Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40OdK-19-2022.pdf
PDF · 75.94 KB
Case nature
Area
Subarea
40OdK/19/2022
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa - dlžníka B. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. čsl. armády XX/XX, XXX XX G. M. nad Z., zast. Centrum právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, IČO 30 798 841 - Kancelária CPP v Trenčíne so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, o návrhu na vyhlásenie konkurzu takto
rozhodol:
I. Konanie sa z a s t a v u j e.
II. Navrhovateľovi - dlžníkovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a
odôvodnenie:
1. Dňa 17.1.2019 bol súdu doručený návrh navrhovateľa B. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. čsl. armády XX/XX, XXX XX G. M. nad Z. na vyhlásenie konkurzu podľa štvrtej časti zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR).
2. Z príloh predložených spolu s návrhom, konkrétne zo životopisu dlžníka a opisu jeho aktuálnej životnej situácie vyplýva, že dlžník pracuje v celý život v Y., obaja veritelia dlžníka sú z Y. a dlžník nemá na A. ani jedného veriteľa.
3. Podľa § 171c ods. 1,2 ZKR ak má súd pochybnosti, či dlžník má na území A. republiky centrum hlavných záujmov, kedykoľvek počas konania vypočuje dlžníka, najmä ak ide o cudzieho štátneho príslušníka. Ak súd zistí, že dlžník nemá na území A. republiky centrum hlavných záujmov, konanie zastaví. Voči tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.
4. Podľa § 167 ods. 2 písm. f) ZKR návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa § 127 Civilného sporového poriadku návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci vedenie exekučného konania alebo obdobného vykonávacieho konania podľa § 166 ods. 3.
5. Podľa § 166 ods. 3 ZKR dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie; ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok. 6. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 (ďalej len Nariadenie) právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len "hlavné insolvenčné konanie"). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. V prípade spoločnosti alebo právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len
vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. V prípade samostatne zárobkovo činnej osoby sa za centrum hlavných záujmov považuje hlavné miesto jej podnikania, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa hlavné miesto podnikania fyzickej osoby neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. V prípade akejkoľvek inej fyzickej osoby sa predpokladá, že centrom hlavných záujmov je miesto jej obvyklého pobytu, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa miesto obvyklého pobytu neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia šiestich mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. 7. Podľa bodu (27) Nariadenia pred začatím insolvenčného konania by mal príslušný súd bez návrhu preskúmať, či sa centrum hlavných záujmov dlžníka alebo podnik dlžníka skutočne nachádza v jeho obvode.
8. Podľa bodu (28) Nariadenia pri určovaní, či je centrum hlavných záujmov dlžníka zistiteľné tretími stranami, by sa mali osobitne brať do úvahy veritelia a ich chápanie toho, kde dlžník vykonáva správu svojich záujmov. To si môže v prípade zmeny centra hlavných záujmov vyžadovať včasné informovanie veriteľov o novom mieste, z ktorého dlžník vykonáva svoju činnosť, napríklad upozornením na zmenu adresy v obchodnej korešpondencií alebo zverejnením tohto nového miesta prostredníctvom iných vhodných prostriedkov.
9. Podľa bodu (30) Nariadenia preto by domnienky, že centrom hlavných záujmov je registrované sídlo, hlavné miesto podnikania a miesto obvyklého pobytu, mali byť vyvrátiteľné, a príslušný súd členského štátu by mal starostlivo posúdiť, či sa centrum hlavných záujmov dlžníka skutočne nachádza v danom členskom štáte. V prípade spoločnosti by túto domnienku malo byť možné vyvrátiť, pokiaľ sa ústredie spoločnosti nachádza v inom členskom štáte ako jej registrované sídlo a pokiaľ z komplexného posúdenia všetkých relevantných okolností vyplýva, a to spôsobom zistiteľným tretími stranami, že skutočné centrum vedenia a kontroly uvedenej spoločnosti, ako aj správy jej záujmov sa nachádza v tomto inom členskom štáte. V prípade fyzickej osoby, ktorá nie je samostatne zárobkovo činnou osobou, by malo byť možné vyvrátiť túto domnienku, pokiaľ sa napríklad hlavná časť majetku dlžníka nachádza mimo členského štátu, v ktorom má dlžník obvyklý pobyt, alebo pokiaľ možno preukázať, že jeho hlavným dôvodom na zmenu miesta obvyklého pobytu bolo požiadať o začatie insolvenčného konania v novej jurisdikcii, a pokiaľ by sa touto žiadosťou významne poškodili záujmy veriteľov, ktorí s dlžníkom jednali pred takouto zmenou miesta. 10. Po oboznámení sa s obsahom podaného návrhu navrhovateľa a jeho príloh a dospel súd k záveru, že dlžník nemá na území A. centrum hlavných záujmov v dôsledku čoho nemajú slovenské súdy právomoc začať insolvenčné konanie. Nariadenie definuje centrum hlavných záujmov (COMI) dlžníka ako miesto, z ktorého dlžník pravidelne vykonáva správu záujmov a je zistiteľné tretími osobami.
11. Z čestného vyhlásenia dlžníka a z výpisu z registri vyplýva, že dlžník žije na A. od roku XXXX s trvalým pobytom od roku XXXX. Spolu s rodinou (manžel a dve deti) žijú v G. M. nad Z. a dlžník dochádza denne do práce do L.. Z uvedeného vyplýva, že miesto obvyklého pobytu dlžníka je na A..
12. Pokiaľ sa jedná o fyzickú osobu nepodnikateľa Nariadenie predpokladá, že COMI fyzickej osoby je miesto jej obvyklého pobytu, pokiaľ sa nepreukáže opak. V uvedenom prípade dlžníkov obvyklý pobyt predstavuje centrum jeho partnerských/ rodinných poprípade sociálnych záujmov avšak nie centrum ekonomických/ hospodárnych záujmov. A práve tieto ekonomické záujmy upravené ZKR a Nariadením a sú predmetom tohto konania. Dlžník počas svojho celého pracovného života pôsobil výhradne v Y.. Dlhy dlžníka vznikli počas jeho života v Y. a obaja veritelia dlžníka sídlia v Y.. Rovnako exekučné tituly za dlh z úveru a dlh voči konkurznej správkyni boli vydané českými súdmi podľa českého práva a exekúcia je vykonávaná českým exekútorom.
13. Z uvedeného vyplýva, že tu neexistuje žiadne prepojenie medzi A. a dlhmi, od ktorých dlžník má záujem sa oddlžiť v tomto konaní. Všetko jednotlivé prvky týchto dlhov a to veritelia, miesto uzavretia, miesto výkonu práce dlžníka, právo podľa, kt. vznikli, súdy, kt. dlhy priznali, miesto vymáhania sa viažu len k Y. a z uvedeného dôvodu má súd za to, že centrum hlavných záujmov je v dlžníkovom prípade odlišné od obvyklého pobytu a nachádza sa v Y.. Vedenie konkurzného konania na A. kde dlžník nevlastní žiaden majetok ani nepoberá príjem by predstavovalo neodôvodnené sťaženie postavenia
veriteľov, je v rozpore s princípom hospodárnosti a narúša právnu istotu veriteľov, ktorí nemôžu na základe informácií o dlžníkovi predpokladať jeho spôsobilosť byť oddlžený na A..
14. Súd dlžníka nevypočul z dôvodu, že s po posúdení návrhu a jeho príloh nemal žiadne pochybnosti o tom, že dlžník nemá na území A. republiky centrum hlavných záujmov.
15. Súd zároveň dáva do pozornosti, že dlžník nesplnil zároveň podmienku na podanie návrhu podľa §167 ods. 2 písm. f) ZKR nakoľko nepredložil doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci vedenie exekučného konania alebo obdobného vykonávacieho konania podľa § 166 ods. 3. Dlžníkom predložený doklad o vedení exekúcie českým exekútorom v Y. má účinky len na území Y. a tak ako nemožno ho použiť na vymáhanie na A., tak isto nie je možné naň hľadieť ako na doklad preukazujúci vedenie exekučného konania.
16. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. V zmysle citovaného ustanovenia súd nepriznal dlžníkovi právo na náhradu trov konania, nakoľko tento nemal úspech vo veci, keďže v konaní bolo zistené, že dlžník nemá centrum hlavných záujmov na území SR v dôsledku čoho súd musel konanie zastaviť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia zverejnením v Obchodnom vestníku prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Za deň doručenia sa považuje deň nasledujúci po dni zverejnenia uznesenia v Obchodnom vestníku.