Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-174-2021.pdf
PDF · 99.67 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/174/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.01.2022 v konaní pred samosudcom JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného J. F., stíhaného pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a iné takto
rozhodol:
Obžalovaný J. F. D. C. O. Á. E. D. A. , nar. XX.XX.XXXX V. L., trvale bytom O., t. č. vo väzbe v Ú. B. B., občan Slovenskej republiky,
j e v i n n ý ,
že
1/
od presne nezistenej doby dňa XX.XX.XXXX L. XX.XX h dňa 14.09.2021, v O., Č. J., v blízkosti rodinného domu s popisným číslom XXX, vedľa oporného kamenného múru pri miestnej komunikácii, si bez povolenia zadovážil a následne bez povolenia prechovával útočný ručný reakčný granát, iniciovaný pri dopade, vzor 34, československej výroby, pochádzajúci z obdobia II. svetovej vojny, s dopravnou poistkou, vrhovou poistkou a plombou, ktorého hmotnosť (cca 340 g) vykazuje znaky kompletného ostrého granátu, nezisteného výrobného čísla i napriek tomu, že uvedená výbušnina podlieha povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii v platnom znení, pričom uvedený granát bol zaistený pri vykonávaní obhliadky miesta činu dňa XX. XX. XXXX pri stĺpe verejného osvetlenia oproti rodinného domu v obci O.H., Č. J. Č.. XXX,
2/
dňa XX.XX.XXXX V. Č. F. XX.XX O. T. XX.XX O. V. O., Č. J., na miestnej asfaltovej komunikácii, v blízkosti rodinného domu č. XXX nerešpektoval pokyny a výzvy dávané hliadkou OO PZ Hriňová v zložení veliteľ hliadky nstržm. P. O. a člen hliadky ppráp. P. O. a v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa pri tom ako v ruke držal útočný ručný reakčný granát, iniciovaný pri dopade vzor 34, československej výroby, pochádzajúci z obdobia II. svetovej vojny, ktorého hmotnosť (cca 340 g) vykazuje znaky kompletného ostrého granátu, sa týmto členom hliadky vyhrážal slovami: „zahryznem do toho granátu a odjebem to tu všetko", na čo začali príslušníci hliadky OO PZ Hriňová spoločne ustupovať a prešli za služobné vozidlo, počas toho ho opakovane slovne vyzývali, že má ostať stáť a má granát položiť na zem, čo on nerešpektoval a naďalej ku nim pristupoval so slovami: „odpálim to, nemám čo stratiť", čím takto svojim konaním pôsobil na výkon právomoci verejného činiteľa a vzbudil u členov hliadky nstržm. P. O., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. O. O. XXXX, O. a ppráp. P. O., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. B. V. XXXX, O., obavu o ich život a zdravie,
t e d a
v bode č. 1/ rozsudku
bez povolenia hromadil výbušniny,
v bode č. 2/ rozsudku
inému sa vyhrážal usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením malej škody v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou
č í m s p á c h a l
v bode č. 1/ rozsudku
zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona
v bode č. 2/ rozsudku
prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 odsek 1 písmeno a), odsek 2 Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 295 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h), m), § 38 ods. 4, § 39 ods. 2 písm. c), § 41 ods. 1,2, § 49 ods. 2 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 / tri / roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. a), d) Tr. zákona súd u k l a d á obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, ktoré podľa § 74 ods. 2 Tr. zákona potrvá, kým si to bude vyžadovať jeho účel.
odôvodnenie:
Obžalovaný J. F. na hlavnom pojednávaní dňa 26.01.2022 uviedol, že je nevinný, následne vypovedal k skutku 1), že pri úprave potoka, možno 2-3 dni predtým prišiel do kontaktu s granátom. Pri tom ako vyhadzoval odpad, sa mu táto vec nezdala, preto ju do odpadu nehodil, ale nechal ju na schodíkoch vedľa oporného múru. Potom s ním do kontaktu nasledujúce dni neprišiel a nechal ho ležať tam na tom mieste. Ku skutku 2) obžalovaný uviedol, že sa po obede vrátil domov, pred garážou mal vyhodené veci. Tak sa otočil a išiel preč z domu do dediny. Vtedy ho voľakto zozadu ovalil. Bol v bezvedomí, malátny, tiekla mu z hlavy krv, keď prišiel k sebe, pred sebou mal dvoch žandárov, ktorým povedal, že ho niekto ovalil a že mu vykradli garáž a to už sa dialo aj v minulosti. Keď s nimi debatoval v kľude tak si všimol, že nejaké osoby za ním nakladajú veci do vozíka. Bola tam určite jeho žena a ešte nevie kto. So žandármi sa debatoval slušne, žiadne krivé slovo tam nepadlo. Tí, ktorí nakladali tie veci do auta, ho vlastne okrádali a následne všetci nasadli do auta a odchádzali preč a aj odišli preč. Nevie prečo, ale policajti obišli svoje vlastné auto. On sa medzitým otočil k domu a bol k nim chrbtom a ako sa otočil naspäť, tak videl, že obaja na neho mieria zbraňou. Pýtal sa, čo to robia. Oni nepovedali nič. Keď nerobili nič, tak im povedal, aby to odložili. Nevie presne, čo vyslovil. Vtedy ho napadlo, že vlastne im povie, čo našiel. Tak im aj hovoril, že im niečo donesie. Išiel asi desať metrov od garáže k ceste. Vie, že išiel okolo nejakého tmavého auta. Podľa neho v tom aute niekto musel byť. Spred toho auta zobral ten granát a išiel k policajtom. Granát im ukázal. Mal ho asi v ľavej ruke. Spýtal sa ich, či vedia, čo to je. Oni nehovorili nič a on povedal, že podľa neho je to granát, aby si to zobrali, že s tým nechce mať nič spoločné. Oni mu povedali, že na čo im to je. Určite im povedal, aby si to zobrali, že to nepotrebuje. Nepovedali mu, čo má s tým robiť. On im povedal, že keď to nechcú, že to hodí medzi nich a nech si robia s tým, čo chcú. Stále ten granát držal v ruke a nič s tým nerobil. Zo 2-3 krát zopakoval tie isté slová. Nič nedodával k nim. Potom mu policajti povedali, že si ho má nechať a má ísť s ním, kde chce. Tak sa zobral od nich preč. Keď prišiel k ceste, tak sa rozhodoval, či ide do O. alebo opačným smerom. Tak sa rozhodol, že ide opačným smerom k lampe, ktorá bola asi 70 metrov ďaleko, že ho tam policajti budú vidieť. Ten granát potom hodil k lampe, aby ho našli tam pod svetlom. Potom išiel asi 10 metrov od toho miesta na veľkú
potrebu. Videl, že žandári sa hrabú okolo stĺpu a ja on si pomyslel, že má svätý pokoj s granátom. Potom mu povedali, aby tam čakal a tak čakal. Potom prišla ďalšia hliadka, tí, ktorí si ten granát mali prevziať. Už nehľadel na to, čo tam robili. Potom ho odviezli do O. na žandársku stanicu a zavreli ho do tej klietky. Pamätá si všetko, čo hovoril. Je pravdou, že mal vypité. Nie je pravdou, že by uviedol slová „zahryznem do toho granátu a odjebem to tu všetko“. Nie je pravdou, že by použil slová „odpálim to, nemám čo stratiť“. Hovoril len o tom, že ten granát tam hodí. Policajti na to povedali, že ten granát môže vybuchnúť a on im povedal, že mu je to jedno. Oni ho mali zobrať, keď im ho dával. On sa ho chcel zbaviť.
Napriek popieraniu skutkov je obžalovaný usvedčovaný svedeckými výpoveďami poškodených, ktorí vypovedali zhodne ako v prípravnom konaní na č. l. XX-XX X.. V.. T. XXX-XXX p. v.
Poškodený P. O. vypovedal, že dňa XX.XX.XXXX pracoval v dennej službe, v čase o XX.XX O. L. XX.XX h , kedy vykonával hliadkovú službu na OO PZ Hriňová spolu s kolegom ppráp. P. O.. Pred koncom služby telefonovala M. F., ktorá žiadala hliadku na adresu O., J. XXX, kde býva J. F. v čase o XX.XX h. Hneď sa tam presunuli, pričom pri garáži sa nachádzal J. F., M. F. a jej dcéra F., ktoré vynášali veci J. F. z garáže na vozík za osobným autom. J. F. bol zjavne pod vplyvom alkoholu, sedel na dvore, vykrikoval, že ho o všetko obrala, a že mu opäť kradne veci. M. F. mu dookola vysvetľovala, že veci iba sťahuje k jeho matke, kde sa môže aj on presťahovať a po naložení vozíka spolu s dcérou odišla. Oni tam zotrvali do príchodu ďalšej hliadky, počas čoho najprv J. F. sedel pri nich, sťažoval sa, že mu žena veci zobrala a potom sa postavil a povedal im, že im všetkým ukáže, podišiel smerom k miestnej komunikácii, kde je múrik zo skál, tam odvalil skalu a z múrika niečo vybral, držal to v pravej ruke a začal pristupovať k nim so slovami, "zahryznem do toho granátu a odjebem to tu všetko", ako k nim pristupoval, poškodený upozornil kolegu, že má v ruke predmet podobný granátu a začali pomaly ustupovať až za služobné vozidlo počas čoho ho opakovane slovne vyzývali, že má ostať stáť, položiť to na zem, on však ich výzvy nerešpektoval a naďalej k nim pristupoval so slovami: "odpálim to, nemám čo stratiť". Keďže predpokladali, že má v ruke naozaj granát, slovne ho vyzývali, pričom nepoužili žiadne donucovacie prostriedky, nakoľko to nebolo z taktického hľadiska možné, lebo reálne hrozilo, že ten predmet po nich hodí. Snažili sa ho ukľudniť aj slovami, že tam nie je sám, že môže ohroziť aj ich a opakovane ho vyzývali, aby to položil a ostal stáť, no on sa počas toho smial a potom im povedal, že už majú voľnú cestu, že musí ísť vykonať potrebu. Vzdialil sa od nich asi 15 - 20 m, počas toho držal granát v ruke, oni ho sledovali, pomaly šli za ním, následne sa zohol, položil granát na zem vedľa elektrického stĺpu a prešiel pár metrov a oni sa presunuli medzi granát a jeho osobu. Vtom si stiahol nohavice a začal vykonávať veľkú potrebu. Keď prišla aj druhá hliadka a obmedzili ho na osobnej slobode.
Na hlavnom pojednávaní dodal, že už v minulosti riešil podobné záležitosti a riešil ich aj s obžalovaným priamo. Bol pod vplyvom alkoholu a bolo to časté. Aj v deň XX.XX.XXXX bol obžalovaný určite pod vplyvom alkoholu.
Rovnaké skutočnosti vo svojej výpovedi uviedol aj poškodený ppráp. P. O., ktorý zhodne popísal priebeh skutku, pričom ako páchateľa jednoznačne označil J. F., ktorý im mal spoločne s kolegom P. O. uvádzať, že "zahryzne do granátu, všetko tam odjebe, odpáli, nemá čo stratiť"
Tento svedok ešte uviedol že v ten večer bol obžalovaný značne pod vplyvom alkoholu. S odstupom času tam bola aj vykonaná dychová skúška. Slová, ktoré sú uvedené v obžalobe, skutočne odzneli zo strany obžalovaného. Okrem ich služobného auta tam iné auto nebolo. Na obžalovanom si všimol, že niekde na oku mal zaschnutú krv. Mala ho podľa jeho slov napadnúť exmanželka. Táto však za svojej prítomnosti vec poprela. Uviedla, že asi spadol.
Svedkyňa M. F., exmanželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, preto bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania na č. l. XXX-XXX, kde svedkyňa uviedla, že policajnú hliadku privolala do svojho domu, nakoľko predpokladala, že keď bude bývalého manžela J. F. vysťahúvať z garáže, na jej pozemku, v ktorej býval, bude vystrájať, kde už za prítomnosti hliadky vulgárne nadával, nakoľko bol pod vplyvom alkoholu. Následne spolu s dcérou F. odišli odviezť vysťahované veci a až po príchode sa dozvedeli, že J. F. mal ohrozovať policajtov ručným granátom.
Skutky preukazujú aj listinné dôkazy z prípravného konania oboznámené postupom podľa § 269 Tr. poriadku:
- zápisnica o ohliadke miesta činu + foto z čl. XXX-XXX
- zápisnica o previerke výpovedi na mieste + foto z čl. XXX-XXX
- lekárske ošetrenie z čl. XXX-XXX
- správy a RT z čl. XXX-XXX.
Z predložených dôkazov je zrejmé, po vykonaní pyrotechnickej činnosti v O., časť J., kde pri stĺpe verejného osvetlenia neďaleko rodinného domu č. XXX V. O. bola zaistená munícia - 1 ks útočný ručný granát vz. 34 československej výroby, pochádzajúci z obdobia 2. svetovej vojny s hmotnosťou cca 340 g, ktorý vykazuje znaky kompletného ostrého ručného granátu. Vyšetrovací spis ďalej obsahuje zápisnicu o ohliadke miesta nálezu, z obsahu ktorej vyplýva popis miesta nálezu ručného granátu, ktorý bol zaistený ako balistická stopa. Taktiež bola zrealizovaná previerka výpovede na mieste, súčasťou ktorej je fotodokumentácia a z obsahu ktorej vyplýva, že podozrivý ukazuje na miesto, kde vedľa oporného kamenného múru uložil 1 ks granátu vzor 34.
Zo záverov znaleckého posudku KEU PZ Q. Ľ. PPZ-KEU-SLEXP- 2021/3122 vyplýva, že na predloženú stopu č. 1/ sa nevzťahuje zákon č. 190/2003 o strelných zbraniach a strelive v platnom znení, nakoľko stopa č. 1/ je podľa § 2 písm. c/ Zákona č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii v platnom znení muníciou. Muníciou je podľa § 2 písm. c/ Zákona č. 58/2014 Z. z. kompletné zariadenie vrátane častí zbraňových systémov a techniky, ktoré obsahuje výbušninu a využíva jej vlastnosti na dopravu na cieľ, vyvolanie žiadaného účinku, vrátane usmrtenia alebo iného poškodenia zdravia, spôsobenia škody na majetku a na chránených hodnotách. Stopa č. 1/ obsahuje výbušninu - trhavinu (trinitrotoluén). V zmysle § 2 písm. d/ citovaného zákona je trhavinou výbušnina, ktorej typickou výbušnou premenou je detonácia. Expertíznym pokusom bolo zistené, že trhavina - trinitrotoluén, nachádzajúca sa v puzdre, vo vnútri spodného plášťa bola funkčná.
Zároveň bol skúmaný aj duševný stav obžalovaného znalcom MUDr. Jánom Vongrejom, ktorý podal znalecký posudok pod č. XXX/XXXX kde znalec uviedol, že vyšetrením obžalovaného nebolo zistené duševné ochorenie v pravom zmysle slova, t. j. psychóza a to ani v minulosti ani v súčasnej dobe. Jedná sa o abnormne štrukturovanú osobnosť, hlavne s rysmi emočnej lability a inpulzivity a disociality, čo je z psychiatrického aj forenzného hľadiska považované za trvalú poruchu osobnosti, nevyžadujúcu liečbu, neznižujúcu vo všeobecnosti ovládacie ani rozpoznávacie schopnosti. Táto porucha existovala pred aj v dobe posudzovanej trestnej činnosti. V čase aktuálne posudzovanej trestnej veci je znalcom u obžalovaného zistený stav prostej, simplexnej opilosti na hranici stredného až ťažkého stupňa, čo viedlo k podstatnému zníženiu jeho ovládacích schopností, pričom jeho rozpoznávacie schopnosti boli zachované. U obžalovaného nebola zistená duševná choroba ani porucha, ktorá by vznikla po spáchaní trestného činu, pre ktorú by nebol schopný chápať zmysel trestného konania. Pobyt obžalovaného na slobode považujú znalci z dôvodu nekompenzovanej závislosti od alkoholu za nebezpečný a odporúčajú preto uložiť ochrannú ústavnú protialkoholickú liečbu. U obžalovaného bol zistený pokročilý návykový alkoholizmus zo stabilizovaným stereotypom, abstinenčnou symptomatikou po jeho vysadení, teda závislosť od alkoholu v pravom zmysle slova. Pokiaľ ide o psychologické posúdenie osobnosti obžalovaného zo záverov F.. V. Č. vyplýva, že osobnosť obžalovaného je plne orientovaná v realite, avšak s prejavmi stredne ťažkej organickej deteriorácie, čo ovplyvňuje jeho osobnostnú štruktúru v zmysle vystupňovania pôvodne abnormne formovaných osobnostných rysov. V prípade dobrého efektu navrhovanej ochrannej protialkoholickej liečby nemožno vylúčiť možnosť priaznivejšej prognózy resocializácie.
Na základe vykonaného dokazovania súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a prečin útoku na verejného činiteľa § 324 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, spáchaného dvomi skutkami dopustil v úmysle priamom tým, že bez povolenia prechovával výbušninu a inému sa vyhrážal usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením malej škody v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, ktoré skutočnosti sú jednoznačne potvrdené výsluchmi tak samotných poškodených nstržm. P. O. a ppráp. P. O., ktorí zhodne a podrobne popísali priebeh incidentu až po nutnosť privolania ďalšej hliadky, po príchode ktorej sa napokon podarilo J. F. obmedziť na osobnej slobode, zaistená munícia - jeden kus útočný ručný granát vz. 34 československej výroby, pochádzajúci z obdobia druhej svetovej vojny z hmotnosťou cca 340 g, ktorý bol znaleckým dokazovaním vyhodnotený ako plne funkčný. Súd nemá pochybnosti o tom, že sa stali skutky, ktoré boli predmetom obžaloby, napokon aj obžalovaný popísal svojím vlastným spôsobom, ako prišiel do kontaktu s doličnou vecou,
resp. s príslušníkmi polície. Obhajoba namietala kvalifikovanie skutku 1) ako hromadenie výbušniny, v tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď hromadením sa rozumie postupné zadovažovanie určených vecí a ich následné prechovávanie, aj jedna hromadne účinná zbraň ( granát ) dokáže vyvolať rovnaké účinky ako viacero strelných zbraní, streliva a pod. a preto už aj držanie jednej takejto veci je mimoriadne nebezpečné pre okolie alebo aj samotného páchateľa. Preto súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako hromadenie výbušniny, aj keď sa jednalo len o jeden granát. Pokiaľ obhajoba namietala aj skutok v bode 2), že na trestnosť konania sa vyžaduje, aby bola činnosť obžalovaného spojená nie s osobou, ale činnosťou verejných činiteľov, súd poukazuje na to, že je zrejmé, že hliadka polície bola vyslaná za účelom preverenia prípadného protiprávneho konania obžalovaného a v tomto smere podľa vlastného tvrdenia poškodených vykonali aj predbežné šetrenie na mieste samom, poučili aj oznamovateľku o ďalšom konaní vo veci preverovania podozrenia z prípadnej protiprávnej činnosti. Je zrejmé, že mienili ďalej vykonávať preverovanie, navyše poučili obžalovaného o tom, že nie je možné, aby zostal v garáži, keď nie je jeho vlastníctvom. Z týchto okolností vyplýva, že vykonávali činnosť príslušníkov polície v zmysle zákona o PZ a teda v tom čase požívali ochranu verejných činiteľov. Preto pokiaľ obžalovaný odišiel opodiaľ a zobral do ruky granát, príslušníci polície boli nútení prerušiť svoju činnosť, aby zabezpečili ochranu sebe, možných okoloidúcich osôb a pod. Obžalovaný si musel byť vedomý, aký tento jeho postup vyvolá následky, preto konal minimálne v nepriamom úmysle.
V rámci prípravného konania boli na obžalovaného J. F. zabezpečené správy, z obsahu ktorých vyplýva konkrétne zo správy Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody B. B., že aklimatizácia na výkon väzby u obžalovaného prebieha bez problémov, správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni, ústavný poriadok a stanovený režim dňa dodržiava, taktiež plní príkazy a nariadenia príslušníkov ZNJS, v styku s inými obvinenými konfliktné situácie nevyvoláva, do pracovného procesu zaradený nebol a taktiež nebol disciplinárne potrestaný, ani odmenený. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že doposiaľ nebol priestupkovo postihnutý a pokiaľ ide o odpis z registra trestov GP SR, v tomto sú evidované dve právoplatné odsúdenia, naposledy trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen XT XXX/XX I. XX.XX.XXXX, právoplatný dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol J. F. odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. f/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dvanásť mesiacov do XX.XX.XXXX, teda aktuálne stíhaných skutkov sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu a spoločnosti na ochrane vecí verejných a pred všeobecným ohrozením. Súd u obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti. Obžalovanému priťažujú okolnosti podľa § 37 písm. h), m) Tr. zákona ( spáchanie viacerých trestných činov a odsúdenie v minulosti ). Pri prevahe priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona sa základná trestná sadzba v trvaní 3 - 8 rokov mení na 4 roky 8 mesiacov až 8 rokov. Trest ukladaný v zvýšenej trestnej sadzbe by však bol pre obžalovaného neprimerane prísny a preto súd využil ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c) tr. zákona a trest znížil pod dolnú hranicu trestnej sadzby a ukladal úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona v trvaní 3 rokov nepodmienečne do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Tento postup bol možný vzhľadom na zmenšenú príčetnosť obžalovaného, ako to vyplýva zo znaleckého posudku F.. P. V. číslo XXX/XXXX za súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou. Zároveň však je potrebné na obžalovaného pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, keďže prejednávaných skutkov sa mal dopustiť počas plynutia skúšobnej podmienečného odsúdenia v roku 2020.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).