Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Sa-13-2021.pdf
PDF · 103.83 KB
No categories available
12Sa/13/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Jozefom Šulekom, v právnej veci žalobcu: S. C., bytom X. H. H. XX, proti žalovanému: K., O., V.. XX. B.. X a XX, C., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa K. S.. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.augusta 2021 takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného K. S., O. Q.. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.08.2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté vo veci nároku jeho manželky Z. N., zomr. XX.XX.XXXX na invalidný dôchodok. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že zosnulá manželka Z. N., si dňa 13.07.2017 uplatnila nárok na invalidný dôchodok. Priznanie invalidného dôchodku žiadala spätne od 13.07.2014, pričom K. S. stanovila dátum 19.09.2017. Žalobca uviedol, že zosnulá manželka trpela viacerými ochoreniami už pred 13.07.2014, pričom uvedené ochorenia aj špecifikoval. Žalobca poukázal na to, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári určili diagnózami: dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 35 %. Zaradili ho do kapitoly XV, odd. E položky 4. písmena b, prílohy č. 4 zákona č. 261/2003 Z.z. Podľa žalobcu zosnulá manželka trpela uvedenými zdravotnými postihnutiami už od roka 2013, pričom 13. marca 2015 sa podrobila operácie C chrbtice pre osteochondrózu C4/5,C5/6 a C617 s implantovaním náhrad (Brantingan cage). K uvedenému predložili dôkazy: MR C chrbtice zo dňa 10.9.2013 - príloha č.8, MR C chrbtice zo dňa 28.2.2014 - príloha č.9, MR C chrbtice zo dňa 8.12.2014 - príloha č. 10, Neurolog. vyšetrenie zo dňa 7.1.2015 - príloha č. II MR LS chrbtica zo dňa 11.11.2014 - príloha č. 12 Angeziol. vyšetrenie zo dňa 10.12.2014 - príloha č. II neurochir. vyšetrenie zo dňa 15.6.2015
2. Žalovaný žiadal vo svojom písomnom vyjadrení správnu žalobu zamietnuť. Nariadenie pojednávania nežiadal. Do vyjadrenia premietol (skopíroval) podstatné časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré považoval za vecne správne a jeho závery za odôvodnené vykonaným dokazovaním. Uviedol, že žalobca nepreukázal žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a ktoré by závery prijaté v týchto posudkoch spochybnili alebo vyvrátili. Podľa žalovaného uznanie invalidity od dátumu absolvovania neurologického vyšetrenia dňa 19. septembra 2017, je odôvodnené tým, že až uvedené odborné vyšetrenie jednoznačne objektivizuje funkčné postihnutie chrbtice, pri dokumentovaných zmenách, a umožňuje stanoviť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Skorší dátum vzniku invalidity, resp. stanovenia miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % pred 19. septembrom 2017, napr. ako požaduje žalobca od 6. mája 2015, nie je v prípade právnej predchodkyne žalobcu doloženými odbornými nálezmi objektívne preukázané. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný mal za to, že dôvody, ktoré uvádza žalobca v správnej žalobe, nie sú opodstatnené. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti.
3. Žalobca v nadväznosti na toto vyjadrenie znova zopakoval svoje tvrdenia, týkajúce sa jednak rozhodujúceho zdravotného postihnutia jeho zomrelej manželky, ako aj ostatných ochorení, ktoré mali vplyv na jej pracovnú schopnosť. Predovšetkým poukázal na to, že po operácii chrbtice s náhradou diskov, bolo zistené zaborenie náhrady C 6-7, ktoré jej robilo problémy, predovšetkým mala veľké bolesti. Operácia jej teda nepriniesla želaný efekt. Naopak, hneď po nej uvádzala bolesti šije ako aj rúk.
4. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.
5. Z administratívneho spisu vyplýva, že na základe žiadosti o invalidný dôchodok, spísanej dňa 21.12.2017, K. S., W. rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 70 ods. 1, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon” ) priznala Z. N. od XX.XX.XXXX invalidný dôchodok v sume 250,90 eur mesačne, nakoľko podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia K. poisťovne, pobočky S. zo dňa 21.12.2017 bola invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 45 % (35% + 10%) od 19.09.2017. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie Z. N. bolo určené postihnutie podľa kapitoly XV, odd. E položky 4 písm. b) prílohy č. 4 k zákonu.
6. Na odvolanie právnej predchodkyne žalobcu o veci rozhodoval žalovaný, ktorý v rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.05.2018 dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Uvedené rozhodnutie žalovaného bolo na základe správnej žaloby podanej ešte Z. N. podrobené súdnemu prieskumu. Počas konania pred súdom Z. N. zomrela a súd pokračoval v konaní s jej manželom S. C.. Rozsudkom sp. zn. 28Sa/26/2018 bolo rozhodnutie žalovaného zrušené s tým, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s odvolacími námietkami pôvodnej žalobkyne, ktoré smerovali k nesprávnosti určenia dňa vzniku jej invalidity. Konkrétne správny súd v tomto konaní uviedol, že “… Z odôvodnenia vzniku invalidity dňom 19.09.2017 správny súd nevie zistiť, kde vo vývoji zdravotného stavu žalobkyne nastala tá paradigmatická zmena, odôvodňujúca práve dátum 19.09.2017 ako dôležitý míľnik pre stanovenie počiatku invalidity. Nemožno si totiž konštatáciu trvalosti určitého zdravotného poškodenia zamieňať s okamihom jeho vzniku, ak nie je preukázané, že medzi vznikom poškodenia a konštatáciou trvalosti tohto poškodenia by prechodne došlo k zlepšeniu zdravotného stavu. Ak uvedené vztiahneme k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu Z. N., tak potom stav, o ktorom vypovedá správa z neurologického vyšetrenia zo dňa 19.09.2017, je iba konštatáciou stavu, ktorý tu podľa zdravotnej dokumentácie nastal skôr (rádovo v rokoch) a minimálne na rovnakej kvalitatívnej (invaliditu zakladajúcej) úrovni bol zadokumentovaný už pri neurochirurgickom vyšetrení dňa 13.06.2017. Správnemu súdu tiež nie je jasné, či aj pridružené ochorenia odôvodňujúce zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, zaznamenali práve ku dňu 19.09.2017 taký stav relevantného zhoršenia, aby na ne až vtedy bolo prihliadané, alebo k tomu došlo už skôr a ak áno, k akému dátumu.”
7. Po takomto zrušení rozhodnutia žalovaného bol zdravotný stav (medzitým zomrelej) žiadateľky posúdený opätovne, a to so záverom, že Z. N. bol invalidná od XX.XX.XXXX s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť XX% ( XX% + XX%). Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli určené choroby podporného a pohybového aparátu podľa kapitoly XV, oddiel E- dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, písm. b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu (XX%) a za ostatné zdravotné postihnutia jej bola takto určená miera poklesu pracovnej schopnosti zvýšená o XX%. Za zásadnú zmenu v zdravotnom stave žalobkyne posudkový lekár považoval onkohematologické ochorenie (akútnu myeloidnú leukémiu), ktorá bola potvrdená imunofenotypizáciou dňa 19.12.2018. Napriek komplexnej liečbe stav žiadateľky progredoval s komplikáciami, ktoré dňa 14.06.2019 vyústili do zlyhania vitálnych funkcii s následným úmrtím. Posudková lekárka určila za toto ochorenie u žalobkyne mieru poklesu
pracovnej schopnosti na XX% (XX% + XX%) od 19.12.2018. K určeniu vzniku invalidity posudkový lekár uviedol, že pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo rozhodujúce práve neurologické funkčné vyšetrenie s ustáleným stavom, dokumentovaným 19.9.2017 na úrovni, ktorá zodpovedá miere poklesu pracovnej schopnosti 35%. Vo vyšetrení sú uvedené prítomné klinické zmeny s obmedzenými úklonmi a rotáciami v krčnom úseku, v driekovokrížnej oblasti s terminálnym obmedzením inklinácie a záklonu.
8. Žalovaný následne dňa 13.10.2020 vo veci opätovne rozhodol a to tak, že rozhodnutie ústredia zo dňa 16.2.2018 potvrdil ako zákonné a odvolanie žalobcu zamietol. K určeniu dňa vzniku invalidity uviedol skutočnosti, ktoré konštatoval vo svojom posudku posudkový lekár pri opätovnom posúdení zdravotného stavu. Súčasne uviedol, že Z. N. bol od 15.01.2018 priznaný starobný dôchodok a preto jej od tohto dňa patrí len starobný dôchodok, ktorého suma je vyššia. Z tohto dôvodu je posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia K. S., W. zo dňa 17.09.2020, ktorým zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žiadateľky na 85% od 18.12.2018 irelevantný, nakoľko táto skutočnosť nastala po zániku nároku na invalidný dôchodok. Rozsudkom sp. zn. 14Sa/21/2020 bolo rozhodnutie žalovaného zrušené s tým, že rozhodnutie žalovaného je rozporné čo do výroku a odôvodnenia vzhľadom na skutočnosť, že právnej predchodkyni žalobcu zanikol nárok na invalidný dôchodok od 16.01.2018. Vo výroku rozhodnutia nevymedzil dobu trvania invalidného dôchodku. Ďalej sa podľa rozhodnutia súdu riadne nevysporiadal s otázkou vzniku invalidity. Konkrétne správny súd v tomto konaní uviedol, že aj v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 28Sa/26/2018, v ktorom bolo vydané predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie, bolo uvedené, že vyšetrenie, resp. lekárska správa zo dňa 19.09.2017, je “ iba konštatáciou stavu, ktorý tu podľa zdravotnej dokumentácie nastal skôr (rádovo v rokoch) a minimálne na rovnakej kvalitatívnej (invaliditu zakladajúcej) úrovni bol zadokumentovaný už pri neurochirurgickom vyšetrení dňa 13.06.2017.” Napriek uvedenému žalovaný zotrval na svojom pôvodnom určení dňa vzniku invalidity, pričom svoj záver neodôvodnil takými konkrétnymi skutočnosťami, ktoré by preukázali jeho tvrdenie, že práve týmto vyšetrením došlo k ustáleniu zdravotného stavu žiadateľky. Súd konštatoval, že z diagnostického záveru lekárskej správy zo dňa 19.09.2017 nie je možné ustáliť, že by došlo k inému diagnostikovaniu jej zdravotného oproti tomu, ako bol zdokumentovaný v predchádzajúcich lekárskych správach. Zvýšená slabosť horných končatín a ich tŕpnutie boli zdokumentované v lekárskych správach minimálne od začiatku roku 2017. Napriek uvedenému žalovaný zotrval na svojom pôvodnom určení dňa vzniku invalidity, pričom svoj záver neodôvodnil takými konkrétnymi skutočnosťami, ktoré by preukázali jeho tvrdenie, že práve týmto vyšetrením došlo k ustáleniu zdravotného stavu žiadateľky.
9. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. e) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v spojení s § 203 ods. 2 SSP). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§ 6 ods. 2 písm. c) SSP v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP), rozhodol o správnej žalobe bez pojednávania, nakoľko jeho nariadenie nežiadal žiadny účastníkov konania, ani to vzhľadom na povahu veci, obsah administratívneho spisu a jednoznačnosť písomne zaznamenaných argumentačných pozícií účastníkov správny súd nepovažoval za potrebné.
10. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
11. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
12. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
13. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
14. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
15. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
16. Podľa§ 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.
17. Podľa § 191 ods. 1 písm. f) a g) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
18. Správny súd konštatuje, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo vydané potom ako bolo jeho predchádzajúce rozhodnutia zrušené rozsudkom tunajšieho súdu vydaným v konaní sp. zn. 28Sa/26/2018 a 14Sa/21/2020. Žalovaný ako odvolací organ vydal v poradí tretie rozhodnutie o veci, ktorým opätovne potvrdil rozhodnutie ústredia zo dňa 16.02.2018 o priznaní invalidného dôchodku právnej predchodkyni žalobcu od 19.09.2017.
19. Správny súd tak ako v predchádzajúcom rozhodnutí opätovne poukazuje na to, že prvostupňové rozhodnutie ústredia bolo vydané v čase, keď právna predchodkyňa žalobcu ( pôvodná žiadateľka) Z. N. nemala priznaný starobný dôchodok. Jeho výrok je teda formulovaný tak, že jej bola priznaná dávka od XX.XX.XXXX do budúcna. V čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia, už žalovaný mal informáciu o tom, že pôvodná žiadateľka žiadosťou spísanou dňa XX.XX.XXXX požiadala o starobný dôchodok a tento jej bol aj priznaný od XX.XX.XXXX. Uvedené vyplýva priamo z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia. Od tohto dátumu jej zanikol nárok na invalidný dôchodok v zmysle § 81 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.. Nárok žalobkyne na invalidný dôchodok, tak v zmysle odôvodnenia rozhodnutia žalovaného trval od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Uvedené však vyplýva výlučne z odôvodnenia rozhodnutia, nie z jeho výroku. Výrok rozhodnutia je pritom jadrom rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti. Výrok teda musí v jasnej a zrozumiteľnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu ohľadne predmetu konania. Je súčasne záväznou časťou rozhodnutia. Z týchto dôvodov je nevyhnutné, aby sa v ňom prejavila skutočnosť, že nárok na invalidný dôchodok mal trvať obmedzený čas, v danom prípade do XX.XX.XXXX, prípadne do smrti pôvodnej žiadateľky. V danom prípade, tu teda existuje rozpor medzi odôvodnením a výrokom rozhodnutia žalovaného, čo samo o sebe predstavuje dôvod pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že túto vadu rozhodnutia žalovaný neodstránil. Žalovaný musí uvedený nedostatok odstrániť zmenou rozhodnutia alebo zrušením, kedy následne vo výroku prvostupňového orgánu by uvedená skutočnosť bola zohľadnená.
20. Pokiaľ ide o určenie, resp. odôvodnenie dátumu vzniku invalidity, tak správny súd uvádza, že žalovaný zotrval na svojom pôvodnom závere, keď vyhodnotil ako kľúčové vyšetrenie Z. N. zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa názoru správneho súdu, žalovaný však ani teraz presvedčivo nevysvetlil, z akého dôvodu bolo toto vyšetrenie také kľúčové. Správny súd vyjadruje záver, že možno ani uvedené nie
je možné. Žalovaný síce rozsiahlo opisuje vyšetrenia z XX.XX.XXXX resp. XX.XX.XXXX, pričom však nevyvrátil dôvodné pochybnosti, ktoré boli vyjadrené už v rozhodnutiach sp. zn. 28Sa/26/2018 a 14Sa/21/2020. Správny súd musí opätovne zdôrazniť, že pri vyšetrení zo dňa XX.XX.XXXX išlo o vyšetrenie, ktoré bolo z časového hľadiska realizované potom, ako bol učinený odborný záver, že stav žiadateľky nie je možné ovplyvniť operačne, ale bude potrebná konzervatívna liečba. Tak ako to bolo konštatované už 13.06.2017 (resp. skôr). Vyšetrenie zo dňa 19.09.2017 podľa názoru správneho súdu neprinieslo stanovenie žiadnej novej “diagnózy” ani pomenovanie žiadnej zdravotnej obťiaže právnej predchodkyne žalobcu, ktorá by nebola už predtým iným odborníkom určená. Išlo v podstate len o určenie a nastavenie zodpovedajúcej konzervatívnej liečby tých obťiaží pani N., ktoré boli zdokumentované už predtým. Uvedené vyplýva aj z toho, že jej bolo určených niekoľko ďalších vyšetrení, (podľa názoru správneho súdu) práve za účelom nastavenia optimálnej liečby. Z diagnostického záveru lekárskej správy zo dňa XX.XX.XXXX nie je možné ustáliť, že by došlo k inému diagnostikovaniu jej zdravotného oproti tomu, ako bol zdokumentovaný v predchádzajúcich lekárskych správach. Zvýšená slabosť horných končatín a ich tŕpnutie boli zdokumentované v lekárskych správach minimálne od začiatku roku 2017. Opätovne musí správny súd poukázať, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 28Sa/26/2018, v ktorom bolo vydané prvé zrušujúce rozhodnutie, bolo uvedené, že vyšetrenie, resp. lekárska správa zo dňa 19.09.2017, je “ iba konštatáciou stavu, ktorý tu podľa zdravotnej dokumentácie nastal skôr (rádovo v rokoch) a minimálne na rovnakej kvalitatívnej (invaliditu zakladajúcej) úrovni bol zadokumentovaný už pri neurochirurgickom vyšetrení dňa 13.06.2017.” Napriek uvedenému žalovaný zotrval na svojom pôvodnom určení dňa vzniku invalidity, pričom svoj záver neodôvodnil takými konkrétnymi skutočnosťami, ktoré by preukázali jeho tvrdenie, že práve týmto vyšetrením došlo k ustáleniu zdravotného stavu žiadateľky. Správny súd pritom zdôrazňuje, že pri uvedenom vyšetrení nebol učinený žiaden nový diagnostický záver. Na základe uvedeného má preto správny súd za to, tak ako bolo uvedené už v predchádzajúcich rozhodnutiach, že nemožno spoľahlivo a spravodlivo odôvodniť vznik invalidity na 19.09.2017, ale tento je potrebné stanoviť skôr s prihliadnutím na diagnostikovaný zdravotný stav právnej predchodkyne žalobcu.
21. S poukazom na uvedené preto správny súd z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. f), g) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom jednak napraví vadu, ktorá je uvedená v odseku 19. tohto rozsudku a súčasne určí deň vzniku invalidity s prihliadnutím na obsah zdravotnej dokumentácie žiadateľky a skutočnosti uvedené v odseku 20.
22. O trovách konania správny súd rozhodoval podľa § 167 ods. 1 SSP. V konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poru-šeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhod- nutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil