Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžk/10/2016

Identifikačné číslo spisu: 5015200729 Dátum vydania rozhodnutia: 13.12.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5015200729.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu 1/ E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. a žalobkyne 2/ H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., obaja zastúpení advokátkou JUDr. Zuzanou Baloghovou, Madačova 7, 034 01 Ružomberok, proti žalovanému Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, Andreja Kmeťa č. 17, Žilina, za účasti pribratých účastníkov konania 1/ Ing. C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., 2/ Ing. J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Kováčik Legal, s.r.o., so sídlom Radlinského 1729, Dolný Kubín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-ZA-OVBP2- 2015/12968/KRA zo dňa 15.05.2015, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -81 zo dňa 15. júna 2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. -81 zo dňa 15. júna 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. -107 zo dňa 6. októbra 2016 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa a (ďalej len „“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA- OVBP2-2015/12968/KRA zo dňa 15.05.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcom priznal náhradu trov konania v celkovej výške 854,48 Eur.

V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že jeho úlohou bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu o dodatočnom povolení stavby upravenom v Stavebného zákona. Z ods. 1 a 2 tohto ustanovenia vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočnenej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného

úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Posúdenie súladu s verejným záujmom vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri jeho určení vychádza predovšetkým z ust. § 126 Stavebného zákona. Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle citovaného ust. § 88a ods. 1 Stavebného zákona je preukázanie skutočností, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom.

Na základe vykonaného súdneho prieskumu dospel krajský súd k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko napadnuté druhostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, čo odvolací orgán považoval za spoľahlivo zistený stav veci, ako vyhodnotil už vykonané stavebné úpravy, ako aj predloženú projektovú dokumentáciu a na základe akých konkrétnych podkladov rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil. V konaní druhostupňového správneho orgánu bol zistený aj závažný procesný nedostatok, keď žalovaný nedoručil žalobcom 1/ a 2/ odborný posudok Ing. L. N., čím im odňal právo uplatniť proti nemu kvalifikované námietky.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s odôvodnením, že krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (podľa a ). Nesúhlasí s konštatovaním súdu, že z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je možné zistiť, čo odvolací orgán považoval za spoľahlivo zistený stav veci, ani s konštatovaním, že nedoručenie odborného posudku Ing. L. N. žalobcom bolo závažným procesným nedostatkom. Svetlo-technický posudok bol súčasťou odvolania, teda bol predložený až po vydaní prvostupňového rozhodnutia, pričom sami žalobcovia priznávajú, že s ním boli oboznámení. Žalovaný na tento dôkaz ani neprihliadal, keďže mal za to, že na základe ostatných podkladov bolo možné námietku stavebníčky proti nariadeniu odstrániť časť múru jednoznačne a vierohodne vyhodnotiť a o nej rozhodnúť.

Poukázal na skutočnosť, že predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie stavebného úradu, ktorý dodatočne povolil zmenu stavby - nadstavbu rodinného domu a prístavbu schodiska, avšak súčasne nariadil aj čiastočné odstránenie schodiskového múru, ktorý stavebníci uskutočnili v rozpore so stavebným povolením, vydaným v roku 2003. Stavebný úrad pri nariadení odstránenia časti múru prihliadal iba na námietky žalobcov ako účastníkov konania, ktorí s výškou schodiskového múru zo západnej strany nesúhlasili, pretože im bráni vo výhľade. Hoci stavebný úrad vyhodnotil, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami ani s územnoplánovacímí podkladmi, žiadosti žalobcov vyhovel bez predloženia akýkoľvek dôkazov o opodstatnenosti ich námietky. Žalovaný zistil, že takto uložená podmienka podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona pre dokončenie stavby je neopodstatnená a je v rozpore so samotným ustanovením, pretože nariadenie odstránenia časti múru zo západnej strany nie je možné považovať za nariadenú úpravu už zrealizovanej stavby, ale za nariadenie jej odstránenia. Z predložených dokladov ale vyplynulo, že predmetná stavba neodporuje verejným záujmom a preto nariadenie jej odstránenia (časti schodiskového múru) iba na základe žiadosti účastníkov konania, ktorí ako dôvod uviedli zachovanie výhľadu a neznižovanie hodnoty ich domu považoval žalovaný za neopodstatnené a žiadnym dôkazom nepreukázané; žalovaný preto odvolaniu stavebníkov v tejto časti vyhovel.

Schodiskový múr tvorí zo statického a konštrukčného riešenia neoddeliteľnú súčasť pristavanej terasy a garáže. Stavebníci uskutočnili výšku schodiskového múru zo západnej strany do úrovne +5,345 m od úrovne podlahy garáže (± 0,000), čím neporušili žiadnu podmienku riadneho stavebného povolenia, pretože výška múru nebola stanovená, čo potvrdil aj stavebný úrad v závere svojho odôvodnenia. Žalovaný mal v odvolacom konaní za preukázané, že odstupovú vzdialenosť posudzovaného schodiskového múru a rodinného domu žalobcov je dostatočná (5,553 m), aby nedošlo k zatieneniu ich obytnej kuchyne. Vychádzal z podkladov, ktoré boli postačujúce pre riadne zistenie skutkového stavu. Nemôže súhlasiť s odôvodnením rozsudku krajského súdu o nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, keď navyše z neho nie je zrejmé, aké ďalšie skutkové dôvody by mal v novom

konaní doplniť. Má za to, že dôvodom pre zrušenie jeho rozhodnutia mala byť iba taká vada, ktorá mohla mať vplyv na vecnú správnosť a zákonnosť rozhodnutia. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a predmetné rozhodnutie žalovaného potvrdí.

Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že majú za to, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie sú dané. Súhlasia so záverom krajského súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, nakoľko z neho nie je zrejmé, prečo zmenil prvostupňové rozhodnutie, čo nevedel vysvetliť ani na pojednávaní. Nie je pravdou, že žalobcovia boli oboznámení so svetlo-technickým posudkom Ing. N., oboznámili sa s ním až pri nahliadnutí do spisu počas súdneho konania. Na zmenu prvostupňového rozhodnutia neexistoval žiadny zákonný dôvod, išlo o svojvôľu v konaní druhostupňového správneho orgánu. Na preukázanie tvrdenia, že stavba je v rozpore s verejným záujmom pripojili k odvolaniu záväzné stanovisko mesta Ružomberok k projektovej dokumentácii a stanovisko odborného konzultanta k odbornému posudku. Žiadajú, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal žalobcom náhradu trov odvolacieho konania podľa pripojeného vyčíslenia v celkovej výške 151,58 €.

K odvolaniu sa vyjadril aj pribratý účastník konania Ing. J. J., ktorý uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi odvolania. Má za to, že žalovaný spoľahlivo zistil skutkový stav veci a vo veci správne rozhodol, keďže skutočnosť, že výstavbou oporného múru nedochádza k zatieneniu rodinného domu žalobcov bola potvrdená v odvolacom konaní svetlo-technickým posudkom Ing. L. N.. Nedoručenie tohto posudku žalobcom bolo jedným z dôvodov na zrušenie rozhodnutia žalovaného krajským súdom, avšak tento posudok bol súčasťou odvolania zúčastnených osôb proti rozhodnutiu Mesta Ružomberok a majú za to, že bol žalovaným zasielaný žalobcom spolu s výzvou na vyjadrenie k odvolaniu. Navyše, žalobcom nič nebránilo, aby sa s ním oboznámili nahliadnutím do spisu žalovaného, takže mali možnosť uplatniť kvalifikované námietky v odvolacom konaní. Okrem toho takúto námietku žalobcovia neuplatnili v žalobe, preto sa súd touto skutočnosťou nemal dôvod zaoberať. Navrhol preto, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13. decembra 2017 ( a ).

Predmetom odvolacieho konania v predmetnej veci bolo rozhodnutie krajského súdu, ktorým tento podľa a , teda z dôvodu nepreskúmateľnosti a vady v konaní žalovaného, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal odvolacie dôvody žalovaného najmä z toho pohľadu, či boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis, odvolací súd zistil, že Mesto Ružomberok ako príslušný stavebný úrad podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov vydal dňa 29.02.2012 oznámenie o začatí konania podľa a stavebného zákona o odstránení, resp. o dodatočnom povolení stavby „Nadstavba podkrovia a prístavba schodiska k rodinnému domu rod. J.“, realizovanej v rozpore so stavebným povolením. Konanie na prvostupňovom správnom orgáne bolo ukončené vydaním rozhodnutia č. j. OSS-360/1083/2015-TXl-BA zo dňa 02.01.2015, ktorým Mesto Ružomberok vydalo podľa stavebného zákona dodatočné povolenie predmetnej stavby pre pribratých účastníkov ako stavebníkov a na dokončenie stavby určilo podmienky, z ktorých pre toto konanie je relevantná podmienka uvedená pod bodom 1. - stavebný úrad nariaďuje stavebníkom odstránenie časti múru zo západnej strany pri schodoch č. 1.11 podľa výkresu č. 3, vyhotoveného z HLX betónových tvaroviek, ktorý je zrealizovaný do výšky +5,345 m , t. j. cez 2 nadzemné podlažia na úroveň +2,831 m

v lehote podľa podmienky, uvedenej v bode 3 rozhodnutia. Dôvodom určenia tejto podmienky boli námietky žalobcov ako vlastníkov susednej stavby, že múr im zatieňuje výhľad a znehodnocuje hodnotu ich domu. Stavebný úrad pri určení tejto podmienky uviedol, že nepovolenou zmenou stavby pred dokončením došlo k porušeniu ustanovenia vyhlášky č. , preto bolo potrebné nariadiť úpravu už zrealizovanej stavby odstránením časti múru ako bolo uvedené vyššie.

Proti tomuto rozhodnutiu v časti určenej podmienky pod bodom 1. podala stavebníčka Ing. C. J. odvolanie z dôvodu nesprávnych podmienok dokončenia stavby, ktoré určil stavebný úrad. Poukázala na ustanovenie vyhlášky č. , z ktorého vyplýva, že nemusia byť vždy dodržané odstupy stavieb, pokiaľ výpočty a merania preukážu splnenie požiadaviek na vzájomné odstupy podľa vyhlášky. K odvolaniu pripojila odborný posudok Ing. L. N., potvrdzujúci, že realizovaná výstavba neovplyvní svetelnosť rodinného domu vo vlastníctve žalobcov tak, aby došlo k porušeniu technickej normy.

O odvolaní rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2015/012968/KRA zo dňa 15.05.2015 tak, že rozhodnutie Mesta Ružomberok zmenil tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia, v ktorej stavebný úrad uviedol podmienky pre dokončenie stavby, vypustil podmienku uvedenú v bode č. 1 - nariadenie odstrániť časť múru zo západnej strany ako bolo uvedené vyššie. V dôvodoch rozhodnutia na odôvodnenie tejto zmeny po citácii relevantných ustanovení , , a stavebného zákona o. i. uviedol, že zdôvodnenie nariadenia odstránenia časti stavby odvolaním sa iba na nedodržanie vyhlášky č. , ktorý stanovuje veľkosť voľného priestoru medzi domami, vyhodnotil vzhľadom na vzájomné už jestvujúce umiestnenie oboch rodinných domov, ich stavebnotechnické a architektonické riešenie, orientáciu obytných miestností k svetovým stranám a pod. ako nedostatočné, bez preukázania opodstatnenosti takto nariadenej úpravy stavby. Ustanovenie vyhlášky č. pripúšťa aj iné podmienky pre umiestnenie stavieb a ich vzájomné odstupy, podľa ktorých možno stavbu umiestniť aj v inej vzdialenosti od susedného RD ako 7 m. Ďalej uviedol, že „Stavebný úrad v tomto prípade posudzoval stavbu uskutočnenú v rozpore s vydaným stavebným povolením, t. j. nepovolenú zmenu stavby, pozostávajúcu z rozšírenia pôvodne povolenej prístavby vonkajšieho schodiska a spevnenej plochy, určenej na parkovanie o prístavbu garáže, prestrešenej pochôdznou strechou nad novovzniknutou garážou a múru, situovaného západne popri vonkajšom schodisku na terasu na 2. N.P., zrealizovanom do výšky +5,345 m. Podľa pôvodného navrhovaného riešenia bol vzájomný odstup RD E. od prístavby vnútorného schodiska RD J. cca 8,5 m, avšak postavením múru popri vonkajšom schodisku v rozpore s vydaným stavebným povolením sa táto vzdialenosť skrátila na 5,55 m, s ktorou manželia E. ako vlastníci susedného RD nesúhlasili z dôvodu, že ich kuchyňa na II. N.P. bude zatienená, nebudú mať výhľad a ich dom stratí hodnotu. Nariadením odstránenia časti múru Stavebný úrad postupoval v rozpore s ustanovením Správneho poriadku, pretože sa sústredil iba na námietky účastníka konania bez toho, aby toto tvrdenie o nedostatočnej vzájomnej vzdialenosti oboch stavieb vyhodnotil v zmysle vyššie uvedených požiadaviek vyhlášky č. 532/2002 a odstránenie časti múru nariadil bez dôkazov, či skutočne dôjde k zhoršeniu požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie susednej stavby RD manželov E.. Nariadenie čiastočného odstránenia múru predstavuje technicky a finančne náročný zásah do už uskutočnenej stavebnej konštrukcie - odstránenie železobetónového muriva v dĺžke cca 7 m x výške 2,50 m - s čím stavebníci nesúhlasili a sami predložili v odvolaní dôkaz o neopodstatnenosti takto uloženého nariadenia predložením svetlotechnického posudku, ktorým preukázali, že požiadavke vlastníkov susedného rodinného domu nebolo opodstatnené vyhovieť, pretože už uskutočnenou stavbou schodiskového múru do výšky 5,345 m nedôjde k zatieneniu miestnosti kuchyne na II. N.P. ani k zníženiu pohody bývania. Odvolací orgán posúdením všetkých predložených podkladov zistil, že už uskutočnený múr do výšky +5,345 m v porovnaní so vzdialenosťou RD E. od neho, ktorá je 5,55 m, logicky nemôže zhoršiť svetlotechnické podmienky v obytnej kuchyni na II. N.P. namietateľov, pretože tento odstup je väčší ako výška posudzovaného múru schodiska, a teda k tieneniu obytnej miestnosti - kuchyne na II. N.P. - dôjsť nemôže, čo preukázal aj stavebníkmi predložením „Odborný posudok posúdenia hygienických a fyzikálnotechnických požiadaviek na preslnenie bytu v rodinnom dome manželov E. na parc. č. KN C 2948 v k. ú. K.“. Žalovaný v závere svojho rozhodnutia konštatoval, že stavebný úrad rozhodol vecne správne o dodatočnom povolení predmetnej stavby podľa stavebného zákona, pretože už

uskutočnená nepovolená zmena stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, ale odstránenie časti muriva schodiska bolo nariadené bez dostatočne zisteného skutkového stavu veci a bez relevantných dôkazov o jej opodstatnenosti.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že dôvody, pre ktoré krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného, neboli dané. Záver krajského súdu, že v konaní žalovaného bol zistený závažný procesný nedostatok, keď žalovaný nedoručil žalobcom odborný posudok Ing. L. N., čím im odňal právo uplatniť kvalifikované námietky voči posudku, vyvracia obsah administratívneho spisu. Je v ňom založené vyjadrenie žalobcu v 1. rade k odvolaniu Ing. J. (č. l. 62) voči rozhodnutiu Mesta Ružomberok, v ktorom okrem iného reaguje na tento posudok s tým, že sa netýka ustanovenia § 6 ods. 3 vyhlášky, ktorý je podstatný pri posudzovaní situácie; je teda zrejmé, že posudok mal v tom čase k dispozícii. Navyše žalobcovia túto skutočnosť v žalobe ani nenamietali, pričom súd preskúmava postup a rozhodnutie žalovaného iba v medziach žaloby ( a ).

Odvolací súd nesúhlasí ani so záverom krajského súdu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil svoj záver, že prvostupňový správny orgán rozhodol vo veci z hľadiska jeho vecnej správnosti v rozpore s predloženými podkladmi, čo bolo dôvodom pre zmenu výrokovej časti napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní.

Pretože odvolací súd nezistil ani iný zákonný dôvod, pre ktorý by malo byť rozhodnutie žalovaného zrušené, dospel k záveru, že žalovaný rozhodol v súlade so zákonom, keď rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v napadnutej časti zmenil. Preto v zmysle veta druhá a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline zmenil tak, že žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa a s poukazom na , tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobcovia nemali v konaní úspech, žalovanému zákon priznanie trov konania neumožňuje a pribratí účastníci konania si náhradu trov neuplatnili.

S poukazom na ustanovenie postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.