Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Sa-11-2017.pdf
PDF · 93.22 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/11/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Širokou v právnej veci žalobcu: T.. U. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, XXX XX M. R., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-81/2016/OPK zo 16.11.2016 takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žiadosťou z 25.04.2016 žalobca požiadal o priznanie odchodného. Rozhodnutím č.p. SPOU- OSZ-49790-2/2016-VZ zo 04.08.2016 (prvostupňové rozhodnutie) Ministerstvo vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho poistenia priznal žalobcovi v súlade s ust. § 143z ods. 1, § 143ac ods. 1 písm. a) a § 58 v súlade s § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z.) odchodné vo výške 25 539,78 eur. Na účely výpočtu výšky odchodného boli žalobcovi v zmysle § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. započítané nasledovné obdobia:
- Základná vojenská služba v trvaní od 04.10.1990 do 27.03.1992,
- Výkon služby od 01.11.1992 do 31.12.1999,
- Výkon služby od 01.01.2000 do 30.04.2016, celkovo 24 rokov a 363 dní. Za túto dobu trvania služobného pomeru patrí žalobcovi odchodné vo výške 10,5-násobku základu. Základom pre výpočet odchodného je priemerný mesačný služobný plat vo výške 2 463,36 eur.
2. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že prvostupňový orgán nepostupoval v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože vo výpočte, ktorý je prílohou rozhodnutia, nie sú obsiahnuté konkrétne odôvodnenia, na základe ktorých správny orgán určil dobu jeho služobného pomeru na 24 rokov a 363 dní, keďže tabuľka neobsahuje konkrétnu špecifikáciu počtu dní v nej uvedených období. Výpočet je preto nejasný, nezrozumiteľný a neobsahuje logické odôvodnenie. Žalobca trval na tom, že základnú vojenskú službu absolvoval v trvaní 18 mesiacov, tak ako túto povinnosť ukladal § 27 ods. 2 zákona č. 390/1990 Zb. Branný zákon (správne má byť č. 309/1990 Zb. - pozn. súdu), platného a účinného ku dňu nastúpenia na základnú vojenskú službu 04.10.1990. Deň nástupu základnej vojenskej služby bol určený Federálnym ministerstvom obrany. Zo základnej vojenskej služby bol predčasne prepustený na základe Nariadenia náčelníka generálneho štábu č. 33 dňa 27.03.1992. Na termín nástupu ani na termín ukončenia vojenskej služby nemal žalobca žiaden vplyv. Poukázal na záznam v jeho vojenskej knižke: „Předčasne propušten ze zákl. služby podle NNGŠ č. 33, zbytek této doby v délce 7 dní sa započítá jako vykonaná zákl. služba.“ V období od
01.10.1990 - 03.10.1990 a od 28.03.1992 do 31.03.1992 (spolu 7 dní) teda nebol priamo prítomný vo vojenskom útvare, ale táto doba sa mu započítala ako vykonaná vojenská služba, čím splnil zákonom stanovenú povinnosť odslúžiť základnú vojenskú službu v trvaní 18 mesiacov, ktorú stanovil § 27 Branného zákona. Žalobca teda trval na tom, aby mu bola základná vojenská služba započítaná v celkovej dĺžke 18 mesiacov, teda 1 rok a 183 dní. Ďalej žalobca uviedol, že do 31.12.1992 mu malo byť na službu započítaných 61 dní a od 01.01.1193 do 30.04.2016 23 rokov a 121, čo spolu so základnou službou v trvaní 18 mesiacov (1 rok a 183 dní predstavuje 24 rokov a 365 dní teda presne 25 rokov a nie 24 tokov a 363 dní, ako mu priznal prvostupňový orgán. Z tohto dôvodu výška odchodného mala byť vo výške 11-násobku základu, teda 26 755,96 eur.
3. Žalovaný rozhodnutím č. KM-OLVS-81/2016/OPK zo 16.11.2016 (napadnuté rozhodnutie) v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že žalobca nastúpil a začal vykonávať základu vojenskú službu dňa 04.10.1990. Z vystavenej vojenskej knižky je tiež jednoznačné, že žalobca bol z výkonu základnej vojenskej služby prepustený predčasne po jej vykonaní dňom 27.03.1992, pričom zvyšok 7 dní sa mu odpúšťa. V súlade s § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. sa započítava iba skutočná doba výkonu vojenskej služby. Záznam vo vojenskej knižke, že zvyšok základnej vojenskej služby v dĺžke 7 dní sa započítava ako vykonaná základná vojenská služba, žalovaný akceptuje len na účely posúdenia, či odvolateľ splnil brannú povinnosť podľa v tom čase platného Branného zákona. Z vojenskej knižky je jednoznačné, že po prepustení zo základnej vojenskej služby dňa 27.03.1992 bol žalobca preložený do zálohy a odovzdaný do evidencie okresnej správe Dunajská streda, tak ako to predpokladá ust. § 38 ods. 1 Branného zákona. Zároveň žalovaný poukázal na stanoviská úradu právnych služieb Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. UPS-93-38/2006 z 24.04.2006 a č. ÚPS-724/2009 z 21.08.2009, ktoré uvedené skutočnosti potvrdzujú. Z uvedených dôvodov žalovaný nepovažoval námietky žalobcu v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu za dôvodné.
II.
Správna žaloba
4. Žalobou doručenou súdu dňa 13.01.2017 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia. V žalobe zopakoval námietky uvedené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že sa zohľadňuje iba skutočná doba výkonu základnej vojenskej služby. Žalobca zastáva názor, že pri určení doby základnej vojenskej služby je potrebné aplikovať presné znenie ust. § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. K stanoviskám ministerstva obrany, na ktoré poukázal žalovaný uviedol, že ich nepovažuje za úplne relevantné pre jeho prípad. K dobe služobného pomeru od 01.11.1992 do 30.04.2016 uviedol, že tieto údaje zodpovedajú skutočnosti. Žalobca trvá na tom, že celková započítaná doba, ktorú tvorí súčet dôb vykonanej základnej vojenskej služby v trvaní 548 dní a trvania služobného pomeru v ozbrojených zboroch v trvaní 23 rokov a 187 dní, spolu celkovo predstavuje 25 rokov a 5 dní a nie 24 rokov a 363 dní, ako mu započítal žalovaný. Žalobca k žalobe priložil aj kópiu zápisu vo vojenskej knižke ohľadom výkonu jeho základnej vojenskej služby, kópiu personálneho rozkazu č. 311, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť dňom 30.04.2016, kópiu stanovísk MO SR č. UPS-93-38/2006 z 24.04.2006 a č. ÚPS-724/2009 z 21.11.2009, na ktoré poukazoval žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
III.
Vyjadrenie žalovaného
5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nesúhlasil s tým, že je potrebné žalobcovi započítať základnú vojenskú službu aj za obdobie od 01.10.1990 - 03.10.1990 a od 28.03.1992 - 31.03.1992. Poukázal na ust. § 4, § 10 ods. 1 a 2, § 20 ods. 1, 2, 4 a § 21 ods. 1 a § 27 ods. 2 Branného zákona. Ak žalobca nastúpil na základnú vojenskú službu až dňa 04.10.1990 nemohol ju začať vykonávať dňa 01.10.1990. Až od dňa nástupu sa na žalobcu začali vzťahovať všetky predpisy upravujúce povinnosti vojaka základnej vojenskej služby vrátane vojenských trestných činov. Žalovaný trvá na tom, že základná vojenská služba sa počíta až od dňa skutočného nastúpenia, tzn. od dňa jej skutočného vykonávania.
6. V súvislosti s trvaním základnej vojenskej služby v období od 28.03.1992 do 31.03.1992 žalovaný uviedol, že z vojenskej knižky žalobcu vyplýva, že dňa 27.03.1991 bol predčasne prepustený po vykonaní základnej vojenskej služby a zbytok (7 dní) sa mu odpúšťa. Poukázal na ust. § 36 ods. 1 a 3 a § 38 Branného zákona. Žalovaný trval na tom, že z uvedených ustanovení vyplýva, že výkon základnej vojenskej služby žalobcu sa skončil dňa 27.03.1992, odkedy sa na žalobcu už nevzťahovali ani ustanovenia trestného zákona o vojenských trestných činoch.
7. Pokiaľ ide o záznam, že zvyšok vojenskej služby v dĺžke 7 dní sa žalobcovi odpúšťa, táto skutočnosť je podľa žalovaného rozhodná iba pre posúdenie, či žalobca splnil svoju brannú povinnosť, tak ako je to ustanovené v § 4 písm. b) Branného zákona. Žalobca v období od 01.10.1990-03.10.1990 a od 28.03.1992 - 31.03.1992 základnú vojenskú službu nevykonával, pričom s poukazom na ust. § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. sa započítava iba skutočná doba výkonu.
8. Žalovaný trval na relevancii stanovísk Ministerstva Obrany SR. Stanovisko č. UPS-724/2009 vychádza zo zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý nebol v čase výkonu základnej vojenskej služby žalobcu účinný. Doba dôchodkového poistenia vojaka, ktorý vykonával základnú vojenskú službu a nebol v služobnom pomere vojaka z povolania, sa posudzovala podľa všeobecného predpisu o sociálnom zabezpečení účinného do 31.12.2003, ktorým bol zákon č. 100/1988 o sociálnom zabezpečení. Žalobca bol počas celej doby výkonu zamestnancom Všeobecnej úverovej banky. S poukazom na ust. § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. je doba od 01.10.1990 do 03.10.1990 dobou poistenia. Obdobie od 04.10.1990-27.03.1992 je dobou poistenia podľa ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. Dňom nasledujúcim po prepustení zo základnej vojenskej služby 28.03.1992 sa žalobca začal zúčastňovať na sociálnom zabezpečení ako pracovník v pracovnom pomere, keďže nastúpil späť do zamestnania.
III.
Konanie na krajskom súde
9. Krajský súd v Bratislave ako správny súd v konaní o žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a administratívne konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
10. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
11. Vzhľadom na to, že ani jeden z účastníkov nežiadal o nariadenie pojednávania, správny súd, oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP).
12. Skutkový stav medzi účastníkmi nebol sporný. Správny súd vychádzal z administratívneho spisu žalovaného, z ktorého zistil skutkový stav tak, ako je opísaný v bodoch 1-8 odôvodnenia tohto rozhodnutia.
V.
Právne posúdenie
13. Podľa § 27 ods. 2 Branného zákona základná služba trvá 18 mesiacov a počíta sa odo dňa skutočného jej nastúpenia. Federálne ministerstvo národnej obrany môže do tohto času započítať vykonanú mimoriadnu službu alebo jej časť.
14. Podľa § 36 ods. 1 Branného zákona vojakmi na trvalej dovolenej sú vojaci, ktorí boli zo základnej (náhradnej) služby predčasne prepustení a neboli dosiaľ preložení ani do zálohy ani do náhradnej zálohy. Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením, kedy možno vojakov prepustiť na trvalú dovolenú aj v iných prípadoch, než ktoré upravuje tento zákon.
15. Podľa § 38 ods. 1 Branného zákona preloženie do zálohy sa vykoná dňom, ktorý nasleduje po dni skončenia základnej služby, ďalšej služby alebo služby vojakov z povolania, ktorí neboli preložení do výslužby a majú ešte služobnú povinnosť. Ďalej budú preložení do zálohy dňom, ktorý nasleduje po dni skončenia mimoriadnej služby, osoby, odvedené pri mimoriadnych odvodoch, ktoré po svojom prepustení z tejto služby nie sú povinné základnou (náhradnou) službou a ktorých služobná povinnosť trvá podľa zákona alebo na podklade dobrovoľného prevzatia. Dobrovoľníci, odvedení za brannej pohotovosti štátu, sa preložia za obdobných podmienok do zálohy dňom, ktorý nasleduje po dni skončenia mimoriadnej služby, ak nejde o osoby, ktoré dobrovoľne prevzaly služobnú povinnosť len na čas vojny. Také osoby sa z vojska prepustia [§ 22, ods. 1, písm. d)].
16. Podľa § 143z zákona č. 328/2002 Z.z. policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a jeho služobný pomer trvá aj po 30. apríli 2013, sa nárok na odchodné a jeho výšku posudzuje podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013 okrem základu na výpočet odchodného, ktorý sa určí podľa § 143ac ods. 1.
17. Podľa § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu.
18. Podľa § 43 ods. 1 Vládneho nariadenia, ktorým sa vykonáva branný zákon č. 209/1949 Zb., predčasne možno zo základnej služby prepustiť na trvalú dovolenú osoby, a) ak majú byť odstránené početné prebytky, b) ak ide o hromadné prepúšťanie príslušníkov jedného odvodného ročníka pred ich preložením do zálohy, c) ktoré boly určené na preskúmanie pre neschopnosť na vojenskú činnú službu, d) ak tak rozhodne prieskumná komisia, e) ktorým bol dodatočne povolený odklad.
19. Podľa § 43 ods. 3 vládneho nariadenia č. 209/1949 Zb. osobám prepusteným na trvalú dovolenú podľa odseku 1, písm. b) môže Ministerstvo národnej obrany odpustiť zvyšok základnej (náhradnej) služby. Ak ide o čas kratší ako 7 dní, započíta sa tento čas ako vykonaná vojenská činná služba.
20. Spornou v danom prípade zostala právna otázka, či dobu 7 dní, ktorá podľa zápisu vo vojenskej knižke žalobcu, sa započítava ako vykonaná základná vojenská služba, je potrebné zohľadniť ako dobu výkonu služby zhodnotenej pre nárok žalobcu na odchodné.
21. Z ustanovenia § 27 ods. 2 Branného zákona je zrejmé, že základná vojenská služba trvala 18 mesiacov a jej začiatok sa počíta odo dňa jej skutočného nastúpenia. Z uvedeného znenia ustanovenia, preto nepochybne vyplýva, že žalobcovi nemožno zohľadniť obdobie pred skutočným nastúpením na základnú vojenskú službu, teda pred dňom 04.10.1990. Pokiaľ žalobca trvá na tom, že je potrebné hodnotiť aj obdobie od 01.10.1990 - 03.10.1990 ako obdobie výkonu základnej vojenskej služby, zo žiadneho zákonného ustanovenia Branného, ani iného zákona súd nezistil dôvod, prečo by mal toto obdobie pred nástupom na základnú vojenskú službu posudzovať ako obdobie základnej vojenskej služby.
22. Žalobca poukazuje na zápis vo vojenskej knižne, podľa ktorého sa zvyšná časť 7 dní považuje za vykonanú. Z tohto zápisu však nemožno vyvodiť, že za obdobie výkonu vojenskej služby sa považuje obdobie od 01.10.1990 do 03.10.1990 pred nástupom na základnú vojenskú službu.
23. S prihliadnutím na znenie ust. § 27 ods. 2 Branného zákona, podľa ktorého základná vojenská služba mala trvať 18 mesiacov, možno v tejto súvislosti dedukovať, že základná vojenská služba žalobcu mala trvať od nástupu dňa 04.10.1990 osemnásť mesiacov. Z uvedených dôvodov správny súd nepovažoval námietku žalobcu o potrebe započítania obdobia od 01.10.1990 do 03.10.1990 do výkonu vojenskej služby za dôvodnú.
24. Čo sa týka obdobia od 28.03.1992 do 31.03.1992, ktoré žalobca požadoval do výkonu vojenskej služby započítať správny súd poukazuje na znenie ust. § 36 ods. 1 Branného zákona, ktorý predpokladá, že predčasne prepustený vojaci sú buď na trvalej dovolenke alebo došlo k ich preloženiu do zálohy alebo náhradnej zálohy. V prípade žalobcu nebolo sporné, že žalobca bol preložený do zálohy dňom nasledujúcim po prepustení. Podľa ust. § 38 ods. 1 Branného zákona sa toto preloženie vykonáva dňom nasledujúcim po skončení základnej vojenskej služby. Jeho základná vojenská služba sa teda skončila predčasným prepustením.
25. Ust. § 27 ods. 2 Branného zákona je potrebné vykladať tak, že základná vojenská služba v zásade trvala 18 mesiacov s tým, že zákon predpokladal výnimky, napríklad v prípade predčasného prepustenia, pri ktorom základná vojenská služba skončila skôr.
26. Zároveň z ust. § 43 ods. 3 vládneho nariadenia č. 209/1949 Zb. osobám prepusteným na trvalú dovolenú podľa odseku 1, písm. b) (ak ide o hromadné prepúšťanie príslušníkov jedného odvodného ročníka pred ich preložením do zálohy,) mohol byť odpustený zvyšok základnej (náhradnej) služby a ak ide o čas kratší ako 7 dní, započítal sa tento čas ako vykonaná vojenská činná služba. Uvedené ustanovenie sa však na žalobcu nevzťahuje, keďže nebol prepustený na trvalú dovolenku (bol preložený do zálohy) a zvyšok jeho základnej služby nebol kratší ako 7 dní.
27. Vzhľadom na uvedené sa správny súd stotožnil s názorom správneho orgánu, že započítať možno iba skutočne vykonanú vojenskú službu. Správny orgán dôkladne zistil skutkový stav veci, na tento aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom aj odôvodnil. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu zo vznesených námietok žalobcu ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol.
28. O trovách súd rozhodol v zmysle ust. § 168 SSP, tak, že úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil také výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo možné náhradu dôvodne vynaložených trov konania spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, vzhľadom na to, že ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP (žaloba v sociálnych veciach) (§449 ods. 1 a 2 SSP).