Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Co-85-2021.pdf
PDF · 113.17 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/85/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: B. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., I. XXXX/XX, zastúpenej: JUDr. Mariánom Dobišom, advokátom so sídlom Nitra, Sládkovičova 1, proti žalovanému: B. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., I. XXXX/XX, zastúpenému: JUDr. Ladislavom Chmelárom, advokátom so sídlom Vráble, Levická 579, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 29. marca 2021, č. k. 18C/89/2018-379, v spojení s opravným uznesením zo dňa 22. apríla 2021, č. k. 18C/89/2018-399, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) tak, že prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne televízor zn. U. so zostatkovou hodnotou vo výške 20 eur, šijací stroj značky A., so zostatkovou hodnotou 50 eur, chladničku značky A., so zostatkovou hodnotou 20 eur, bicykel značky "mamma" so zostatkovou hodnotou 0 eur. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal televízor zn. S, so zostatkovou hodnotou vo výške 20 eur; 2x skriňu "ROLDOR" so zostatkovou hodnotou vo výške 0 eur, taniere plytké, hlboké, dezertné (6 ks) so zostatkovou hodnotou 10 eur, poháre sklenené bez stopy (6 ks) so zostatkovou hodnotou 10 eur, umelé misky (3 ks) so zostatkovou hodnotou 10 eur, umelé varechy (3 ks) a drevené varechy (3 ks) so zostatkovou hodnotou 5 eur, hliníkové naberačky (2 ks) a umelé naberačky (2 ks) so zostatkovou hodnotou 5 eur, uteráky (10 ks) a osušky (10 ks) so zostatkovou hodnotou 0 eur, krepové návliečky (2 ks) a bavlnené návlečky (6 ks) so zostatkovou hodnotou 0 eur, chladničku značky Calex so zostatkovou hodnotou 20 eur, práčku značky Whirlpool so zostatkovou hodnotou 0 eur, manželskú posteľ so zostatkovou hodnotou 0 eur, kosačku so zostatkovou hodnotou 20 eur. Ďalej do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal osobné motorové vozidlo továrenskej značky U. R., farba: strieborná metalíza svetlá, Z.: H v hodnote 500 eur a do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-ine k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, nachádzajúcich sa v k. ú. Z., obec Z., okres G., a to pozemok reg. "C" s parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok reg. "C" s parc. č. XXXX - záhrady a výmere XXX m2, stavba rodinný dom so súp. č. XXXX, postavená na pozemku registra "C" s parcelným č. XXXX, v zostatkovej hodnote 48.600 eur. Zároveň žalovanému uložil povinnosť titulom vyrovnania podielov zaplatiť žalobkyne sumu 24.055 eur do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a znalcovi T.. M. I. priznal znalečné v rozsahu 100 %.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili manželstvo dňa XX. XX. XXXX, ktoré bolo rozvedené rozsudkom U. súdu Nitra č. k. 11P/327/2017-44 zo dňa 04. 04. 2018, právoplatným dňom 11. 04. 2018, ktorým dňom zaniklo aj BSM a bolo potrebné vykonať vyporiadanie majetku patriaceho do BSM podľa stavu ku dňu jeho zániku. Rozhodnutie právne oprel o ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Bolo preukázané, že k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou nedošlo, a preto sa žalobkyňa žalobou domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. S poukazom na vykonané dokazovanie, predovšetkým výsluchom strán sporu a listinnými dôkazmi súd ustálil, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok uvedený vo výroku rozsudku. Nespornými bola hodnota hnuteľných veci a zároveň dohoda aj na ich vzájomnom vyporiadaní.
3. Zároveň strany sporu zhodne uviedli, že predmetom vyporiadania je osobné motorové vozidlo značky U. R., farba strieborná metalíza svetlá, Z.: H v hodnote 500 eur, ktoré prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, čo nebolo medzi stranami sporné. M. bolo preukázané, že žalovaný predal osobné motorové vozidlo značky C. A., farba: čierna metalíza, Z.: C za sumu 4.000 eur (výpoveď žalovaného, svedka M.. O. J.). Uvedené bolo preukázané i predloženou kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 18. 09. 2017, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným ako predávajúcim a O. J. ako kupujúcim, pričom kúpna cena bola vyplatená viacerými čiastkami pred kúpou osobného motorového vozidla. Predmetom konania o vyporiadanie BSM bolo vyporiadanie majetku (aktíva aj pasíva) manželov, ktorí títo mali ku dňu zániku ich BSM. V rámci tohto konania sa teda nemožno zaoberať majetkom, ktorý manželia síce nadobudli za trvania ich manželstva, ale ktorý ku dňu zániku BSM už nevlastnili. V prípade peňažných prostriedkov teda nemožno do vyporiadania zahrnúť také peňažné prostriedky, ktoré boli do zániku BSM spotrebované, a to bez ohľadu na to, že sa tak stalo konaním jedného z manželov bez súhlasu druhého. Takéto konanie sa totiž spravuje ustanovením § 144 a § 145 ods. 1 a 2 OZ. Súd vychádzal zo zásady, že pokiaľ došlo jedným z manželov k nakladaniu so spoločnými peňažnými prostriedkami za trvania BSM a pokiaľ takýto úkon nebol osobitným súdnym rozhodnutím určený za úkon neplatný, je treba takýto úkon považovať za platný a takto spotrebované peňažné prostriedky za trvania manželstva nemožno zahrnúť do vyporiadania ich BSM. Zo strany žalovaného išlo o úkony týkajúce sa zabezpečenia obvyklých každodenných potrieb rodiny, bežného chodu domácnosti, teda o bežné hospodárenie, ku ktorým nebol potrebný súhlas druhého manžela, t. j. žalobkyne. Z týchto dôvodov nepatrilo motorové vozidlo ani finančné prostriedky získané jeho predajom do vyporiadania BSM.
4. Súd nevyporiadal finančné prostriedky vo výške 3.800 eur, ktoré patria deťom a nie sú predmetom vyporiadania BSM (potvrdené výsluchom žalovaného a výpisom z účtu).
5. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že do BSM patrí nehnuteľnosť, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2-ine k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, nachádzajúci sa v k. úz. Z., obec Z., okres G.: pozemok reg. "C" s parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok reg. "C" s parc. č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2, stavba rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na pozemku registra "C" s parcelným č. XXXX. V priebehu konania bol podaný znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný na základe žiadosti žalobkyne i žalovaného, z ktorého mala byť zrejmá všeobecná hodnota nehnuteľností s poukazom na zriadené vecné bremeno. Keďže boli vznesené námietky voči predloženým znaleckým posudkom, ktoré podali strany sporu, súd do konania ustanovil znalca Ing. M. I., ktorý stanovil hodnotu nehnuteľností na sumu 97.200 eur, pričom polovica predstavuje sumu vo výške 48 600 eur. Súd považoval za spravodlivé, aby pri vyporiadaní BSM vychádzal z predmetného znaleckého posudku, pričom mal za to, že právo doživotného bývania zriadeného v prospech Z. A. nie je využívané v súlade s jeho účelom, nakoľko otec žalovaného žije v domove dôchodcov, právo vecného bremena nie je reálne uplatňované. V tomto smere súd poukázal na potvrdenie zariadenia A. n.o., so sídlom G.. M. R. Z. XXXX, P., z ktorého vyplynulo, že pán Z. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., I. č. XXXX/XX nepravidelne niekoľkokrát ročne navštevuje svojho syna B. A., ide o vyžiadané návštevy ich klienta, avšak v prípade zmeny zdravotného stavu bude presunutý do domácej starostlivosti. Zároveň súd poukázal na uzatvorenú Zmluvu o poskytovaní sociálnej služby uzatvorenej dňa 22. 05. 2017, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou A. a Z. A., nar. XX. XX. XXXX, pričom predmetom zmluvy bolo poskytovanie sociálnej služby od 22. 05. 2017 na dobu neurčitú. Z týchto dôvodov preto súd prikázal spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2-iny do vlastníctva žalovaného, ktorý je už podielovým spoluvlastníckom v rozsahu 1/2-iny k celku, ktoré sú predmetom vyporiadania. Zároveň neprihliadol na súkromný znalecký posudok predložený žalovaným, nakoľko nebol predložený včas (§ 153 CSP).
6. V priebehu konania strany uhradili záväzok, ktorý vznikol titulom Zmluvy o úvere, a preto si navzájom nenárokovali titulom vyporiadania BSM žiadne finančné prostriedky.
7. Konštatoval, že čistá hodnota majetku patriaceho do BSM je 49.290 eur a s prihliadnutím na § 150 OZ vychádzajúc zo zásady, že podiely manželov sú rovnaké, predstavuje podiel žalobkyne sumu 24.645 eur a podiel žalovaného sumu 24.645 eur. Žalobkyni bol prisúdený majetok v celkovej čistej hodnote 590 eur, žalovanému v čistej hodnote vo výške 48.700 eur. Na vyrovnanie podielov je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu 24.055 eur (24.645 eur - 590 eur). Vzhľadom k výške priznanej sumy súd určil žalovanému lehotu 60 dní na plnenie (§ 232 ods. 3, druhá veta CSP).
8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo a to z dôvodu, že v konaní o vyporiadanie BSM má každý vo veci úspech čiastočný, keďže každému patrí rovnaký podiel masy z BSM a súd takýmto spôsobom BSM medzi stranami sporu aj vyporiadal. Znalcovi T.. M. I. priznal znalečné v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
9. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a domáhal sa jeho zmeny tak, že žalovaný bude povinný titulom vyrovnania podielov zaplatiť žalobkyni sumu 15.305 eur a to tak, že sumu 10.000 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zvyšok v sume 5.305 eur v pravidelných mesačných splátkach po 884,16 eur vždy do konca mesiaca, počnúc druhým mesiacom po právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia, pričom omeškanie žalovaného splnením jednej splátky bude mať za následok zročnosť celého zostávajúceho plnenia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že rozsudok považuje za nesprávny a nemôže súhlasiť s tým, že súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku č. 45/2020, kde bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností sumou 97.200 eur. V uvedenom posudku nebolo zohľadnené zriadené vecné bremeno v prospech jeho otca Z. A. ako osobu oprávnenú doživotne bývať a užívať spornú nehnuteľnosť. Podľa jeho názoru má zriadenie vecného bremena vplyv na hodnotu nehnuteľnosti. Preto oslovil ďalšieho znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok č. XXX/XXXX, ktorý predložil bezodkladne súdu. Nestotožnil sa s názorom prvoinštačného súdu, že znalecký posudok nebol ním predložený včas, a preto naň neprihliadal. Taktiež nesúhlasil s názorom, že právo doživotného bývania zriadeného v prospech jeho otca nie je využívané v súlade s jeho účelom, pretože tento žije v domove dôchodcov a právo zodpovedajúce vecnému bremenu nie je reálne uplatňované. Otec niekoľkokrát ho ročne navštevuje, umiestnený v zariadení je iba dočasne a v prípade zmeny zdravotného stavu bude presunutý do domácej starostlivosti. Vzhľadom na pandémiu Covid 19 od marca 2019 sa návštevy nevykonávali, a preto musel byť otec naďalej umiestnený v zariadení sociálnych služieb. Hoci v súčasnosti je výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu značne obmedzený, nemožno na to pozerať tak, ako by vôbec neexistovalo. Uvedené vecné bremeno je stále zapísané aj v katastri nehnuteľností. Má za to, že iba ním predložený znalecký posudok zohľadňuje všetky skutočnosti pre správny výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet vyporiadania a je jediný objektívny a relevantný pre zákonné a spravodlivé vyporiadanie BSM.
10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa písomným podaním, v ktorom žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a priznať jej právo na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že považuje rozsudok za zákonný, spravodlivý a vecne správny, ktorým bol skutkový stav zistený správne a dostatočne a aj po právnej stránke bola vec právne posúdená a kvalifikovaná.
11. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný písomným podaním, v ktorom uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho odvolania zo dňa 19. 04. 2021.
12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
13. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedol vo svojom odvolaní žalovaný konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Odvolací súd po preskúmaní veci zastáva názor, že súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní, i so skutočnosťami, ktoré tvrdil odvolateľ aj v priebehu prvoinštančného konania, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné.
16. Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len podstatnými námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvoinštančného súdu predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia z hľadísk, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolanie žalovaného je postavené predovšetkým na odvolacom dôvode § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď logicky rozpor v hodnotení dôkazov v prípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti). zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. Žalovaný uplatnil i odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, ku ktorému odvolací súd udáva, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd má však za to, že súd prvej inštancie právne správne vec posúdil, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistil skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd len konštatuje správnosť dôvodov jeho rozhodnutia a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
17. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou zo dňa 23. 07. 2018 domáhala vyporiadania BSM súdom z dôvodu, že jej manželstvo so žalovaným bolo právoplatne rozvedené dňa XX. XX. XXXX a na spôsobe vyporiadania BSM sa so žalovaným nedohodli. V žalobe uviedla majetok, ktorý bol nadobudnutý za trvania manželstva, výšku dlhov, ktoré existovali ku dňu rozvodu a uviedla aj spôsob, akým by malo byť BSM vyporiadané. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, voči ktorému podal žalovaný odvolanie.
18. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
19. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
20. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
21. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby mal. detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť detí a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
22. Základným predpokladom pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho zánik. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov (patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí do pasív). Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy. O vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v odôvodnení rozsudku. Do celkovej bilancie musia byť zahrnuté nielen všetky veci (súčet ich hodnôt), ale aj ostatný majetok, vrátane pohľadávok a dlhov. Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli celkový majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške). Z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody k zmene kvantitatívneho podielu. Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je potrebné zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom nemusí nahradiť do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť jeho podiel rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp. čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh (napr. v podobe zaplatenia zostatku úveru), atď. Rozdiel medzi takto stanovenými podielmi u každého z manželov a podielom, ktorý každému z manželov patrí, musí byť rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov.
23. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode (teda nie v deň faktického rozchodu manželov, alebo v deň, keď súd rozhoduje o vyporiadaní). Táto doba je rozhodujúca aj pre posúdenie stavu veci (napr. jej veku, kvality, miery opotrebenia a pod.).
24. Okamih, keď dôjde k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozhodujúci nielen pre určenie spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho hodnoty. Pri určení ceny veci sa spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva (§ 154 ods. 1 OSP). Avšak tomu, kto určitú vec od zániku bezpodielového spoluvlastníctva do vyporiadania užíval, sa môže určiť cena v čase zániku bez ohľadu na cenu v čase vyporiadania, ak mu vec má zostať. Opotrebenie i náklady tu idú predovšetkým na jeho vrub. Len pri veciach, ktoré má jeden z manželov vydať druhému manželovi, sa musia určiť obidve ceny a rozhodnúť o tom, na čí vrub pôjde opotrebenie, resp. iné zmeny alebo záväzky spojené s vecou.
25. Vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ust. § 143 OZ patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Ak niektorá zo strán tvrdí, že niektoré zistené veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverne spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno zaťažuje stranu, ktorá tvrdí, že konkrétna vec do vyporiadania nepatrí. Ak svoje tvrdenie nepreukáže a inak je preukázané, že táto vec za trvania manželstva strán existovala, platí zásada, že vec patrí do BSM a treba ju vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje tú stranu, ktorá tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jej oddeleného majetku. V konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi strán, a to ani pri určení rozsahu tohto spoluvlastníctva, ani pri určení spôsobu jeho vyporiadania. Stranám z odôvodnenia rozsudku musí byť jasné, z čoho súd pri rozhodovaní vychádzal a ktoré veci podľa zistenia súdu do BSM patrili. Z odôvodnenia rozsudku musí byť teda jasné, čo všetko bolo predmetom tohto spoluvlastníctva ku dňu jeho zániku a na základe akých dôkazov súd tú- ktorú vec, investície, dlhy a pohľadávky do vyporiadania pojal.
26. Vyporiadanie teda nemá len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely. Pri vyporiadaní je preto veľmi dôležité určiť správne ceny jednotlivých vecí i hodnotu celého majetku.
27. Odvolací súd po preštudovaní obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyporiadal BSM medzi stranami sporu v súlade s ust. § 143 a nasl. OZ, plne súladne s ust. § 150 OZ, ako i súladne s ustálenou súdnou praxou. Je nutné uzavrieť, že súd prvej inštancie pri vyporiadavaní BSM prihliadol na účelnosť rozdelenia a využitia vecí, na ich využívanie tou-ktorou stranou sporu po rozvode manželstva. Spôsob vypriadania BSM zahŕňa všetky aktíva patriace do BSM, je rozumné a spravodlivé a odôvodnené tak, ako to ustanovuje § 220 ods. 2 CSP.
28. Z hľadiska skutkového stavu bolo preukázané, že strany sporu uzatvorili manželstvo dňa XX. XX. XXXX, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 11P/327/2017-44 zo dňa 04. 04. 2018, právoplatným dňa 11. 04. 2018, teda dňom 11. 04. 2018 zaniklo BSM, pričom po zániku BSM sa strany sporu na jeho vyporiadaní nedohodli. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že ku dňu zániku manželstva patrili do BSM hnuteľné veci definované v bode 1. tohto odôvodnenia, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-ina nehnuteľnosti k celku v hodnote 48.600 eur a osobné motorové vozidlo U. R. v hodnote 500 eur. Na rozdelení hnuteľných vecí a ich hodnote a na osobnom motorovom vozidle U. R. ktorých nadobudnutie za trvania manželstva strany konania aj potvrdili sa dohodli. V konaní bolo preukázané, že po rozvode manželstva nehnuteľnosti ako aj hnuteľné veci v dome užíval žalovaný. Uvedené položky, ktoré tvorili hnuteľné veci a osobné motorové vozidlo U. R. tvoriace predmet BSM neboli medzi stranami konania sporné.
29. Žalovaným namietaná hodnota nehnuteľnosti, rozhodnutá súdom prvej inštancie ku dňu právoplatnosti rozvodu považuje odvolací súd za správnu. Odvolací súd tiež konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal i s návrhom oboch strán sporu polovičný podiel na predmetnej nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného, s čím žalovaný súhlasil, pretože takto bude výlučným vlastníkom celej nehnuteľnosti. K námietkam žalovaného ohľadne hodnoty nehnuteľnosti vzhľadom na vecné bremeno poukazuje na nevyužívateľnosť tohto vecného bremena a na dôvody uvádzané v prvoinštančnom rozhodnutí.
30. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovaného nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania odôvodneného ust. § 255 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvodnosť
námietok žalovaného uvádzaných v odvolaní, navyše žalovaný ani neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal.
31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania právo.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).