Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/5/2017

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Identifikačné číslo spisu: 8015200565 Dátum vydania rozhodnutia: 31.01.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Milučký Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8015200565.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a členov senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu: J.. Q. K., bytom M. č. XX, zastúpeného Mgr. Luciou Lorenčíkovou, advokátkou, so sídlom Murgašova 86/1, Poprad, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1010604/1/136229/2015 z 27. marca 2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -36 z 26. februára 2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -36 z 26. februára 2016 p o t v r d z u j e .

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

I.

Konanie na prvostupňovom správnom súde

Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. -36 z 26. februára 2016 podľa (ďalej len „“) ako nedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. 1010604/1/136229/2015 z 27. marca 2015, ktorým žalovaný podľa o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej len „“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1010601/1/11183/2015 z 12. januára 2015.

Prvostupňovým rozhodnutím generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1010601/1/11183/2015 z 12. januára 2015 bol žalobca podľa a veta prvá a zaradený do neplatenej zálohy dňom 21. januára 2015 a súčasne bol žalobca podľa veta druhá

odvolaný dňom 20. januára 2015 z doterajšej funkcie B. z dôvodu, že bol dňa 15. novembra 2014 zvolený za starostu obce M., čo je volená platená funkcia v orgánoch územnej samosprávy [ ], a to aj napriek skutočnosti, že uznesením z ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva obce M. č. 21/2014 z 15. decembra 2014 bolo žalobcovi v zmysle o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest (ďalej len „“) po jeho predchádzajúcom súhlase schválené zníženie jeho platu starostu z 1,49- násobku na 0-násobok do odvolania.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že funkcia starostu obce je vzhľadom na volená platená funkcia v orgánoch územnej samosprávy a na uvedenej skutočnosti nič nemení ani ustanovenie citovaného zákona, na základe ktorého môže byť plat starostu obce po jeho predchádzajúcom súhlase znížený na nulu.

Pokiaľ žalobca poukazoval na výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva a jeho odmeňovanie, bol krajský súd toho názoru, že s poukazom na § 25 ods. 8 zákona o obecnom zriadení je funkcia poslanca obecného zastupiteľstva zásadne vykonávaná bez prerušenia pracovného alebo obdobného pomeru, pričom za jej výkon môže obec poskytnúť odmenu. Poslancovi, ktorý je na výkon funkcie zástupcu starostu dlhodobo uvoľnený zo zamestnania patrí namiesto mzdy alebo inej odmeny v zamestnaní primeraný plat od obce (§ 28 ods. 8 zákona o obecnom zriadení). V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že čo sa týka poslanca obecného zastupiteľstva a starostu obce ide o dve funkcie, ktoré sú odlišné jednak postavením a jednak aj odmeňovaním.

Z ustanovení zákona o obecnom zriadení, ako aj z príslušných ustanovení podľa krajského súdu vyplýva, že odmena poslancovi obecného zastupiteľstva patrí popri plate od zamestnávateľa.

Plat namiesto mzdy alebo inej odmeny patrí iba poslancovi obecného zastupiteľstva, ktorý je na výkon funkcie zástupcu starostu dlhodobo plne uvoľnený zo zamestnania. Zákon o obecnom zriadení teda podľa krajského súdu rozlišuje medzi platom a odmenou.

Odmena nie je podľa krajského súdu právne nárokovateľná a nemá ani charakter zárobku. Naopak, plat starostu obce je podľa krajského súdu právne nárokovateľný a má charakter zárobku, z ktorého dôvodu ide v prípade funkcie starostu obce bezpochyby o funkciu platenú.

Krajský súd poukázal na , podľa ktorého colník nesmie sprostredkúvať obchodný styk so štátom, obcou alebo vyšším územným celkom. Pokiaľ by teda žalobca vykonával funkciu colníka podľa zaradenia, aké mu prislúchalo, bolo by podľa krajského súdu porušované citované ustanovenie . Aj z ustanovenia o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) podľa krajského súdu vyplýva, že funkcia starostu obce je nezlučiteľná s výkonom štátnej služby.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

II.

Odvolanie žalobcu, vyjadrenie žalovaného

V lehote ustanovenej zákonom ( , veta prvá ) podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie žalobca, namietajúc, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci [ ].

V odvolaní žalobca uviedol, že ustanovenie v spojení s je potrebné vykladať tak, že právne následky v nich predpokladané nastanú iba vtedy, ak colník začne vykonávať takú činnosť, za ktorú bude aj reálne poberať akýkoľvek peňažný príjem. Pokiaľ colník síce vykonáva volenú funkciu v orgánoch územnej samosprávy, ale táto je vykonávaná bez peňažného protiplnenia, nie je podľa žalobcu dôvod na prerušenie výkonu funkcie colníka a jeho zaradenie do neplatenej zálohy. Podľa názoru žalobcu nie je podstatná tá okolnosť, akým spôsobom sa daná funkcia neplatenou stala, podstatným je len fakt, že starosta obce žiadny príjem reálne nepoberá. Na uvedenom podľa názoru žalobcu nič nemenia ani príslušné ustanovenia , podľa ktorých starostovi obce prináleží plat. Žalobca ďalej uviedol, že zákon síce na tomto mieste konštatuje, že starosta obce má na plat nárok, ale zároveň rovnaký zákon konštatuje, že túto funkciu možno vykonávať aj bezodplatne ( ), kedy podľa žalobcu možno hovoriť, že táto funkcia je neplatená.

Žalobca poukázal na to, že každý colník je v zmysle povinný okrem oznámenia akýchkoľvek podstatných skutočností, ktoré by mali vplyv na výkon jeho funkcie, podávať aj majetkové priznania v ročnom intervale. V prípade, ak by služobný úrad zistil, že žalobca začal poberať plat ako starosta obce, vtedy by podľa žalobcu prichádzalo do úvahy jeho zaradenie do neplatenej zálohy.

Rovnako žalobca nevidí pri zotrvaní v štátnej službe colníka a v súčasnom výkone funkcie starostu obce porušenie . Pri aplikácii definície sprostredkovateľskej činnosti podľa na je podľa žalobcu zrejmé, že jeho účelom je zamedziť tomu, aby colník ako sprostredkovateľ napomáhal tretím osobám vyvíjať podnikateľské aktivity so štátom, obcou alebo vyšším územným celkom, čo môže podľa žalobcu za určitých okolností spôsobiť potencionálny konflikt so zákonnými povinnosťami colníka.

Podľa žalobcu by však rovnako taký konflikt nastal aj v prípade, ak by tieto činnosti (sprostredkovateľské aktivity pre osoby zo súkromného sektora) vykonával starosta obce. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že funkcia starostu obce je v zmysle (obdobne zákona o obecnom zriadení) funkciou verejnou.

Starosta obce podľa zákona o obecnom zriadení skladá sľub, v ktorom sľubuje na svoju česť a svedomie, že bude riadne plniť svoje povinnosti, ochraňovať záujmy obce a Slovenskej republiky a že bude pri výkone svojej funkcie starostu uplatňovať , ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Funkcia starostu obce, obdobne ako funkcia colníka, je funkciou regulovanou zákonom, pričom zákonné limity sú podľa žalobcu tak v prípade starostu obce, ako aj v prípade colníka obdobné a vzájomne sa nevylučujú.

Ak by však mal starosta obce naplniť hypotézu uvedenú v tak, ako to uvádza žalovaný, musel by podľa žalobcu v mene tretej osoby a na jej účet napomáhať jej obchodným aktivitám so štátom, obcou alebo vyšším územným celkom, čo je podľa žalobcu nielen v rozpore s funkciou colníka, ale s poukazom na vyššie uvedené aj v príkrom rozpore s postavením a funkciou starostu obce.

Tým, že starosta obce je v prípade akýchkoľvek právnych úkonov v mene obce striktne viazaný zákonmi resp. ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je podľa žalobcu možné, aby sa táto funkcia dostala do vzájomného konfliktu s výkonom funkcie colníka tak, aby to bolo na ujmu záujmom, ktoré má colník pri výkone svojej funkcie chrániť.

V závere žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením veci krajským súdom a z uvedeného dôvodu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

III.

Konanie na Najvyššom súde SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s veta prvá ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania ( v spojení s veta prvá ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (, ).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti ( ).

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1010604/1/136229/2015 z 27. marca 2015, ktorým žalovaný podľa zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1010601/1/11183/2015 z 12. januára 2015, ktorým bol žalobca zaradený podľa a veta prvá a do neplatenej zálohy dňom 21. januára 2015 a súčasne bol žalobca podľa veta druhá odvolaný dňom 20. januára 2015 z doterajšej funkcie B..

Ako dôvod správne orgány uviedli, že žalobca bol dňa 15. novembra 2014 zvolený za starostu obce M., čo je volená platená funkcia v orgánoch územnej samosprávy [ ], a to aj napriek skutočnosti, že uznesením z ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva obce M. č. 21/2014 z 15. decembra 2014 bolo žalobcovi v zmysle po jeho predchádzajúcom súhlase schválené zníženie jeho platu starostu z 1,49-násobku na 0-násobok do odvolania.

IV.

Právna úprava, právne názory odvolacieho súdu

Podľa , , , a colník, ktorý nemôže vykonávať doterajšiu a ani inú funkciu z dôvodov uvedených v až 41, sa zaradí do zálohy. Zaradenie do zálohy je organizačné opatrenie vzťahujúce sa na colníkov, ktorí z dôvodov uvedených v až 41 nemôžu dočasne vykonávať doterajšiu funkciu ani inú funkciu. Ustanovujú sa tieto zálohy: a) činná záloha, b) záloha pre prechodne nezaradených colníkov,

c) neplatená záloha.

Colník sa zaradí do zálohy na nevyhnutne potrebný čas, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri zaradení do zálohy sa colník odvolá z doterajšej funkcie dňom, ktorý predchádza dňu jeho zaradenia do zálohy. Ak pominú dôvody, pre ktoré bol colník zaradený do zálohy, ustanoví sa alebo vymenuje do funkcie v súlade s § 33 ods. 1 alebo § 143 ods. 8.

Podľa do neplatenej zálohy sa zaraďujú colníci, ktorým bol prerušený výkon funkcie podľa ods. 2 alebo ods. 3.

Podľa výkon funkcie colníka sa prerušuje na čas výkonu volenej platenej funkcie v orgánoch územnej samosprávy.

Podľa ust. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov „Funkcia nezlučiteľná s vykonávaním štátnej služby je funkcia poslanca Európskeho parlamentu, poslanca národnej rady, prezidenta, člena vlády, predsedu najvyššieho kontrolného úradu, podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu, sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska, starostu, primátora, predsedu vyššieho územného celku, poslanca obecného zastupiteľstva dlhodobo uvoľneného na výkon funkcie, poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku dlhodobo uvoľneného na výkon funkcie.“

Podľa veta prvá občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa č. 64 základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok.

Podľa , ods. 3 veta prvá orgánmi obce sú a) obecné zastupiteľstvo, b) starosta obce. Starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie.

Podľa § 10 ods. 1 zákona o obecnom zriadení orgánmi obce sú a) obecné zastupiteľstvo, b) starosta obce

Podľa § 13 ods. 1 zákona o obecnom zriadení predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon ( o voľbách do orgánov samosprávy obcí).

Podľa o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest tento zákon upravuje právne postavenie starostov obcí a primátorov miest (ďalej len „“), ustanovuje minimálnu výšku mesačného platu starostov zodpovedajúcu počtu obyvateľov obce alebo mesta, ktorí majú na ich území trvalý pobyt, a ďalšie náležitosti súvisiace s výkonom funkcie.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 citovaného zákona starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1 alebo násobku podľa § 4 ods. 7. Plat sa zaokrúhľuje na celé euro nahor. Plat podľa odseku 1 patrí starostovi odo dňa zloženia predpísaného sľubu.

Podľa

obecné zastupiteľstvo v obci s počtom obyvateľov do 500 môže kedykoľvek, so súhlasom , znížiť 1,49-násobok platu až na 0-násobok počas jeho funkčného obdobia.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajskému súdu, k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, odvolací súd s prihliadnutím na v spojitosti s konštatuje, že napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil, lebo je vo výroku vecne správny, a to z nasledovných dôvodov:

V nadväznosti na uplatňovanie práva občanov zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo obsahuje inštitút neplatenej zálohy [ ].

Zaradenie do neplatenej zálohy je organizačné opatrenie, ktoré umožňuje zachovať štátnu službu colníkov, ktorí z dôvodov uvedených nemôžu dočasne vykonávať doterajšiu funkciu ani inú funkciu ( ).

Zo vyplýva, že zaradenie do zálohy je organizačné opatrenie, ktoré má dočasný charakter, a teda colník sa zaradí do zálohy na nevyhnutne potrebný čas, ak neustanovuje inak ( veta prvá ). Pri zaradení do zálohy sa colník zároveň odvolá z doterajšej funkcie dňom, ktorý predchádza dňu jeho zaradenia do zálohy ( veta druhá ). Ak pominú dôvody, pre ktoré bol colník zaradený do zálohy, ustanoví sa alebo vymenuje do funkcie v súlade s alebo ( ).

Ustanovenie až c) taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré sa colníci zaraďujú do neplatenej zálohy. V zmysle sa do neplatenej zálohy zaraďujú colníci, ktorým bol prerušený výkon funkcie podľa odseku 2 alebo odseku 3.

Ustanovenie až s) taxatívne vymenúva funkcie, na čas výkonu ktorých sa výkon funkcie colníka prerušuje priamo zo zákona. V zmysle výkon funkcie colníka sa prerušuje na čas výkonu volenej platenej funkcie v orgánoch územnej samosprávy.

Právne postavenie starostov obcí a minimálnu výšku ich mesačného platu upravuje ( ).

V zmysle a patrí starostovi obce odo dňa zloženia predpísaného sľubu plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa alebo násobku podľa .

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že funkcia obce je volenou platenou funkciou v orgáne územnej samosprávy.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že keďže bol žalobca dňa 15. novembra 2014 zvolený za obce M., došlo priamo zo zákona [ ] k prerušeniu výkonu jeho funkcie colníka, čo zároveň založilo dôvod na zaradenie žalobcu do neplatenej zálohy v zmysle v spojení s a na odvolanie žalobcu z doterajšej funkcie B. dňom, ktorý predchádza dňu jeho zaradenia do zálohy v zmysle .

Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcu, že mu ako starostovi obce M. bolo v zmysle , po jeho predchádzajúcom súhlase, schválené zníženie platu z 1,49-násobku na 0-násobok do odvolania, a preto v jeho prípade nejde o výkon platenej funkcie, z ktorého dôvodu ho nemožno preložiť do neplatenej zálohy a odvolať z doterajšej funkcie.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v zmysle veta prvá patrí starostovi obce plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa alebo násobku podľa . V zmysle citovaného zákona môže obecné zastupiteľstvo v obci s počtom obyvateľov do 500 kedykoľvek, so súhlasom , znížiť 1,49- násobok platu až na 0-násobok počas jeho funkčného obdobia.

Z formulácie teda vyplýva, že funkcia obce je platenou funkciou aj vtedy, ak starostovi obce patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa , teda aj 0-násobku.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že v prípade, ak je starostovi obce v zmysle po jeho predchádzajúcom súhlase znížený plat na 0-násobok, nemožno túto skutočnosť vykladať v tom zmysle, že funkcia obce je v takomto prípade funkciou neplatenou.

K otázke nezlučiteľnosti výkonu štátnej služby colníka a výkonu funkcie obce odvolací súd v závere poukazuje na to, že už zo samotného zmyslu a účelu inštitútu neplatenej zálohy a s ňou súvisiace odvolanie z doterajšej funkcie colníka, ako aj zmyslu a účelu inštitútu prerušenia výkonu funkcie colníka priamo zo zákona na čas výkonu funkcie obce, ktorá je, ako už bolo vyššie uvedené, volenou platenou funkciou v orgánoch územnej samosprávy, možno vyvodiť, že vykonávanie štátnej služby colníka je nezlučiteľné s výkonom funkcie obce.

Odvolací súd s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu vznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -36 z 26. februára 2016 ako vecne správny podľa ja ods. 3 veta druhá a potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle v spojení s za použitia veta prvá tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a žalovaný na náhradu trov konania nemá v správnom súdnictve nárok.

Podľa (ďalej len „“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa odvolacie konania podľa piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.