Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/89/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu M&S GLOBTRADE, a.s., so sídlom Komenského 10D, 974 01 Banská Bystrica, IČO 46 171 479, právne zastúpeného JUDr. Ing. Danielou Trajteľovou, advokátkou so sídlom Komenského 10/C, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Dušan Faltínek, s.r.o., so sídlom K. Šmidkeho 2654/16, 911 08 Trenčín, IČO 36 347 124, právne zastúpenému Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO 47 256 907, o zaplatenie 7.200,- eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -99 zo dňa 26. mája 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. a v zrušenej časti vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu o zaplatenie 7.200,- Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného na náhradu škody tak, že výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.200,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.200,- eur od 12.04.2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, výrokom II. konanie o vzájomnej žalobe žalovaného o náhradu škody zastavil a výrokom III. rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázanú existenciu nájomného vzťahu medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, a to na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1.4.2013, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov, ktorá bola uzavretá medzi stranami v písomnej forme a spĺňala všetky predpoklady vyžadované Vychádzal zo zistenia, že zmluvné strany sa v bode 9 nájomnej zmluvy dohodli na mesačnom nájomnom vo výške 1.200,- eur spolu s DPH. Na takúto sumu aj žalobca vystavoval faktúry za obdobie 01/2015 do 12/2017, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu. Obe strany však zhodne uviedli, že žalobca počas trvania nájmu, a to konkrétne od mesiaca 06/2014 žalovanému fakturoval za nájom mesačne len 800,- eur bez DPH. Túto sumu mu aj žalovaný uhrádzal. Faktúry, ktorými by žalobca fakturoval nájomné v takejto výške, však súdu predložené neboli. Medzi stranami prebiehali rokovania ohľadom zníženia nájomného o 200,- eur mesačne, avšak súd mal za nesporné, že medzi stranami nebol uzavretý písomný dodatok k predmetnej zmluve, ktorým by sa menila výška nájomného. Žalobca uzatvorenie prípadného dodatku k nájomnej zmluve podmienil splnením podmienok zo strany žalovaného, k čomu však na základe predložených listinných dôkazov, ako aj vyjadrení oboch strán, nedošlo. Žalovaný pravidelne uhrádzal fakturované nájomné oneskorene, a nie včas, čo bolo podmienkou žalobcu pre zaslanie dodatku k nájomnej zmluve ohľadom zníženia nájomného na sumu 800,- eur bez DPH. K uvedenému súd prvej inštancie uviedol, že podmieňuje platnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov jej písomnou formou, čo sa vzťahuje aj na prípadné

dodatky a zmeny tejto zmluvy. V uvedenom prípade tak nedošlo k dohode zmluvných strán na inej výške nájomného, ako je upravená v bode 9 nájomnej zmluvy. Prvoinštančný súd konštatoval, že aj keď žalobca vystavoval faktúry za nájomné v nižšej sume, ako bolo medzi stranami dohodnuté v nájomnej zmluve, neznamená to, že sa strany na nižšej sume nájomného dohodli, pretože vystavenie faktúry v žiadnom prípade nespôsobilo zmenu predmetnej nájomnej zmluvy ohľadom výšky nájomného. Na základe uvedeného dospel prvoinštančný súd k záveru, že nakoľko žalovaný neuhrádzal nájomné v dohodnutej výške, je povinný žalobcovi nezaplatenú časť nájomného vo výške 200,- eur/mesiac za 36 mesiacov, t. j. 7.200,- eur doplatiť. Pretože žalovaný bol v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Pri stanovení výšky úroku vychádzal v súlade so žalobou zo zákonných úrokov z omeškania, a to vo výške 9,00 % ročne, za použitia . Zároveň priznal žalobcovi v súvislosti s omeškaním žalovaného aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to v zmysle v spojení s nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Výrok o zastavení konania o vzájomnej žalobe žalovaného o náhrade škody odôvodnil jej späťvzatím podľa . a výrok o trovách konania odôvodnil ust. a plným úspechom žalobcu v spore.

2. Proti tomuto rozsudku v časti vo výroku I. a III. podal žalovaný odvolanie z dôvodov uvedených v ustanovení , , . Nesúhlasil s konštatovaním prvoinštančného súdu, podľa ktorého neboli súdu predložené faktúry s fakturovaným mesačným nájomným vo výške 800 Eur. Poukázal na to, že tieto faktúry boli v konaní súdu riadne predložené a je z nich zrejmé, že žalobca vo všetkých vystavených faktúrach za rozhodné obdobie uviedol v časti „názov položky“ zľavu z nájomného v OC L., P. za daný mesiac v sume - 200,00 Eur bez DPH. Sám žalobca teda aj napriek skutočnosti, že žalovaný bol v omeškaní s plnením jednotlivého nájomného, stále akceptoval znížené nájomné, čo výslovne špecifikoval v tej ktorej faktúre. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na znenie bodu 10 nájomnej zmluvy podľa ktorej: „Nájomné je splatné mesačne, iba oproti riadne vystavenej faktúre prenajímateľa, najneskôr do 5 (piatich) dní odo dna doručenia faktúry nájomného nájomcovi. Nájomné sa platí buď vkladom v hotovosti, alebo bezhotovostným prevodom na bankový účet prenajímateľa, ktorý je uvedený v záhlaví tejto zmluvy“. Žalovaný tiež poukázal na znenie ust. o nájme a podnájme nebytových priestorov a v kontexte so znením bodu 10 nájomnej zmluvy uviedol, že mu nikdy nebola doručená faktúra na požadované čiastkové plnenia uplatnené žalobou, a preto žaloba je podaná predčasne. Okrem toho vyjadril presvedčenie, že medzi ním a žalobcom došlo k uzavretiu dodatku k nájomnej zmluve týkajúceho sa výšky nájomného. Zdôraznil, že právny vzťah so žalobcom bol obchodnoprávnym vzťahom, preto v zmysle ust. bolo možné aj predmetnú nájomnú zmluvu meniť, nakoľko neobsahovala ustanovenie, že jej obsah je možné meniť len písomne. Podľa názoru žalovaného ani o nájme a podnájme nebytových priestorov neobsahuje ustanovenie, ktoré by zmluvným stranám prikazovalo uzavrieť dodatok k zmluve písomnou formou. Vyjadril presvedčenie, že v zmysle ustanovení a nasl. došlo k uzavretiu dohody o zmene výšky nájomného, a to v nadväznosti na návrh žalovaného a prijatie návrhu žalobcom. V zmysle ustanovenia pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k písomnému prijatiu návrhu. Zmluvné prejavy účastníkov nemusia byt na jednom dokumente. Mal za to, že všeobecné ustanovenia o uzavretí zmluvy spolu so špeciálnymi ustanoveniami je možné použiť aj na uzavretie dodatku k zmluve. Uviedol, že pokiaľ žalobca podmienil zníženie nájomného riadnym a včasným plnením ďalšieho nájomného, sám žalobca sa rozhodol na rozväzovaciu podmienku neprihliadať. Podľa názoru žalovaného tak konkludentným prejavom zmluvných strán nájomnej zmluvy došlo k odstráneniu rozväzovacej podmienky z dodatku zmluvy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok prvoinštančného súdu v časti napadnutej odvolaním potvrdiť ako vecne správny. Obranu žalovaného a jeho skutkové tvrdenia o údajnej predčasnosti žaloby prezentované v odvolaní označil za prekvapivé a za novoty v odvolacom konaní. K argumentácii žalovaného o platnosti a účinnosti dohody o zmene výšky nájomného cez všeobecné ustanovenia a žalobca uviedol, že uvedené

ustanovenia sú pre daný prípad neaplikovateľné, nakoľko na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia ako právny predpis špeciálny, majúci prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v a v . Žalobca zdôraznil, že zákonom predpísanú písomnú formu právneho úkonu nemožno prelomiť prejavom vôle zmluvných strán. Dodatkom k zmluve sa mení jej obsah, dodatok sa teda stáva súčasťou zmluvy. Zároveň sa zmluva vždy má posudzovať ako celok, a teda pokiaľ zákon predpisuje určitú formu pre právny úkon, jej dodržanie sa musí týkať celého obsahu úkonu, teda tak pôvodnej zmluvy ako aj dodatkov, ktoré jej obsah mali zmeniť. Tvrdenia o „konkludentnom“ prejave vôle, ako naň preukazuje žalovaný, tu teda nemajú priestor, nakoľko ide o zmluvu o nájme nebytových priestorov. Navyše z tvrdení žalovaného nie je možné zistiť, v čom konkrétne videl údajný „konkludentný prejav zmluvných strán nájomnej zmluvy“, ktorý mal viesť k „odstráneniu rozväzovacej podmienky“ z „dodatku k nájomnej zmluve“. Navyše, ak dodatok nikdy platne nevznikol, nemohol sa ani následne zmeniť (nemohla z neho byť odstránená podmienka) či už konkludentne alebo výslovne. Žalobca z uvedených dôvodov označil odvolanie žalovaného za nedôvodné.

4. Žalovaný v písomnom stanovisku zo dňa 2.8.2021 k vyjadreniu žalobcu zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol ako podstatné pre rozhodnutie o jeho odvolaní. K odvolacej námietke o nedostatočne zistenom skutkovom stave a nesprávnom právnom posúdení veci vo vzťahu k predloženým faktúram poukázal na to, že nepochybne tieto faktúry boli vystavené na zníženú sumu o 200 Eur bez DPH. Vyjadril preto presvedčenie, že vzhľadom na nájomnú zmluvu nebol povinný plniť viac, než toľko, koľko si voči nemu žalobca uplatnil jednotlivými faktúrami znejúcimi na túto zníženú sumu. Táto skutočnosť vyplýva priamo zo zmluvy, tak ako žalovaný uviedol už v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní (bod 10 nájomnej zmluvy). Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu ako aj s názorom žalobcu, že by takéto faktúry v konaní predložené neboli. Z každej jednej faktúry je zrejmé, že celková suma, ktorú mal žalovaný zaplatiť, je ponížená o sumu 200,00 Eur, teda každá jedna faktúra je vystavená na sumu 1452,00 Eur, preto nemal povinnosť plniť nič nad rámec tejto sumy. Trval aj na námietke predčasnosti podanej žaloby, pričom podľa jeho názoru bol súd ex offo posúdiť splatnosť uplatneného nároku, a to bez toho, aby on takú skutočnosť bol povinný namietnuť.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k stanovisku žalobcu uviedol, že trvá na všetkých svojich vyjadreniach a stanoviskách v predmetnej veci, pretože žalovaný k predmetu sporu nič nové neprezentoval.

6. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas, v zákonnej lehote na podanie odvolania a že spĺňa zákonom predpísané náležitosti, preskúmal vec na základe podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je opodstatnené. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o povinnosti žalovaného doplniť neuhradenú časť nájomného vo výške 7.200,- Eur zodpovedajúcu nedoplatku za 36 mesiacov po 200,- Eur na konštatovaní, že medzi stranami nebol uzavretý písomný dodatok k nájomnej zmluve, ktorým by sa zmenila výška nájomného, pričom žalobca podmieňoval uzavretie takého dodatku (o znížení nájomného) platobnou disciplínou zo strany žalovaného, ktorú žalovaný nedodržal. Podľa názoru prvoinštančného súdu ani vystavenie faktúr za nájomné v nižšej sume než bolo dohodnuté v nájomnej zmluve, neznamenalo, že došlo k dohode o znížení nájomného. Podľa záveru prvoinštančného súdu žalovaný ako nájomca si nesplnil svoju povinnosť platiť mesačné nájomné vo výške dohodnutej v nájomnej zmluve, preto je povinný jeho nezaplatenú časť žalobcovi ako prenajímateľovi nebytových priestorov doplatiť.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 1.4.2013 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov a to plocha v stavbe Obchodného centra súpisné číslo XXXX, postavenej na parcele č. XXXX/XX o celkovej výmere podlahovej plochy 100 m2, a to na dobu určitú, od 1.4.2013 do 30.9.2019 za dohodnuté nájomné vo výške 1.200,- Eur vrátane DPH. V zmluve sa ďalej strany dohodli na tom, že nájomné je splatné mesačne, iba oproti riadne vystavenej faktúre prenajímateľa, najneskôr do 5 (piatich) dní odo dňa doručenia faktúry nájomného nájomcovi. Nájomné sa platí buď vkladom v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom na bankový účet prenajímateľa uvedeného v záhlaví zmluvy. Žalovaný ako nájomca sa zároveň zaviazal hradiť všetky

náklady za všetky služby spojené s nájmom (elektrina, plyn, odvoz smetí, vodné a stočné). Z faktúr vystavených žalobcom ako prenajímateľom v období od 1.1.2015 do 1.12.2017 vyplýva, že v každej z nich žalobca fakturoval nájomné v dohodnutej výške 1.200,- Eur vrátane DPH a zároveň v každej z nich žalovanému poskytol zľavu z nájomného vo výške 240,- Eur vrátane DPH, takže celková suma na úhradu nájomného po poskytnutí zľavy predstavovala 960,- Eur. Okrem nájomného v týchto faktúrach žalobca fakturoval žalovanému aj cenu služieb spojených s nájmom, ktorá suma sa pripočítala k fakturovanému nájomnému a súčet týchto položiek predstavoval celkovú sumu na úhradu za príslušný mesiac.

9. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný uhradil fakturované sumy na základe žalobcom vystavených faktúr. Sporné bolo však to, či úhradou predmetných faktúr došlo zo strany žalovaného k splneniu záväzku z nájomnej zmluvy zaplatiť nájomné v dohodnutej výške, resp. či medzi stranami došlo k zmene nájomnej zmluvy uzavretím dodatku k nej ohľadne zníženia nájomného.

10. Z ust. , , , o nájme a podnájme nebytových priestorov vyplýva, že zmluva o nájme nebytových priestorov musí mať obligátne písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výška a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.

11. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že medzi stranami nedošlo k zmene nájomnej zmluvy uzavretím písomného dodatku k nej ohľadne zníženia výšky nájomného a správne dôvodil tým, že ak podmieňuje platnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov jej písomnou formou, vzťahuje sa to aj na prípadné zmeny a dodatky takej zmluvy. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom konštatuje, že v danom prípade nedošlo k uzavretiu písomného dodatku k nájomnej zmluve, ktorým by sa zmenilo dojednanie zmluvných strán o výške nájomného.

12. Súd prvej inštancie sa však pri rozhodovaní o nároku žalobcu na doplatenie časti nájomného nijako nevysporiadal s vôľou prejavenou jednostranne zo strany žalobcu ako prenajímateľa poskytnúť žalovanému ako nájomcovi zľavu z nájomného, ktorej prejav bol nepochybne vyjadrený vo všetkých faktúrach vystavených za obdobie od 1.1.2015 až do 31.12.2017, teda v každej z 36 - ich faktúr vystavených v zmysle nájomnej zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný opodstatnene argumentoval, že úhradou faktúr vystavených žalobcom vo výške súm určených na úhradu riadne splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z nájomnej zmluvy, keď zaplatil fakturované čiastky tak, ako ich žalobca vyčíslil. V tejto súvislosti je tiež potrebné vziať na zreteľ, že žalobca žalovanému nájomné fakturoval so zľavou 200,- Eur bez DPH (240,- Eur s DPH) celých 36 mesiacov, teda 3 roky, pričom každá z faktúr obsahuje presnú položku riadne dohodnutého nájomného vždy vo výške 1.000,- Eur plus 20 % DPH, spolu 1.200,- Eur, a tiež položku zľavy z nájomného za konkrétny mesiac a rok vždy vo výške 200,- Eur bez DPH (240,- Eur s DPH).

13. Podľa ust. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

14. Podľa ust. , , prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd dospel po preskúmaní veci v rozsahu podaného odvolania k záveru, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, keď sa nevysporiadal s obsahom listinných dôkazov - faktúr v kontexte s prejavom vôle žalobcu v nich vyjadrenej ohľadne výšky fakturovaného nájomného.

16. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. podľa a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom prvoinštančný súd doplní dokazovanie v zmysle názoru odvolacieho súdu vysloveného v odôvodnení tohto uznesenia a opätovne sa vysporiada s opodstatnenosťou nároku žalobcu na doplnenie nájomného v rozsahu zodpovedajúcom výške sumy ním poskytnutej zľavy.

17. Podľa je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

18. O náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle v novom rozhodnutí o veci.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).