Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/78/2017

Identifikačné číslo spisu: 1413210376 Dátum vydania rozhodnutia: 21.03.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Machyniak Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1413210376.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu X. H., narodeného XX. X. XXXX, bývajúceho v D., C., zastúpeného JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom so sídlom v Bratislave, Podjavorinskej 7, proti žalovanej VCA, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 4D, IČO: 35 926 112, zastúpenej JUDr. Milanom Švecom, advokátom so sídlom v Bratislave, Vajnorská 98D, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. októbra 2016 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. októbra 2016 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným rozsudkom potvrdil čiastočný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“) zo 17. septembra 2015 č. k. -235, ktorým tento zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zo dňa 29. januára 2013.

2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Dovolanie odôvodnil dovolacím dôvodom podľa , (ďalej len „“ alebo „“) tvrdiac, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [ ]. Predovšetkým namietal, že žalovaná sa k jeho odvolaniu vyjadrila podaním založeným na č. l. 277 spisu, avšak toto vyjadrenie obsahujúce skutkovú a právnu argumentáciu mu nebolo doručené. Z rozhodnutia odvolacieho súdu je navyše zrejmé, že odvolací súd z tohto vyjadrenia vychádzal. Nedoručením vyjadrenia k odvolaniu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Poukázal pritom na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Trančíková proti Slovenskej republike. Zároveň uplatnil aj dovolací dôvod podľa namietajúc, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z až c) Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) rozsudok odvolacieho súdu, ako aj

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedla, že žalobcom uplatnené dovolacie dôvody nie sú dané. Navrhla, aby najvyšší súd dovolanie žalobcu zamietol.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), zastúpená advokátom ( ), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je podľa prípustné a súčasne tiež dôvodné.

5. V danom prípade bolo dovolanie podané po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť . Najvyšší súd preto podmienky, za ktorých možno podať dovolanie posudzoval podľa právnej úpravy účinnej od uvedeného dňa, t. j. podľa .

6. Podľa proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné a podmienky prípustnosti dovolania, sú uvedené v ustanoveniach a V preskúmavanej veci žalobca odôvodňoval prípustnosť dovolania v prvom rade podľa

8. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú vadu zmätočnosti podľa ustanovenia najvyšší súd uvádza, že podľa vyššie označeného zákonného ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť taký nesprávny postup súdu, ktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, vymykajúcich sa nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca. Podstatou tohto práva je zabezpečiť fyzickým a právnickým osobám možnosť domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty, ktoré im právny poriadok priznáva.

9. V preskúmavanej veci žalobca odôvodnil porušenie práva na spravodlivý proces okrem iného aj tým, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovanej k jeho odvolaniu, ktorým napadol rozsudok súdu prvej inštancie.

10. V súvislosti s touto námietkou dovolací súd preskúmaním veci zistil, že žalovaná reagovala na odvolanie žalobcu podaním z 26. 11. 2015 (č. l. 277 spisu). Predmetné podanie ale nebolo doručené žalobcovi na vyjadrenie. K tomuto zisteniu dovolací súd poznamenáva, že Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o všetkých dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

11. Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, že vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu bolo formulované ako právna a skutková argumentácia a žalobcovi mala byť preto

daná možnosť oboznámiť sa s týmto podaním. Zo spisu vyplýva, že v danom prípade žalobcovi táto možnosť vytvorená nebola. Nesprávnym postupom súdov v odvolacom konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivé konanie spôsobom nerešpektujúcim princíp rovnosti zbraní.

12. Na základe zhora uvedeného možno uzavrieť, že nedoručenie vyjadrenia žalovanej žalobcovi predstavuje závažné pochybenie odvolacieho súdu, ktoré znemožnilo žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle Dovolanie žalobcu je preto v zmysle citovaného ustanovenia prípustné a zároveň aj dôvodné. Najvyššiemu súdu neostalo iné, než napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( v spojení s ). Pretože už toto pochybenie odvolacieho súdu má za následok zrušenie rozsudku odvolacieho súdu, najvyšší súd sa už ďalej nezaoberal namietaným nesprávnym právnym posúdením veci.

13. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež dovolacieho konania ( ).

14. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.