Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/63/2016

Identifikačné číslo spisu: 7015200686 Dátum vydania rozhodnutia: 28.03.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Viola Takáčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7015200686.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Z. I., N. XXX, N. K., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 16. mája 2016, č.k. -37, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 16. mája 2016, č.k. -37, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

1.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 16. mája 2016, č.k. -37, podľa (ďalej len „OSP“) potvrdil rozhodnutie odporkyne z 25. februára 2015, č. XXX XXX XXXXX, ktorým podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ ) a a o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku z 21. januára 2014 z dôvodu, že navrhovateľ nesplnil pre vznik nároku na túto dávku a jej výplatu zákonné podmienky uvedené v a o sociálnom zabezpečení (ďalej len „“). Podľa o sociálnom zabezpečení, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je zamestnanie v I. pracovnej kategórii alebo služba v I. alebo II. kategórii funkcií, ktoré trvali k 31.12.1999.

Súd prvého stupňa z administratívneho spisu zistil, že navrhovateľ, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku, požiadal žiadosťou z 1. februára 2016 o priznanie starobného dôchodku od 6. augusta 2010. Pre nárok na výsluhový dôchodok s nárokom na jeho výplatu od 14. augusta 2013, bola navrhovateľovi

zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 1. apríla 1972 do 31. augusta 1972 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru príslušníka PZ od 1. septembra 1972 do 23. mája 1990 v I. kategórii funkcií, t.j. spolu 18 rokov a 57 dní v I. kategórii funkcií. Po aplikácii ustanovení § 274 zákona o sociálnom poistení, § 21 ods. 1, § 14 ods. 4 a § 174 zákona o sociálnom zabezpečení krajský súd konštatoval, že podmienkou nároku na starobný dôchodok je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v a v nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. . Vzhľadom na to, že v zamestnaní zaradenom do I. kategórii funkcií, ktoré je postavené na roveň zamestnania I. pracovnej kategórie, uvedenom v až h/ navrhovateľ nezískal 20 rokov, nárok na starobný dôchodok mu dovŕšením 57 rokov veku, 6. augusta, nevznikne. Na základe vykonaného dokazovania a posúdení zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia konštatoval, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok dovŕšením 57 rokov ani podľa ani podľa , lebo nebol zamestnaný v takých zamestnaniach aspoň 20 rokov, ale len 18 rokov a 57 dní a taktiež nesplnil podmienku uvedenú v a , lebo jeho služba netrvala k 31.12.1999. Služobný pomer skončil 23. mája 1990, netrval teda k 31.12.1990. Z uvedených dôvodov rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil.

Z dôvodu neúspechu navrhovateľa v konaní mu náhradu trov konania nepriznal.

2.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ odvolanie, ktorého obsah je prakticky totožný s obsahom žaloby. Navrhovateľ namietal posúdenie nároku na starobný dôchodok od 57 rokov, t.j. od 6. augusta 2010 podľa . Ďalej analyzoval výklad ustanovenia a zákona o sociálnom zabezpečení. Podľa jeho názoru kto pred 01.01.2000 vykonával službu v I. kategórii funkcií, tak v odseku 2 to len upresňuje, že kto v období do 31.12.1999 vykonával službu, takže k 31.12.1999 znamená, že kto pred týmto dátumom kedykoľvek a nie len dňa 31.12.1999 skončil službu a spĺňa požadované podmienky, každý má nárok na starobný dôchodok.

Krajskému súdu a odporkyni vytýkal, že na jeho prípad neaplikovali rozsudok Najvyššieho súdu SR, ktorý im predložil. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu pre jeho nezákonnosť a schválil jeho žiadosť o starobný dôchodok od 57 rokov, ako aj všetky výhody, ktoré mu zákon garantuje.

3.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa nevyjadrila.

4.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s veta prvá a , ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania ( v spojení s veta prvá ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a ) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Podľa , (ďalej len „“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania

začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

Podľa odvolacie konania podľa piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Predmetom súdneho konania je preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok.

Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2)

Podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až l/ alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

Podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v a v nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č.

Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/, alebo e) 60 rokov.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ sa žiadosťou z 21. januára 2014 domáhal priznania starobného dôchodku od 30. októbra 2012, t.j. od dovŕšenia 59 rokov veku s prihliadnutím na zvýhodnenú I. kategóriu funkcií., keďže jeho služba v I. kategórii funkcií skončila 5. septembra 1988, kedy bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka ZNB. Výsluhový dôchodok mu bol priznaný rozhodnutím Ministerstva vnútra SR z 29. marca 2009, a to od 1. januára 2008 podľa zákona č.

o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 2. októbra 1972 do 28. februára 1973 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru v policajnom zbore od 1. marca 1973 do 31. decembra 1988 v I. kategórii funkcií, spolu 16 rokov a 3 mesiace.

Z ustanovenia § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení vyplýva, že podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok od zníženého dôchodkového veku (menej ako 62 rokov veku) je skutočnosť, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999, čo navrhovateľ nesplnil. Jeho služobný pomer skončil 31. decembra 1988 , v čase účinnosti o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov.

Odporkyňa potom v preskúmavanom rozhodnutí vecne správne vyhodnotila zistený skutkový stav, že navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok od 59 rokov veku podľa ustanovenia § 174 zákona o sociálnom zabezpečení nevznikol. Navrhovateľovi vznikne nárok na starobný dôchodok až dovŕšením veku 62 rokov podľa zákona o sociálnom poistení. Pretože ku dňu 30. október 2012, od ktorého dátumu žiadosťou žiadal priznať starobný dôchodok navrhovateľ nesplnil zákonné podmienky uvedené v a , odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím zamietla jeho žiadosť v súlade so zákonom.

V prejednávanej právnej veci nebol medzi účastníkmi konania sporný dátum skončenia služobného pomeru dňom 31. decembra 1988. Námietky navrhovateľa, týkajúce sa nesprávneho hodnotenia obdobia od 1. júna 1986 do 31. decembra 1988 v I. kategórii funkcií a nie v II. kategórii funkcií, neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Služobný pomer navrhovateľa netrval k 31. decembru 1999 tak, ako to vyžaduje ustanovenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľom namietaná nezákonnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok od 59 rokov veku je nedôvodná. Rozhodnutie odporkyne je potrebné považovať za zákonné. Z uvedeného dôvodu rozsudok Krajského súdu v Košiciach podľa a , , ako vecne správny, potvrdil.

Podľa , ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Úspešnej odporkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania zo zákona neprináleží ( )

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.