatniteľnú poľskú legislatívu v období od 01.04.2013 podlieha poľským právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. Uvedené bolo v konaní preukázané v súlade s ustanovením článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Dňa 14.06.2012 miestna pobočka ZUS v liste určila uplatniteľnosť slovenských právnych predpisov v období od 01.04.2012. Príslušná

slovenská inštitúcia dňa 01.08.2012 vydala potvrdenie na formulári A1, z ktorého vyplýva, že slovenské právne predpisy sú uplatniteľné v období od 01.04.2012 do 31.03.2013. ZUS konštatoval, že neexistuje právny základ na určenie uplatniteľnosti slovenských právnych predpisov na základe článku 13 ods. v období od 01.04.2013 a v tejto situácii práca na území Slovenskej republiky nemôže byť braná do úvahy za účelom určenia uplatniteľných právnych predpisov. Toto určenie uplatniteľných právnych predpisov je dočasné a nadobudne právoplatnosť po uplynutí dvoch mesiacov od informovania o ňom od príslušnej slovenskej inštitúcie, ak táto voči nemu neuplatní odôvodnené námietky. Skutočnosti preukazujúce opak vo vzťahu k vyššie uvedenému záveru správneho súdu o určení uplatniteľnej poľskej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi neboli zistené ani samotným správnym súdom. V tejto časti poukazuje správny súd na list ZUS tak ako je súčasťou spisového materiálu.

27. Žalovaný nenamietal po nespornom doručení dokladu ZUS zo dňa 24. januára 2014 Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 28.01.2014, ako vyplýva z prezenčnej pečiatky Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorou je tento doklad podľa obsahu administratívneho spisu opatrený, v lehote dvoch mesiacov v zmysle článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia uvedené určenie uplatniteľných právnych predpisov, teda poľskej legislatívy. V nadväznosti na toto určenie sa stalo podľa článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia márnym uplynutím dvojmesačnej lehoty konečne definitívnym. Takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov poľskej legislatívy potom vylučuje aplikáciu článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vzhľadom na absenciu existencie neistoty vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na záver vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 27. apríla 2016, podľa ktorého: „Ak teda žalovaný a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky v súlade s článkom 15 a 16 vykonávacieho nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne predpisy, čo v konaní nebolo sporné, sa najvyšší súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého nie je kompetencia krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmať a vyhodnocovať. Uvedené platí aj v prípade, že by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia a takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd záväzné.“, ako aj na závery v odseku 34. odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.11.2020, v zmysle ktorého: „Vo vzťahu k žalobcovi 1 a argumentom uvedeným v kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza, že z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že vo vzťahu k žalobcovi 1 bola poľskou inštitúciou ZUS (príslušnou podľa nariadenia) určená uplatniteľná poľská legislatíva. Pokiaľ sťažovatelia namietali, že im nie je zrejmé, ako došlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy, kasačný súd poukazuje na list poľskej inštitúcie ZUS zo dňa 04.04.2013 č. /PUWU/UBS-OM/76063003346/JS, ktorým bolo žalobcovi 1 oznámené, že od 01.01.2013 naďalej podlieha poľskej legislatíve v rámci sociálneho poistenia. Tým, že žalovaná nenamietala voči takémuto určeniu, stalo sa určenie poľskej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi 1 konečné. Žalovaná je určením legislatívy príslušnou inštitúciou členského štátu bydliska viazaná.“

28. Dôsledkom definitívneho určenia uplatniteľných právnych predpisov je absencia právomoci správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného k momentu vydania ich rozhodnutí podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k žalobcovi, nakoľko ku dňu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného nastali účinky určenia uplatniteľnej legislatívy voči žalobcovi s konečnou platnosťou v zmysle odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.11.2020, sp. zn. zo dňa 30. septembra 2020, sp. zn. zo dňa 25.11.2020, ako aj zjednocujúce závery vyplývajúce z rozhodnutia Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

29. Komunikáciu medzi poľským orgánom sociálneho zabezpečenia a žalovaným, v rámci ktorej bol žalovanému preukázateľne doručený list poľského subjektu ZUS zo dňa 24. januára 2014, hodnotil správny súd výlučne v rovine naplnenia úpravy podľa článku 76 ods. 4 základného nariadenia, teda ako naplnenie vzájomných informačných povinností orgánov sociálneho zabezpečenia jednotlivých členských štátov Európskej únie navzájom a nie v rovine postupu týchto orgánov pri odstraňovaní neistoty v otázke určenia uplatniteľnej legislatívy podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia.

30. Na základe uvedených záverov správny súd dospel k záveru o existencii dôvodu pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného podľa , a to z dôvodu, že boli vydané orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Zároveň správny súd podľa , súčasne so zrušením rozhodnutí správneho orgánu prvého i

druhého stupňa vec vrátil na ďalšie konanie orgánu prvého stupňa. Správny orgán prvého stupňa ani žalovaný neboli orgánmi, ktoré by mali právomoc na vydanie rozhodnutia podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení o zániku jednotlivých poistení žalobcu ako zamestnanca ďalšieho účastníka UNIPROWEB, s.r.o. podľa slovenskej legislatívy. Uvedená skutočnosť predstavuje neodstrániteľnú prekážku vo veci konať. V nadväznosti na to pri zohľadnení úpravy podľa § 194 zákona o sociálnom poistení, ktorý neumožňuje v takomto prípade konanie zastaviť podľa úpravy zákona o sociálnom poistení, pretože jeho aplikácia je v danej veci vylúčená z dôvodu skutočnosti, že žalobca v období od 01.04.2013 podlieha poľskej legislatíve, žalovaný nie je viazaný ani úpravou § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorá vylučuje použitie všeobecného právneho predpisu o správnom konaní. Má možnosť, v danom prípade povinnosť, zastaviť konanie podľa § 30 ods. 1 písm. e) správneho poriadku, ak zistí, že nie je správnym orgánom príslušným (čo zahŕňa i jeho právomoc) na konanie a vec nemožno postúpiť inému orgánu. Na tomto mieste správny súd poukazuje na závery podľa uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 04.12.2018.

31. Podľa správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak po a) existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

32. Podľa ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

33. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným žalobca. Žalobca má v nadväznosti na to voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. Správny súd však žalobcovi náhradu trov konania nepriznal na základe úpravy . Za dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého nebola žalobcovi náhrada trov konania nepriznaná, považuje správny súd skutočnosť, že postavenie žalobcu v administratívnom konaní sa po naplnení postupu správnych orgánov podľa záväzného právneho názoru správneho súdu v zmysle odôvodnenia tohto rozsudku nezmení a bude rovnaké ako v čase, keď bolo vydané preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, a teda sa jedná o situáciu, keď nie je možné skonštatovať skutočný reálny dopad rozhodnutí správnych orgánov na právne postavenie žalobcu a rozhodnutie správneho súdu v tejto veci malo vo väzbe na to povahu rozhodnutia o akademickej otázke.

34. Ďalšiemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na úpravu podľa a pri zohľadnení skutočnosti nezistenia vzniku trov konania na strane ďalšieho účastníka v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu boli správnym súdom uložené a zároveň pri zohľadnení absencie dôvodov hodných osobitného zreteľa na priznanie ďalších trov konania ďalšiemu účastníkovi konania a absencie návrhu na takéto priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi, všetko v zmysle úpravy .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.