Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžf/25/2016

Identifikačné číslo spisu: 7014200966 Dátum vydania rozhodnutia: 21.03.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Adamcová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7014200966.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu: F.. I. G., T. X, H., zastúpený: JUDr. Peter Beluščák, advokát, Jantárova 30, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 610390/2013 z 12. júna 2014, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -27 z 10. marca 2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -27 z 10. marca 2016 p o t v r d z u j e.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 151,58 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odôvodnenie

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej v texte rozhodnutia len „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 610390/2013 z 12. júna 2014 a rozhodnutie Colného úradu Košice zn. z 11. novembra 2013 podľa ust. (ďalej len „“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia v sume 505,66 € a sumu 70,- € titulom súdneho poplatku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný hore označeným rozhodnutím ako odvolací orgán podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Košice zn. z 11. novembra 2013, ktorým colný úrad vymeral podľa

Colného účinného v čase vzniku colného dlhu (ďalej len „“), podľa o DPH účinného v čase vzniku colného dlhu (ďalej len „“) a podľa o spotrebnej dani z piva účinného v čase vzniku colného dlhu dlžníkovi - žalobcovi, do 31.03.2000 fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie úrok z omeškania SPD v sume 6.408,40 € za to, že suma dovoznej platby vo výške 2.323,17 € (69.988,- Sk), ktorá bola oznámená dlžníkovi dňa 15.03.1994 rozhodnutím v colnom konaní ev. č. 566206400612 zo dňa 15.02.1994 pod VS 6206400612 nebola zaplatená do 25.03.1994, t. j. v lehote do 10 dní odo dňa oznámenia colného dlhu.

Colný úrad Košice vymeral úrok z omeškania z dlžnej sumy dovoznej platby vo výške 140 %, 200 % a 300 % základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska a Európskej centrálnej banky platnej v prvý deň príslušného kalendárneho štvrťroka, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dovoznej platby až do dňa platby, vrátane.

Vzhľadom na to, že colný dlh vo výške 2.323,17 € bol vymeraný za účinnosti colného , pre vymeranie úroku z omeškania ako hmotno-právneho ustanovenia bolo potrebné postupovať podľa zákona účinného v čase, kedy úrok z omeškania vznikol.

Prvostupňový súd uviedol, že z obsahu spisu žalovaného vyplýva, že Colný úrad Košice oznámil žalobcovi dňa 08.08.2013 začatie konania vo veci vymerania úrokov z omeškania. Z oznámenia vyplýva, že Colný úrad Košice vymeral deklarantovi - žalobcovi, do 31.03.2000 fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie F.. I. G. - U., miesto podnikania H. XX, H., rozhodnutím v colnom konaní evid. č. 566206400612 zo dňa 15.02.1994 pod VS 6206400612 colný dlh v celkovej výške 2.323,17 €, pozostávajúci zo sumy spotrebnej dane z piva vo výške 1.031,43 € a sumy DPH vo výške 1.291,74 €. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 15.03.1994 a lehota splatnosti uplynula dňa 25.03.1994. Colný dlh bol uhradený tak, že dňa 21.09.1999 v sume 307,54 € a dňa 12.06.2013 v sume 2.015,63 €, čím došlo k celkovému omeškaniu s platbou 7019 dní. Žalobca na oznámenie o začatí konania podal písomné vyjadrenie, v ktorom vzniesol námietku premlčania voči pohľadávke z titulu úroku z omeškania z dôvodu, že právo vymáhať nedoplatok cla je premlčané.

Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím z 11.11.2013 č. 9005631/1/438700/2013 vymeral žalobcovi úrok z omeškania v sume 6.408,40 € a na vznesenú námietku premlčania neprihliadal. Žalovaný v odvolacom konaní rovnako neuznal vznesenú námietku premlčania a napadnuté rozhodnutie colného úradu potvrdil.

Prvostupňový súd citujúc ust. , , , , uviedol, že medzi účastníkmi bolo sporné, či je možné účinne uplatniť námietku premlčania k úrokom z omeškania, ak colný dlh bol zaplatený po uplynutí premlčacej doby, resp. od jeho čiastočného zaplatenia uplynula premlčacia doba.

Súd s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18.09.2013 č. k. , ktorým bol uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 67/2014, konštatoval, že povinnosť platiť úroky z omeškania, vyplývajúce z vedľajšieho (akcesorického) administratívneho právneho vzťahu, nemôže trvať dlhšie, než trvá hlavný záväzok, pretože uplynutím premlčacej doby sa právo premlčí ako celok. Ak dôjde k premlčaniu colného dlhu, nemôže sa potom takýto právny následok uplynutia času nevzťahovať i na úroky z omeškania, ak povinný subjekt vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k úrokom z omeškania.

Krajský súd zdôraznil, že v spomínanom rozsudku Najvyššieho súdu SR bolo rozhodované o obdobnej skutkovej a právnej veci, preto nemal dôvod odchýliť sa od právneho názoru Najvyššieho súdu SR. Žalobca zaplatil dobrovoľne colný dlh po uplynutí premlčacej lehoty a žalovanému vznikla povinnosť vymerať úroky z omeškania. Žalobca však mal právo namietať premlčanie úrokov z omeškania a táto námietka bola podľa názoru súdu účinná. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný nevykonal žiadny úkon

smerujúci k vybratiu alebo vymoženiu nedoplatku, preto považoval za správny právny názor žalobcu, že spolu pre clo a úroky z omeškania platí rovnaká 6-ročná premlčacia lehota. Za stavu, že žalobca dobrovoľne zaplatil colný dlh po uplynutí premlčacej doby, nemôže byť ešte postihnutý úrokom z omeškania, naviac keď uplatnil námietku premlčania.

Prvostupňový súd považoval námietky žalobcu uvedené v žalobe za dôvodné, preto rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Colného úradu Košice, podľa zrušil, pretože vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že správne orgány sú viazané právnym názorom súdu ( ).

Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 70,- € a trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom á 134,- €, podanie vo veci samej á 134,- €, účasť na pojednávaní dňa 10.03.2016 143,- €, 3 x režijný paušál, a to 2 x po 8,04 €, 1 x 8,58 €. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu IBAN N do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý ako dôvod uviedol, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Košiciach zn. -27 zo dňa 10. marca 2016 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný uviedol, že je potrebné akceptovať odlišnú právnu úpravu a tomu zodpovedajúci odlišný právny režim medzi colným dlhom, resp. nedoplatkom na colnom dlhu a medzi úrokom z omeškania v zmysle príslušných ustanovení Úrok z omeškania je samostatne upravený v ustanovení (vymeranie úroku z omeškania) a v (upustenie od vybratia úroku z omeškania.) Premlčanie práva vymerať, vybrať alebo vymáhať úrok z omeškania nie je upravené v žiadnom ustanovení , ktorý bol na danú právnu vec aplikovaný a podľa žalovaného nie je možné túto chýbajúcu právnu úpravu nahradiť výrokom súdu, či iného orgánu verejnej moci súdnej alebo výkonnej. Žalovaný poukázal tiež na skutočnosť, že kým v neskoršom Colný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) bol úrok z omeškania upravený ako súčasť dlžnej sumy ( ), v bol úrok z omeškania považovaný len za príslušenstvo cla ( ).

S ohľadom na vyššie uvedené dôvody považoval žalovaný za neopodstatnený právny názor Krajského súdu v Košiciach, podľa ktorého majú colné orgány právo vyrubiť úrok z omeškania iba do skončenia premlčacej lehoty určenej na právo vymáhať nedoplatok cla podľa Rovnako nebola opodstatnená argumentácia týkajúca sa realizácie úkonov smerujúcich k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty na právo vymerať úrok z omeškania, keďže zákon žiadnu takúto lehotu nepozná a neupravuje.

Žalovaný uviedol, že právny názor krajského súdu, podľa ktorého povinnosť platiť úroky z omeškania nemôže trvať dlhšie, než trvá hlavný záväzok - pretože uplynutím premlčacej doby sa právo premlčí ako celok - je v rozpore so skutočnosťou, že úrok z omeškania nie je súčasťou, ale len príslušenstvom cla a nemôže v plnom rozsahu nasledovať právny režim hlavného záväzku (colného dlhu).

Podľa , ak nebolo clo zaplatené v určitej lehote, bude z nezaplatenej sumy cla vymeraný úrok z omeškania, ktorý je príslušenstvom cla. Úrok z omeškania nesmie byť nižší ako úrok uvedený v Z dôvodu, že je úrok z

omeškania považovaný za príslušenstvo dlžnej sumy, posudzuje sa podľa rovnakých právnych predpisov ako samotná dlžná suma, avšak úrok z omeškania nekopíruje automaticky právny režim colného dlhu, pretože je potrebné zohľadniť skutkové i právne odlišnosti medzi právnym inštitútom colného dlhu a právnym inštitútom úroku z omeškania. Úrok z omeškania má vo vzťahu k colnému dlhu povahu akcesorického právneho inštitútu, čo znamená, že je priamo závislý na existencii colného dlhu a vzniká iba v tom prípade, ak tento colný dlh nebol zaplatený v určenej lehote. Kým colný dlh môže vzniknúť a existovať bez úroku z omeškania, existencia úroku z omeškania je vždy viazaná na skutočnosť, že vznikol a bol vymeraný určitý colný dlh, pričom tento colný dlh nebol v určenej lehote zaplatený. Minimálne zo skutočnosti, že úrok z omeškania nemôže vzniknúť a byť vymeraný skôr, než márne uplynula lehota na zaplatenie colného dlhu je zrejmé, že počítanie plynutia lehôt pri colnom dlhu a pri úroku z omeškania nemôže byť rovnaké. Začiatok plynutia týchto lehôt je viazaný na rôzne právne skutočnosti a časovo sa tieto lehoty nemôžu nikdy zhodovať. Okamih vzniku a oznámenia colného dlhu nemôže byť nikdy totožný s okamihom vzniku a vymerania úroku z omeškania vzťahujúcemu sa k tomuto colnému dlhu.

Samotná splatnosť úroku z omeškania je jednoznačne viazaná na vydanie rozhodnutia, ktorým je tento úrok v zmysle vymeraný a oznámený dlžníkovi. Ak sa vychádza z toho, že úrok z omeškania je v zmysle príslušenstvom cla a nasleduje tak v primeranom rozsahu jeho právny režim vrátane v zákone neupraveného premlčania úroku z omeškania, bolo by premlčanie práva vyberať a vymáhať úrok z omeškania v zmysle viazané na uplynutie lehoty šiestich rokov po roku, v ktorom sa stal tento úrok z omeškania splatným. Ako je zo spisového materiálu zrejmé, predmetný úrok z omeškania bol prvýkrát vymeraný žalobcovi rozhodnutím colného úradu zn. zo dňa 11.11.2013, doručeným žalobcovi dňa 15.11.2013. Je teda zrejmé, že šesťročná lehota na premlčanie práva vyberať a vymáhať úrok z omeškania ešte neuplynula. Premlčacia lehota podľa , ak sa v zmysle právneho názoru Krajského súdu v Košiciach vzťahuje aj na úrok z omeškania, nezačala v danom prípade plynúť skôr, ako po tom, čo mohol byť úrok z omeškania riadne a v plnej výške vymeraný, teda po úplnom zaplatení dlžnej sumy dovoznej platby. Samotná splatnosť nedoplatku podľa , v danom prípade úroku z omeškania, je jednoznačne viazaná na jeho vymeranie rozhodnutím príslušného správneho orgánu, keďže až na základe takéhoto rozhodnutia je dlžník povinný plniť a vymeraný nedoplatok sa tak môže stať splatným. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací orgán konštatoval, že právo vybrať a vymáhať úrok z omeškania vymeraný účastníkovi konania rozhodnutím colného úradu zn. zo dňa 11.11.2013 nebolo premlčané, a preto nemožno na žalobcovu námietku premlčania prihliadnuť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd SR rozhodol, tak, že zruší rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Čo sa týka trov konania žalovaný navrhol, aby najvyšší súd žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.

III.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, a preto navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a priznal žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 151,58 € (odmena za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 143,- € a režijný paušál za jeden úkon právnej služby vo výške 8,58 €).

Žalobca považoval právne posúdenie veci prvostupňovým súdom za správne, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.09.2013 a rozhodnutie

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 20.06.2012, ktoré bolo uvedeným rozhodnutím najvyššieho súdu potvrdené. Uvedené rozhodnutia potvrdzujú správnosť právneho názoru zaujatého žalobcom v podanej žalobe, ako aj Krajským súdom v rozhodnutí, ktorým o žalobe rozhodol. Najvyšší súd sa v uvedenom rozhodnutí vysporiadal s rovnakými námietkami ako ich uplatnil žalovaný vo svojom odvolaní a uviedol, že: „Najvyšší súd Slovenskej republiky preto vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade povinnosť platiť úroky z omeškania vyplývajúca z vedľajšieho (akcesorického) administratívno-právneho vzťahu nemôže trvať dlhšie, než trvá hlavný záväzok, pretože uplynutím premlčacej doby sa právo premlčí: "ako celok". Preto, ak dôjde k premlčaniu hlavného právneho vzťahu (colného dlhu), nemôže sa potom takýto právny následok uplynutia času nevzťahovať i na úroky z omeškania, ak povinný subjekt vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k úrokom z omeškania. Je totiž na vôli dlžníka v akom rozsahu uplatní námietku premlčania. Preto ak dlžník ako povinný subjekt svoju námietku premlčania uplatnil iba vo vzťahu k úrokom z omeškania, je potom povinnosťou správneho orgánu toto zákonné oprávnenie povinného subjektu rešpektovať.“

Žalobca ďalej poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky (napr. sp. zn. ), z ktorej vyplýva, že povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania treba považovať za vedľajší (akcesorický) záväzok k hlavnému záväzku. Z tejto akcesority súd odvodzuje, že ak dôjde k premlčaniu hlavného záväzkového právneho vzťahu, nemôže sa takýto právny následok uplynutia času nevzťahovať k vedľajšiemu (akcesorickému) záväzku. Súd preto dospel k záveru, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (novo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, ktorým sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva (na úroky z omeškania) plynúť premlčacia lehota a jej uplynutím sa právo (ako celok) premlčí.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s veta prvá ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania ( v spojení s veta prvá ); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení s a veta prvá ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (, ).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti ( ).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( prvá veta ).

Podľa veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je posudzovať, či rozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu

predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ).

Úlohou prvostupňového súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 610390/2013 z 12. júna 2014, ktorým ako odvolací orgán podľa správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Košice zn. z 11. novembra 2013, ktorým colný úrad vymeral podľa , podľa a podľa o spotrebnej dani z piva účinných v čase vzniku colného dlhu, dlžníkovi - žalobcovi, do 31.03.2000 fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, úrok z omeškania SPD v sume 6.408,40 € za to, že suma dovoznej platby vo výške 2.323,17 € (69.988,- Sk), ktorá bola oznámená dlžníkovi dňa 15.03.1994 rozhodnutím v colnom konaní ev. č. 566206400612 zo dňa 15.02.1994 pod VS 6206400612 nebola zaplatená do 25.03.1994, t. j. v lehote do 10 dní odo dňa oznámenia colného dlhu. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým žalobe žalobcu vyhovel, napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Košiciach po preskúmaní rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia v spojení s veta prvá nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku tohto rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.

Senát najvyššieho súdu s poukazom na konštantnú judikatúru NS SR vyjadrenú v jeho rozhodnutiach (napr. sp. zn. z 18. septembra 2013, sp. zn. z 22. marca 2016) zdôrazňuje, ž e povinnosť platiť úroky z omeškania, vyplývajúca z vedľajšieho (akcesorického) administratívneho právneho vzťahu, nemôže trvať dlhšie, než trvá hlavný záväzok, pretože uplynutím premlčacej doby sa právo premlčí ako celok. Úrok z omeškania tvorí príslušenstvo cla, a preto úrok sleduje právny osud cla. Najvyšší súd nesúhlasí so žalovaným, že ide o dva odlišné inštitúty, lebo tu ide o základné kategórie práva, ktoré musia mať rovnaký obsah celým prierezom práva.

Odvolací súd zistil, že odvolanie žalovaného neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -27 z 10. marca 2016 ako vecne správny podľa veta druhá O. s .p. v spojení s a , potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na veta prvá v spojení s veta prvá O. s. p a v súlade s tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal uplatnenú náhradu trov, ktoré mu vznikli v rámci odvolacieho konania. Tieto trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu - zo dňa 13.04.2016) vo výške 143,- € + režijný paušál vo výške 8,58 €, teda spolu celkom 151,58 € v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní podľa druhej hlavy piatej časti postupoval podľa ustanovení , ktorý bol zrušený (), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2016.

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť , ktorý v ustanovil, že odvolacie konania podľa piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, .

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.