Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoCsp/18/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: U. proti žalovanému: M., o zaplatenie 7500,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. júla 2020 č.k. -284, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov voči žalobcovi v rozsahu 100%. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , až 4 . V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 7500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7500,- eur od 10.05.2017 do zaplatenia titulom zaplatenia poistného plnenia z poistnej zmluvy pre havarijné poistenie R.t č. XXXXXXXXXX z dôvodu poistnej udalosti - dopravnej nehody dňa 06.02.2017, pri ktorej došlo k poškodeniu predmetu poistenia. Už v samotnej žalobe žalobca uviedol, že podľa výsledku dokazovania a obsahu poistného spisu žalobca upraví rozsah žaloby. Žalovaný už v prvotnom vyjadrení k žalobe namietal, že žalobca nepreukázal vzťah medzi príčinou a jej následkom, t. j. príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody a rovnako nepreukázal skutočnú výšku škody. Vzhľadom na uvedené aj súd na pojednávaní dňa 28.08.2019 konštatoval spornosť preukázania príčinnej súvislosti medzi poškodením vozidla a nehodovým dejom, ako aj spornosť výšky škody. Z uvedeného dôvodu sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 18.09.2019 zaviazal dať vypracovať súkromný znalecký posudok, ktorého predmetom bude určenie priebehu nehodového deja a výšky škody na motorovom vozidle. Žalobca dňa 18.02.2020 doručil súdu znalecký posudok č. X/XXXX znalca C.. U. G., ktorý sa zaoberal posúdením technickej prijateľnosti vzniku poškodení medzi vozidlami R. R. P. a X. ku ktorej došlo dňa 06.02.2017 na M. medzi obcami O. a M.. Znalecký posudok preukazujúci skutočnú výšku škody, ktorá žalobcovi na motorovom vozidle vznikla pri predmetnej dopravnej nehody súdu nepredložil, a to ani na základe výzvy súdu zo dňa 04.06.2020, pričom súdu podaním zo dňa 09.06.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil, že žalovaný výšku škody nespochybňoval, a preto má za to, že výška škody nie je sporná a znalecký posudok súdu nedoložia. Súd prvej inštancie konštatoval, že predpokladom vzniku nároku na náhradu škody z poistného vzťahu, a teda na poistné plnenie vznikne len vtedy, ak je splnená základná schéma tohto právneho inštitútu, a to existencia poistnej zmluvy, škodová udalosť, príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody a samotný vznik škody. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody od poisťovne ako poisťovateľa, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Vznik škody ešte

nezakladá zodpovednosť za škodu, a teda právo na jej náhradu. Musí byť tiež preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a škodovou udalosťou. Príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi škodovou udalosťou, a výsledkom, t.j. škodou. Ďalej je nevyhnutné hodnoverne preukázať skutočnú výšku škody ako úbytok na majetku poisteného. Bez vzniku škody nemožno uvažovať o jej náhrade- poistnom plnení. Na základe vykonaného dokazovanie dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná, nakoľko žalobca nepreukázal, t. j. neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v predmetnom spore zaťažovalo, ohľadné výšky škody, a tým aj o výške poistného plnenia. Poukázal na tú skutočnosť, že aj keď v danom prípade ide o vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a žalobca ako spotrebiteľ je slabšou stranou v spore, je v konaní od začiatku zastúpený právnym zástupcom, a preto osobitné ustanovenia sa vzťahujú na neho obmedzene. V zmysle platí, že ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenia sa nepoužije. V zmysle môže spotrebiteľ predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. Keďže sa ustanovenie nepoužije, bol žalobca ako strana sporu povinný uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Žalobca bol povinný predložiť prostriedky procesného útoku, t. j. dôkaz preukazujúci výšku škody na motorovom vozidle, a tým aj dôkaz o výške poistného plnenia včas. Súd konštatuje, že v danom prípade to znamená, že by uplatnil prostriedky procesného útoku včas, keby predložil znalecký posudok na výšku škody hneď ako mal prístup ku kompletnému spisu žalovaného o likvidácii predmetnej škodovej udalosti tak, ako to sám navrhol na pojednávaní dňa 18.09.2019. Žalobca sám žiadal odročiť pojednávanie na neurčito s tým, že si dá vypracovať súkromný znalecký posudok, ktorého predmetom bude určenie priebehu nehodového deja a aj výška škody na motorovom vozidle žalobcu. Avšak následne súdu predložil len znalecký posudok č. X/XXXX . znalca C.. U. G., ktorý sa zaoberal posúdením technickej prijateľnosti vzniku poškodení medzi vozidlami R. a X., ku ktorej došlo dňa 06.02.2017 na M. medzi obcami O. a M.. Znalecký posudok preukazujúci skutočnú výšku škody, ktorá žalobcovi na motorovom vozidle vznikla pri predmetnej dopravnej nehody súdu nepredložil, a to ani na základe výzvy súdu zo dňa 04.06.2020, pričom súdu podaním zo dňa 09.06.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil, že žalovaný výšku škody nespochybňoval, a preto má za to, že výška škody nie je sporná a znalecký posudok súdu nedoložia. Následný návrh žalobcu na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním o výške škody urobený na pojednávaní dňa 17.07.2020 nepovažoval súd v zmysle sudcovskej koncentrácie konania za uplatnený včas, keďže už dňa 18.09.2019 sa žalobca zaviazal taký súkromný znalecký posudok dať vypracovať, keďže výška škody bola sporná vzhľadom na žalobcom tvrdenú svojpomocnú opravu vozidla žalobcom a neexistencie iného objektívneho dôkazu o výške škody (napr. faktúry za opravu vozidla, či dokladov o kúpe náhradných dielov potrebných na opravu vozidla) a ten nepredložil súdu ani na základe dodatočnej výzvy súdu zo dňa 04.06.2020 na jeho predloženie. Naopak žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil súdu dňa 09.06.2020, že výšku škody považuje v zmysle vyjadrení žalovaného za nespornú. Uvedené konštatoval žalobca vo svojom vyjadrení aj napriek vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 20.07.2018, kde konštatoval žalovaný, že žalobca nijakým dôkazným prostriedkom hodnoverne nepreukázal skutočnú výšku škody, čím urobil výšku uplatnenej náhrady škody sporným. Uvedené konštatoval aj súd na pojednávaní dňa 28.08.2019 pri predbežnom právnom posúdení veci. Vzhľadom na uvedené žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky škody, ktorá mu mala vzniknúť škodovou udalosťou zo dňa 06.02.2017 aj keď znaleckým posudkom č. X/XXXX by preukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a škodovou udalosťou. Vzhľadom na uvedené nemal súd inú možnosť ako žalobu žalobcu zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena ohľadne výšky škody a tým aj výšky poistného plnenia, ktorého sa žalobou voči žalovanému domáhal.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne skutkové a právne závery (odvolací dôvod podľa a ). Súdu prvej inštancie vytýkal, že mal konať spôsobom, aby došlo k zmierneniu nerovnosti účastníkov súdneho konania a aby bol zachovaný princíp rovnosti účastníkov vzhľadom na to, že nie je sporná skutočnosť, že ide o spotrebiteľský spor. Súd prvej inštancie v plnom rozsahu akceptoval vyjadrenia žalovaného bez toho, aby tieto mal akýmkoľvek spôsobom preukázané a tieto skutočnosti ani neskúmal. Bral do úvahy závery znaleckého posudku predloženého žalovaným napriek tomu, že

žalobca dostatočne poukázal na nezrovnalosti, ktoré predmetný znalecký posudok obsahuje. Dôvodil, že na naliehanie právneho zástupcu žalobcu bolo žalobcovi umožnené, aby si dal vypracovať súkromný znalecký posudok práve na preukázanie príčinnej súvislosti medzi nehodovým dejom a vznikom škody na motorovom vozidle žalobcu. Na pojednávaní a ani v odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie nevyjadril k záverom takto predloženého posudku. Nakoľko nie je zrejmé, či súd predmetný súkromný posudok akceptoval alebo nie, preto je podľa názoru žalobcu rozsudok v tomto smere nepreskúmateľný. Mal za to, že žalobcovi bola odopretá možnosť navrhnúť vypracovanie znaleckého posudku J., nakoľko súd prvej inštancie sa skutočnosťou, či bola preukázaná príčinná súvislosť medzi poškodením vozidla a nehodovým dejom vôbec nezaoberal. Čo sa týka samotnej výšky škody uviedol, že z poistného spisu je zrejmé, že žalovaný si dal vypracovať výpočet výšky škody, ktorá na vozidle žalobcu vznikla a poistné plnenie nevyplatil práve z dôvodu, že podľa znaleckého posudku C.. N. k dopravnej nehode nedošlo spôsobom ako to mal uvádzať žalobca. Súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil s vyjadreniami žalovaného a prijal jeho tvrdenia, že tento výpočet je len informatívny. Táto skutočnosť nebola zo strany žalovaného žiadnym spôsobom preukázaná, výpočet bol súčasťou poistného spisu a v prípade, ak by tento nezodpovedal reálnej výške škody, tak mal žalovaný možnosť ho z poistného spisu jednoducho vybrať. Výpočet výšky škody však zostal súčasťou poistného spisu a je preto podkladom, z ktorého by aj súdny znalec vychádzal pri stanovení výšky škody. Žalovaný neuviedol položky z výpočtu výšky škody, ktoré by boli sporné, alebo ktoré považoval za potrebné z výpočtu vyhodiť. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia nižšej škody, teda žalobcom uplatnený nárok bol v plnom rozsahu pokrytý žalovaným stanovenou výškou škody, bolo preto neefektívne predkladať znalecký posudok na stanovenie výšky škody, ak žalobca nemal vedomosť o postoji súdu k záverom súkromného znaleckého posudku a výška škody bola už vypočítaní žalovaným.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť.

5. Odvolací súd za aplikácie ust. z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok, existenciu ktorej vady nezistil a žalobca ako odvolateľ ju tiež ani netvrdil.

6. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobca v odvolaní namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, čo možno subsumovať pod odvolacie dôvody uvedené v ust. , resp. d/ (porušenie práva na spravodlivý proces, resp. existencia inej vady), naviac namieta nesprávne právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie (dôvod na odvolanie uvedený v ust. pís. h/ ) a namieta nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie (dôvod na odvolanie uvedený v ust. ).

7. Primárne sa odvolací súd zaoberal odvolateľom uplatňovanými odvolacími dôvodmi uvedenými v ust. a (porušenie práva na spravodlivý proces ako dôsledok nesprávneho procesného postupu súdu a existencia inej vady spôsobilej mať za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej), ktorých naplnenie, posúdiac obsah odvolania, vzhliada v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

8. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného odvolacieho dôvodu treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na splnenie mandukačnej (poučovacej) povinnosti súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na vydanie predvídateľného rozhodnutia, či na zachovanie rovnosti strán v konaní.

9. Pokiaľ ide o možné nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nemožno pochybovať, že odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 SR. Avšak len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené uplatnenému nároku, čím je pre účastníkov veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné.

10. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia (nedostatok dôvodov) však bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle , ale za tzv. inú vadu konania, (viď R 111/1998), čím sa zaoberalo tiež Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, ktoré je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “, vychádzajúc z ktorého teda len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces (predtým v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom) uvedeným v ust. , inak ide o tzv. inú vadu konania ( ), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti, ktorou táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.

11. Preskúmaním obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť jednak pre uplatnenie druhej vety citovaného stanoviska R 2/2016, ale odôvodnenie napadnutého rozhodnutia netrpí ani takými nedostatkami, ktoré by boli spôsobilé k záveru o existencii tzv. inej vady konania, čím z hľadiska tejto námietky (o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia) nedošlo k naplneniu tak odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. pod písm. b/, ale tiež ani pod písm. d/ .

12. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal v princípe dostatočnú odpoveď na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej v parametroch daných ust. . Skutočnosť, že odvolateľ sa s názormi súdu prvej inštancie nestotožnil, nemôže sama o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Všeobecný súd totiž nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. či sp. zn. ), čo plne dopadá tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní, rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Stačí teda, aby reagoval súd na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B), k naplneniu čoho v posudzovanej veci došlo.

13. Ďalšie naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. vzhliadol žalobca v tom, že žalobca nemal možnosť navrhnúť vypracovanie znaleckého posudku J., že bolo neefektívne prekladať znalecký posudok na stanovenie výšky škody a pod. Odvolací súd dáva do pozornosti, že tak ako to uvádza vo svojom rozhodnutí tiež NS SR a (uznesenie zo dňa 17.10.2011 pod sp.zn. ), so závermi ktorého sa odvolací súd plne identifikuje, konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Konanie pred súdom musí zabezpečiť pre účastníkov konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Na zabezpečenie tejto ochrany priznáva účastníkovi viaceré procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať

dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcich. stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy, na čo však neslúži žalobcom požadovaný postup podľa , ale procesný postup daný ust. , vychádzajúc z ktorého po úkonoch podľa ods. 1 uvedeného ustanovenia súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci, čím je vytvorený priestor stranám produkovať argumenty, či dôkazy na jeho zvrátenie, čo však samozrejme predpokladá z hľadiska jeho naplnenia, že toto svoje právo aj aktívne využijú. Ich pasivita v tomto smere, však rozhodne nemôže ísť na ťarchu správnosti procesného postupu súdu prvej inštancie.

14. V posudzovanej veci odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že na pojednávaní na súde prvej inštancie dňa 18.09.2019 právny zástupca žalobcu navrhol pojednávanie odročiť na neurčito s tým, že žalobca si dá vypracovať súkromný znalecký posudok, ktorého predmetom bude určenie priebehu nehodového deja a výška škody na motorovom vozidle žalobcu. s tým, že znalecký posudok by mohol byť zabezpečený v lehote 2 mesiacov. Pojednávanie bolo odročené za týmto účelom na neurčito. Následne podaním súdu prvej inštancie zo dňa 26.11.2019 bol žalobca prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyzvaný, aby vzhľadom na uplynutie lehoty 2 mesiacov predložil znalecký posudok, ktorý sa žalobca zaviazal zabezpečiť. V zmysle návrhu žalobcu mal byť vypracovaný súkromný znalecký posudok, ktorého predmetom malo byť určenie priebehu nehodového deja a výška škody na motorovom vozidle žalobcu. Znalecký posudok, ktorý predložil žalobca súdu prvej inštancie, sa zaoberal posúdením technickej prijateľnosti vzniku poškodení pri predmetnej dopravnej nehode, pričom znalecký posudok preukazujúci skutočnú výšku škody pri dopravnej nehode žalobca súdu nepredložil, a to ani na základe výzvy súdu prvej inštancie zo dňa 04.06.2020, ktorou bol vyzvaný, aby v lehote 10 dní predložil súdu znalecký posudok na výšku škody na motorovom vozidle, ktorý sa žalobca zaviazal zabezpečiť do konca januára (v zmysle pojednávania zo dňa 18.09.2019). Podaním zo dňa 09.06.2020 žalobca oznámil súdu prvej inštancie, že žalovaný výšku škody nespochybňoval, a preto má za to, že výška škody nie je sporná a znalecký posudok súdu nedoložia.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že v sporovom civilnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno, ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní, spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť tvrdenia alebo povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

16. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu (v danej veci ). Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Odvolací súd dodáva, že v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a riadi sa zásadou formálnej pravdy. Súd má možnosť strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení ( ), avšak činnosť súdu nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť a hodnoverne tvrdenie preukázať. Je prvoradým záujmom strany predkladať a navrhovať súdu také dôkazy a takým spôsobom, aby z nich bolo možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť skutkový stav. Nie je úlohou súdu vyzývať strany sporu na predloženie alebo označenie takých dôkazov, aby jej zabezpečil úspech v spore. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho logickým následkom je rozhodnutie súdu v neprospech takejto strany. V tomto smere odvolací súd poukazuje na správne odôvodnenie súdu prvej inštancie.

17. V ďalšom odvolací súd podrobil napadnuté rozhodnutie vecnému prieskumu z hľadiska odvolateľmi uplatnených odvolacích dôvodov uvedených v ust. a (nesprávne skutkové a právne závery).

18. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

19. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

20. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie a v konečnom dôsledku aj súvisiacej o trovách konania. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, ako už bolo uvedené aj v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. . Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na tieto poukazuje ( ), aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou právnych predpisov, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre uskutočnenie odvolacieho prieskumu a potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a . Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného v zmysle , preto odvolací súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

22. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).