Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoCsp-37-2021.pdf
PDF · 94.41 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoCsp/37/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu R R. A. so sídlom V. G. XA, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, proti žalovanej M. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX C., o zaplatenie 2.947,35 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č.k. 4Csp/10/2019-117 zo dňa 12. marca 2021, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.
III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanej náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52 ods. 1, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 54a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 343/2018 Z. z. účinného od 05.12.2018, § 879v, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 565, § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že dňa XX.XX.XXXX žalovaná a O. K.. uzavreli zmluvu o úvere, ktorou sa banka zaviazala poskytnúť úver vo výške 3.000,- Eur a žalovaná sa zaviazala zaplatiť banke celkom 6.841,14 Eur v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaná dohodnuté splátky nesplácala riadne a včas, pričom podľa predloženej listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 28.09.2018“ vyplýva, že do nepretržitého omeškania so splátkami sa dostala počnúc splátkou splatnou dňa 15.03.2015, odkedy už žiadne splátky neplatila. Upozornením - Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 10.01.2016, ku ktorému bol priložený aj poštový podací hárok, banka oznámila žalovanej, že je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti a súčasne ju upozornila, že ak nedôjde k úhrade, je oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný a žiadať o zaplatenie celej úverovej pohľadávky naraz. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 04.02.2016 banka oznámila, že pohľadávka sa ku dňu 04.02.2016 stáva predčasne splatnou v celom rozsahu. List bol žalovanej doručený dňa 09.02.2016.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uzatvorená zmluva má charakter zmluvy spotrebiteľskej a žalovaná má v právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že konanie sa začalo podaním žaloby dňa 01.02.2019, tzn. za účinnom zákona č. 343/2018 Z. z., zaoberal sa z úradnej povinnosti najprv otázkou, či právo uplatnené žalobcom nie je premlčané. V tomto smere poukázal na znenie § 565, § 53 ods. 9 v spojení s § 103 Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva, že premlčacia doba, pokiaľ ide o celú zosplatnenú pohľadávku začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bola celá pohľadávka zosplatnená. V danej veci považoval za preukázané, že žalovaná prestala platiť splátky úveru v dohodnutej výške počnúc splátkou splatnou dňa 15.03.2015, ktorý bol rozhodným dňom, pre ktorý banka vyhlásila splatnosť celého dlhu. Vychádzajúc z listu zo dňa 11.01.2016 banka splatnosť celého dlhu vyhlásila pre nesplnenie splátok splatných pred 11.01.2016, a to splátok, s ktorými žalovaná bola v omeškaní viac ako 3 mesiace, tzn. splátok splatných najneskôr dňa 15.10.2015, preto deň nasledujúci po dni 15.10.2015, tzn. deň 16.10.2015, je potrebné považovať za deň, kedy začala plynúť v danej veci trojročná premlčacia doba. Posledný deň tejto trojročnej premlčacej doby, počas ktorej banka mohla uplatniť svoje práva zo spotrebiteľskej zmluvy, uplynul dňa 16.10.2018. Pokiaľ žalobca žalobu podal na súd dňa 01.02.2019, žalobu podal po uplynutí premlčacej doby. Súd len dodal, že aj v prípade počítania premlčacej doby od splatnosti poslednej splátky splatnej pred upozornením žalovanej listom do dňa 11.01.2016, tzn. splátky splatnej dňa 15.12.2015, žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne závery žalobu z dôvodu premlčania práva na ktoré prihliadal ex offo v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na uvedený záver sa v záujme hospodárnosti konania ďalej bližšie nezaoberal meritom veci, ani aktívnou vecnou legitimáciou žalobkyne v spore.
5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol, preto žalovanej prislúcha voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaná si nárok na náhradu trov tohto konania neuplatnila, z obsahu spisu jej žiadne trovy nevplývajú, preto žalovanej žiadnu náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal.
6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Mal za to, že súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, nakoľko podľa § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba od zosplatnenia úveru. Uviedol, že vyhlásenie predčasnej splatnosti predstavuje zmenu záväzku, čo do termínu splatnosti, ktorá sa týka celého úveru, pričom poukázal aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR. Výklad týkajúci sa premlčania považuje za odporujúci § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pretože premlčanie je potrebné aplikovať z hľadiska zročnosti celého dlhu a nie jednotlivých splátok. Vo vzťahu k posúdeniu začiatku plynutia premlčacej doby poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov, s ktorých závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje, nakoľko je pojmovo vylúčené, aby plynutie premlčacej doby začalo skôr než veriteľovi vznikne možnosť uplatniť právo. Konajúci súd aplikoval na predmetný prípad ust. § 54a Občianskeho zákonníka, pričom je mu známe, že Okresný súd Martin podal dňa 30.07.2020 Ústavnému súdu SR návrh na vyslovenie nesúladu prvej vety § 54a Občianskeho zákonníka, preto žiadal, aby odvolací súd prerušil konanie do momentu, kedy Ústavný súd rozhodne o súlade tohto ustanovenia, a teda sa vyrieši otázka, či sa môže v prejednávanej veci uplatňovať § 54a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil vec na nové prejednanie alebo aby zmenil prvoinštančné rozhodnutie tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovanú na náhradu trov aj odvolacieho konania v rozsahu 100%.
7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
11. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.
12. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v celom rozsahu z dôvodu, že žalobca podal žalobu po uplynutí premlčacej doby, ktorú počítal od prvej splátky pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru, t.j. od splátky splatnej dňa 15.10.2015. Žalobca s takýmto počítaním premlčacej doby nesúhlasil a mal za to, že premlčaciu dobu je potrebné počítať od poslednej nezaplatenej splátky, ktorá predchádzala zosplatneniu dlhu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa preto zaoberal otázkou, od ktorého momentu sa odvíja začiatok plynutia premlčacej doby v prípade zosplatneného dlhu.
13. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie na predmetný prípad správne aplikoval už platné a účinné ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka, ktoré tak súdom dáva možnosť ex offo skúmať, či žalobcom uplatnené právo na zaplatenie dlhu zo strany spotrebiteľa nie je premlčané. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu, ktorá hovorí, že: „Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie.“ Z uvedeného ustanovenia teda možno vyvodiť oprávnenie súdov ex offo prihliadať na premlčanie v prípade spotrebiteľských sporov, avšak s poukazom na prechodné ustanovenie § 879v Občianskeho zákonníka, tak súdy môžu postupovať len v prípade konaní začatých po účinnosti uvedeného ust. § 54a Občianskeho zákonníka, t.j. po 05.12.2018. Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade bola žaloba podaná na súde dňa 01.02.2019, t.j. už za účinnosti ust. § 54a Občianskeho zákonníka, bolo možné ust. § 54a Občianskeho zákonníka v predmetnom prípade aplikovať.
14. Možnosť predčasne zosplatniť spotrebiteľský úver v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka je upravená v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s tým, že pre platné zosplatnenie úveru je potrebné kumulatívne dodržanie tam stanovených podmienok, a to: (i) ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, (ii) dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok), prípadne celý dlh sa stane zročným aj vtedy, ak to bolo určené v rozhodnutí súdu, (iii) uplatnenie práva najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a (iv) upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Až po kumulatívnom splnení uvedených podmienok možno dospieť k záveru, že došlo k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru.
15. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka až po trojmesačnom omeškaní. V tejto časti je toto ustanovenie tzv. lex specialis k § 565 druhej vete Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri pôžičke splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, stanú sa následne splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, čo by však bolo v podstate v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom sa stali zročnými aj ďalšie splátky. Táto okolnosť však nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Treba zdôrazniť, že ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nedošlo k novelizácii § 103 Občianskeho zákonníka, a preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada a nie od okamihu predčasného splatenia, resp. nie od okamihu splatnosti nezaplatenej splátky, ktorá predchádzala predčasnému zosplatneniu úveru. Skutočnosť spočívajúca v zosplatnení poskytnutého úveru len deklaruje, že došlo k splatnosti dlhu v celom rozsahu, avšak dôvodom vzniku zosplatnenia celého poskytnutého úveru je nesplatenie určitej splátky, teda už od tohto momentu začína plynúť premlčacia doba. Moment zosplatnenia poskytnutého úveru tak nezakladá začiatok plynutia premlčacej doby, rovnako ho nezakladá ani dátum splatnosti nezaplatenej splátky, ktorá predchádzala zosplatneniu úveru, ale rozhodujúcou okolnosťou, z ktorej je potrebné vychádzať je dátum splatnosti tej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu celého úveru, ako to vyplýva z § 103 Občianskeho zákonníka.
16. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že bolo potrebné správne identifikovať tú splátku, pre ktorú došlo k zosplatneniu celého úveru. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie nevyplynulo, aby právny predchodca žalobcu v Upozornení - Výzve na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 11.01.2016 presne označil splátku, od ktorej nezaplatenia odvíjal svoje právo na zosplatnenie celého úveru. Súd prvej inštancie mal za to, že by malo ísť o tú splátku, s úhradou ktorej žalovaná bola v omeškaní minimálne 3 mesiace pred vyhlásením zosplatnenia, pričom túto podmienku spĺňala najneskôr splátka, ktorá bola splatná dňa 15.10.2015. Odvolací súd však poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že v upozornení zo dňa 11.01.2016 bolo uvedené, že žalovaná je v omeškaní so splatením dlhu viac ako 3 mesiace, z čoho vyplýva, že žalovaná sa musela dostať do omeškania so splácaním splátky splatnej už dňa 15.09.2015, a teda nasledujúci deň 16.09.2015 bolo podľa názoru odvolacieho súdu možné označiť za začiatok plynutia premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu je preto odvolací súd toho istého názoru ako súd prvej inštancie, že predmetný úver bol zosplatnený pre nezaplatenie splátky splatnej najneskôr dňa 15.10.2015, avšak vzhľadom na zistené okolnosti a vykonané dokazovanie možno uzavrieť, že splátka pre ktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bola splátka splatná dňa 15.09.2015.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené tak možno konštatovať, že v predmetnom prípade je teda zrejmé, že premlčacia doba začala s ohľadom na ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynúť najneskôr odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, t.j. od 04.02.2016. Ako bolo však už uvedené vyššie, a ako vyplýva aj z vykonaného dokazovania, dlžnou splátkou pre ktorú nastalo zosplatnenie úveru bola už splátka splatná dňa 15.09.2015, resp. najneskôr splátka splatná dňa 15.10.2015, teda od nasledujúceho dňa uvedeného dátumu začala plynúť premlčacia doba v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka, pričom táto uplynula dňa 15.09.2018, resp. najneskôr dňa 15.10.2018. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná dňa 01.02.2019, teda po uplynutí premlčacej doby, súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.
18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak možno dospieť k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a teda, že v čase podania žaloby bolo právo žalobcu v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka už premlčané, a teda bol daný dôvod na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.
19. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
21. K návrhu žalobcu na prerušenie odvolacieho konania z dôvodu prebiehajúceho konania na Ústavnom súde SR o súlade ust. § 54a Občianskeho zákonníka, odvolací súd uvádza, že z tlačovej správy č. 17/2021 zo dňa 12.05.2021 vyplýva, že Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí dňa 12.05.2021 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 5/2021 rozhodol o návrhu Okresného súdu Martin na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 54a prvej vety zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky tak, že návrh odmietol. Z uvedeného dôvodu sa preto odvolací súd návrh na prerušenie odvolacieho konania zamietol.
22. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná, ktorej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).