Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1So/23/2016

Identifikačné číslo spisu: 8015200404 Dátum vydania rozhodnutia: 12.12.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8015200404.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci navrhovateľa: N.. Y. F., bytom J. Q. X, R., právne zastúpeného JUDr. Slavomírom Hrinkom, advokátom, zapísaným v Českej advokátskej komore pod evidenčným číslom 16166, so sídlom Jičínská 2348/10, 130 00 Praha 3 - Vinohrady, Česká republika, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. -23 zo dňa 17. septembra 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. -23 zo dňa 17. septembra 2015 v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom, uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia krajský súd zrušil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.03.2015 v spojení s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.07.2015 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania pretože právny zástupca navrhovateľa nepredložil vyčíslenie trov právneho zastúpenia a zo súdneho spisu žiadne trovy nevyplynuli.

Proti predmetnému rozsudku krajského súdu v časti o náhrade trov konania podal navrhovateľ cestou právneho zástupcu odvolanie, v ktorom poukázal na to, že dňa 27.08.2015 odoslal poštou doporučene vyjadrenie súdu, v ktorom v bodoch 7 až 9 vyčíslil trovy konania a žiadal o priznanie ich náhrady.

Žiadosť o náhradu trov predniesol zvolený právny zástupca aj na pojednávaní, odvolávajúc sa na vyššie uvedené vyjadrenie. Zároveň uviedol, že krajský súd sa na tomto pojednávaní (dňa 17.09.2015) oboznámil s obsahom vyjadrenia jeho prečítaním. Pre podporu svojich námietok navrhovateľ predložil dôkazy, a to podací lístok, vyjadrenie k žalobe zo dňa 25.08.2015, rozhodnutie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty v Českej republike, kópiu technického preukazu a písomnosti zo súdu a polície v

Českej republike, týkajúce sa tam vedených konaní, v ktorých právny zástupca navrhovateľa zastupuje účastníkov konania.

Záverom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil v časti o náhrade trov konania tak, že navrhovateľovi priznáva náhradu trov konania vo výške navrhovanej v predloženom vyjadrení, t.j. 1446,20 € a zároveň požiadal o priznanie náhrady trov odvolacieho konania.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 18.12.2015 uviedla, že sa s vyčíslenou výškou trov konania nestotožňuje a navrhuje, aby právnemu zástupcovi navrhovateľa boli priznané trovy konania, ktoré mu patria na základe príslušných právnych predpisov účinných na území Slovenskej republiky. Právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa názoru odporkyne prináležia trovy za 4 úkony právnej služby v roku 2015 a k tomu prislúchajúci režijný paušál. Nakoľko je právny zástupca navrhovateľa platiteľom dane z pridanej hodnoty, prináleží mu zvýšenie odmeny o daň z pridanej hodnoty vo výške podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, t.j. 20 %.

Ďalej vyjadrila nesúhlas s priznaním náhrady za spotrebované pohonné hmoty, nakoľko z priloženého technického preukazu nevyplýva priemerná spotreba použitého vozidla a ďalej nepriložil doklad o zaplatení za pohonné hmoty ako ani doklad o zaplatení diaľničnej známky.

S priznaním náhrady za stratu času cestou na pojednávanie a späť ako aj s priznaním náhrady za amortizáciu motorového vozidla odporkyňa súhlasila.

Preto záverom navrhla, aby odvolací súd priznal navrhovateľovi náhradu účelne vynaložených a preukázaných trov konania vo výške 1083,20 €.

Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 04.02.2016 uviedol, že odporkyňa nepostupovala správne, keď nepripočítala k náhradám za stratu času a za použitie osobného automobilu daň z pridanej hodnoty. Výpočet trov konania sa riadi č. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „“). V ustanovení sa priamo uvádza, že náhrady podľa tejto sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty.

Rovnako má nárok na náhradu cestovných výdavkov. Ustanovenie uvádza, že na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, pričom týmto predpisom, na ktorý toto ustanovenie odkazuje je o cestovných náhradách, ktorý v ustanovení priamo upravuje stravné.

Uviedol, že spotreba použitého vozidla je uvedená na druhej strane technického preukazu, kde sa uvádza spotreba pohonných hmôt 12.11/100 km, pričom nie je potrebné priložiť doklad o zaplatení pohonných hmôt nakoľko podľa § 7 ods. 5 druhá veta zákona o cestných náhradách sa na výpočet použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Ďalej navrhovateľ priložil kópiu zakúpenej diaľničnej známky a uviedol, že vzhľadom na pevnú cenu diaľničných známok nie je potrebné predkladať doklad o jej zaplatení.

Nakoľko je právny zástupca registrovaný pre daň z pridanej hodnoty v Českej republike, je potrebné použiť sadzbu dane platnú tam, t. j. 21 %.

Záverom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil v časti o náhrade trov konania tak, že navrhovateľovi priznáva náhradu trov konania vo výške navrhovanej v predloženom vyjadrení, t.j. 1446,20 € a zároveň požiadal o priznanie náhrady trov odvolacieho konania v sume 166,92 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu odvolania ( v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

V zmysle ustanovení druhá veta a účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v tejto lehote trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná, a v takom prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odvolací súd najmä vychádzal z tvrdení právneho zástupcu navrhovateľa o doručení vyčíslenia trov konania ešte pred vyhlásením napadnutého rozsudku. V podanom odvolaní uviedol, že dňa 27.08.2015 odoslal poštou doporučene vyjadrenie súdu, v ktorom v bodoch 7 až 9 vyčíslil trovy konania a žiadal o priznanie ich náhrady. Zároveň uviedol, že krajský súd sa na pojednávaní dňa 17.09.2015 oboznámil s obsahom vyjadrenia. Z podacieho lístka, ktorý právny zástupca navrhovateľa predložil v odvolacom konaní (č.l. 31 súdneho spisu) vyplynulo, že tento dňa 27.08.2015 skutočne poslal zásielku Krajskému súdu v Prešove. Vyjadrenie k žalobe s vyčíslením trov konania zo dňa 25.08.2015 (č.l. 29 - 30 súdneho spisu), ktoré pripojil k podanému odvolaniu sa však v súdnom spise chronologicky pred zápisnicou o pojednávaní zo dňa 17.09.2015 nenachádza.

V zápisnici o pojednávaní zo dňa 17.09.2015 je uvedené, že „po krátkom doručení podania navrhovateľa zo dňa 24.08.2015 poverenej zástupkyni odporkyne sa o slovo prihlásil navrhovateľ a uvádza: Toto podanie zo dňa 24.08.2015 je opravným prostriedkom proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 23. júla 2015, ktoré nám bolo doručené 3. augusta 2015. Rozhodnutie z 18.03.2015 bolo zrušené rozhodnutím zo dňa 23.07.2015, ktoré nám bolo doručené, teda nie je o čom rozhodovať, preto si uplatňujeme tarifnú náhradu.“ Ďalej z predmetnej zápisnice vyplynulo, že právny zástupca uviedol: „Ďalej uviedli sme náklady právneho zastúpenia, tie sú vypočítané vrátane súčasnej cesty na súd a naspäť, ktoré v prípade úspechu budeme požadovať na účet uvedený vo vyjadrení.“

Z vyššie uvedeného síce vyplynuli určité nezrovnalosti v označení podania (vyjadrenie zo dňa 24.08.2015 v zápisnici, resp. zo dňa 25.08.2015 v dotknutom vyjadrení) avšak predložený podací lístok o odoslaní zásielky na Krajský súd v Prešove, v korelácii s obsahom zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.09.2015 (krajský súd krátkou cestou doručil odporkyni podanie navrhovateľa zo dňa 24.08.2015, ktoré v súdnom spise absentuje a vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa k vyčísleniu trov konania priamo na pojednávaní) podľa názoru odvolacieho súdu svedčia s vysokou pravdepodobnosťou o splnení povinnosti navrhovateľa vyčísliť trovy konania podľa druhá veta Pokiaľ krajský súd vyjadrenie aj s vyčíslením trov konania doručil odporkyni na pojednávaní a toto nezaložil do súdneho spisu, nemožno jeho ďalšiu absenciu na účely rozhodnutia o náhrade trov konania vyčítať postupom krajského súdu znevýhodnenému účastníkovi konania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru o potrebe zrušiť rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti o trovách konania podľa z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, v ktorom znova rozhodne o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.