Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/163/2016

Identifikačné číslo spisu: 8015201132 Dátum vydania rozhodnutia: 28.03.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8015201132.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľa: K. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. D. č. XXXX/XX, Z., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.augusta č. 8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 10.05.2016, č. k. -33, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 10.05.2016, č. k. -33, m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne z r u š u j e a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 10.05.2016, č. k. -33, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z 02.09.2015 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) navrhovateľovi od XX.XX.XXXX priznala starobný dôchodok v sume 440,60 € mesačne.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal z evidenčných listov o dobách zamestnania preukázané, že zamestnanie navrhovateľa nebolo zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie a navrhovateľ nepredložil dôkazy o tom, že v rokoch 1975 až 1989 vykonával zamestnanie zaradené do I. a II. pracovnej kategórie. Postup odporkyne, ktorá nevykonala výpočet starobného dôchodku aj podľa v spojení s preto považoval za súladný so zákonom.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol, že krajskému súdu predložil potvrdenie o udelení Čestného odznaku budovateľa plynárenských zariadení v ZSSR a podľa

jeho názoru mal krajský súd vykonať dokazovanie ohľadom zaradenia jeho zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa trvala na správnosti jej rozhodnutia a navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Podľa konania podľa tretej hlavy piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení (ďalej len ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Navrhovateľ sa domáha výpočtu starobného dôchodku aj podľa z titulu tvrdeného výkonu zamestnania v ZSSR vo zvýhodnenej pracovnej kategórii.

Podľa do II. pracovnej kategórie sa zaraďujú zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne práce, pri ktorých sú pracujúci

a) veľmi významne obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, takže po dlhoročnom výkone týchto prác vznikajú trvalé škody na ich zdraví, b) obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, i keď k trvalým škodám na ich zdraví dochádza iba výnimočne, ak sa tieto práce vyznačujú trvalou a nadmernou namáhavosťou alebo trvalým a nadmerným nebezpečenstvom úrazu, ktoré spravidla nemožno ovplyvniť technickými opatreniami, c) poverení činnosťou v zahraničí obťažovaní nepriaznivými pracovnými a životnými podmienkami v tropických alebo inak zdravotne ťažkých oblastiach.

V zmysle rozhodným obdobím na účely zistenia priemerného mesačného zárobku je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom občan naposledy skončil zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v až l) alebo zamestnanie II. pracovnej kategórie, ak bol zamestnaný v týchto zamestnaniach aspoň 20 rokov, alebo zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v , ak bol zamestnaný v tomto zamestnaní aspoň päť rokov,

V zmysle k základnej výmere sa občanom uvedeným v odseku 1 písm. a) a b) od 21. roka zamestnania a ostatných od 26. roka zamestnania pripočítajú za každý rok zamestnania I. pracovnej kategórie 2%, II. pracovnej kategórie 1,5% a III. pracovnej kategórie 1% priemerného mesačného zárobku.

V zmysle a nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Suma starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.

Navrhovateľ podľa evidenčných listov o dobách zamestnania pracoval v dobe od 30.08.1971 do 30.06.1991 u zamestnávateľa STAVBÁR, š.p. Tvrdil však, že od roku 1975 do roku 1989 pracoval na stavbe plynovodu SOJUZ v Zväze sovietskych socialistických republík .

Otázka, či navrhovateľ vykonával v zahraničí zamestnanie zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie je

významná pre posúdenie , či suma starobného dôchodku má byť určená nielen podľa , ale aj podľa

Podľa vyhl.č. pracovníkmi v zahraničí sú pracovníci československých organizácií, ktorí sú československými občanmi a sú pridelení alebo prijatí na výkon činnosti pre tieto organizácie mimo územia československej socialistickej republiky.

Okolnosť, že Minister palív a energetiky ČSSR udelil navrhovateľovi čestný odznak ministra „Vzorný budovateľ plynárenských zariadení v ZSSR“ Ev.č. FMPE: 336/89, podporuje tvrdenie navrhovateľa o práci v zahraničí.

Z doteraz vykonaného dokazovania nie je zrejmé, či a ktorou organizáciou bol navrhovateľ pridelený alebo prijatý na výkon činnosti pre tieto organizácie mimo územia československej socialistickej republiky a či táto činnosť bola vykonávaná v rozsahu a za podmienok odôvodňujúcich zaradenie do zvýhodnenej pracovnej kategórie podľa

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na okolnosť, že v decembri 1970 bola predstaviteľmi ZSSR a ČSSR podpísaná dohodu o preprave sovietskeho zemného plynu cez územie Československa do štátov západnej Európy. Trasu plynovodu Sojuz, dlhú 2 750 kilometrov rozdelili v riadiacom štábe RHVP na päť úsekov, výstavba druhého úseku bola zverená Československu; druhý úsek (medzi Volgogradom a Rostovom na Done) stavali Česi a Slováci, pričom každý štát RVHP výstavbu na svojom úseku financoval a každoročne tam posielal niekoľko tisíc stavbárov (zdroj: zurnal.pravda.sk/neznama- historia/clanok/315075-bratstvo-sputnanych-plynovodnym-potrubim). Vzhľadom na vyššie uvedené je otázka zaradenia zamestnania navrhovateľa v rokoch 1975 až 1989 naďalej sporná, čo odvolací súd viedlo k záveru, že rozhodnutie odporkyne bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 3 O. s . p.).

V ďalšom konaní odporkyňa doplní dokazovanie, vypočuje navrhovateľa a zistí, či má doklady o prijatí na výkon činnosti v zahraničí, kde konkrétne a v ktorom období a za akých podmienok pracoval a v akom zaradení, či vie uviesť nejakých spolupracovníkov v rozhodnom období a ich adresy, vyžiada si potrebné doklady od právneho nástupcu zamestnávateľa STAVBÁR, š. p., prípadne od príslušných subjektov v Českej republike a archívu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na povinnosť navrhovateľa prispieť k objasneniu skutočného stavu veci a poskytnúť odporkyni potrebnú súčinnosť.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s , a tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ náhradu trov konania nežiadal.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.