Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/52/2018

Identifikačné číslo spisu: 7910201894 Dátum vydania rozhodnutia: 23.04.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Machyniak Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7910201894.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci navrhovateľa 1/ V., narodeného XX. X. XXXX, bývajúceho vo X., F., V., 2/ X., narodeného XX. XX. XXXX, bývajúceho vo X., F., V., proti povinnému (otcovi) X. F., narodenému XX. X. XXXX, bývajúcemu v F., P., o zvýšenie výživného, vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. , o dovolaní povinného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 31. marca 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 3. augusta 2012 č. k. -180 v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie z 19. júla 2013 č. k. -214 zvýšil sumu výživného, ktoré je otec povinný platiť navrhovateľovi 1/ (v čase rozhodovania súdu maloletého) na sumu 100 eur mesačne počnúc od 1. augusta 2010, zvýšil aj sumu výživného na navrhovateľa 2/ na sumu 100 eur mesačne počnúc od. 1 augusta 2010, povinnému povolil dlžné výživné na navrhovateľov splácať v mesačných splátkach, vo zvyšku návrhy na zvýšenie výživného zamietol a rozhodol o trovách konania.

2. O odvolaní povinného, navrhovateľa 2/ a matky v tom čase maloletého navrhovateľa 1/ rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) v záhlaví označeným rozsudkom tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom potvrdil ako vecne správny stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal povinný dovolanie. Dovolanie odôvodnil tým, že rozsudky súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu sú nesprávne. Navrhol (posudzujúc dovolanie podľa obsahu) preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „C. m. p.“ alebo „“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia C. m. p. (podľa ktorého, ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže dovolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení ( - ďalej len „“) rešpektujúc, že podľa C. m. p. procesné účinky dovolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov , a to princípu ochrany práv zaručených zákonom tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 1 C. m. p.), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 2 ods. 1 C. m. p.).

5. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná aj po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva [v tejto súv. por. tiež , ( - ďalej len „“) aj nedostatok osobitnej úpravy v ], sa v prvom rade zaoberal tým, či ho povinný podal v zákonom stanovenej lehote a dospel k záveru, že dovolanie bolo podané oneskorene.

6. Podľa účastník mohol podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynula táto lehota od doručenia opravného uznesenia.

7. Podľa zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nebolo možné odpustiť. Lehota bola však zachovaná, ak sa dovolanie podalo v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.

8. Podľa platilo, že lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končili sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhodoval s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci nebolo, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadol na sobotu, nedeľu alebo sviatok, bol posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

9. Podľa lehota bola zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobil úkon na súde alebo podanie odovzdalo orgánu, ktorý mal povinnosť ho doručiť.

10. V preskúmavanej veci bol dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu doručovaný do vlastných rúk právnemu zástupcovi povinného, právnemu zástupcovi matky v tom čase maloletého navrhovateľa 1/ a zároveň navrhovateľa 2/, a kolíznemu opatrovníkovi. Právnemu zástupcovi otca maloletého dieťaťa bol rozsudok doručený dňa 29. apríla 2014, právnemu zástupcovi matky v tom čase maloletého navrhovateľa 1/ a zároveň navrhovateľa 2/ bol rozsudok doručený dňa 2. mája 2014 a kolíznemu opatrovníkovi dňa 29. apríla 2014. Predmetný rozsudok tak nadobudol právoplatnosť 2. mája 2014 ( ). Zákonom stanovená jednomesačná lehota na podanie dovolania skončila povinnému uplynutím dňa 2. júna 2014.

11. Povinný, ako to vyplýva z odtlačku poštovej pečiatky na obálke, obsahom ktorej bolo predmetné dovolanie (č. l. 233), podal dovolanie na poštovú prepravu dňa 29. januára 2015, teda zjavne oneskorene. V danom prípade tak ide o dovolanie podané po uplynutí zákonom stanovenej jednomesačnej lehoty.

12. Najvyšší súd vychádzajúc z toho, že zmeškanie lehoty, v ktorej mohol účastník podať dovolanie,

nebolo možné odpustiť, dovolanie povinného ako oneskorene podané odmietol [ ].

13. Najvyšší súd o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa C. m. p. v spojení s a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

14. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.