Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/55/2018

Identifikačné číslo spisu: 1111244897 Dátum vydania rozhodnutia: 29.03.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Petríková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1111244897.2

UZNESENIE

Najvyšší s úd Slovenskej republiky v spore žalobkyne I. G., bývajúcej v T., zastúpenej advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Radlinského č . 2, IČO: 35 955 341, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Národná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša č. 1, IČO: 30 844 789, o náhradu škody 6 283,36 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12. mája 2015 sp. zn. , , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 12. mája 2015 sp. zn. , vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 25. novembra 2014 č. k. -151 v napadnutej časti a vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 25. novembra 2014 č. k. -151 prvým výrokom návrh žalobkyne na prerušenie konania z dôvodu predloženia návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zamietol; druhým výrokom žalobu vo veci samej zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Výrok rozhodnutia vo veci samej odôvodnil neopodstatnenosťou žaloby danou tým, že NBS nezanedbala bankový dohľad, v dôsledku čoho žalobkyňa nemá právo na náhradu škody v zmysle 2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 12. mája 2015 sp. zn. , rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil; napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z 15. januára 2015 č. k. - 197, o poplatkovej povinnosti za podané odvolanie potvrdil a žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie vecnou správnosťou skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie. Dospel k záveru, ž e N BS svojím postupom neporušila povinnosti, postupovala v rozsahu svojich kompetencií, nedopustila sa v rámci postupu a rozhodovania žiadneho excesu a preto nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu a jej postup mal oporu v . 3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala, aby dovolací súd

rozsudok odvolacieho súdu i rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi uvedenými v , a Namietala, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ). Za odňatie možnosti konať považovala nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý neprípustným spôsobom pracoval s doterajšou judikatúrou, keď judikatúru, ktorú považoval za vhodnú, citoval, ale ostatnú, rovnako dôležitú zamlčal (nespomenul ju) a tiež to, že súd „opomenul“ doručiť žalobkyni vyjadrenie žalovanej k odvolaniu v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Podľa jej názoru rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach, vykonané dokazovanie je neúplné. 4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu zopakovala podstatnú č asť svojej skoršej argumentácie. Navrhla nedôvodné dovolanie žalobkyne odmietnuť, resp. zamietnuť. 5. Dovolanie bolo podané 18. júna 2015. Podľa prechodného ustanovenia (ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote strana zastúpená advokátom, bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu treba v časti potvrdzujúcej rozsudok súdu prvej inštancie a v časti trov odvolacieho konania zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie. Na stručné odôvodnenie ( veta prvá ) dovolací súd uvádza nasledovné: 7. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti , dovolací súd postupoval v zmysle vyššie citovaného prechodného ustanovenia a procesnú prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ustanovení , a 8. Žalobkyňa dovolaním napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorým 1. potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, 2. potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o poplatkovej povinnosti. Dovolací súd na margo poznamenáva, že o dovolaní smerujúcom proti druhému výroku rozsudku odvolacieho súdu, t. j. výroku, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie z 15. januára 2015 č. k. -197, najvyšší súd už rozhodol a to uznesením z 29. apríla 2016 sp. zn. . Predmetom dovolacieho prieskumu tak zostalo dovolanie žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o veci samej, teda potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozhodnutí uvedených v , a , voči ktorým bolo dovolanie prípustné. 9. Vzhľadom k vyššie uvedenému by preto dovolanie bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v až g/ Dovolateľka procesné vady konania v zmysle až e/ a nenamietala a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. 10. Žalobkyňa v dovolaní tvrdí, ž e jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ). Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle O.s.p rozumel procesne nesprávny postup súdu znemožňujúci realizáciu procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytoval [v zmysle mali účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )]. 11. Preskúmaním veci bolo zistené, že v danom prípade s a žalovaná vyjadrila k odvolaniu žalobkyne v procesnom úkone z 23. januára 2015 (č. l. 199-204 spisu). Žalovaná v tomto úkone podrobne skutkovo a právne argumentovala a polemizovala s uplatnenými odvolacími dôvodmi žalobkyne. Žalobkyňa ako odvolateľ nemala možnosť oboznámiť sa s obsahom vyjadrenia protistrany k jej odvolaniu v rámci odvolacieho konania (predmetný procesný úkon žalovanej súd nedoručil žalobkyni). Odvolací súd však na vyjadrenie žalovanej pri rozhodovaní prihliadal (viď str. 8-9 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu).

12. Žalobkyňa v dovolaní dôvodne vytýka, že jej bolo odňaté právo konať pred súdom tým, že jej nebolo doručené vyjadrenie žalovanej k ňou podanému odvolaniu, v dôsledku čoho nemala možnosť sa k nemu vyjadriť. Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok v o vec i Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom s a zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť s a o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 13. Vychádzajúc z uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že postup odvolacieho súdu vykazuje znaky relevantné z hľadiska namietanej vady zmätočnosti ( ). Rešpektujúc právne účinky podaného dovolania, ktoré v konaní nastali, dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej a v súvisiacom výroku o trovách odvolacieho konania a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie ( a ). Vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu a skutočnosť, že vec sa vracia odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, dovolací súd sa nezaoberal opodstatnenosťou uplatnenia iných dovolacích námietok. 14. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd ( ). 15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.