Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžf/20/2016

Identifikačné číslo spisu: 7014201397 Dátum vydania rozhodnutia: 21.03.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Adamcová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7014201397.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu: G.. Q. W., K. X, O., zastúpený: JUDr. Peter Beluščák, advokát, Jantárova 30, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 362541/2014 zo dňa 05.09.2014, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -35 zo dňa 04.02.2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -35 zo 4. februára 2016 p o t v r d z u j e.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 151,58 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odôvodnenie

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej v texte rozhodnutia len „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) zrušil rozhodnutie správneho orgánu vydaného v I. stupni zn. 1095631/1/288547/2014 z 23.06.2014, ako aj rozhodnutie žalovaného č. 362541/2014 z 05.09.2014 podľa ust. (ďalej len „“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu odmenu v sume 435,66 € a žalobcovi sumu 70,- € titulom súdneho poplatku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný hore označeným rozhodnutím ako odvolací orgán podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Košice zn. 1095631/1/288547/2014 zo dňa 23.06.2014, ktorým colný úrad vymeral ku dňu 28.11.1995 podľa §

237 ods. 1 písm. a) Colného účinného v čase vzniku colného dlhu (ďalej len „“), a podľa o spotrebnej dani z piva účinného v čase vzniku colného dlhu dlžníkovi - žalobcovi, do 31.03.2000 fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie úrok z omeškania SPD v sume 428,49 € za to, že suma dovoznej platby SPD vo výške 1031,43 € (31 073,- Sk), ktorá bola oznámená dlžníkovi dňa 08.11.1993 rozhodnutím v colnom konaní evid. č.: 566211300554 zo dňa 08.11.1993 pod VS 6211300554 nebola zaplatená do 18.11.1993, t. j. v lehote do 10 dní odo dňa oznámenia colného dlhu.

Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že colný dlh vznikol dňa 08.11.1993, ktorého splatnosť uplynula dňa 18.11.1993 podľa ust. prvá veta , pričom bolo nesporné, že tento colný dlh bol zaplatený v 4 splátkach a posledná úhrada prebehla dňa 28.11.1995.

Poukázal na ust. § 238 ods. 1 cit. zákona, podľa ktorého právo vybrať a vymáhať nedoplatok cla sa premlčuje po šiestich rokoch po roku, v ktorom sa stal splatným. Nedoplatkom cla nie je len istina, ale aj jeho príslušenstvo. Z uvedeného dôvodu, prvým dňom omeškania bol deň 19.11.1995, najneskôr deň 29.11.1995 a lehota na vybratie a vymáhanie úroku z omeškania začala plynúť od 01.01.1996 a uplynula dňa 01.01.2002. Nebol preto správny právny záver žalovaného o plynutí premlčacej lehoty podľa ust. § 237 ods. 1 písm. b) cit. zákona.

Prvostupňový súd uviedol, že z ustanovenia § 237 ods. 1 písm. b) zákona vyplýva, že colné orgány majú právo vyrubiť úrok z omeškania, ale tento je možné vyrubovať iba do skončenia premlčacej lehoty, v opačnom prípade sa vystavujú riziku vznesenej námietky premlčania takejto pohľadávky.

Prvostupňový súd ďalej mal za preukázané, že v období od 01.01.1996 do uplynutia premlčacej lehoty nebol colným orgánom vykonaný taký úkon, aby žalobca mohol vedieť, že mu bude podľa ust. § 237 ods. 1 písm. b) cit. zákona vymeraný aj úrok z omeškania.

Krajský súd zdôraznil, že povinnosť platiť úroky z omeškania, vyplývajúce z vedľajšieho administratívneho právneho vzťahu, nemôže trvať dlhšie, než trvá hlavný záväzok, pretože uplynutím premlčacej doby sa právo premlčí ako celok. Ak dôjde k premlčaniu colného dlhu, nemôže sa potom takýto právny následok uplynutia času nevzťahovať i na úroky z omeškania, ak povinný subjekt vznesie námietku premlčania vo vzťahu k úrokom z omeškania.

Záväzok žalobcu na zaplatenie cla zanikol jeho splnením k 28.11.1995, preto ak hlavný záväzok zanikol, nie je na mieste argumentácia žalovaného, že v prípade úrokov z omeškania by musel osobitne vyhotovovať niekoľko rozhodnutí, vo vzťahu k postupnému zaplateniu colného dlhu a k nim prislúchajúcim úrokom z omeškania. Zaplatením colného dlhu bola správnemu orgánu známa doba omeškania colného dlhu a s účinnosťou od 29.11.1995 mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na vybranie úroku z omeškania, do 01.01.2002 uplatniť svoje právo aj na vymáhanie, ak by bolo v uvedenom období aj vyúčtované, resp. oznámené žalobcovi. Vzhľadom na to, že takýto postup v konaní správneho orgánu absentoval, prvostupňový súd považoval námietku premlčania za opodstatnenú. Prvýkrát bola žalobcovi oznámená výška úroku až dňa 27.05.2014, začatím konania z vlastného podnetu, teda oneskorene.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne okolnosti, prvostupňový súd žalobe vyhovel a napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu prvostupňový súd priznal právo na náhradu trov konania podľa ust. prvá veta Trovy konania spočívali v odmene za zastupovanie advokátom za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie zastúpenia, podanie žaloby na súd, účasti na pojednávaní: 2 x 134,- € + 2 x 8,04 € náhrada paušálu, 1 x 143,- € + 8,58 € náhrada paušálu, spolu 435,66 €) a boli priznané podľa ust. , , , , vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl. č.

“). Žalobcovi bola priznaná náhrada súdneho poplatku v sume 70,- € podľa ust. prvá veta , v nadväznosti na ust. a

II.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý ako dôvod uviedol, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Košiciach zn. -35 zo dňa 04.02.2016 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný uviedol, že je potrebné akceptovať odlišnú právnu úpravu a tomu zodpovedajúci odlišný právny režim medzi colným dlhom, resp. nedoplatkom na colnom dlhu a medzi úrokom z omeškania v zmysle príslušných ustanovení Úrok z omeškania je samostatne upravený v ustanovení (vymeranie úroku z omeškania) a v (upustenie od vybratia úroku z omeškania.) Premlčanie práva vymerať, vybrať alebo vymáhať úrok z omeškania nie je upravené v žiadnom ustanovení , ktorý bol na danú právnu vec aplikovaný a podľa žalovaného nie je možné túto chýbajúcu právnu úpravu nahradiť výrokom súdu, či iného orgánu verejnej moci súdnej alebo výkonnej. Žalovaný poukázal tiež na skutočnosť, že kým v neskoršom Colný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) bol úrok z omeškania upravený ako súčasť dlžnej sumy ( ), v bol úrok z omeškania považovaný len za príslušenstvo cla ( ).

S ohľadom na vyššie uvedené dôvody považoval žalovaný za neopodstatnený právny názor Krajského súdu v Košiciach, podľa ktorého majú colné orgány právo vyrubiť úrok z omeškania iba do skončenia premlčacej lehoty určenej na právo vymáhať nedoplatok cla podľa Rovnako nebola opodstatnená argumentácia týkajúca sa realizácie úkonov smerujúcich k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty na právo vymerať úrok z omeškania, keďže zákon žiadnu takúto lehotu nepozná a neupravuje.

Žalovaný uviedol, že právny názor krajského súdu, podľa ktorého povinnosť platiť úroky z omeškania nemôže trvať dlhšie, než trvá hlavný záväzok - pretože uplynutím premlčacej doby sa právo premlčí ako celok - je v rozpore so skutočnosťou, že úrok z omeškania nie je súčasťou, ale len príslušenstvom cla a nemôže v plnom rozsahu nasledovať právny režim hlavného záväzku (colného dlhu).

Podľa , ak nebolo clo zaplatené v určitej lehote, bude z nezaplatenej sumy cla vymeraný úrok z omeškania, ktorý je príslušenstvom cla. Úrok z omeškania nesmie byť nižší ako úrok uvedený v Z dôvodu, že je úrok z omeškania považovaný za príslušenstvo dlžnej sumy, posudzuje sa podľa rovnakých právnych predpisov ako samotná dlžná suma, avšak úrok z omeškania nekopíruje automaticky právny režim colného dlhu, pretože je potrebné zohľadniť skutkové i právne odlišnosti medzi právnym inštitútom colného dlhu a právnym inštitútom úroku z omeškania. Úrok z omeškania má vo vzťahu k colnému dlhu povahu akcesorického právneho inštitútu, čo znamená, že je priamo závislý na existencii colného dlhu a vzniká iba v tom prípade, ak tento colný dlh nebol zaplatený v určenej lehote. Kým colný dlh môže vzniknúť a existovať bez úroku z omeškania, existencia úroku z omeškania je vždy viazaná na skutočnosť, že vznikol a bol vymeraný určitý colný dlh, pričom tento colný dlh nebol v určenej lehote zaplatený. Minimálne zo skutočnosti, že úrok z omeškania nemôže vzniknúť a byť vymeraný skôr, než márne uplynula lehota na zaplatenie colného dlhu je zrejmé, že počítanie plynutia lehôt pri colnom dlhu a pri úroku z omeškania nemôže byť rovnaké. Začiatok plynutia týchto lehôt je viazaný na rôzne právne skutočnosti a časovo sa tieto lehoty nemôžu nikdy zhodovať. Okamih vzniku a oznámenia colného dlhu nemôže byť nikdy totožný s okamihom vzniku a vymerania úroku z omeškania vzťahujúcemu sa k tomuto colnému dlhu.

Samotná splatnosť úroku z omeškania je jednoznačne viazaná na vydanie rozhodnutia, ktorým je tento

úrok v zmysle vymeraný a oznámený dlžníkovi. Ak sa vychádza z toho, že úrok z omeškania je v zmysle príslušenstvom cla a nasleduje tak v primeranom rozsahu jeho právny režim vrátane v zákone neupraveného premlčania úroku z omeškania, bolo by premlčanie práva vyberať a vymáhať úrok z omeškania v zmysle viazané na uplynutie lehoty šiestich rokov po roku, v ktorom sa stal tento úrok z omeškania splatným. Ako je zo spisového materiálu zrejmé, predmetný úrok z omeškania bol prvýkrát vymeraný žalobcovi rozhodnutím colného úradu zn. 1095631/1/288547/2014 zo dňa 23.06.2014, doručeným žalobcovi dňa 15.07.2014. Je teda zrejmé, že šesťročná lehota na premlčanie práva vyberať a vymáhať úrok z omeškania ešte neuplynula. Premlčacia lehota podľa , ak sa v zmysle právneho názoru Krajského súdu v Košiciach vzťahuje aj na úrok z omeškania, nezačala v danom prípade plynúť skôr, ako po tom, čo mohol byť úrok z omeškania riadne a v plnej výške vymeraný, teda po úplnom zaplatení dlžnej sumy dovoznej platby. Samotná splatnosť nedoplatku podľa , v danom prípade úroku z omeškania, je jednoznačne viazaná na jeho vymeranie rozhodnutím príslušného správneho orgánu, keďže až na základe takéhoto rozhodnutia je dlžník povinný plniť a vymeraný nedoplatok sa tak môže stať splatným. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací orgán konštatoval, že právo vybrať a vymáhať úrok z omeškania vymeraný účastníkovi konania rozhodnutím colného úradu zn. 1095631/1/288547/2014 zo dňa 23.06.2014 nebolo premlčané, a preto nemožno na žalobcovu námietku premlčania prihliadnuť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd SR rozhodol, tak, že zruší rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Čo sa týka trov konania žalovaný navrhol, aby najvyšší súd žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.

III.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, a preto navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a priznal žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 151,58 € (odmena za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 143,- € a režijný paušál za jeden úkon právnej služby vo výške 8,58 €).

Žalobca považoval právne posúdenie veci prvostupňovým súdom za správne, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.09.2013 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 20.06.2012, ktoré bolo uvedeným rozhodnutím najvyššieho súdu potvrdené. Uvedené rozhodnutia potvrdzujú správnosť právneho názoru zaujatého žalobcom v podanej žalobe, ako aj Krajským súdom v rozhodnutí, ktorým o žalobe rozhodol.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s veta prvá ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania ( v spojení s veta prvá ); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení s a veta prvá ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (, ).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti ( ).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( prvá veta ).

Podľa veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je posudzovať, či rozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ).

Úlohou prvostupňového súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 362541/2014 z 05.09.2014, ktorým ako odvolací orgán podľa správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Košice zn. 1095631/1/288547/2014 zo dňa 23.06.2014, ktorým colný úrad vymeral ku dňu 28.11.1995 podľa , účinného v čase vzniku colného dlhu a podľa o spotrebnej dani z piva účinného v čase vzniku colného dlhu dlžníkovi - žalobcovi, do 31.03.2000 fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie úrok z omeškania SPD v sume 428,49 € za to, že suma dovoznej platby SPD vo výške 1031,43 € (31 073,- Sk), ktorá bola oznámená dlžníkovi dňa 08.11.1993 rozhodnutím v colnom konaní evid. č.: 566211300554 zo dňa 08.11.1993 pod VS 6211300554 nebola zaplatená do 18.11.1993, t. j. v lehote do 10 dní odo dňa oznámenia colného dlhu.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým žalobe žalobcu vyhovel, napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Košiciach po preskúmaní rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia v spojení s veta prvá nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku tohto rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.

Senát najvyššieho súdu s poukazom na konštantnú judikatúru NS SR vyjadrenú v jeho rozhodnutiach (napr. sp. zn. z 18. septembra 2013, sp. zn. z 22. marca 2016) zdôrazňuje, ž e povinnosť platiť úroky z omeškania, vyplývajúca z vedľajšieho (akcesorického) administratívneho právneho vzťahu, nemôže trvať dlhšie, než trvá hlavný záväzok, pretože uplynutím premlčacej doby sa právo premlčí ako celok. Úrok z omeškania tvorí príslušenstvo cla, a preto úrok sleduje právny osud cla. Najvyšší súd nesúhlasí so žalovaným, že ide o dva odlišné inštitúty, lebo tu ide o základné kategórie práva, ktoré musia mať rovnaký obsah celým prierezom práva.

Odvolací súd zistil, že odvolanie žalovaného neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -35 zo 4. februára 2016 ako vecne správny podľa veta druhá O. s .p. v spojení s a , potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na veta prvá v spojení s veta prvá O. s. p a v súlade s tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal uplatnenú náhradu trov, ktoré mu vznikli v rámci odvolacieho konania. Tieto trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu - zo dňa 13.04.2016) vo výške 143,- € + režijný paušál vo výške 8,58 €, teda spolu celkom 151,58 € v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní podľa druhej hlavy piatej časti postupoval podľa ustanovení , ktorý bol zrušený (), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2016.

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť , ktorý v ustanovil, že odvolacie konania podľa piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, .

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.