Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/25/2016

Identifikačné číslo spisu: 1013201954 Dátum vydania rozhodnutia: 28.02.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1013201954.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu: C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXXX/X, R., právne zastúpeného JUDr. Beatricou Babačovou, advokátkou so sídlom Hlavná č. 43, Šamorín, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SEĽUZ- 11-28-2/2013-OdSP zo dňa 22.08.2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20.11.2015, č. k. -31, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20.11.2015, č. k. -31, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia č.: SEĽUZ-11- 28-2/2013-OdSP zo dňa 22.08.2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutím č.: SEĽUZ-11-28-2/2013-OdSP zo dňa 22.08.2013 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. -65101041160005 zo 17.06.2013, ktorým podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zvýšil žalobcovi od 01.07.2013 výsluhový dôchodok zo sumy 801,50 € na 801,95 € mesačne.

Krajský súd poukázal na to, že žalobca namietaný nesúlad ustanovenia s a SR a bližšie nešpecifikovanými ustanoveniami antidiskriminačného zákona bližšie neozrejmil. Vznesenú námietku považoval za nedôvodnú. Stotožnil sa s odôvodnením rozhodnutia žalovaného o tom, že pri úprave pravidiel valorizácie výsluhových dôchodkov profesionálnych vojakov

sa prihliadlo na to, že tieto dôchodky na rozdiel od starobných dôchodkov sa poskytujú aj v období predpokladanej ekonomickej aktivity ich poberateľov. Systém výsluhových dôchodkov je autonómny od systému všeobecného dôchodkového poistenia a štát má plné právo rozhodnúť o kritériách na priznanie výsluhových dôchodkov, ako aj spôsobe ich valorizácie, a to aj rozdielne počas doby ich vyplácania, pričom takú zmenu nemožno považovať za diskriminačnú a protiústavnú.

V postupe správnych orgánov krajský súd nezistil vadu, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, v ktorom žalovaný náležite uviedol, aké dôvody a právne úvahy ho viedli k prijatiu rozhodnutia - prvostupňové a druhostupňové správne rozhodnutie tvorí jeden celok, a ako taký napĺňal atribúty vyžadované ustanovením § 47 Správneho poriadku. Postup žalovaného pri valorizácii výsluhového dôchodku bol plne v súlade s platnou právnou úpravou a jej uplatnením nedošlo k žiadnej diskriminácii žalobcu vo vzťahu k iným výsluhovým dôchodcom a tobôž nie vo vzťahu k starobným dôchodcom .

Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní.

Rozsudok krajského súdu napadol žalobca včas podaným odvolaním, doručeným súdu 18.01.2016. Za diskriminačné považuje, že sa valorizácia výsluhových dôchodkov odvíja od počtu odpracovaných rokov. Namietol, že krajský súd nebol oprávnený riešiť otázku súladu ustanovenia s a 2, a 2, , s listiny základných práv a slobôd, keď v zmysle znakom právneho štátu je aj zákaz retroaktivity. Podľa jeho názoru mal krajský súd konanie prerušiť podľa

Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie žalovaného zrušil.

Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu plne stotožnil so závermi krajského súdu a navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Podľa odvolacie konania podľa piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Keďže odvolacie konanie začalo dňom 18.01.2016, vzťahujú sa naň ustanovenia ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal napadnuté uznesenie v súlade s bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť. Na zdôraznenie správnosti rozsudku krajského súdu uvádza ( ):

Z administratívneho spisu žalovaného mal odvolací súd za preukázané, že rozhodnutím č. VÚSZ- 65101041160005/11-OVZ z 25.06.2010 bol žalobcovi podľa od 29.08.2007 priznaný výsluhový dôchodok, ktorý patril a do 30.06.2013 bol na základe právoplatného rozhodnutia č. -65101041160005 zo 14.06.2011 vyplácaný vo výške 801,95 € mesačne, ktorá je na zvýšenie výsluhového dôchodku od 01.07.2013 rozhodujúca ( ).

Z rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku mal odvolací súd súčasne preukázané, že žalobca vykonával službu profesionálneho vojaka v rozsahu 14 skončených rokov, avšak so zvýhodneným zápočtom splnil podmienku získania 15 rokov služby pre nárok na výsluhový dôchodok.

Podľa súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Dôvod na prerušenie konania podľa prvá veta , teda z dôvodu, že rozhodnutie súdu závisí od otázky, ktorú súd v danom súdnom konaní nie je oprávnený riešiť v danom prípade nebol daný.

Prerušiť konanie podľa druhej vety ustanovenia možno len vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd, a nie účastník konania.

Ako vyplýva z napadnutého rozsudku, krajský súd nepovažoval ustanovenie za rozporné s , teda nebol daný dôvod na prerušenie konania podľa veta druhá

V zmysle a a a súd preskúmava rozhodnutie a postup správneho orgánu len v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby"), uplatnených v zákonnej dvojmesačnej lehote od doručenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu ( ). Na neskôr uplatňované dôvody nezákonnosti súd neprihliada. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za správne konštatovanie krajského súdu, že žalobca namietaný nesúlad ustanovenia s článkom 12 a 13 a bližšie nešpecifikované ustanovenia antidiskriminačného zákona vo svojej žalobe nijako bližšie neozrejmil. Taktiež nekonkretizoval ustanovenia medzinárodných zmlúv, s ktorými má byť ustanovenie podľa jeho názoru v rozpore.

Navrhovateľ v žalobe namietal, že pri priznaní výsluhového dôchodku sa plne zohľadňuje doba odpracovaných rokov podľa osobitného systému ( a a podľa jeho názoru je diskriminačné a v rozpore s a 2 a a 3 a medzinárodnými zmluvami o sociálnom zabezpečení, ak na základe zmeny právneho predpisu sa od odpracovaných rokov odvíja aj valorizácia výsluhového dôchodku.

Podľa v znení platnom od 01.05.2013 výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3, 5 až 11.

Podľa v znení platnom od 01.05.2013 výsluhový dôchodok sa zvyšuje o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení a čísla 30, a takto zistená suma sa vynásobí ustanoveným koeficientom. Koeficient za 15 rokov trvania služobného pomeru sa ustanovuje číslom 1 a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2. Do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním podľa a doba služobného pomeru zvýšená podľa s tým, že ak doba trvania služobného pomeru bez započítania doby výkonu služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním podľa je menej ako 15 rokov, ustanovený koeficient je číslo 1.

Podľa v znení platnom od 01.05.2013 na zvýšenie výsluhového

dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku podľa odsekov 3 až 6 je rozhodujúca mesačná suma tejto dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa dávka zvyšuje.

Podľa od 1. júla 2018 sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú. Z dôvodovej správy k , ktorým sa mení a dopĺňa vyplýva, že cieľom zákonodarcu bolo vytvoriť legislatívne predpoklady pre zníženie výdavkov na osobitný systém sociálneho zabezpečenia a to, okrem iného, aj zmenou mechanizmu zvyšovania dôchodkov z výsluhového zabezpečenia v nadväznosti na mechanizmus zvyšovania dôchodkových dávok v civilnej sfére (napríklad podľa ), „tak, aby sa zvyšovanie približovalo zvyšovaniu dôchodkových dávok v civilnej sfére.

Základom pre mechanizmus valorizácie sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkových dávok ustanovená vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení. Táto pevná suma sa delí číslom 30, čo zodpovedá priemernej dobe trvania služobného pomeru 30 rokov a prepočíta sa koeficientom, zohľadňujúcim počet skutočne skončených rokov trvania služobného pomeru.

Výška valorizácie sa viaže na kombináciu princípov solidarity a zásluhovosti; princíp zásluhovosti sa prejaví u tých poberateľov výsluhového dôchodku, ktorí odslúžili viac ako 15 rokov, pretože za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2 (napríklad u policajta, u ktorého služobný pomer trval 19 rokov sa podiel pevnej sumy a čísla 30 prepočíta koeficientom 9).

Pri určení koeficientu sú rozhodujúce len skutočne odslúžené roky trvania služobného pomeru; doba výkonu služby získaná zvýhodneným započítaním podľa § 59 a § 123 ods. 2 písm. a) sa v dobe trvania služobného pomeru na účely výpočtu koeficientu nezohľadňuje. V prípade, že doba trvania služobného pomeru bez započítania doby výkonu služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním podľa § 59 je menej ako 15 rokov, návrh zákona v tomto prípade umožňuje valorizovať výsluhový dôchodok s použitím koeficientu 1.

Mechanizmus valorizácie je nastavený tak, že bude podporovať dlhodobejší skutočný výkon štátnej služby v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojenom zbore, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Národnom bezpečnostnom úrade, Slovenskej informačnej službe a ozbrojených silách a možno od neho očakávať, že prispeje aj k zníženiu výdavkov z osobitného účtu. tak, aby sa zvyšovanie približovalo zvyšovaniu dôchodkových dávok v civilnej sfére. Základom pre mechanizmus valorizácie sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkových dávok ustanovená vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení. Táto pevná suma sa delí číslom 30, čo zodpovedá priemernej dobe trvania služobného pomeru 30 rokov a prepočíta sa koeficientom, zohľadňujúcim počet skutočne skončených rokov trvania služobného pomeru.

Výška valorizácie sa viaže na kombináciu princípov solidarity a zásluhovosti; princíp zásluhovosti sa prejaví u tých poberateľov výsluhového dôchodku, ktorí odslúžili viac ako 15 rokov, pretože za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2 (napríklad u policajta, u ktorého služobný pomer trval 19 rokov sa podiel pevnej sumy a čísla 30 prepočíta koeficientom 9). Pri určení koeficientu sú rozhodujúce len skutočne odslúžené roky trvania služobného pomeru; doba výkonu služby získaná zvýhodneným započítaním podľa § 59 a § 123 ods. 2 písm. a) sa v dobe trvania služobného pomeru na účely výpočtu koeficientu nezohľadňuje. V prípade, že doba trvania služobného pomeru bez započítania doby výkonu služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním podľa § 59 je menej ako 15 rokov, návrh zákona v tomto prípade umožňuje valorizovať výsluhový dôchodok s použitím koeficientu 1.

Od 1. júla 2018 sa mení mechanizmus valorizácie, opäť však základom valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia bude valorizácia dôchodkových dávok v civilnej sfére. Táto valorizácia bude závisieť od medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, v ktorom sa valorizácia vykonáva.

V návrhu zákona sa zachováva osobitná valorizácia dávok výsluhového zabezpečenia, ktorá súvisí s prekvalifikovaním dôchodkov zo všeobecného systému dôchodkového poistenia po 1. júli 2002; rovnako sa zachováva aj mechanizmus valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia v prípade zániku nároku na ich výplatu a jeho následného obnovenia.“

Pokiaľ žalobca namietal diskrimináciu vo vzťahu k starobným dôchodcom, túto jeho námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Žalobca totiž nedovŕšil dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a nevznikol mu nárok na starobný dôchodok, ako dávku priznávanú nielen v závislosti od potrebnej doby poistenia, ale aj od dovŕšenia dôchodkového veku. Na rozdiel od starobného dôchodku ako dávky v starobe, výsluhový dôchodok je dávkou odvodenou od získania potrebného počtu najmenej 15 rokov služobného pomeru a jeho zavedenie zákonodarca odôvodnil najmä potrebou stabilizácie osôb vykonávajúcich zamestnanie v zložkách zabezpečujúcich významné úlohy štátu, pričom zohľadnil aj rizikovosť a náročnosť týchto povolaní.

Na rozdiel od poberateľov starobných dôchodkov, kde sa už takmer nepredpokladá ekonomická činnosť ich poberateľov, v prípade poberateľov výsluhových dôchodkov je oprávnený predpoklad, že aj po priznaní výsluhového dôchodku budú dlhodobo vykonávať ekonomickú činnosť a je u nich predpoklad ďalšieho zvýšenia príjmov.

Výsluhový dôchodok pred dovŕšením dôchodkového veku nemá charakter dávky v starobe. Zákonodarca môže pri posudzovaní nákladov na valorizáciu výsluhových dôchodkov posudzovať ekonomickú únosnosť takého opatrenia vzhľadom na možnosti štátu, môže prihliadnuť aj na celkovú úroveň (výšku) zabezpečenia výsluhovou dávkou a nemusí upraviť valorizáciu výsluhových dávok spôsobom obdobným valorizácii starobných dôchodkov.

Z toho dôvodu ani odvolací súd nepovažoval ustanovenie za diskriminačné v porovnaní s poberateľmi starobných dôchodkov.

Za diskriminačný nepovažoval ani postup podľa uvedeného ustanovenia ani vo vzťahu k poberateľom výsluhových dôchodkov, lebo rovnaký postup sa týka všetkých poberateľov výsluhových dôchodkov priznaných za rovnaký počet rokov služby.

Vzhľadom na to, že výška výsluhového dôchodku sa odvíja od počtu rokov služby (15, najviac však 30 rokov) a z tohto hľadiska je uplatnený aj princíp zásluhovosti, za diskriminačnú odvolací súd nepovažoval ani rozdielnu výšku valorizácie, závislú od počtu rokov služby.

Pokiaľ zákonodarca s účinnosťou od 01.05.2013 zmenil a v novo upravil postup pri zvyšovaní výsluhových dôchodkov do budúcnosti, teda v prípade žalobcu od 01.07.2013, takú zmenu zákona ani odvolací súd nepovažoval za retroaktívnu. Ide len o nepravú retroaktivitu, ktorá je prípustná.

Podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. sa starobný dôchodok v roku 2013 zvyšuje o 11,20 €.

Preskúmavaným rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie VÚSZ o zvýšení výsluhového dôchodku. Zvýšenie o 0,38 € zo sumy 801,57 € na 801,95 € bolo vykonané v súlade s (11,20 : 30 x koeficient 1).

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v medziach žaloby súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny ( v spojení s ).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s , tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo žalobca v tomto konaní nebol úspešný.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.