Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/2/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Bačovou v spore žalobcu: Obec Selec, so sídlom Selec 73, IČO: 00 311 952, zastúpený: Mgr. Július Meszároš, advokát, so sídlom Námestie sv. Anny 7269/20B, Trenčín, proti žalovanému: K.. U. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, o zaplatenie 82,29 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 82,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 82,29 eur od 25.08.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, uplatnenou najskôr v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 10.11.2020, proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 82,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 82,29 eur od 25.08.2020 do zaplatenia, a náhrady trov konania. V odôvodnení svojej žaloby uviedol, že v dôsledku dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 30.05.2020 v obci Selec na ceste III/1877, kedy došlo osobným motorovým vozidlom žalovaného značky Opel - A19, Astra EČV: M. XXX H. k nárazu do dopravného zariadenia

- zrkadla a jeho nosného stĺpika, došlo k takému poškodeniu predmetného dopravného zariadenia, že ho bolo potrebné kompletne vymeniť. Žalobca zabezpečil výmenu poškodeného dopravného zariadenia za nové u špecializovaného dodávateľa - spoločnosti GETOS, s.r.o. Po dodaní nového dopravného zariadenie fakturovala menovaná spoločnosť žalobcovi faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 16.07.2020, splatnou dňa 30.07.2020, sumu 315,24 eur. Žalobca fakturovanú sumu uhradil dňa 20.07.2020. Žalovaný oznámil škodovú udalosť poisťovni - Union poisťovňa, a.s., a táto listom zo dňa 16.07.2020 vyzvala žalobcu na predloženie dokladov. Žalobca predložil poisťovni potrebné doklady, v dôsledku čoho poisťovňa plnila v prospech žalobcu poistné plnenie vo výške 232,95 eur s odôvodnením, že pôvodná výška škody podľa faktúry bola 315,24 eur, avšak poisťovňa uplatnila amortizáciu vo výške 82,29 eur, a teda v prospech žalobcu plnila len sumou 232,95 eur. Na základe vyššie uvedených skutočností došlo na strane žalobcu v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej dopravným prostriedkom, ktorého prevádzateľom je žalovaný, ku škode vo výške 82,29 eur, ktorá škoda predstavuje rozdiel medzi skutočne vynaloženým plnením žalobcu spoločnosti GETOS, s.r.o. v sume 315,24 eur a plnením zo strany Union poisťovňa, a.s. vo výške 232,95 eur. Zodpovedným za takto spôsobenú škodu je žalovaný, pričom takejto zodpovednosti sa podľa ustanovenia ako prevádzateľ vozidla nemôže zbaviť, nakoľko v tomto prípade sa jedná o škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke vozidla. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 17.08.2020 na náhradu spôsobenej škody, na ktorý odpovedal žalovaný listom zo dňa 20.08.2020 a s uplatneným nárokom odkázal žalobcu na Union poisťovňu, a.s. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca tvrdil, že na strane žalovaného sú splnené všetky predpoklady vzniku jeho zodpovednosti za spôsobenú škodu.

Žalovaný bol prevádzateľom motorového vozidla, v dôsledku prevádzky ktorého došlo k poškodeniu dopravného zariadenia žalobcu. Žalovaný teda spôsobil žalobcovi škodu, pričom jeho zodpovednosť za túto škodu je postavená na objektívnom princípe bez možnosti liberácie. Za škodu možno považovať ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére žalobcu, pričom náhrada škody musí zohľadniť všetky prostriedky, ktoré musel žalobca vynaložiť pri výmene dopravného zariadenia tak, aby bolo v rovnakom stave, ako pred dopravnou nehodou. Za škodu tak možno považovať tie náklady, ktoré boli žalobcom nevyhnutne vynaložené na odstránenie následkov škody tak, aby bolo dopravné zariadenie v stave obdobnom stavu pred dopravnou nehodou. Ak teda žalobca vynaložil určitú finančnú čiastku na výmenu dopravného zariadenia, je zrejmé, že sa jeho majetková sféra v dôsledku tejto škodovej udalosti zmenšila. Preto nie je možné pri určení výšky škody odpočítavať prípadnú amortizáciu, ak došlo k výmene staršieho dopravného zariadenia za nové. Od žalobcu nemožno požadovať, aby pri výmene dopravného zariadenia použil iné ako nové za predpokladu, ak použitie nového zariadenia smerovalo len k uvedeniu poškodeného do pôvodného stavu. Žalobca nevykonával výmenu dopravného zariadenia z vlastného podnetu, ale výmena poškodeného dopravného zariadenia za nové bola postupom, ktorý bol dopravnou nehodou žalobcovi vnútený. Na základe uvedených skutočností žalobca tvrdil, že jeho žalobný návrh je v celom rozsahu skutkovo a právne dôvodný, nakoľko preukázal, že na jeho strane vznikla škoda predstavujúca rozdiel medzi ním vynaloženými nákladmi na výmenu poškodeného zariadenia a prijatým poistným plnením.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. -18 zo dňa 27.11.2020, proti ktorému podal žalovaný včas odpor. Podaním odporu tak došlo podľa ust. k zrušeniu platobného rozkazu, a keďže žalobca v zákonnej lehote na výzvu upomínacieho súdu navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa , Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú sporovú vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie dňa 12.01.2021.

3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že ako poistenec si na základe () uplatnil svoje právo, aby poisťovateľ (Union poisťovňa, a.s.) nahradil poškodenému náhradu škody. Z tohto dôvodu prešla povinnosť uhradiť škodu na poisťovňu. O tom, že využil toto svoje právo, informoval aj žalobcu listom zo dňa 20.08.2020. Preto ak žalobca nebol spokojný s výškou uhradenej škody, mal sa obrátiť na poisťovňu a podať odvolanie voči výške náhrady škody. Podľa informácií žalovaného, žalobca toto právo nevyužil.

4. K podanému odporu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že tvrdenia žalovaného uvedené v odpore sú z pohľadu dôvodnosti nároku uplatneného v tomto konaní bez právneho významu. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na náhradu škody v sume 82,29 eur z dôvodov popísaných v žalobnom návrhu. Žalobca nespochybňoval tvrdenia žalovaného uvedené v odpore o tom, že ako poistenec ohlásil poistnú udalosť svojmu poisťovateľovi (Union poisťovňa, a.s.). Takémuto tvrdeniu nasvedčujú aj listiny od označenej poisťovne, ktoré žalobca pripojil k žalobnému návrhu. Žalobca však za úplne nesprávne považoval tvrdenie žalovaného uvedené v odpore, že ak žalobca nebol spokojný s výškou uhradenej škody, mal sa obrátiť na poisťovňu a podať odvolanie voči výške náhrady škody. V povinnom zmluvnom poistení platí zásada, že poškodený môže náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požadovať buď od poisteného škodcu, alebo od poisťovateľa. Poškodený (v tomto prípade žalobca) má právo na plnenie tak proti škodcovi, ako aj proti jeho poisťovateľovi, avšak plnenie môže dostať len raz. Ide o situáciu, keď jeden subjekt má nárok na to isté plnenie proti dvom subjektom, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu; proti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie založené všeobecne záväzným právnym predpisom ( ). Nakoľko žalobca si žalobným návrhom uplatnil nárok na náhradu škody, mal za to, že na strane žalovaného označil správne subjekt, ktorý je v tomto konaní nositeľom pasívnej vecnej legitimácie. Žalobca poukázal na , , , . V tomto prípade je tak zodpovedným subjektom žalovaný, ktorý bol prevádzateľom motorového vozidla účastného škodovej udalosti. Medzi stranami je nesporné, že ku škode došlo pri prevádzke motorového vozidla žalovaného. Žalovaný teda spôsobil žalobcovi škodu, pričom jeho zodpovednosť za túto škodu je podľa uvedených zákonných ustanovení postavená na objektívnom princípe bez možnosti liberácie. Pokiaľ ide o postup Union poisťovne, a.s., ktorá napriek skutočnosti, že žalobca na odstránenie následkov škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla žalovaného vynaložil sumu 315,24 eur, uhradila žalobcovi len sumu 232,95 eur (rozdiel v sume 82,29 eur predstavuje škodu uplatnenú v tomto konaní), tento žalobca považoval za nesprávny. Pri určení výšky škody totiž nie

je možné odpočítavať amortizáciu, ako to urobila Union poisťovňa, a.s. v jej liste zo dňa 22.07.2020. Poukázal na to, že skutočnou škodou možno rozumieť zmenšenie existujúceho majetku žalobou v porovnaní so stavom, aký bol pred spôsobením škody, a teda ak žalobca vynaložil určitú finančnú čiastku na výmenu dopravného zariadenia - zrkadla a jeho nosného stĺpika, je zrejmé že jeho majetková sféra sa v dôsledku škodovej udalosti zmenšila, a preto nie je možné pri určení výšky škody odpočítavať prípadnú amortizáciu. Výmena poškodeného dopravného zariadenia - zrkadla a jeho nosného stĺpika za nové bola postupom, ktorý bol dopravnou nehodou žalobcovi vnútený, a teda žalobca nevykonal výmenu z vlastného podnetu. Vyššie uvedené právne názory opieral žalobca o rozsudok Okresného súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 18.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 13.06.2012 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.03.2013, ktoré sú v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 09.08.2011 a s nálezom Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 19.03.2008.

5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojom tvrdení uvedenom v odpore, že ak poškodený (žalobca) nebol spokojný s výškou nahradenej škody, mal sa v lehote 30 dní obrátiť na poisťovňu s odvolaním. Uviedol, že nemôže za to, že žalobca si toto právo včas neuplatnil. Taktiež nemôže za to, že si poisťovňa uplatnila amortizáciu. Podľa žalovaného, ak bola amortizácia uplatnená neprávom, tak má za to niesť plnú zodpovednosť poisťovňa, a nie on. Žalovaný sa taktiež ohradil k požiadavke žalobcu na náhradu trov konania, nakoľko právnemu zástupcovi žalobcu vypláca obec Selec pravidelnú mzdu vo výške 360,- eur mesačne za právne služby a poradenstvo pre občanov obce Selec a obec Selec. Táto mzda je vyplácaná priamo z podielových daní občanov, a teda aj žalovaného. Právne služby právneho zástupcu pre obec Selec teda už boli vyplatené.

6.1 Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 26.01.2022, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu a žalovaný. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil neprítomnosť žalobcu na pojednávaní s tým, že žalobca súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd podľa (ďalej len „“) spor prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.

6.2 Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca sa v celom rozsahu pridržiava svojich písomných podaní, ktoré boli doručené súdu. Mal za to, že uplatnený nárok je dôvodný, čo do výšky, aj do právneho základu. Uviedol, že žalobca má nárok na náhradu celej škody, ktorá mu bola spôsobená s tým, že poisťovateľ postupoval zjavne nesprávne, ak krátil poskytnuté poistné plnenie o amortizáciu. V danej veci je nepochybné, že škodu spôsobil žalovaný prevádzkou dopravného prostriedku, a preto žalobca podal žalobu správne proti pasívne vecne legitimovanému subjektu.

6.3 Žalovaný na pojednávaní uviedol, že od začiatku poistnej udalosti spolupracoval, a to, že poisťovňa krátila nárok, nie je jeho chyba. Poisťovňa vychádzala z , t. j. z ceny v čase poškodenia, a tú žalobca nepreukázal. Zároveň uviedol, že škodu spôsobila jeho manželka, ktorá použila motorové vozidlo bez jeho vedomia, a teda žalobca nemá právo uplatňovať si spôsobenú škodu u neho v rámci objektívnej zodpovednosti. Na otázku súdu, prečo žalovaný už skôr nepredniesol uvedené skutkové tvrdenia, žalovaný uviedol, že ich nepovažoval za dôležité. Žalovaný zároveň na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s výškou škody, ktorú má nahradiť žalobcovi, ako ani s tým, že je povinný na jej náhradu, pretože žalobca si mal náhradu škody uplatniť buď u žalovaného alebo u poisťovne, ale nie u oboch. O existencii v čase podania odporu, ako aj vyjadrenia nemal vedomosť, a teda nevedel, že pri určení výšky škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

6.4 K vyjadreniu žalovaného na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný je objektívne zodpovedný za spôsobenú škodu podľa . Mal možnosť do konania prizvať svojho poisťovateľa ako intervenienta, a pokiaľ tak neurobil, nie je to chyba žalobcu. Žalobca bol nútený poškodené dopravné zariadenie vymeniť za nové, pričom cena tohto zariadenia spolu s montážou zodpovedá skutočnej škode, ktorá vznikla žalobcovi. Poukázal na to, že zo strany žalovaného nebol v priebehu celého konania spochybnený ani právny základ, a ani výška spôsobenej škody, až na dnešnom pojednávaní. Žiadal, aby súd na tvrdenia žalovaného spochybňujúce výšku náhrady škody uvedené na pojednávaní neprihliadal s poukazom na . Právny základ, ako aj výšku škody považoval žalobca za nesporné, nakoľko žalovaný ich až do pojednávania nespochybňoval a nepoprel. Poukázal aj na odpor podaný proti platobnému rozkazu, z ktorého gramatického a logického výkladu vyplýva, že žalovaný nespochybňuje výšku škody, ale len svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní.

6.5 Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

6.6 Dňa 30.05.2020 došlo v obci Selec pri prevádzke motorového vozidla značky Opel Astra, EČV: M. XXX H. vo vlastníctve žalovaného k dopravnej nehode, a to tak, že predmetným motorovým vozidlom došlo k nárazu do dopravného zariadenia - zrkadla a jeho nosného stĺpika, čím došlo k takému poškodeniu predmetného dopravného zariadenia, že ho bolo potrebné kompletne vymeniť (zápis o poškodení na č.l. 10 spisu).

6.7 Žalobca zabezpečil výmenu poškodeného dopravného zariadenia za nové u špecializovaného dodávateľa - spoločnosti GETOS, s.r.o., ktorý za dodávku a montáž dopravného zariadenia žalobcovi vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 16.07.2020, splatnou dňa 30.07.2020, sumu 315,24 eur (faktúra na č.l. 8 spisu). Fakturovanú sumu žalobca dodávateľovi uhradil dňa 20.07.2020 (výpis z účtu žalobcu na č.l. 9 spisu).

6.8 Žalovaný nahlásil uvedenú poistnú udalosť svojmu poisťovateľovi - Union poisťovňa, a.s., ktorá z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného uhradila žalobcovi poistné plnenie vo výške 232,95 eur (výpis z účtu na č.l. 13 spisu). Zvyšnú časť fakturovanej sumy poisťovňa žalobcovi neuhradila z dôvodu amortizácie (oznámenie o úhrade plnenia na č.l. 11 spisu).

6.9 Žalobca listom zo dňa 17.08.2020, ktorý bol žalovanému doručený dňa 19.08.2020, vyzval žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 82,29 eur najneskôr v lehote do 5 dní odo dňa doručenia výzvy s poukázaním na to, že uvedená suma predstavuje pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla voči žalovanému titulom náhrady škody vzniknutej v dôsledku dopravnej nehody v obci Selec, pri ktorej došlo k poškodeniu verejnoprospešného zariadenia - dopravného zrkadla vo vlastníctve žalobcu s tým, že za túto škodu zodpovedá žalovaný ako vlastník osobného motorového vozidla EČV: M. XXX H., ktorú skutočnosť potvrdzuje plnenie Union poisťovne, a.s. z povinného zákonného poistenia žalovaného (výzva na úhradu pohľadávky na č.l. 14 spisu).

7. Na uvedenú výzvu žalobcu reagoval žalovaný listom zo dňa 20.08.2020, v ktorom uviedol, že žalovaný si podľa uplatnil svoje právo, aby poisťovateľ (Union poisťovňa, a.s.) za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu. V prípade, že žalobca nie je spokojný s výškou nahradenej škody, má sa obrátiť na poisťovateľa, nakoľko žalovaný ako poistený využil svoje právo podľa príslušného zákona o PZP, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu (oznámenie na č.l. 12 spisu).

8.1 Podľa , (ďalej len „“) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

8.2 Podľa 428 svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

8.3 Podľa 442 ods. 1 uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

8.4 Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní je v omeškaní.

8.5 Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

8.6 Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. v znení účinnom v čase omeškania, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9.1 Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 30.05.2020 došlo v obci Selec osobným motorovým vozidlom žalovaného k nárazu do dopravného zariadenia - zrkadla a jeho nosného stĺpika, čím došlo k takému poškodeniu predmetného dopravného zariadenia, že bolo potrebné ho kompletne vymeniť. Žalobca zabezpečil výmenu poškodeného dopravného zariadenia za nové u dodávateľa - spoločnosti GETOS, s.r.o. Za dodávku a montáž dopravného zariadenia žalobca zaplatil dodávateľovi vyfakturovanú sumu vo výške 315,24 eur. Žalovaný nahlásil uvedenú poistnú udalosť svojmu poisťovateľovi - Union poisťovňa, a.s., ktorá z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného poskytla žalobcovi poistné plnenie vo výške 232,95 eur. Zvyšnú časť fakturovanej sumy vo výške 82,29 eur poisťovňa žalobcovi neuhradila z dôvodu uplatnenia amortizácie. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

9.2 Medzi stranami bolo sporné, či žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 82,29 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi žalobcom vynaloženými nákladmi na výmenu poškodeného dopravného zariadenia a prijatým poistným plnením od poisťovateľa žalovaného. Žalovaný v tomto smere namietal, že povinnosť nahradiť škodu prešla na jeho poisťovateľa - Union poisťovňa, a.s., a preto ak žalobca nebol spokojný s výškou nahradenej škody, mal sa obrátiť na poisťovňu.

9.3 Súd uvádza, že v prípade škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla má poškodený právo na plnenie proti škodcovi, ako aj proti jeho poisťovateľovi, avšak plnenie môže dostať len raz. Ide teda o situáciu, keď jeden subjekt (poškodený) má nárok na to isté plnenie voči dvom subjektom, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu. Škodca a poisťovňa zodpovedajú na základe rôznych právnych titulov. Nárok voči škodcovi je nárokom na náhradu škody, pričom zdrojom záväzku škodcu na náhradu škody je zodpovednosť za škodu ( , resp. ). Zdrojom záväzku poisťovateľa plniť z povinného zmluvného poistenia je poistná zmluva, pričom nárok na výplatu poistného plnenia uplatnený voči poisťovateľovi je originárnym nárokom na plnenie založeným osobitným právnym predpisom ( ). V predmetnej veci je nepochybné, že žalobca si podanou žalobou voči žalovanému uplatňuje nárok na náhradu škody, a to titulom zodpovednosti žalovaného za škodu podľa .

9.4 V danom prípade sa jedná o osobitný druh zodpovednosti, a to zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle . Táto zodpovednosť je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, teda bez zreteľa na zavinenie. Zodpovedným podľa tohto ustanovenia je prevádzateľ, ktorý má faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom, prípadne s jeho vodičom. Pre vznik objektívnej zodpovednosti prevádzateľa postačuje, že je škoda spôsobená motorovým vozidlom. Takejto zodpovednosti sa podľa ustanovenia prevádzateľ vozidla nemôže zbaviť, nakoľko v tomto prípade sa jedná o škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke vozidla a uvedené zákonné ustanovenie nepripúšťa ani možnosť liberácie, teda zbavenia sa zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla.

9.5 Medzi stranami bolo nesporné, že ku škode došlo pri prevádzke motorového vozidla žalovaného, a to tak, že osobným motorovým vozidlom žalovaného došlo k nárazu do dopravného zariadenia - zrkadla a jeho nosného stĺpika. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že na strane žalovaného sú splnené všetky zákonné predpoklady vzniku jeho zodpovednosti za spôsobenú škodu podľa . Žalovaný bol prevádzateľom motorového vozidla, v dôsledku prevádzky ktorého došlo k poškodeniu dopravného zariadenia - zrkadla a jeho nosného stĺpika. Zodpovednosť žalovaného za túto škodu je podľa uvedených zákonných ustanovení postavená na objektívnom princípe bez možnosti liberácie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že žalovaný je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, a teda je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní.

9.6 Súd neprihliadal na skutkové tvrdenia žalovaného uvedené na pojednávaní, že škodu spôsobila jeho manželka, ktorá použila motorové vozidlo bez jeho vedomia, a že s poukazom na § 430

žalobca nemá právo uplatňovať si spôsobenú škodu u neho v rámci objektívnej zodpovednosti. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Prostriedkami procesnej obrany sú aj skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení protistrany ( ), ktoré je strana, a teda aj žalovaný, povinný uplatniť včas. V danom prípade žalovaný v priebehu celého konania netvrdil, a ani nenamietal, že škodu spôsobila jeho manželka, ktorá mala použiť predmetné motorové vozidlo bez jeho vedomia. Žalovaný tieto dodatočné skutkové tvrdenia predniesol až na pojednávaní dňa 26.01.2022, teda po viac než jednom roku od podania žaloby. Súd konštatuje, že ide o rozhodujúce nové, dovtedy neprodukované, skutkové tvrdenia žalovaného. Súd preto dospel k záveru, že nie je možné na takto dodatočne produkovaný prostriedok procesnej obrany žalovaného (nové skutkové tvrdenia) prihliadnuť, z dôvodu potreby uplatnenia zásady sudcovskej koncentrácie konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení, keďže ich žalovaný mal a mohol uplatniť skôr, a teda ich uplatnenie nemožno považovať za včasné. Na otázku súdu, prečo žalovaný už skôr nepredniesol uvedené skutkové tvrdenia, žalovaný uviedol, že ich nepovažoval za dôležité. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalovaný mohol uvedené skutkové tvrdenia uviesť v priebehu celého konania, a teda mal možnosť takúto novú argumentáciu uplatniť v dostatočnom časovom predstihu pred pojednávaním tak, aby na ňu mohol vopred reagovať aj žalobca. Súd zároveň dodáva, že na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalovaný v priebehu celého konania, a ani na pojednávaní, nepredložil žiadne dôkazy. Žalovaný taktiež až na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s výškou škody, ktorú má nahradiť žalobcovi, pričom poukazoval na to, že poisťovňa pri určení výšky škody vychádzala z , t. j. z ceny v čase poškodenia, ktorú žalobca nepreukázal. Súd uvádza, že aj v prípade popretia skutkových tvrdení protistrany ako prostriedku procesnej obrany sa vyžaduje, aby toto popretie bolo zo strany žalovaného uplatnené včas. V danom prípade žalovaný v priebehu celého konania nepoprel výšku škody, a uviedol až na pojednávaní dňa 26.01.2022, že s výškou škody nesúhlasí. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že na takéto popretie skutkových tvrdení nemožno s poukazom na uplatnenie zásady sudcovskej koncentrácie konania prihliadať, keďže žalovaný mal a mohol poprieť skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom výšky škody skôr, a teda popretie skutkových tvrdení zo strany žalovaného nemožno považovať za uplatnené včas. Nevedomosť žalovaného o existencii v čase podania odporu a vyjadrenia žalovaného neospravedlňuje, keďže platí prezumpcia znalosti zákonov zverejnených v Zbierke zákonov ( ) a neznalosť zákona neospravedlňuje. Súd zároveň poukazuje na to, že o sudcovskej koncentrácii konania a o tom, aké sú jej následky bol žalovaný v konaní poučený osobitne

- vo výzve na vyjadrenie zo dňa 28.01.2021 (č.l. 35 spisu).

9.7 Za škodu možno považovať ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, pričom náhrada škody musí zohľadniť všetky prostriedky, ktoré musel poškodený vynaložiť. V zmysle citovaných zákonných ustanovení skutočnou škodou možno rozumieť zmenšenie existujúceho majetku poškodeného v porovnaní so stavom, aký bol pred spôsobením škody. V predmetnej veci možno za škodu považovať tie náklady, ktoré boli žalobcom nevyhnutne vynaložené na odstránenie následkov škody tak, aby bolo predmetné dopravné zariadenie v rovnakom stave, ako pred dopravnou nehodou. Ak teda žalobca ako poškodený vynaložil určitú finančnú čiastku na výmenu poškodeného dopravného zariadenia - zrkadla a jeho nosného stĺpika je zrejmé, že jeho majetková sféra sa v dôsledku tejto škodovej udalosti zmenšila. Z vynaložených nákladov vo výške 315,24 eur bola žalobcovi uhradená len časť, v podobe poistného plnenia prijatého od poisťovateľa žalovaného vo výške 232,95 eur. Toto poistné plnenie však nepokrylo náklady vynaložené žalobcom, čím na strane žalobcu možno konštatovať zmenšenie jeho majetkovej sféry, a teda vznik škody na strane žalobcu vo výške 82,29 eur.

9.8 Ako už bolo uvedené vyššie, v dôsledku škodovej udalosti žalobca vynaložil náklady na výmenu poškodeného dopravného zariadenia za nové. Výmena dopravného zariadenia, ktorú žalobca musel uskutočniť po dopravnej nehode, bola škodovou udalosťou žalobcovi vnútená. Ak je za škodu považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výšku všetkých nutných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetkového stavu, v danom prípade na výmenu dopravného zariadenia tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Pokiaľ pôvodný majetkový stav

nebolo možné obnoviť inak ako použitím nových dielov, výmena poškodeného dopravného zariadenia za nové bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti. Pri zohľadnení amortizácie by bola povinnosť úhrady nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu neodôvodnene prenášaná na samotného žalobcu a neprípustne by ho tým voči žalovanému ako škodcovi znevýhodňovala. Prijatie uvedenej argumentácie by zároveň bolo aj v rozpore so zásadou zakotvenou v , že poškodenému sa uhrádza celá škoda. V danom prípade správanie žalobcu ako poškodeného viedlo len k tomu, aby obnovil stav, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou, a pokiaľ v zmysle takéhoto správania a konania vznikli žalobcovi náklady na vykonanú výmenu poškodeného dopravného zariadenia v rovine škody, majetkového úbytku, má žalobca nárok na náhradu vzniknutej škody, k vynaloženiu ktorej bol donútený škodovou udalosťou. Súd mal za preukázané, že z vynaložených nákladov v sume 315,24 eur bola žalobcovi uhradená len časť vo výške 232,95 eur, pričom rozdiel vo výške 82,29 eur predstavuje vzniknutú škodu na strane žalobcu, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní.

9.9 Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu skutkovo a právne dôvodná. Žalobca preukázal, že na jeho strane vznikla škoda, predstavujúca rozdiel medzi žalobcom vynaloženými nákladmi na výmenu poškodeného dopravného zariadenia a prijatým poistným plnením, ako aj to, že za spôsobenú škodu zodpovedá žalovaný. Súd preto žalobe vyhovel a rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 82,29 eur.

10. Súd tiež rozhodol o žalobcom uplatnenom príslušenstve pohľadávky a uplatnený úrok z omeškania posúdil podľa v spojení s Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného dlhu do omeškania, pričom rozhodným dňom pre určenie výšky úroku z omeškania je prvý deň omeškania, ktorým bol deň nasledujúci po uplynutí 5-dňovej lehoty určenej vo výzve na úhradu pohľadávky (doručenej žalovanému dňa 19.08.2020), t. j. deň 25.08.2020. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v rozhodnej dobe určená pri omeškaní vo výške 0,00 %, ktorá sa zvyšuje o 5 percentuálnych bodov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom uplatnený úrok z omeškania je dôvodný, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania podľa uplatnenia vo výške 5 % ročne zo sumy 82,29 eur od 25.08.2020 do zaplatenia.

10.1 Lehotu na splnenie povinnosti, 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku, určil súd podľa . Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil.

11.1 Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11.2 Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s . Žalobca bol v konaní plne úspešný, keďže súd jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu, a preto súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Výhrada žalovaného vo vzťahu k trovám konania spočívajúca v tom, že právne služby právneho zástupcu žalobcu boli už vyplatené z podielových daní občanov obce Selec, je pre rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení bez právneho významu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).