Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/31/2017

Identifikačné číslo spisu: 9017200084 Dátum vydania rozhodnutia: 23.01.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Paluda Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:9017200084.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej veci proti obvinenému Z. Y. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí konanom 23. januára 2018 v Bratislave o dovolaní obvineného Z. Y. proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 14. januára 2016, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného Z. Y. sa odmieta.

Odôvodnenie

Okresný súd Trenčín (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 13. novembra 2015, sp. zn. , uznal obvineného Z. Y. vinným zo zločinov znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. a obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák., ktoré mal spáchať tak, že 30. marca 2015 v presne nezistenom čase vo večerných hodinách v bytovom dome na ulici B. v V. v byte č. XX násilím donútil poškodenú E. L., nar. XX. E. XXXX, bytom E. P. 2702/3, Trenčín, s ktorou intímne žije zhruba 7 rokov, k súloži a to takým spôsobom, že keď ležala na gauči pristúpil k nej, začal ju obchytkávať, pretočil ju na chrbát, začal ju päsťami udierať po celom tele, nadával jej do kuriev, strhol z nej nočnú košeľu, poškodená sa bránila, kričala aby prestal, kopala do neho, páchateľ ju priľahol, chytil jej ruky a vykonal na nej súlož, počas súlože náhle prestal, poškodenú stále jednou rukou násilím držal na gauči a druhou rukou jej strčil vibrátor dlhý cca 20 cm do konečníka a zároveň pokračoval v súloži, následkom čoho pocítila bolesť v oblasti konečníka a začala z konečníka krvácať na čo obvinený prestal, následne sa nad poškodenú postavil a vymočil sa na ňu, po tomto sa išla osprchovať a v čase okolo 00.00 hod. z 30. marca 2015 na 31. marca 2015 chcela odísť z bytu, avšak obvinený zamkol dvere, zaspal na gauči, kde poškodená si ľahla na zem a zaspala, keď sa zobudila chcela odísť z bytu, ale dvere boli zamknuté, opäť zaspala a v čase okolo 03.30 obvineného zobudila, ten jej otvoril dvere a odišla preč, čím jej bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm. h), m) a § 38 ods. 4 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a osem

mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obvinený napadol uvedený rozsudok okresného súdu odvolaním, na ktorého podklade Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom zo 14. januára 2016, sp. zn. , podľa zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a rozhodujúc podľa bez zmeny skutkového stavu uznal obvineného Z. Y. vinným zo zločinov znásilnenia podľa Tr. zák. a sexuálneho násilia podľa Tr. zák. a z prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa Tr. zák. a uložil mu podľa Tr. zák., Tr. zák. s prihliadnutím na , a Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a osem mesiacov, na výkon ktorého ho podľa Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa zamietol odvolanie prokurátora.

Proti rozsudku krajského súdu, ktorý bol obvinenému doručený 16. februára 2016 a jeho obhajkyni 11. februára 206, podal obvinený prostredníctvom ustanovenej obhajkyne 2. februára 2017 dovolanie a to z dôvodov uvedených v a

V odôvodnení tohto mimoriadneho opravného prostriedku obvinený poukazujúc najmä na výpovede poškodenej E. L. namieta, že orgány činné v trestnom konaní v celom trestnom konaní verili iba poškodenej, ktorá je alkoholičkou a trpí epilepsiou, pričom súd sa nezaoberal dôveryhodnosťou jej výpovedí a to za situácie, že jeho vina je preukázaná výlučne jej výpoveďami. V tejto súvislosti súdu prvého stupňa tiež vytýka, že nevyhovel jeho požiadavke, aby poškodená bola vypočutá v jeho prítomnosti a odmietol tiež konfrontáciu medzi nimi. Preto je presvedčený, že napadnutými rozhodnutiami boli zásadným spôsobom porušené jeho práva na obhajobu, pričom opäť zdôraznil, že orgány činné v trestnom konaní vyhodnocovali dôkazy jednostranne iba v prospech poškodenej. Považuje preto za dôvodné, aby ho súd podľa spod obžaloby oslobodil.

Pre úplnosť treba uviesť, že podaniu dovolania prostredníctvom obhajkyne predchádzala žiadosť obvineného o jej ustanovenie z 18. júla 2016, v ktorej obvinený priamo uvádza námietky, ktoré podradil pod dôvody dovolania podľa , a a ktorými pomerne obšírne spochybňuje hodnovernosť poškodenej, polemizuje so skutkovými závermi súdov prvého a druhého stupňa a namieta, že výsluch poškodenej bol vykonaný v jeho neprítomnosti. Na uplatnení všetkých týchto dovolacích dôvodov pritom zotrval obvinený aj v podaniach, ktoré po podaní dovolania doručil súdom jednotlivých stupňov.

Prokurátor príslušnej okresnej prokuratúry v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného rekapituluje dôvody napadnutého rozsudku krajského súdu s tým, že podľa jeho názoru vykonali súdy všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotili jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a dospeli k správnym skutkovým i právnym záverom. Navrhol preto, aby dovolací súd podľa dovolanie obvineného zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) posúdil vec najprv v zmysle a zistil, že dovolanie bolo podané obvineným ako oprávnenou osobou podľa , prostredníctvom obhajcu ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné [ ], v zákonnej lehote uvedenej v , potom ako dovolateľ využil svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté ( ), s obsahovými náležitosťami podľa a s uvedením dôvodu dovolania podľa odseku 2 tohto ustanovenia.

Dovolací súd ale zároveň zistil, že obvineným uplatnené dôvody dovolania podľa , , , nie sú v posudzovanej veci zjavne splnené.

Úvodom je potrebné k veci najprv vo všeobecnej rovine uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný

prostriedok neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je totiž na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplniť alebo meniť len odvolací súd. Dovolací súd tak nemôže na podklade dovolania obvineného posudzovať úplnosť skutkových zistení a ani nemôže bez ďalšieho sám prehodnocovať vykonané dôkazy. Výslovne to vyplýva zo znenia ustanovenia veta za bodkočiarkou , podľa ktorého správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže dovolací súd skúmať a meniť. Preto dovolacie námietky obvineného spochybňujúce správnosť skutkových zistení alebo vyjadrujúce nesúhlas s tým, ako súdy prvého a druhého stupňa hodnotili vykonané dôkazy, nemôžu zakladať žiaden dovolací dôvod uvedený v

Zároveň treba uviesť, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle , sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ), a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa [rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. 120/2012]. Povedané inými slovami, pri zisťovaní dôvodov dovolania dovolacím súdom je rozhodujúca ich vecná špecifikácia dovolateľom a nie ich označenie podľa

V kontexte uvedeného najvyšší súd k posudzovanej veci uvádza, že z vyššie zrekapitulovaných dôvodov dovolania, tak ako ich vecne vymedzil obvinený či už priamo alebo prostredníctvom obhajkyne, s výnimkou námietky, že poškodená bola na hlavnom pojednávaní vypočutá v jeho neprítomnosti, vyplýva, že nimi v skutočnosti spochybňuje hodnotenie vykonaných dôkazov, keď v podstate tvrdí, že súdy oboch stupňov opreli svoje rozhodnutia iba o výpoveď poškodenej, ktorú hodnotili jednostranne v jeho neprospech. Ide tak zjavne o skutkové námietky, ktorými sa obvinený snaží dosiahnuť revíziu skutkových zistení a ktoré vecne nezodpovedajú ním použitým ale ani iným dovolacím dôvodom uvedeným v Námietky skutkovej povahy sú totiž uplatniteľné len v rámci dovolacieho dôvodu podľa , ktorý je oprávnený použiť iba minister spravodlivosti. Dovolací súd sa preto takýmito skutkovými námietkami obvineného nemohol zaoberať (primerane napr. rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 14/2015).

Pokiaľ ide o námietku dovolateľa, že poškodená bola vypočutá na hlavnom pojednávaní v jeho neprítomnosti, ktorá by v prípade jej preukázania mohla zakladať dôvod dovolania podľa , najvyšší súd v prvom rade uvádza, že v prípade obetí sexuálnych trestných činov, ktoré vnímajú trestné konanie často ako utrpenie, najmä ak sú nedobrovoľne konfrontované s obvinenými, sa pri posudzovaní otázky, či v takomto konaní bolo zachované právo obvineného na spravodlivý súdny proces, súčasťou ktorého je aj právo na obhajobu, musí vziať do úvahy aj právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života obete, garantované Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto aj Európsky súd pre ľudské práva uznáva, že v trestnom konaní vo veciach sexuálnych trestných činov môžu byť uskutočnené isté opatrenia s cieľom ochrany obete za predpokladu, že takéto opatrenia možno zosúladiť s riadnym a účinným výkonom práv obvineného.

V tomto smere považuje dovolací súd za podstatné, že hoci poškodená E. L. bola na hlavnom pojednávaní vypočutá v neprítomnosti obvineného, jej výsluch bol vykonaný za účasti jeho obhajkyne, ktorá mala možnosť klásť jej otázky, čo aj využila. Z pohľadu práva obvineného na obhajobu je významný tiež to, že bezprostredne po vypočutí poškodenej bol obvinený nielen oboznámený s jej výpoveďou, ale aj on mal možnosť položiť jej prostredníctvom predsedu senátu otázky, čo tiež urobil, a v neposlednom rade sa ihneď po jej výsluchu na hlavnom pojednávaní mohol vyjadriť k celej jej výpovedi a tak ju spochybniť. Neuniklo pritom pozornosti dovolacieho súdu, že rozhodnutie o žiadosti poškodenej, aby bol jej výsluch pred okresným súdom vykonaný v neprítomnosti obvineného, ponechali procesné strany bez akýchkoľvek námietok na rozhodnutie predsedu senátu. V posudzovanej veci tak nedošlo k žiadnemu porušeniu práva obvineného na obhajobu a už vôbec nie k zásadnému, ako vyžaduje ustanovenie Ani tento dovolací dôvod tak nie je v danej veci zjavne splnený.

Tieto dôvody viedli najvyšší súd k tomu, že dovolanie obvineného Z. Y. podľa na neverejnom zasadnutí odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.