Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Urto/8/2017

Identifikačné číslo spisu: 7017200233 Dátum vydania rozhodnutia: 13.12.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Bargel Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7017200233.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudkýň JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Aleny Šiškovej vo veci uznania cudzozemského rozhodnutia týkajúceho sa V. L. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 13. decembra 2017 v Bratislave odvolanie podané prokurátorkou Krajskej prokuratúry v Košiciach proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , zo 7. septembra 2017, s následným verejným vyhlásením rozsudku 13. decembra 2017, a takto

rozhodol:

I. Podľa z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , zo 7. septembra 2017.

II. Podľa o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii

sa uznáva vo výroku o vine, vo výroku o treste odňatia slobody a vo výroku o uložení ústavného ochranného protitoxikologického liečenia a vykoná sa

rozsudok Okresného súdu v Mladej Boleslavy sp. zn. zo 16. januára 2017, právoplatný 31. januára 2017, ktorým bol V. L. uznaný vinným zo spáchania zvlášť závažného zločinu znásilnenia podľa § 185 odst. 1, odst. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákonníka Českej republiky, ktorého sa dopustil tak, že dňa 9. októbra 2016 v presne nezistenej dobe od 00.30 hod. do 01.00 hod. v W. na spojovacom schodišti ulíc G. a B. pristúpil zozadu ku okolo prechádzajúcej W. W., nar. XX. T. XXXX, chytil ju svojou pravou rukou, v ktorej držal nôž s drevenou rúčkou s dĺžkou čepele 12 cm, okolo jej krku a uchopil ju do tzv. kravaty, z ktorej sa poškodená snažila vytrhnúť, čím jej bránil v pohybe tým, že ju zatlačil na zábradlie, na čo potom poškodenej strhol kabelku, túto jej hodil do kríkov so slovami, aby si pre ňu išla, keď poškodená toto odmietla a skrčila sa do drepu s tým, že si kabelku vezme, pričom v tento okamih sa postavil proti nej, stiahol si nohavice, obnažil svoje prirodzenie a so slovami ,,tak rob pusou“ ju vzal za hlavu, pritisol ju k svojmu penisu a opakovane po nej požadoval orálny sex so slovami ,,poďme, to mi urobíš“, kedy poškodená mu proti svojej vôli vykonala orálny pohlavný styk, pričom potom ako ejakuloval mimo jej ústa, ju následne pustil a poškodená z miesta ušla

za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a bolo mu uložené ústavné ochranné protitoxikomanické liečenie.

III. Podľa a odsúdený V. L. bude vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach rozsudkom, sp. zn. , zo 7. septembra 2017, postupom podľa o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len ) uznal a rozhodol, že sa vykoná rozsudok Okresného súdu v Mladej Boleslavy, sp. zn. , zo 16. januára 2017, právoplatný 31. januára 2017, ktorým bol V. L. uznaný vinným zo spáchania zvlášť závažného zločinu znásilnenia podľa , odst. 2 písm. a), Trestného zákonníka Českej republiky a zároveň rozhodol podľa o zaradení menovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas odvolanie prokurátorka Krajskej prokuratúry v Košiciach (č. l. 55 - 56), ktorý podľa nej nie je v súlade so všeobecným ustanovením . „Výrok o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia je neúplný, nakoľko neobsahuje presný opis skutku, z ktorého bol odsúdený uznaný za vinného. Predmetný rozsudok je nezákonný, pretože obsahuje výrok o prepadnutí veci kuchynského noža a plechovky s toluénom, pričom súd nie je oprávnený rozhodovať o uznaní rozsudku v tejto časti, keďže sa nejedná o sankciu spojenú s odňatím slobody.“ Prokurátorka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, postupom podľa , zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , zo 7. septembra 2017 a vo veci sám rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal v zmysle zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie je dôvodné.

Krajský súd pochybil, pretože výrok o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia v jeho uznávacom rozsudku je nekompletný, pochybil tiež v tom, keď uznal cudzie rozhodnutie aj vo výroku o treste vyhostenia, vo výroku o treste prepadnutia veci a aj vo výroku o zaradení V. L. na výkon trestu odňatia slobody - nepoužitím nevyhnutých ustanovení .

Ustanovenie znie: „Ak tento zákon neustanovuje inak na konanie podľa tohto zákona sa použije “. Z povahy veci vyplýva, ide najmä o tie ustanovenia , ktoré obsahovo vo všeobecnosti upravujú konanie o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia, a teda konanie podľa prvého dielu tretej hlavy piatej časti - uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia - - 521 a samozrejme i ustanovenia o rozsudku ( a nasl. a pod.). Konanie podľa Z. z je konaním lex specialis ku konaniu podľa šiestej hlavy tretej časti - odvolanie a konanie o ňom, ktoré ako podporné subsidiárne dopĺňa konanie špeciálne. Podľa tretia veta . „Ak (poznámka - najvyšší súd) odvolanie nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či cudzie rozhodnutie uznáva alebo neuznáva.“ Najvyšší súd je teda povinný (bez možnosti zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu) rozhodnúť o podanom odvolaní s konečnou platnosťou a preto musí vždy preskúmať napadnutý rozsudok ako celok a napraviť každý chybný výrok v rozsudku o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia. Preto najvyšší súd rešpektujúc ustanovenie a postupujúc (na základe Z. z) v súlade s ním zrušil celý rozsudok Krajského súdu v Košiciach a vo veci sám rozhodol.

Podľa ustanovenia možno cudzie rozhodnutie uznať aj vo výroku, ktorým „bol uložený trest odňatia slobody alebo podmienečný trest odňatia slobody“, čo ale neznamená, že uznávajúce rozhodnutie bude obmedzené len na výrok o treste bez uznania výroku o vine. V dôsledku spôsobu, akým je ods. 2 formulovaný, sa čiastočne vytráca obsahová presnosť tohto ustanovenia, pretože stricto senzu iba v písm. a/ sa spomína uznanie „výroku o vine“. Odkaz na „vinu“ je v tomto písmene zdôraznený, pretože ide o situácie, v ktorých nedošlo k uloženiu trestu. Samozrejme výrok o vine je prirodzenou súčasťou (podkladom) každého ďalšieho z uvedených rozhodnutí. V uznaní výroku o treste je subsumované aj uznanie výroku o vine. Správne by odkaz na výrok o vyslovení viny, mal byť uvedený už v záhlaví (alebo zopakovaný v každom písmene osobitne). Skutočnosť, že predmetom uznania podľa ods. 2 je aj výrok o vine, napokon potvrdzuje aj znenie ods. 3, ktorý sa nevzťahuje len na písm. a/, ale na celý ods. 2. Takúto interpretáciu potvrdzuje aj o účinkoch uznaného cudzieho rozhodnutia, pretože cudzie rozhodnutie by nemohlo mať rovnaké účinky ako rozsudok slovenského súdu, ak by sa neuznala vina odsúdeného. Keďže sankciu možno uložiť len osobe vinnej zo spáchania trestného činu, podmienkou uloženia sankcie je, aby osoba bola uznaná vinnou zo spáchania trestného činu, ktorého právnym následkom je sankcia ( , ). Preto aj uznávajúce rozhodnutie musí byť kompletné a tvoriť logický celok tak, aby zodpovedalo všetkým kritériám zákonnosti, medzi ktoré nepochybne patrí existencia zákonu zodpovedajúceho rozsudku pozostávajúceho minimálne z výroku o vine a z výroku o treste.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že uznávací rozsudok musí obsahovať aj výrok o vine, pričom na obsah výroku o vine v uznávacom rozsudku sa musí aplikovať ustanovenie , a teda aj ods. 3 tohto ustanovenia podľa, ktorého: „Výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.“

Preto nestačí v uznávacom rozsudku len stroho konštatovať, že cudzie rozhodnutie sa uznáva vo výroku o vine bez toho, aby v tomto výroku absentovala skutková veta, ktorá vždy tvorí nevyhnutnú zákonnú súčasť každého rozsudku - (samozrejme okrem tzv. doplňujúceho rozsudku podľa ). Krajský súd v uznávacom rozsudku neuviedol skutkovú vetu a preto najvyšší súd týmto rozsudkom napravil uvedený nedostatok.

Krajský súd v Košiciach taktiež pochybil, keď uznal rozsudok Okresného súdu v Mladej Boleslavy v časti, kde bol odsúdenému V. L. podľa § 80 odst. 1, odst. 2 Trestného zákonníka Českej republiky uložený trest vyhostenia na dobu päť rokov a podľa § 70 odst. 2 písm. a) Trestného zákonníka Českej republiky uložený trest prepadnutia veci - kuchynského noža a plechovky s toluénom.

Ustanovenie znie: ,,Tento zákon upravuje postup orgánov Slovenskej republiky pri a) odovzdaní rozhodnutia, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody, vydaného súdom v trestnom konaní na jeho uznanie a výkon v inom členskom štáte Európskej únie s cieľom uľahčiť sociálnu nápravu odsúdeného a b) uznávaní a výkone rozhodnutia vydaného súdom členského štátu v trestnom konaní.

Podľa sa rozhodnutím rozumie právoplatné odsudzujúce rozhodnutie pre trestný čin alebo iné právoplatné rozhodnutie vydané súdom štátu pôvodu v trestnom konaní, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody a podľa , sa trestnou sankciou spojenou s odňatím slobody rozumie trest odňatia slobody, detencia alebo ochranné liečenie formou ústavného liečenia.

Na základe uvedeného teda nebolo v kompetencii Krajského súdu v Košiciach uznať rozsudok českého súdu aj v tej časti, v ktorej bol V. L. uložený trest vyhostenia a trest prepadnutia veci, ktoré sa ich prepadnutím - odobratím odsúdenému stali majetkom Českej republiky.

Trest vyhostenia a ani trest prepadnutia veci uložené cudzím súdom nemožno, postupom podľa , uznať v Slovenskej republike, pretože nejde o trestné sankcie spojené s odňatím slobody (viď vyššie).

To, že trest vyhostenia nepatrí medzi uznateľné výroky (pokiaľ ide o osoby uvedené v ) súvisí so skutočnosťou, že slovenský občan (v tomto prípade), by po vykonaní trestu odňatia slobody musel byť vyhostený z územia Slovenskej republiky, čo by odporovalo . Tu je tiež potrebné uviesť, že uznanie výroku o treste vyhostenia (v tomto prípade z Českej republiky) celkom logicky nepripadá do úvahy, pretože slovenský súd nikoho nemôže vyhostiť z územia cudzieho štátu.

Pokiaľ ide o trest prepadnutia veci primerane platí to, čo najvyšší súd uviedol k trestu vyhostenia, pričom si treba uvedomiť, že uložením tohto trestu prešlo vlastníctvo k prepadnutým veciam na Českú republiku. Za žiadnych okolností potom nemožno v uznávacom rozsudku uložiť páchateľovi trest prepadnutia veci, pretože žiadne mu už nepatria - 60 ods. 4 .

S ohľadom na uvedené najvyšší súd napravil pochybenia krajského súdu súvisiace aj s výrokmi o treste vyhostenia a treste prepadnutia veci.

+ + +

Všetky úvahy a závery krajského súdu týkajúce sa nezistenia dôvodov na odmietnutie uznania cudzozemského rozhodnutia a splnenia všetkých zákonom predpokladaných podmienok na pozitívne rozhodnutie podľa , prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku, považuje najvyšší súd za relevantné, opodstatnené, dostatočné a vyčerpávajúce.

Skutok odsúdeného, právne kvalifikovaný rozsudkom Okresného súdu v Mladej Boleslavy sp. zn. , zo 16. januára 2017,,ako zvlášť závažný zločin znásilnenia podľa , odst. 2 písm. a), Trestného zákonníka Českej republiky je trestným činom uvedeným v , a teda súd neskúma či ide o trestný čin podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Správne postupoval Krajský súd v Košiciach, keď pri uznaní rozsudku súdu štátu pôvodu rozhodol podľa tak, že výrok o treste odňatia slobody ponechal bez premeny, keďže nezistil existenciu dôvodov uvedených v , . S ohľadom na druh trestu, dĺžku jeho trvania a trestnú sadzbu je takýto postup zlučiteľný s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Prvostupňový súd správne postupoval aj v prípade, keď odsúdeného V. L. v zmysle zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže odsúdený v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (odpis z registra trestov č. l. 18 - 24).

Tu však najvyšší súd musí poukázať na chybu krajského súdu vo výroku o zaradení V. L. na výkon trestu odňatia slobody, keď vo výroku nepoužil aj ustanovenie , ktorého aplikácia je nevyhnutná (čo vyplýva zo striktného znenia - súd rozhodne, že sa bude vo výkone trestu uloženého cudzím rozhodnutím pokračovať bez jeho premeny...) v prípade, ak súd nerozhodol o nahradení trestnej sankcie podľa Z. z, resp. nerozhodol o úprave trestnej sankcie podľa

v ustanovení stanovuje nasledovné: ,,Ak sa rozhodnutím uložila trestná sankcia spojená s odňatím slobody, ktorá nie je zlučiteľná s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd rozhodnutím podľa odseku 1 nahradí trestnú sankciu takou trestnou sankciou, ktorú by mohol uložiť, ak by v konaní o spáchanom trestnom čine rozhodoval; pritom dbá o to, aby takto uložená trestná sankcia nezhoršila postavenie odsúdeného a v čo najväčšej miere zodpovedala pôvodne uloženej trestnej sankcii. Trestnú sankciu spojenú s odňatím slobody nemožno nahradiť peňažným trestom.“

Ustanovenie § 17 ods. 3 stanovuje nasledovné: ,,Ak sa rozhodnutím o trestnej sankcii uložila trestná sankcia v trvaní, ktoré nie je zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd rozhodnutím podľa odseku 1 trvanie trestnej sankcie primerane upraví. Takto upravená dĺžka trvania trestnej sankcie nesmie byť kratšia ako najdlhšie trvanie ustanovené pre rovnaké trestné činy podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.“

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že síce berie do úvahy prípady, pri ktorých dochádza k uloženiu sankcie, ale len tie ak ide o sankciu, ktorá nie je zlučiteľná s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo jej trvanie (dĺžka) nie je zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, avšak nerieši prípady, kedy dĺžka trvania a druh trestu odňatia slobody uloženého cudzím rozhodnutím sú zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

V takom prípade, keďže nemožno postupovať podľa , je teda potrebné rozhodnúť podľa (viď ), ktorý znie: ,,Ak dĺžka trvania a druh trestu odňatia slobody uloženého uznávaným cudzím rozhodnutím sú zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd v rozhodnutí o uznaní súčasne rozhodne, že sa bude vo výkone trestu uloženého cudzím rozhodnutím pokračovať bez jeho premeny podľa odseku 1. Tento postup je vylúčený, ak súd uzná cudzie rozhodnutie len pre niektorý z viacerých trestných činov, ktorých sa cudzie rozhodnutie týka.“

Toto ustanovenie je osobitnou, zjednodušenou formou exequaturu. Súd rozhoduje, že sa bude pokračovať vo výkone trestu "uloženého cudzím rozhodnutím" (teda v takej dĺžke a v takom druhu, ako ho uložil cudzí súd) a bez jeho premeny podľa odseku 1, teda bez premeny na trest, ktorý by uložil slovenský súd, keby sám konal v trestnej veci. To však neznamená, že pri postupe podľa § 517 ods. 2 nedochádza k "premene trestu". Súd preberá cudziu sankciu zlučiteľnú s právnym poriadkom Slovenskej republiky do svojho vlastného uznávacieho rozsudku, a teda "premieňa trest" uložený v cudzom rozhodnutí na "svoj" trest tým, že ho prevezme do slovenského rozhodnutia.

Pri danom postupe sa od súdu nevyžaduje, aby vykonal hĺbkovú analýzu cudzieho rozhodnutia. Ak usúdi, že dĺžka a druh trestu odňatia slobody sú zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda zodpovedajú trestným sadzbám za konkrétny trestný čin a spôsobu výkonu trestu (napr. kategória ústavu pre výkon trestu) tak, ako ich predvída slovenský právny poriadok, jednoducho sankciu udelenú cudzím justičným orgánom "prevezme" do výroku svojho uznávacieho rozsudku a rozhodne, že sa vo výkone tohto trestu bude pokračovať bez jeho premeny na trest, ktorý by uložil podľa slovenského právneho poriadku, keby sám konal vo veci.

Na základe uvedeného je teda potrebné vyvodiť záver, že ak súd Slovenskej republiky rozhodne o uznaní cudzozemského rozhodnutia tak, že sa vo výkone trestu bude pokračovať bez jeho premeny vždy je nutná aplikácia .

Podľa druhá veta môže súd rozhodnúť o čiastočnom uznaní a výkone rozhodnutia len po predchádzajúcej dohode s justičným orgánom pôvodu. Okresný súd v Mladej Boleslavy podaním doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 6. novembra 2017 súhlasil s čiastočným uznaním jeho rozsudku, a to len vo výroku o vine, vo výroku o treste odňatia slobody a vo výroku o ochrannom opatrení. Preto (a s ohľadom na už vyššie uvedené) mohol najvyšší súd rozhodnúť „len“ o čiastočnom uznaní a výkone rozsudku Okresného súdu v Mladej Boleslavy, sp. zn.

, zo 16. januára 2017, a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.