Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/4/2018

Identifikačné číslo spisu: 9018200008 Dátum vydania rozhodnutia: 31. januára 2018 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Šišková Funkcia: ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:9018200008.2

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Šiškovej a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci obžalovaného Ing. N. K., pre pokračovací trestný čin podvodu podľa , v znení účinnom do 31. decembra 2005, na neverejnom zasadnutí 31. januára 2018 v Bratislave, o sťažnosti obžalovaného Ing. N. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. , z 11. januára 2018, takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť obžalovaného Ing. N. K. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave uznesením, sp. zn. , z 11. januára 2018 rozhodol tak, že podľa č. predsedníčka senátu JUDr. Magdaléna Blažová nie je vylúčená z vykonávania úkonov v trestnej veci obžalovaného Ing. N. K., vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. (č. l. 187).Proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obžalovaný Ing. N. K. sťažnosť a navrhol, aby nadriadený súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že predsedníčku senátu JUDr. Magdalénu Blažovú vylúči z vykonávania úkonov v trestnej veci obžalovaného Ing. N. K., vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. . V dôvodoch podanej sťažnosti uviedol, že rozvrhom práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2017 je v súdnom oddelení 16T určené zloženie senátu JUDr. Magdaléna Blažová - predsedníčka senátu, JUDr. Iveta Zelenayová ako členka senátu a JUDr. Richard Molnár ako člen senátu.Uviedol, že JUDr. Iveta Zelenayová rozhodovala v trestnej veci obžalovaného Ing. N. K. v konaní o povolenie obnovy konania vedenom pod sp. zn. a na základe opatrenia predsedu Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2017 bol 3. apríla 2017 určený JUDr. Peter Štift ako nový člen senátu, keďže v súlade s odôvodnením opatrenia podľa článku VIII. bodu 6 rozvrhu práce s poukazom na bola JUDr. Iveta Zelenayová vylúčená z rozhodovania vo veci samej, nakoľko sa zúčastnila rozhodovania o mimoriadnom opravnom prostriedku v tej istej veci obžalovaného. V tejto súvislosti uviedol, že v konaní vedenom pod sp. zn. však dňa 19. októbra 2011 v senáte spoločne s predsedníčkou senátu JUDr. Ivetou Zelenayovou rozhodoval aj sudca JUDr. Richard Molnár. Podľa názoru obžalovaného mal byť ex lege vylúčený z rozhodovania vo veci samej aj JUDr. Richard Molnár. Obžalovaný namietol, že do množiny sudcov, spomedzi ktorých bol na základe opatrenia predsedu Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2017 určený tretí člen senátu, nebola na

základe chybného podkladu zaradená sudkyňa JUDr. Danica Veselovská, ktorá sa nikdy nezúčastnila rozhodovania v konaní o povolenie obnovy konania vedenom pod sp. zn. . V odôvodnení tohto opatrenia sa uvádza nesprávne zloženie senátu 1Ntok JUDr. Iveta Zelenayová, JUDr. Kamil Ivánek a JUDr. Danica Veselovská, keďže v takomto zložení senát v konaní o povolenie obnovy konania nikdy nerozhodoval. Podľa názoru obžalovaného Ing. N. K. senát, ktorý rozhoduje v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , rozhoduje v nezákonnom zložení, čím bolo porušené základné právo obžalovaného na súdnu ochranu podľa článku 46 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Obžalovaný ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu, že v spise absentuje vyjadrenie JUDr. Magdalény Blažovej, na základe ktorého mal senát o námietke rozhodovať. Rozhodnutie je nepreskúmateľné aj z dôvodu absencie presvedčivého vysporiadania sa s námietkou obžalovaného o tom, že číslovanie spisu je v rozpore s ustanovením vyhlášky MS SR č. Obžalovaný namietal aj tú skutočnosť, že pri preštudovaní spisu dňa 15. januára 2018 v spise nebol založený úradný záznam o nazretí do spisu dňa 13. decembra 2017, v dôsledku čoho je zmarená možnosť obžalovaného preukázať jeho tvrdenie, že dňa 13. decembra 2017 obžalovanému nebol predložený spisový prehľad spisu . Tento úradný záznam o nazretí do spisu bol v prítomnosti obžalovaného aj dňa 13. decembra 2017 vyhotovený, avšak v spise sa nenachádza. Najvyšší súd Slovenskej republiky po predložení predmetnej trestnej veci Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 25. januára 2018 na rozhodnutie o vyššie uvedenej sťažnosti obžalovaného Ing. N. K. rozhodujúc v súlade s ustanovením a prvá veta pred bodkočiarkou zistil, že sťažnosť obžalovaného je prípustná ( ), bola podaná oprávnenou osobou ( ), v zákonom stanovenej lehote a na mieste v súlade s ustanovením , a preto preskúmal v zmysle , správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému obžalovaný podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť obžalovaného Ing. N. K. nie je dôvodná. Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní. Podľa o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa .Účelom citovaného ustanovenia je zaistiť, aby sa na rozhodovaní nepodieľal ten sudca, ktorý má k prejednávanej veci alebo k vyššie vymedzenému okruhu osôb taký vzťah, ktorý môže objektívne vzbudiť pochybnosť o jeho spôsobilosti rozhodnúť nestranne. Nestrannosťou treba rozumieť absenciu predsudkov alebo predpojatosti. Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, čo znamená, že je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu prezumuje až do predloženia dôkazu o opaku (Piersach v. Belgicko - rozsudok ESĽP z 1. októbra 1982). Objektívna nestrannosť sa posudzuje podľa vonkajších objektívnych skutočností. Platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán. Objektívne hľadisko je založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu. Spravodlivosť nielenže má byť vykonaná, ona sa musí aj javiť, že je vykonaná (Delcourt v. Belgicko - rozsudok ESĽP zo 17. januára 1970, Saraiva de Carvalho v. Portugalsko - rozsudok ESĽP z roku 1994). Dôvody možného vzniku pochybností sú vo vyššie citovanom ustanovení taxatívne vymenované. Spočívajú v okolnostiach, ktoré charakterizujú pomer úradnej osoby k prejednávanej veci alebo pomer úradnej osoby k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich splnomocnencom a obhajcom. Obžalovaný však žiadnu takúto skutočnosť konkrétne nenamietal.Obžalovaný v podanej sťažnosti poukazoval výlučne len na

procesný postup krajského súdu, ktorá okolnosť však nie je spôsobilá spochybniť nezaujatosť zákonnej sudkyne JUDr. Magdalény Blažovej. Naviac je nevyhnutné uviesť, že pokiaľ podľa obžalovaný namietal procesný postup súdu, o takejto námietke súd ani nekoná (napríklad námietka obžalovaného voči postupu pri číslovaní listov spisu a pod.). Nebolo sa možné stotožniť ani s námietkou obžalovaného, že v spise absentuje vyjadrenie predsedníčky senátu k vznesenej námietke zaujatosti a to práve z dôvodu, že práve napadnuté rozhodnutie krajského súdu je takýmto “vyjadrením“ predsedníčky senátu k vznesenej námietke zaujatosti vydaného vo forme rozhodnutia vyhláseného v senáte, ktorého bola predsedníčkou. Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že v spise absentuje úradný záznam o nazretí obžalovaného do spisu dňa 13. decembra 2017 v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , táto nemá vzťah k vznesenej námietke zaujatosti. Napriek tomu je však potrebné v tejto súvislosti uviesť, že obžalovaný bol skutočne nazrieť do spisu dňa 13. decembra 2017, avšak v konaní vedenom pod sp. zn. a nie v konaní vedenom pod sp. zn. ako sa mylne domnieva, čo preukazuje úradný záznam založený v spise. Okolnosť, že sa obžalovaný domnieva, že sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo vyhlásené v nezákonnom zložením senátu, je s poukazom na irelevantná. Ak by aj podľa tvrdenia obžalovaného mal byť v trestnej veci obžalovaného Ing. N. K., vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , vylúčený JUDr. Richard Molnár, uvedené by nemalo akýkoľvek vzťah k predsedníčke senátu JUDr. Magdaléne Blažovej a nezakladalo by automaticky dôvod, pre ktorý by bol možno spochybniť objektívnosť a nestrannosť predsedníčky senátu (porovnaj pre dovolacie konanie, pre odvolacie konanie). Nad rámec uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že v konaní o povolenie obnovy konania s poukazom na článok VIII. bod 6 rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave pre rok 2017 rozhodoval senát v zložení JUDr. Iveta Zelenayová, JUDr. Kamil Ivánek, JUDr. Ľudmila Králiková, teda úplne v inom zložení senátu ako v prebiehajúcom konaní vo veci samej. Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.