Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10C-4-2022.pdf
PDF · 85.19 KB
Case nature
Subarea
10C/4/2022
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobkyne G. rod. O. nar. X. X. XXXX., trvale bytom S. G., proti žalovanému S. nar. X. X. XXXX, trvale bytom Q., t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS N., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Žalovanému sa ukladá, aby žalobkyňu písomne, telefonicky a elektronickou komunikáciou nekontaktoval.
II. Žalovanému sa ukladá, aby sa nepribližoval ku žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.
III. Vo zvyšnej časti sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
IV. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1/3-iny.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 26. 1. 2022 o 10.46 hodine, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému uloženia povinnosti nevstupovať do domu a bytu, v ktorom býva, a to do bytu na X.. poschodí vo vlastníctve a v areáli D., uloženia povinnosti nekontaktovať ju písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami a uloženia povinnosti nepribližovať sa k nej, ani sa s ňou inak nekontaktovať na vzdialenosť 10 metrov. V návrhu uviedla, že so žalovaným v minulosti, a to v roku 2019 a 2020, žila v jednej domácnosti, v jej byte. V tomto období bol žalovaný, najmä pod vplyvom alkoholu, viackrát agresívny, niekoľkokrát ju aj udrel. Zo strachu, ako aj preto, že po vytriezvení prosil o odpustenie, nepodala trestné oznámenie, často však musela utekať z jej bytu, v ktorom žili, a ktorý má v prenájme od zamestnávateľa D.. Byt sa nachádza v areáli nemocnice na X. poschodí. Po právoplatnom odsúdení žalovaného za trestný čin vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu aj napriek zákazu činnosti v júni 2020, ukončila ich vzťah, čo však žalovaný nevie a nechce zobrať na vedomie. Neustále jej telefonuje, posiela SMS-správy, vyhráža sa jej, že ju zničí, že zabezpečí, že príde o robotu aj o byt. Po každom zablokovaní čísla volajúceho jej volá z nového čísla, ktoré nepozná. Po jeho prepustení z výkonu trestu dňa 9. 1. 2022 ju neustále fyzicky a psychicky obťažuje, chodí za ňou na jej pracovisko, sleduje ju. Dňa 21. 1. 2022 privolala policajnú hliadku a podala trestné oznámenie. V uvedený deň žalovaný v poobedňajších hodinách prišiel za ňou na pracovisko, dôvodiac, že sa s ňou chce rozprávať, čo odmietla. Žalovaný sa s tým nezmieril a po skončení služby, keď sa vracala domov, ju čakal v neosvetlenej chodbe pred jej bytom, začal kričať, nadávať jej, zaháňať sa na ňu a chcel sa násilím dostať do jej bytu. Nakoľko odmietla odomknúť vchodové dvere do bytu, opakovane do nich kopal, čím ich trvalo poškodil. Susedu, ktorá bola ochotná ju ísť v ten deň odprevadiť, fyzicky napadol a spôsobil jej zranenia hlavy a krčnej chrbtice. Od návratu žalovaného z výkonu trestu odňatia slobody má dôvodný strach o zdravie a život, najmä pri príchode alebo odchode z práce domov, keď očakáva, že ju bude čakať na schodoch bytovky, či na chodbe alebo pri byte a fyzicky alebo psychicky ju napadne. Preto sa neodváži ísť domov sama. Po privolaní hliadky polície sa jej žalovaný neustále vyhrážal, že ju zničí, že si ju nájde, príde aj na druhý deň. V uvedenej veci podala
na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši ešte v ten večer trestné oznámenie za poškodzovanie veci a ublíženie na zdraví. O agresivite a nepredvídateľnom konaní žalovaného, najmä po požití alkoholických nápojov, svedčí skutočnosť, že po jeho prepustení na slobodu po predvedení na políciu dňa 21. 1. 2022, napadol svoju matku a brata v mieste ich trvalého bydliska, spôsobil jej ublíženie na zdraví, poškodil vchodové dvere, keď sa pred ním chcela skryť. Uviedla, že má zdravotné problémy, trpí závažnými ochoreniami, ktoré si vyžadujú absolútny kľud. Psychický tlak, strach o zdravie a život zo strany žalovaného vedie okrem psychického vypätia aj k prudkému zhoršovaniu jej zdravotného stavu. Aj počas predvedenia sa jej žalovaný vyhrážal, že si má dobre zvážiť, či sa odváži dať na neho trestné oznámenie, že ak pôjde do basy, vráti sa a zráta jej to. Nevie preto predpokladať jeho reakciu po podaní trestného oznámenia.
2. Z potvrdenia o podaní oznámenia, predloženého žalobkyňou, vydaného dňa 21. 1. 2022 Obvodným oddelením Policajného zboru Liptovský Mikuláš, mal súd osvedčené, že žalobkyňa dňa 21. 1. 2022 v čase o 21.56 hod. podala oznámenie o priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
8. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti vyhovel, nakoľko mal osvedčenú jeho čiastočnú dôvodnosť. Podľa zákonného ustanovenia § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená, za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby bola osvedčená (teda nemusí byť preukázaná) existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu ako aj potreba neodkladnej úpravy pomerov z dôvodu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu. Neodkladné opatrenie musí zodpovedať aj zásade primeranosti zásahu do právnych vzťahov strán, teda právne účinky neodkladného opatrenia nemôžu obmedziť povinnú stranu neprimerane a nad nevyhnutný rozsah.
10. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala uloženia povinnosti žalovanému dočasne nevstupovať do bytu, vo vlastníctve jej zamestnávateľa, ktorý užíva právnym dôvodom nájmu, uloženia povinnosti písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami ju nekontaktovať a uloženia povinnosti nepriblížiť sa k nej a ani ju inak nekontaktovať na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Súd mal osvedčenú dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa ku žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov ako aj v časti uloženia povinnosti žalovanému žalobkyňu písomne, telefonicky a elektronickou komunikáciou
nekontaktovať. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku je zabrániť priamemu fyzickému kontaktu osoby s osobou, ktorá môže ohroziť jej telesnú alebo duševnú integritu. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) Civilného sporového poriadku je zabrániť inému ako priamemu fyzickému kontaktu osoby s osobou, ktorá môže ohroziť jej telesnú alebo duševnú integritu, a to najmä písomnému a telefonickému kontaktu a kontaktu elektronickou komunikáciou. Vzhľadom na skutočnosti, vyplývajúce zo skutkových tvrdení žalobkyne, ktoré uviedla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, mal súd v konaní osvedčené, že telesná a duševná integrita žalobkyne môže byť konaním žalovaného ohrozená. Žalovaný, podľa skutkových tvrdení žalobkyne, žalobkyňu opakovane telefonicky kontaktuje, a to aj napriek jej výslovnému nesúhlasu, za účelom zabránenia identifikácie jeho mobilného telefónu jej telefonuje z rôznych mobilných telefónov, pričom v telefonátoch sa jej má vyhrážať ujmou v osobnej aj v pracovnej oblasti. Žalovaný, podľa skutkových tvrdení žalobkyne, žalobkyňu opakovane aj osobne kontaktuje, a to na pracovisku aj v mieste bydliska, pričom pri týchto kontaktoch sa jej taktiež má vyhrážať ujmou v osobnej aj v pracovnej oblasti. Uvedené správanie žalovaného má nepriaznivý vplyv na telesnú a duševnú integritu žalobkyne, najmä vzhľadom na jej závažné ochorenia, ktorými trpí. Podľa skutkových tvrdení žalobkyne, sa jej psychický, ale aj fyzický stav v dôsledku správania žalovaného zhoršil.
11. Súd mal osvedčenú aj primeranosť nariadeného neodkladného opatrenia, keďže záujem na ochrane telesnej a duševnej integrity žalobkyne prevažuje nad záujmom žalovaného o prípadný osobný, resp. nepriamy kontakt s ňou.
12. Na základe skutočností, uvedených v bodoch 9. až 11. uznesenia, súd uložil žalovanému povinnosti v zmysle § 325 ods. 2 písm. g) a písm. h) Civilného sporového poriadku, t. j. žalobkyňu písomne, telefonicky a elektronickou komunikáciou nekontaktovať a nepribližovať sa ku žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.
13. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanému nekontaktovať ju „inými prostriedkami“ zamietol, nakoľko nemal osvedčenú jeho dôvodnosť. Návrh výroku súdneho rozhodnutia musí obsahovať presnú konkretizáciu, akými prostriedkami nesmie žalovaný kontaktovať žalobcu. Pojem „iné prostriedky“ môže predstavovať rôzne komunikačné spôsoby, ktorých zákaz žalobkyňa ani nemusela navrhovaným neodkladným opatrením zamýšľať dosiahnuť. Takto navrhovaný výrok súdneho rozhodnutia je aj neurčitý, preto by bol v uvedenej časti nevykonateľný. Z totožného dôvodu súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj v časti uloženia povinnosti žalovanému „inak sa nekontaktovať“ so žalobkyňou. Žalobkyňa nekonkretizovala, ako „inak“ sa s ňou žalovaný nemá kontaktovať, prihliadajúc najmä ku skutočnosti, že navrhla uložiť žalovanému povinnosť nekontaktovať ju písomne, telefonicky a elektronickou komunikáciou. Rovnako je výrok súdneho rozhodnutia v uvedenej časti neurčitý, preto by bol nevykonateľný.
14. Súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj v časti uloženia povinnosti žalovanému nevstupovať do bytu na X. poschodí v areáli D. Liptovský Mikuláš, v ktorom žalobkyňa býva, nakoľko nemal osvedčenú jeho dôvodnosť. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku je zabrániť kontaktu osoby, dôvodne podozrivej z násilia, s osobou, vo vzťahu ku ktorej sa mala uvedeného násilia dopustiť tým, že jej bude vstup do nehnuteľností, v ktorých býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, zakázaný. Podľa skutkových tvrdení žalobkyne, uvedených v návrhu na začatie konania, je však nájomníčkou bytu žalobkyňa, žalovaný nemá žiaden užívací titul k predmetnému bytu (vlastnícky vzťah, nájomný vzťah a podobne) a v byte sa ani nezdržiava (nebýva). Za uvedeného skutkového stavu nebolo možné uložiť žalovanému povinnosť do bytu, v ktorom býva žalobkyňa, dočasne nevstupovať, nakoľko žalovaný nedisponuje právnou ani faktickou možnosťou do bytu vstupovať. Už len okrajom súd uvádza, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti dočasne nevstupovať do bytu bol neurčitý vo vzťahu k označeniu bytu, nakoľko byt nebol konkretizovaný v súlade s príslušnými právnymi predpismi o označovaní nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu bol preto návrh výroku súdneho rozhodnutia v uvedenej časti nevykonateľný.
15. Súd neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej, nakoľko, v zmysle zákonného ustanovenia § 336 ods. 1 druhá veta Civilného sporového poriadku, nariadeným neodkladným opatrením sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami. Z toho istého dôvodu súd časovo neobmedzil trvanie neodkladného opatrenia v zmysle zákonného ustanovenia § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
16. V súlade so zákonným ustanovením § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku, vzhľadom na charakter nariadeného neodkladného opatrenia, súd nepoučil žalovaného o možnosti podania žaloby vo veci samej. Nariadeným neodkladným opatrením bude dosiahnutá trvalá úprava pomerov medzi stranami. Súd však počuje strany, že, v zmysle zákonného ustanovenia § 334 Civilného sporového poriadku, na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
17. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
18. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Nakoľko rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa konanie končí (keďže úprava pomerov strán neodkladným opatrením je úpravou trvalou), súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Úspech žalobkyne v konaní predstavoval 2/3-iny (vyhovené bolo 2 návrhom z 3 uplatnených), jej neúspech 1/3-inu. Pomer úspechu a neúspechu žalobkyne potom predstavoval 1/3- inu (2/3-iny - 1/3-ina). Súd preto priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1/3-iny. V súlade so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Neodkladné opatrenie je v časti uloženej povinnosti (výroky I. a II.) vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.