Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Urtos/4/2018

Identifikačné číslo spisu: 8018200100 Dátum vydania rozhodnutia: 17.05.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Paluda Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8018200100.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Martina Piovartsyho na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17. mája 2018 v Bratislave v trestnej veci odsúdeného U. Y., pre pokus trestného činu vraždy podľa § 21 ods. 1 k § 140 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky, o sťažnosti prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 4. apríla 2018, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa uznesenie Krajského súdu v Prešove zo 4. apríla 2018, sp. zn. , s a z r u š u j e a Krajskému súdu v Prešove s a u k l a d á, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Odôvodnenie

Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením zo 4. apríla 2018, sp. zn. , podľa § 67 ods. 1 Tr. zák. podmienečne prepustil odsúdeného U. Y., nar. XX. Y. XXXX vo X., trvale bytom X., ul. X. U. XXXX/XX, t.č. v ÚVV a ÚVTOS Prešov, z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 26. marca 2013, sp. zn. , v trvaní 10 (desať) rokov, ktorým bol uznaný rozsudok Krajského súdu v Plzni z 21. februára 2011, sp. zn. .

V odôvodnení tohto uznesenia krajský súd uviedol, že na odsúdeného je potrebné hľadieť, akoby išlo o jeho prvé odsúdenie (pretože na jeho predchádzajúce dva odsúdenia nemožno s poukazom na § 121 ods. 1 Tr. zák. prihliadať), pričom je potrebné poukázať aj na hodnotenie ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ako aj na osobu odsúdeného, na možnosť jeho bývania po podmienečnom prepustení z výkonu testu odňatia slobody a možnosti jeho zamestnania. S poukazom na uvedené dospel krajský súd k záveru, že všetky formálne podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody boli splnené (keďže odsúdený už má vykonané viac ako tri štvrtiny uloženého trestu odňatia slobody, kvalifikovaného ako obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu) a z tohto dôvodu

v zmysle § 67 ods. 1 Tr. zák. odsúdeného U. Y. podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody. Vzhľadom na závažnosť konania odsúdeného mu však krajský súd určil dlhšiu skúšobnú dobu a to vo výmere štyroch rokov a taktiež mu v zmysle § 68 ods. 1 Tr. zák. nariadil probačný dohľad vo výmere troch rokov, s použitím § 51 ods. 4 písm. g), písm. j) Tr. zák.

Proti tomuto uzneseniu podal priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov, ktorú dodatočne písomne odôvodnil podaním z 20. apríla 2018. V písomných dôvodoch sťažnosti poukázal na podstatu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, v zmysle ktorej sa odsúdený po uplynutí zákonom stanovenej doby predčasne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody a zvyšok trestu sa mu odloží pod podmienkou, že počas skúšobnej doby povedie riadny život a splní uložené obmedzenia. Poukázal tiež na ustálenú judikatúru vo vzťahu k podmienečnému prepusteniu, konkrétne na R 37/1973, v zmysle ktorého ustanovenie § 66 ods. 2 Tr. zák. sleduje to, aby dosiahnutý stupeň nápravy bol posudzovaný nielen podľa správania sa odsúdeného a jeho pomeru k práci vo výkone trestu, ale tiež s ohľadom na to, či sa zbavil všetkých záporných vlastností a sklonov, ktoré viedli k trestnému činu, pre ktorý bol odsúdený, a či sa podmienkam a požiadavkám výkonu trestu neprispôsobil len formálne. Závažnosť spáchaného trestného činu, rovnako ako skutočnosť, do akého ústavu je odsúdený zaradený, je potrebné hodnotiť v súvislosti s otázkou, či vzorné správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a jeho vzťah k práci je výrazom jeho skutočného polepšenia, a či je možné od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. V tejto súvislosti prokurátor uviedol, že možnosť prevýchovy je obzvlášť sťažená u osôb, ktoré sa dopustili mimoriadne závažnej trestnej činnosti, medzi ktorú môžeme trestný čin vraždy spáchaný v štádiu pokusu nepochybne zaradiť.

Keďže u odsúdeného U. Y. ide o jeho druhé nepodmienečné odsúdenie, mal by už vedieť, ako sa má správať v ústave na výkon trestu, aby dosiahol podmienečné prepustenie. Okrem zákonných predpokladov uvedených v § 66 a nasl. Tr. zák. by tak v jeho prípade malo byť samozrejmosťou aj viacnásobné udelenie disciplinárnych odmien a nízke riziko sociálneho zlyhania. Odsúdený však ani v Ústave na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ÚVTOS“) v Banskej Bystrici, ani v ÚVTOS v Sabinove nebol disciplinárne odmenený a z jeho resocializačnej prognózy vyplýva stredné riziko sociálneho zlyhania v bodovej škále blížiacej sa vysokému riziku. Na základe uvedeného podľa prokurátora nedošlo k takej prevýchove odsúdeného, ktorá by umožňovala jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu.

Spis spolu s podanou sťažnosťou bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený dňa 30. apríla 2018.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) na základe podanej sťažnosti podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola podaná sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná.

Podľa o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení o výkone väzby v znení neskorších predpisov súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zák. osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je okrem uplynutia zákonom ustanovenej doby výkonu trestu (formálna podmienka podmienečného prepustenia) aj to, že odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti bude viesť riadny život (materiálna podmienka podmienečného prepustenia).

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že formálna podmienka podmienečného prepustenia (výkon troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody) bola ku dňu rozhodovania krajského súdu o žiadosti odsúdeného splnená. Vo vzťahu k zisteniu splnenia materiálnej podmienky podmienečného prepustenia vykonal krajský súd na verejnom zasadnutí dokazovanie oboznámením odpisu z registra trestov na odsúdeného, hodnotenia ÚVTOS v Prešove, skráteného výpisu klienta a hodnotenia rizika sociálneho zlyhania. Krajský súd však opomenul reflektovať skutočnosť, že odsúdený sa od 21. augusta 2010 do 18. marca 2011 nachádzal vo výkone väzby v Českej republike a od 18. marca 2011 do 26. apríla 2017 vo výkone trestu odňatia slobody v Českej republike. Do ústavu na výkon trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky bol dodaný až dňa 26. apríla 2017 o 13.29 hod, teda necelý rok pred rozhodovaním o jeho podmienečnom prepustení.

Z uvedeného je zrejmé, že na to, aby mohol krajský súd jednoznačne posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu splnil všetky podmienky uvedené v § 66 ods. 1 Tr. zák., je nevyhnutné, aby si vyžiadal aj hodnotenie osoby odsúdeného z ústavov na výkon trestu odňatia slobody v Českej republike (pričom v zaslanom hodnotení odsúdeného z ÚVTOS v Prešove sa hodnotenie odsúdeného z Českej republiky spomína, avšak netvorí jeho prílohu a na verejnom zasadnutí nebolo oboznámené), keďže práve tam odsúdený vykonal spolu šesť rokov a osem mesiacov z celkového uloženého trestu odňatia slobody vo výmere desať rokov (na rozdiel od ÚVTOS v Slovenskej republike, kde vykonal ku dňu rozhodovania krajského súdu 11 mesiacov a 9 dní z uloženého trestu). Len z hodnotenia osoby odsúdeného počas niekoľkých mesiacov výkonu trestu na území Slovenskej republiky nemožno konštatovať splnenie materiálnej podmienky podmienečného prepustenia, uvedenej v § 66 ods. 1 Tr. zák. Až po doplnení dokazovania oboznámením aj týchto listín bude môcť krajský súd, prihliadajúc pri rozhodovaní aj na judikatúru uvádzanú prokurátorom v podanej sťažnosti, vysloviť, či odsúdený plnením svojich povinností vo výkone trestu a svojím správaním skutočne preukázal polepšenie a či možno od neho v budúcnosti očakávať vedenie riadneho života.

Na základe uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.