Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/20/2018

Identifikačné číslo spisu: 6712010947 Dátum vydania rozhodnutia: 26.04.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Šimonová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6712010947.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci obvineného M. Z., pre zločin vydierania podľa , , , na neverejnom zasadnutí konanom 26. apríla 2018 v Bratislave, o dovolaní obvineného M. Z. proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen z 01. marca 2017, sp. zn. , rozhodol

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného M. Z. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Zvolen (ďalej aj ,,okresný súd") rozsudkom z 28. januára 2013, sp. zn. , schválil dohodu o vine a treste uzatvorenú medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Zvolen a obvineným M. Z., na základe ktorej bol obvinený M. Z. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa , , na skutkovom základe uvedenom v rozsudku.

Okresný súd obvineného M. Z. odsúdil podľa za použitia , . , , na trest odňatia slobody v trvaní 32 (tridsaťdva) mesiacov.

Podľa súd obvinenému výkon trestu podmienečne odložil a súčasne nad správaním obvineného v skúšobnej dobe uložil probačný dohľad, podľa súd obvinenému určil skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa súd obvinenému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Podľa zároveň súd obvinenému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci - 2 ks

kuchynské nože s tým že podľa sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát

- Slovenská republika.

Následne vydal Okresný súd Zvolen uznesenie z 01. marca 2013, sp. zn. , ktorým podľa vyslovil, že obvinený M. Z. sa v skúšobnej dobe uloženej mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 28. januára 2013, sp. zn. , neosvedčil a uložený trest vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov sa vykoná.

Podľa s poukazom na súd obvineného M. Z. pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Dňa 27. decembra 2017 bolo okresnému súdu doručené dovolanie obvineného M. Z. voči uzneseniu Okresného súdu Zvolen z 01. marca 2013, sp. zn. , podané prostredníctvom jemu ustanoveného obhajcu JUDr. Miroslava Hábera, advokáta so sídlom Trhová č. 1, 960 01 Zvolen.

Obvinený v podanom dovolaní uplatnil dovolací dôvod podľa , t.j. že označené rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

K zásadnému porušeniu uvedeného ustanovenia došlo podľa obvineného tým, že okresný súd napadnutým uznesením rozhodol až 01. marca 2017, teda po uplynutí jedného roka od uplynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu, ktorá uplynula 28. januára 2016, nakoľko rozsudok Okresného súdu Zvolen z 28. januára 2013, sp. zn. nadobudol právoplatnosť dňa 28. januára 2013. Obvinený nad rámec uvedeného argumentuje ustanovením , podľa ktorého ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa ods. 1 (pozn.: nevyslovil, že sa odsúdený osvedčil) bez toho, aby mal na tom odsúdený vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.

Na základe tejto skutočnosti obvinený žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa , vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného M. Valocku a súčasne zrušil dovolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu.

K dovolaniu obvineného sa dňa 26. januára 2017 vyjadrila aj prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen, ktorá ho navrhla podľa odmietnuť, nakoľko je zrejmé, že dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Uznesenie Okresného súdu Zvolen z 01. marca 2013, sp. zn. nie je rozhodnutím, proti ktorému možno podať dovolanie, keďže nie je taxatívne uvedené v . Zároveň uviedla, že dovolaním napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné, pričom dodala, že obvinený predmetné rozhodnutie ostatne ani nenapadol riadnym opravným prostriedkom, ktorým je podľa v tomto prípade sťažnosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že toto bolo podané neoprávnenou osobou v zmysle z nasledovných dôvodov:

Podľa dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa .

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie: a) rozsudok a trestný rozkaz,

b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie alebo osobitného predpisu o väzbe, alebo o podmienečnom prepustení obvineného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení, pričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty.

Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým konštatuje, že ustanovenie v taxatívnom výpočte rozhodnutí neobsahuje možnosť podať dovolanie, zo strany obvineného, proti uzneseniu o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, resp. o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený. Pokiaľ zákon nestanovuje niečo iné, dovolanie možno podať len proti taxatívne uvedeným rozhodnutiam. Okrem toho možno dovolanie podať aj proti rozhodnutiam a v prípadoch uvedených v , ale toto právo má len minister spravodlivosti za podmienok uvedených v .

Posudzujúc ale dovolanie obvineného, je zrejmé, že smeruje proti rozhodnutiu o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený. Z ustanovenia ale vyplýva, že rozhodnutia o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, môže dovolaním napadnúť iba minister spravodlivosti. Obvinený zo zákona preto nemá v tomto smere aktívnu legitimáciu.

Najvyšší súd poznamenáva, že v tomto prípade, s poukazom na vyššie uvedené, nie je z procesného hľadiska správne akceptovať taký výklad, ktorým by dovolací súd odmietol dovolanie obvineného podľa tak, ako to navrhuje prokurátorka okresnej prokuratúry. Dovolanie totiž smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému je dovolanie podľa prípustné; podľa ale v uvedenom prípade aktívna legitimácia na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku prináleží výlučne ministrovi spravodlivosti.

V zmysle ustanovenia , dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

Z tohto dôvodu musel Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa dovolanie obvineného odmietnuť, použijúc horeuvedené ustanovenie.

Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.