Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/21/2018

Identifikačné číslo spisu: 5717011362 Dátum vydania rozhodnutia: 11.04.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Paluda Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:5717011362.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Martina Piovartsyho na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. apríla 2018 v Bratislave v trestnej veci obvineného K. V. , o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. februára 2018, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného K. V. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Uznesením Okresného súdu Martin zo dňa 13. decembra 2017, sp. zn. , bol podľa z dôvodov uvedených v Tr. zák. zamietnutý návrh obvineného K. V., nar. XX. C. XXXX v J., trvale bytom G., E. XXX/XX, doručovacia adresa: J., C. č. X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Sučanoch, okres Martin, na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Brezno zo dňa 25. mája 2015, sp. zn. , vo výmere 3 roky a 6 mesiacov, so zaradením do minimálneho stupňa stráženia.

Krajský súd v Žiline uznesením z 28. februára 2018, sp. zn. , sťažnosť obvineného proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podľa zamietol.

Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Žiline, ako aj proti jemu predchádzajúcemu uzneseniu Okresného súdu Martin, podal obvinený K. V. dovolanie z dôvodov uvedených v ,

Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa videl obvinený v tom, že prvostupňový súd nemal pri rozhodovaní k dispozícii spis Okresného súdu Brezno sp. zn. , pretože tento spis bol vyžiadaný až 29. januára 2018 a zaslaný dňa 30. januára 2018 Okresnému súdu Martin k sp. zn. . Podľa názoru obvineného nemožno tento nedostatok nahradiť konštatovaním, ktoré sa nachádza v rozhodnutí odvolacieho súdu, podľa ktorého nejde o taký nedostatok, ktorý by spôsoboval nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Obvinený v tejto súvislosti

poukázal na dôvody uvedené na str. 17 rozsudku sp. zn. , pričom tam tvrdenú skutočnosť o zahladení odsúdenia mal prvostupňový súd skúmať z priloženého spisu a nie len z kópie rozsudku. Za zásadné porušenie práva na obhajobu považoval obvinený aj skutočnosť, že argumentácia predchádzajúcich rozhodnutí, vyplývajúca z odpisu z registra trestov nevychádzala zo spisu, ale len z odpisu tohto registra.

V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa dal obvinený do pozornosti dôvody odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Brezno z 25. mája 2015, sp. zn. , v ktorom súd konštatoval, že obvinený nebol sankcionovaný v priestupkovom konaní a aj napriek tomu, že bol štyrikrát súdne trestaný, naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Brezno z 25. februára 2009, sp. zn. , za prečin úverového podvodu podľa na podmienečný trest odňatia slobody, pričom v skúšobnej dobe sa osvedčil. Okresný súd v citovanom rozsudku tiež konštatoval, že to, čo vyplýva z registra trestov vo vzťahu k jeho prvému a štvrtému odsúdeniu, podľa ktorých sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený, platí aj pre jeho druhé a tretie odsúdenie, pretože uplynula zákonom stanovená doba na zahladenie odsúdenia. Podľa obvineného, ak platí fikcia neodsúdenia, ide o právnu konštrukciu, ktorá za splnenia zákonom stanovených predpokladov vyvoláva právny následok spočívajúci v tom, že na obvineného sa za trestnú činnosť uvedenú v právoplatných rozhodnutiach súdov naďalej pozerá tak, ako keby vôbec nebol súdený, inak potom nemá tento inštitút prakticky žiadny význam, ak pri splnení ostatných podmienok prvostupňový súd, ako aj súd odvolací, na takúto skutočnosť prihliada s konštatovaním, že zaniká iba skutočnosť týkajúca sa odsúdenia za trestný čin, ale nie skutočnosť, že páchateľ tento trestný čin spáchal. Takýto právny výklad nie je podľa obvineného prípustný a v zmysle platného práva ani priliehavý, pretože predstavuje represiu pre akékoľvek posúdenie osoby obvineného na celý život.

Na základe uvedeného obvinený navrhol, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Žiline z 28. februára 2018, sp. zn. , ako aj nadväzujúce rozhodnutie Okresného súdu Martin z 13. decembra 2017, sp. zn. , a nariadil súdom nižšieho stupňa vo veci rozhodnúť tak, aby obvinený nebol posudzovaný pre podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody tým spôsobom, ako to v napadnutých rozhodnutiach urobili súdy nižších stupňov s ohľadom na zápisy v registri trestov.

Dovolanie obvineného bolo dňa 29. marca 2018 doručené prokurátorovi Okresnej prokuratúry Martin, ktorý sa k nemu do termínu konania neverejného zasadnutia nevyjadril.

Spis spolu s podaným dovolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený dňa 6. apríla 2018.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať ( ), prostredníctvom obhajcu ( ) z dôvodu , Súčasne však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.

Podľa dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené stanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa .

V zmysle ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b)uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,

f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa právoplatné rozhodnutie súdu druhého stupňa môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v a) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku, b) obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že obvinený (resp. osoby oprávnené podať v jeho prospech opravný prostriedok za podmienok uvedených v ustanovení ), ako aj generálny prokurátor, sú oprávnenými subjektmi na podanie dovolania v zmysle len proti rozhodnutiam taxatívne uvedeným v Ide o rozhodnutia vo veci samej, teda meritórne rozhodnutia, ktorými sa trestné stíhanie končí. Za takéto rozhodnutie nemožno považovať uznesenie o zamietnutí žiadosti obvineného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ani uznesenie o zamietnutí sťažnosti obvineného proti takémuto uzneseniu.

Výnimku v tomto smere predstavuje ustanovenie , v zmysle ktorého „minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie alebo osobitného predpisu o väzbe, alebo o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.“ U ministra spravodlivosti je teda rozšírené právo podať dovolanie aj po zistení, že v niektorom z rozhodnutí citovaných v došlo k porušeniu zákonných ustanovení alebo . Je to z toho dôvodu, že minister spravodlivosti nie je účastníkom takýchto konaní a preto nemá možnosť namietať pochybenie v uvedenom smere formou podania riadneho opravného prostriedku.

Vychádzajúc z uvedeného je potrebné vo vzťahu k predmetnej veci konštatovať, že iba minister spravodlivosti je oprávnenou osobou na podanie dovolania v prípade porušenia ustanovenia alebo o podmienečnom prepustení obvineného z výkonu trestu odňatia slobody (pričom dovolanie podá v zmysle len na podnet osoby, ktorej nepriznáva právo na podanie dovolania, okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v ). Obvinený takéto oprávnenie vo vzťahu k uzneseniu o zamietnutí jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nemá. Možno preto uzavrieť, že dovolanie bolo v danom prípade podané obvineným ako neoprávnenou osobou.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného K. V. na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci podľa odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.