Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-138-2020.pdf
PDF · 201.82 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/138/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: Bohdan Lovich, s miestom podnikania: 038 61 Vrútky, Nábrežná 3467/8, IČO: 33 931 828, v záhlaví a výroku rozhodnutia žalovaného Číslo spisu OLP/6407/108677/2020 zo dňa 07.09.2020 označený ako: Bohdan Lovich - pokračovateľ živnosti Stanislava Lapšanského - Walden, 1. čsl. Brigády 1, 038 61 Vrútky, IČO: 33 931 828, právne zastúpeného Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou, so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 52, 826 45 Bratislava, IČO: 00 607 223, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu OLP/6407/108677/2020 zo dňa 07.09.2020
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Martine (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) rozhodnutím Číslo: HŽP 2020/01085 zo dňa 12.06.2020 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo prvostupňové rozhodnutie), v konaní o uložení pokuty za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva účastníkovi konania Bohdan Lovich, IČO: 33 931 828, Nábrežná 3467/8, 038 61 Vrútky rozhodol tak, že účastníkovi konania Bohdan Lovich, IČO: 33 931 828, Nábrežná 3467/8, 038 61 Vrútky podľa § 57 ods. 41 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. uložil pokutu vo výške 300,- Eur, za nesplnenie povinností ustanovených v § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. v zariadení „Elektro Walden, 1. čsl. brigády 1, 038 61 Vrútky“ dňa 17.04.2020 v čase od 10:10 do 11:00 hod., čím sa dopustil iného správneho deliktu podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len ÚVZ SR) ako príslušný orgán štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva podľa § 5 ods. 4 písm. h) zákona č. 355/2007 Z. z. z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky vládou Slovenskej republiky uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11.03.2020 a pandémie ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2 vyhlásenej dňa 11.03.2020 generálnym riaditeľom Svetovej zdravotníckej organizácie nariadil dňom 12.03.2020 od 06:00 hod. do odvolania podľa § 48 ods. 4 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z. opatrenie pri ohrození verejného zdravia č. OLP/2777/2020 zo dňa 29.03.2020 s termínom účinnosti 30.03.2020 do odvolania (ďalej len „opatrenie ÚVZ SR č. OLP/2777/2020 zo dňa 29.03.2020“). Účastník konania Bohdan Lovich, IČO: 33 931 828, Nábrežná 3467/8, 038 61 Vrútky, nesplnil povinnosť stanovenú v § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. tým, že nesplnil opatrenie pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 (opatrenie ÚVZ SR č. OLP/2777/2020 zo dňa 29.03.2020), týkajúce sa povinnosti uzatvorenia maloobchodných prevádzok a všetkých prevádzok poskytujúcich
služby okrem výnimiek uvedených v bode A) predmetného opatrenia, čím sa dopustil iného správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z., nakoľko ako prevádzkovateľ maloobchodnej predajne elektra nesplnil zákaz prevádzky v zmysle citovaného opatrenia ÚVZ SR. Uvedené porušenie povinnosti bolo zistené odbornými pracovníkmi RÚVZ (Regionálneho úradu verejného zdravotníctva - poznámka správneho súdu) so sídlom v Martine v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru dňa 17.04.2020 od 10:10 do 11:00 hod. v prevádzke „Elektro Walden, 1. čsl. brigády 1, 038 61 Vrútky“, ktorú prevádzkuje účastník Bohdan Lovich, IČO: 33 931 828, Nábrežná 3467/8, 038 61 Vrútky. Správny orgán prvého stupňa na odôvodnenie svojho rozhodnutia poukázal na zistenie v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru (ďalej aj ŠZD), že prevádzka Elektro Walden, 1. čsl. brigády 1, 038 61 Vrútky, ktorej prevádzkovateľom je Bohdan Lovich, IČO: 33 931 828, Nábrežná 3467/8, 038 61 Vrútky, bola dňa 17.04.2020 v čase o 10:10 hod. otvorená pre verejnosť, zariadenie bolo v plnej prevádzke. Uvedené potvrdzuje aj oznam na vstupných dverách „Otvorené“ (fotodokumentácia). Sortiment predaja v preverovaných priestoroch: elektro, domáce potreby, drobná elektronika. RÚVZ so sídlom v Martine skonštatoval, že dňa 17.04.2020 v čase o 10:10 hod. došlo účastníkom konania k nerešpektovaniu opatrenia ÚVZ SR č. OLP 2777/2020 zo dňa 29.03.2020 s termínom plnenia od 30. marca 2020 do odvolania, podľa ktorého sa v zmysle bodu A) uzatvárajú všetky maloobchodné prevádzky a všetky prevádzky poskytujúce služby okrem výnimiek vymedzených v bode 1. až 23. v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v nadväznosti na označené opatrenie ÚVZ SR č. OLP 2777/2020. Prešetrovaná maloobchodná prevádzka, v danom prípade predajňa elektra so sortimentom predaja tak, ako je uvedené vyššie, nespadá pod výnimku bodu A) opatrenia z 29.03.2020, to znamená výnimka, ktorá povoľuje otvorenie prevádzky sa na ňu nevzťahuje. Správny orgán prvého stupňa poukázal na úpravu podľa § 52 ods. 1 písm. a), § 57 ods. 33 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. Následne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa obsahuje opis procesného postupu správneho orgánu prvého stupňa v súvislosti s oznámením začatia správneho konania a vyjadrením sa žalobcu k začatiu správneho konania. V nadväznosti na vyjadrenie žalobcu ako účastníka konania k začatiu správneho konania, správny orgán prvého stupňa zdôraznil, že tento nepopiera otvorenie prevádzky Elektro Walden, 1. čsl. brigády 1, 038 61 Vrútky a uvádza okolnosti, ktoré k danému stavu/konaniu viedli. Z výkonu ŠZD a vyhotovenej fotodokumentácie zo dňa 17.04.2020 nevyplynulo, že v predmetnej prevádzke sa vykonávali resp. poskytovali výlučne služby uvedené vo výnimkách označeného opatrenia. Naopak na prevádzke bol oznam v znení: Otvorené. Nakupovanie v predajni: - max. 2 zákazníci súčasne, len s ochranou tváre (rúškom), len s rukavicami alebo po dezinfekcii rúk (dezinfekčný prostriedok k dispozícii aj v predajni). V rámci ŠZD sa v prevádzke nenachádzala žiadna počítačová alebo iná technika vyžadujúca servis, nebolo zistené ani zdokladované poskytovanie tlmočníckych/ prekladateľských služieb (uvedený fakt nebol v rámci ŠZD účastníkom konania spomenutý). Predajňa nie je výlučne zameraná na predaj elektroinštalačného materiálu, ak sa tento v predajni predáva, tak len v obmedzenom množstve ako doplnok k hlavnému sortimentu. Počas výkonu štátneho dozoru bol zistený záujem zo strany zákazníkov o kúpu vystaveného tovaru elektro, domáce potreby a pod. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa odôvodňuje uloženú pokutu žalobcovi s poukazom na úpravu podľa § 57 ods. 41 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. Pri určení výšky pokuty 300,- Eur správny orgán prvého stupňa prihliadal na spôsob, čas trvania, závažnosť a následky protiprávneho konania, nakoľko nesplnením ustanovení jednotlivých právnych predpisov môže dôjsť k ohrozeniu zdravia resp. vážnemu poškodeniu zdravia ľudí, zdravých životných a pracovných podmienok. Zodpovednosť žalobcu je objektívna bez ohľadu na zavinenie. Z hľadiska času trvania protiprávneho konania správny orgán prvého stupňa konštatoval, že sa jednalo o krátkodobé pretrvávanie nesúladu skutkového stavu (opatrenie ÚVZ SR bolo vydané 29.03.2020 s účinnosťou od 30.03.2020 a dátum zistenia iného správneho deliktu dňa 17.04.2020 v čase o 10:10 hod.). Z hľadiska následkov protiprávneho konania v dôsledku porušenia povinnosti účastníka konania mohlo dôjsť k reálnemu ohrozeniu verejného zdravia koronavírusom, koronavírusovým ochorením. Podľa záverov správneho orgánu prvého stupňa uložená sankcia spĺňa predpokladaný sankčný, no najmä preventívny účel a RÚVZ so sídlom v Martine výšku uloženej pokuty za správny delikt považuje za primeranú a opodstatnenú.
2. Na základe včas podaného odvolania sa žalobcu rozhodoval Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (odvolací správny orgán alebo žalovaný), ktorý rozhodnutím Číslo spisu OLP/6407/108677/2020 zo dňa 07.09.2020 (ďalej ako rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu alebo rozhodnutie žalovaného alebo napadnuté rozhodnutie) zamietol odvolanie účastníka konania C. F. - pokračovateľa živnosti Stanislava Lapšanského - Walden, 1. čsl. brigády 1, 038 61 Vrútky,
IČO: 33 931 828 zo dňa 06.07.2020 a rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Martin zo dňa 12.06.2020 číslo: HŽP 2020/01085 potvrdil podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku. Po skonštatovaní záverov správneho orgánu prvého stupňa a podstatného obsahu odvolania žalobcu, žalovaný poukázal na to, že z odvolacieho materiálu a napadnutého rozhodnutia vyplýva, že účastník konania - žalobca, povinnosť vyplývajúcu z opatrenia ÚVZ SR zo dňa 29.03.2020 nesplnil, nakoľko dňa 17.04.2020 v čase od 10:10 hod. do 11:00 hod. prevádzkoval predmetnú prevádzku, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z., a preto Regionálny úrad verejného zdravotníctva Martin postupoval správne, keď za tento správny delikt pokutu uložil. Účastník konania vo svojom vyjadrení ako aj v podanom odvolaní sám priznáva, že poskytované služby neselektoval a predmetná prevádzka poskytovala služby v plnom rozsahu a v plnom sortimente, čím priznal aj naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z., za čo orgán verejného zdravotníctva plne v súlade s § 57 ods. 41 zákona č. 355/2007 Z. z. pokutu následne aj uložil. K jednotlivým bodom odvolania žalovaný zaujal nasledovné stanoviská:
- V rámci výkonu štátneho dozoru nebolo účastníkom konania preukázané poskytovanie predmetu podnikania (živnosti) tak, ako to účastník konania uvádza v odvolaní t.j. servis výpočtovej a telekomunikačnej techniky, prevádzky advokátov, notárov, súdnych exekútorov, správcov konkurzných podstát, mediátorov, dražobníkov, rozhodcov, znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, prevádzky stavebnín, inštalačného a elektroinštalačného materiálu, železiarstva, farieb, lakov. Účastník konania v rámci výkonu štátneho dozoru nevedel zdokladovať relevantnými dokladmi (pokladničný blok, faktúry, dodacie listy, objednávka), že tieto služby poskytuje ani dispozično-prevádzkové podmienky a vybavenie prevádzky nenasvedčovali tomu, že v prevádzke sú služby: servis výpočtovej techniky a telekomunikačnej techniky, prekladateľské a tlmočnícke služby, predaj stavebnín, inštalačného a elektroinštalačného materiálu, železiarstva, farieb, lakov poskytované. Požadované doklady neboli doručené ani v rámci písomného vyjadrenia sa účastníka konania k začatému správnemu konaniu, ani v rámci odvolania voči rozhodnutiu o uložení pokuty ako dôkazový materiál o nenaplnení skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu. Ani pre poskytovanie servisných služieb výpočtovej a telekomunikačnej techniky a ani pre predaj komodít uvedených v bode 23. opatrenia ÚVZ SR zo dňa 29.03.2020 nesmela byť predmetná prevádzka v plnej prevádzke, čo napokon účastník konania vo svojom vyššie uvedenom vyjadrení a aj v podanom odvolaní sám priznáva. Účastník konania nevyužil svoju zákonnú možnosť a k vyjadreniu k začatiu správneho konania nedoložil doklady, ktoré by ho oprávňovali zo zákona označovať sa za prekladateľa a tlmočníka, a tým si nárokovať na uplatnenie výnimky uvedenej v bode 17. opatrenia ÚVZ SR zo dňa 29.03.2020, v ktorej časti žalovaný poukázal na úpravu podľa § 1 ods. 1, § 2 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z.
- Účastník konania v živnostenskom registri, na ktorý sa v podanom odvolaní odvoláva a odporúča si ho overiť, nemá uvedené žiadne iné činnosti okrem: 1. maloobchodná činnosť (mimo koncesií), deň vzniku oprávnení 01.08.1995, 2. veľkoobchodná činnosť (mimo koncesií), deň vzniku 01.08.1995.
- Argument účastníka podľa podaného odvolania o „nerelevantnosti vyjadrenia účastníka konania“ je vybraný z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a úmyselne vytrhnutý z kontextu. Žalovaný v tejto časti poznamenal, že sa stotožňuje s názorom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Martine, nakoľko účastník konania k vyššie uvedenému vyjadreniu k začatiu správneho konania nedoložil taký pre neho dôležitý relevantný doklad (napríklad doklad v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z.), ktorým by svoje tvrdenia mohol právne relevantným spôsobom doložiť.
- Žalovaný poukázal na priznanie sa žalobcu k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. s poukazom na citovanú časť odvolania žalobcu a vyjadrenie žalobcu k začatému správnemu konaniu. V tejto časti zároveň žalovaný zdôraznil, že opatrenie ÚVZ SR z 29.03.2020 bolo jasne vyšpecifikované a koncipované napriek tomu, že účastník konania nevyjadruje vo svojom odvolaní o uvedenom presvedčenie.
- V konkrétnom prípade opatrením ÚVZ SR zo dňa 29.03.2020 bol chránený spoločenský záujem spočívajúci v ochrane verejného zdravia a konaním účastníka (plná prevádzka predmetnej prevádzky) došlo k jeho porušeniu.
- Žalovaný nesprávne napísané slovo „vedomí“ vyhodnotil ako preklep bez akýchkoľvek vedľajších negatívnych úmyslov voči účastníkovi konania. Žalovaný v závere svojho rozhodnutia sumarizuje, že napadnuté rozhodnutie (tu sa má na mysli rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - poznámka správneho súdu) bolo vydané v zmysle zákona o správnom konaní a nie je možné ho vyhodnotiť ako „paškvil“. Regionálne úrady verejného zdravotníctva v Slovenskej republike sú povinné zaoberať sa každým podnetom, ktorý poukazuje na možné ohrozenie verejného zdravia a na základe výsledkov šetrenia zaujať k nim relevantné stanovisko.
3. Žalobca podal včas všeobecnú správnu žalobu, ktorou navrhol preskúmať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a rozhodnutie žalovaného a tieto zrušiť. Na odôvodnenie podanej všeobecnej správnej žaloby vymedzil nasledovné žalobné body: · 1.Právny subjekt Bohdan Lovich - pokračovateľ živnosti Stanislava Lapšanského - Walden, IČO: 33 931 828 nie je právnym subjektom Bohdan Lovich, IČO: 33 931 828. Právny subjekt Bohdan Lovich - pokračovateľ živnosti Stanislava Lapšanského - Walden, IČO: 33 931 828 právne neexistuje. V priestoroch prevádzky na ul. 1. čsl. Brigády 1 vo Vrútkach vykonáva C. F. činnosť pokračovateľa živnosti - nebohého K. F. a nie činnosť na základe vlastného živnostenského oprávnenia pre subjekt Bohdan Lovich, IČO: 33 931 828, sídlo Nábrežná 3467/8, 038 61 Vrútky. Nebohý K. F. - Y. má sídlo na ul. 1. čsl. Brigády 1, 038 61 Vrútky, IČO: 33 931 801. V živnostenskom registri subjekt K. F. má zapísanú prevádzkareň 038 61 Vrútky, 1. čsl. brigády 1 vo vzťahu k predmetu podnikania, ktorý je tvorený činnosťami pre výkon ktorých nie je potrebná odborná spôsobilosť alebo ktoré by boli viazanou živnosťou. Prevádzkovanie týchto činností je viazané na kontrolovanú prevádzku. K. F. má v živnostenskom liste zapísanú i činnosť prekladateľské a tlmočnícke služby, pričom v tomto prípade ide o tzv. viazanú živnosť, vo vzťahu ku ktorej musí mať odborného zástupcu, ktorým je v danom prípade práve jedna z dvoch závetných dedičov, a to Z.. Z. E.. Ak bola kontrolovaná prevádzka nebohého Stanislava Lapšanského - Walden, IČO: 33 931 801, nie je možné ukladať pokutu (a ani konať ako s účastníkom konania) s účastníkom správneho konania označeným ako: Bohdan Lovich, IČO: 33 931 828, Nábrežná 3467/8, 038 61 Vrútky, keďže takýto subjekt neexistuje (takáto kombinácia IČO, sídla, obchodného mena) právne ani de facto neexistuje. Štátny dozor bol vykonaný v prevádzke na adrese 1. čsl. Brigády 1, 038 61 Vrútky - v prevádzke Elektro Walden, teda nie na adrese Nábrežná 3467/8, Vrútky. · 2.S poukazom na úpravu § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku žalobca uviedol, že správne orgány definujú, že vyjadrenia účastníka nie sú podkladom pre rozhodnutie, ale neuvádzajú ako k tomuto záveru dospeli. Ak nejaký (akýkoľvek) podklad rozhodnutia správne orgány odmietnu vziať do úvahy alebo ho vylúčia z podkladov, konajú proti uvedenej úprave Správneho poriadku ako aj proti článku 2 ods. 2 Ústavy SR. · 3.V opatrení ÚVZ SR č. OLP/2777/2020 z 29.03.2020 sa neuvádza slovo „výlučne“ pri vymedzení výnimiek, ale žalovaný toto slovo v odôvodnení používa. V tejto časti poukázal žalobca na závery podľa nálezov Ústavného súdu SR II. ÚS 796/2016 a II. ÚS 244/2019. Žalobca zdôraznil, že novelizovať alebo doplniť zákon môže výlučne Národná rada SR, ak predmetné Opatrenie pojem „výhradne“ neuvádza, nemožno ho výkladom preniesť ani do rozhodnutia správneho orgánu. Je všeobecne známe, že Opatrením bol postihnutý rad tzv. drobných podnikateľov, ktorí boli obmedzení v prevádzkovaní svojich prevádzok, kvetinárstva, domácich potrieb, predajne obuvi a pod., kým veľké obchody - obchodné reťazce Tesco, Kaufland a pod. presne tento sortiment (kvety, obuv, domáce potreby) predávali voľne a bez obmedzení, keďže tvoria ich pravidelný sortiment. Uvedené je v rozpore so zákazom diskriminácie, v ktorej časti žalobca poukázal na článok 12 Ústavy SR a v rozpore so zásadou rovnosti pred zákonom, v ktorej časti poukázal rovnako na článok 12 Ústavy SR. Sankčné postihy a opatrenia môžu byť založené len na zákonnom princípe (na princípe ukladania sankcií len zákonom, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv, princípu publicity - možnosti oboznámiť sa s právnou úpravou jej uverejnením v Zbierke zákonov) a súčasne sa musí právna úprava vzťahovať na všetky subjekty. Žalobca namieta diskriminačný dosah „právneho“ výkladu ako ho do rozhodnutia vnáša žalovaný. · 4.Opatrenie ÚVZ SR z 29.03.2020 vychádza zo zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Žalobca poukázal na úpravu § 2 ods. 2 tohto právneho predpisu, ktorá zakazuje označovať za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa inú osobu, ako osobu uvedenú v ods. 1. Opatrenie z 29.03.2020 neobsahuje odkaz na zákon č. 382/2004 Z.z. Žalovaný nepoužíva plné znenie zákonného ustanovenia, na ktoré sám odkazuje, keďže formulácia „označovať sa za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa“ má v texte citovanej právnej úpravy pokračovanie znejúce „podľa tohto zákona“. Žalobca sa nikdy neoznačoval za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa na základe živnostenského oprávnenia má oprávnenie poskytovať tlmočnícke a prekladateľské práce. Výklad zákona nie je možné opierať o to, čo zákonodarca myslel, ale je možné a teda ústavne konformné a právne prípustné vychádzať len z normatívneho textu. · 5.Správne orgány nemali ujasnené v akej prevádzke, prevádzkovanej kým - akým konkrétnym subjektom živnostníka vykonávajú štátny zdravotný dozor. V tejto časti odkázal žalobca na svoju argumentáciu podľa prvého žalobného bodu a zdôraznil, že nebolo preto na mieste zaoberať sa tým, aké predmety činností má v Živnostenskom registri zapísané iný subjekt než ten, ktorý podliehal štátnemu zdravotnému dozoru.
· 6.Ani Opatrenie z 29.03.2020 ani zákon č. 355/2007 Z. z. nestanovujú, že vykonávanie podnikania v rozsahu výnimiek sa preukazuje pokladničným blokom, dodacími listami, faktúrami, objednávkami. Ak takúto povinnosť zákon neukladá, nemožno z nepredloženia týchto dokladov vyvodiť porušenie právnej povinnosti a ani uložiť sankciu. Žalobca poukazuje na konštatovanie samotného žalovaného, podľa ktorého v prevádzke sa nachádzal elektroinštalačný materiál - hoci ho správny orgán pomenováva ako doplnkový tovar. Žalobca nemá ako donútiť zákazníkov, aby si prišli dať opraviť počítač u žalobcu alebo preložiť písomnosť. Žalovaný neuvádza zákonné (podzákonné) opatrenie, ktoré by prikazovalo prevádzkovanie služieb selektovať tak, že budú selektované služby v rámci jednej a tej istej prevádzky. · 7.Žalobca sa dožaduje, aby správny súd posúdil zhodu zásahu správnych orgánov s Ústavou a medzinárodnými predpismi na základe kritéria primeranosti, proporcionality, nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti v rozsahu len nevyhnutnom pri rešpektovaní základných práv. Pokiaľ žalovaný pri objektívnej zodpovednosti žalobcu poukazuje na „plnú prevádzku žalobcu“, takáto interpretácia nemá oporu v zákone, podzákonnej norme ani inej norme. · 8.Správny orgán má povinnosť obstarať si podklady pre svoje rozhodnutie a zistiť skutočný (nie skutkový stav), a to aj pri nečinnosti účastníkov. Túto povinnosť si žalovaný nesplnil, dokonca niektoré z podkladov vylúčil, dopustil sa rady procesných aj skutkových pochybení. Žalobca namieta v týchto súvislostiach nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. · 9.Rozhodnutie nemá náležitosti riadneho vymedzenia skutku vo výroku - „Popise skutku“ označuje rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a nie opis skutku, ktorý je predmetom správneho trestania. V tejto časti žalobca poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 7Sžo/72/2014. Súhrnne v závere správnej žaloby žalobca sumarizuje žalobné body tak, že namieta:
- nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov,
- nesprávne právne posúdenie veci,
- namieta, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci (správnym orgánom) nebolo postačujúce na riadne posúdenie veci a žalovaným tvrdený skutkový stav je bez opory v administratívnom spise, bez zohľadnenia všetkých skutočností, o ktorých má žalovaný vedomosť,
- namieta, že žalovaný nekonal s účastníkom konania, ktorého by mal zákonne, jasne a nezameniteľne definovaného a ktorému by svedčila zodpovednosť za postihovaný (trestaný) skutok,
- v rozhodnutí nie je predpísaným spôsobom definovaný trestaný skutok,
- rozhodnutie je v zásadnom rozpore so zápismi vo verejných registroch - verejnými listinami bez preukázania dôkazu opaku,
- konanie žalovaného je poznačené viacerými, a to aj zásadnými procesnými vadami,
- žalovaný prekračuje rozhodnutím - právnym posúdením - medze, ktoré sú mu v právnom štáte s odkazom na článok 1 bod 1 Ústavy SR vymedzené - teda právomoc zákon aplikovať, ale nie vykladať nad rámec jeho znenia až do jeho faktickej novelizácie,
- žalovaný trestá žalobcu za tvrdené porušenie povinností, ktoré žalovanému nie sú uložené zákonom a v jeho medziach pri rešpektovaní základných práv,
- rozhodnutie je voči žalobcovi diskriminačné, rozporné s ustanovením § 3 ods. 5 správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely,
- je potrebné súdom posúdiť legitimitu opatrenia ÚVZ SR OLP/2777/2020 z 29.03.2020 aj z pohľadu jeho formy a ústavnosti, keďže oň ako o zákonný zdroj opiera žalovaný svoje rozhodnutie,
- bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
- je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,
- zistenie skutkového stavu verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci,
- skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
- došlo ku podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej a
- rozhodnutie je v rozpore s vysloveným názorom Najvyššieho súdu SR vo veci správneho súdnictva. V žalobe navrhol žalobca vykonať dôkaz pripojením administratívneho spisu súvisiaceho s rozhodnutím žalovaného napádaného touto žalobou, pripojením administratívneho spisu správneho orgánu na prvom stupni, oboznámením listinných dôkazov pripojených k žalobe a výsluchom žalobcu a žalovaného, prípadne vykonaním ďalších dôkazov, ktoré bude potrebné vykonať a ich potreba vyplynie z písomných vyjadrení a ústnych prednesov strán sporu.
4. Podaním zo dňa 22.12.2020 sa k žalobe vyjadril žalovaný. Poukázal na priebeh konania pred správnym orgánom prvého stupňa a skonštatoval podstatný obsah podania odvolania žalobcu, ktoré
smerovalo proti rozhodnutiu právneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný preskúmal v súlade s úpravou podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a odkázal na právnu úpravu podľa článku 2 ods. 2, 3, článku 40 všetko Ústavy SR, § 3 ods. 1 Správneho poriadku, § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z., § 48 ods. 4 písm. c), e) zákona č. 355/2007, § 57 ods. 33 písm. a), ods. 41 písm. a), ods. 42, ods. 44, ods. 46 zákona č. 355/2007 Z. z. Žalovaný zdôraznil, že žalobca ako účastník konania vo svojom vyjadrení k začatiu správneho konania ako aj v podanom odvolaní sám priznáva, že podané služby neselektoval a predmetná prevádzka poskytovala služby v plnom rozsahu a v plnom sortimente, čím priznal naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z., za čo orgán verejného zdravotníctva plne v súlade s úpravou § 57 ods. 41 zákona č. 355/2007 Z. z. pokutu následne aj uložil. Vyjadrenie sa žalovaného reprodukuje podrobne závery podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného k jednotlivým bodom odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Priamo k argumentácii obsiahnutej v žalobných bodoch, viažucej sa k odkazu na ustanovenie § 32 ods. 2 Správneho poriadku žalovaný poukázal na závery Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Martin, ktorý má za to, že vyjadrenie účastníka konania nezodpovedá skutočnostiam vyplývajúcim zo záznamu z výkonu štátneho zdravotného dozoru ani z vyhotovenej fotodokumentácie. Neboli doložené žiadne relevantné doklady preukazujúce vykonávanie uvádzaných činností/prác a pod., preto nepovažuje vyjadrenie účastníka konania za relevantný doklad k vydaniu rozhodnutia o uložení pokuty, ktorá je predmetom správneho konania. Z takéhoto konštatovania správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že tento svoj postup riadne zdôvodnil. Z výkonu ŠZD a vyhotovenej fotodokumentácie zo dňa 17.04.2020 nevyplynulo, že sa v predmetnej prevádzke vykonávali resp. poskytovali výlučne služby uvedené vo výnimkách Opatrenia ÚVZ SR č. OLP/2777/2020 zo dňa 29.03.2020 tak, ako to uvádza účastník vo vyjadrení k začatému správnemu konaniu. Naopak na prevádzke bol oznam v znení: „Otvorené“. K tomu žalovaný uvádza, že uvedené vystihuje skutočnosť, že predmetná prevádzka bežala v plnej prevádzke, neposkytovala len služby, na ktoré účastník konania poukazoval, ktoré sú uvedené v bodoch 15.,17. a 23. predmetného opatrenia, toto jeho konanie bolo v rozpore s opatrením a týmto konaním naplnil žalobca skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. Žalovaný ďalej konštatuje, že opatrenie z 29.03.2020 bolo jasne vyšpecifikované a koncipované i napriek tomu, že účastník konania nevyjadruje o tom svoje presvedčenie. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočného výroku rozhodnutia žalovaný poukazuje na výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a konštatuje, že v tomto výroku uvedené porušenie povinnosti bolo zistené Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Martin v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru dňa 17.04.2020 od 10:10 hod. do 11:00 hod. v predmetnej prevádzke, ktorú prevádzkuje žalobca ako účastník konania.
5. Podaním zo dňa 28.06.2021 učinil žalobca po nastúpení účinkov koncentrácie konania repliku. Skonštatoval, že sa žalobca žiadnym spôsobom nevyjadruje k podstatným žalobným argumentom správnej žaloby. Naďalej tvrdí absenciu nariadenia (príkazu) všeobecne záväznej právnej úpravy, ktorou by sa výnimka z príkazu uzatvorenia prevádzok vzťahovala len na prevádzky, ktoré výhradne poskytujú uvedené služby resp. predaj určeného tovaru. Rozličný prístup k porovnateľným subjektom je diskriminačný, a teda neprípustný, čo zakladá rozpor s článkom 12 Ústavy SR a zákonnou úpravou. Ako príklad v tejto časti žalobca uvádza prevádzky obchodných reťazcov, ktoré v čase platnosti predmetného opatrenia neobmedzili svoj sortiment na potraviny a drogériu, ale okrem „povoleného“ sortimentu predávali aj sortiment, ktorý sa nachádzal v kontrolovanej prevádzke žalobcu a okrem tovaru potrebného pre chod domácnosti predávali obchodné reťazce aj napríklad tzv. nadstavbový sortiment, napríklad kvety, a teda fungovali bez obmedzenia obvyklého sortimentu. Žalovaný sa nevyjadril ani k tomu, že rozsah predmetov podnikania neposudzoval podľa zápisu v živnostenskom registri žalobcu, ktorý kontrolovanú prevádzku prevádzkuje, ale podľa zápisu v živnostenskom registri C. F., ktorý žiadnu prevádzku zriadenú a zapísanú v živnostenskom registri nemá. Žalovaný vo svojom vyjadrení neuvádza zdroj (právne relevantnú právnu úpravu), podľa ktorej by sa definovala „plná prevádzka“ a jej zákaz, „pomer doplnkového sortimentu“, povinnosť preukazovať predmet činnosti nie živnostenským oprávnením, ale pokladničným dokladom a pod. Žalovaný sa nevyjadril k námietke formy opatrenia a jeho pôvodcu. Žalovaný sa nevyjadril k námietke porušenia zásad správneho procesu, správneho konania a ani k námietke prekročenia právomoci orgánu verejnej moci. Vzhľadom na zásadu sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania, keď žalovaný mal možnosť sa k žalobe písomne vyjadriť v súdom určenej lehote a túto možnosť nevyužil, pretože v podstate nereagoval na žiadne argumenty žalobcu ani žiadne z týchto tvrdení procesne účinne nepoprel, žalobca žiada správny súd, aby prípadnú dodatočnú argumentáciu žalovaného nezohľadnil a neprihliadal na ňu. Skonštatoval, že žalovaný je subjektom verejnej moci a z titulu tohto postavenia by mal súd na žalovaného aplikovať prísnejšie kritériá (aj z
hľadiska plnenia jeho procesných povinností) než na žalobcu, ktorý je súkromným subjektom. Žalobca v článku VI. repliky zo dňa 28.06.2021 ponecháva na úvahu súdu, či je potrebné konanie o predmetnej správnej žalobe prerušiť do rozhodnutia Ústavného súdu v konaní sp. zn. PL. ÚS 8/2021, a teda žalobca výslovne v tejto časti uviedol, že návrh na prerušenie konania nepodáva, avšak akceptuje, že k názoru o potrebe konanie procesným rozhodnutím prerušiť môže dospieť súd ex offo, a teda aj bez návrhu.
6. Na pojednávanie súdu vytýčené v tejto veci na termín dňa 26.01.2022 sa právny zástupca žalobcu a žalovaní neustanovili. Doručenie predvolania mali včas a riadne vykázané (právny zástupca žalobcu podľa č. l. 119 a žalovaný podľa č. l. 118). Žalobca cestou právneho zástupcu podaním zo dňa 06.12.2021 navrhol vec prejednať v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a žalovaný podaním zo dňa 07.12.2021 súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Na základe splnenia procesných podmienok podľa § 114 SSP (Zákon č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok - ďalej len SSP) prejednal a meritórne rozhodol správny súd bez neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného ako aj postupy predchádzajúce ich vydaniu, vychádzajúc zo žalobných bodov včas podanej správnej žaloby ( § 183 SSP) a pri zohľadnení úpravy podľa § 195 písm. a) až e) SSP vzhľadom na to, že v predmetnej veci ide o konanie vo veci správneho trestania. Správny súd vychádzal zo zásady rovnosti účastníkov správneho súdneho konania, čo podotýka s ohľadom na návrh žalobcu podľa podania zo dňa 28.06.2021 (bod IV.), kde žalobca navrhol uplatniť voči žalovanému ako orgánu verejnej moci prísnejšie kritériá pokiaľ ide o plnenie procesných povinností ako voči žalobcovi, ktorý je súkromným subjektom. Na takýto postup nevzhliadol správny súd dôvod s poukazom na § 5 ods. 9, veta prvá SSP, podľa ktorého: V konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Správny súd vyhodnotil žalobné body ako nedôvodné a nevzhliadol ani žiaden z dôvodov podľa § 195 písm. a) až e) SSP, v nadväznosti na čo rozhodol o zamietnutí žaloby podľa § 190 SSP.
7. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP: Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 195 SSP: Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
Podľa § 32 ods. 1, 2 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) - ďalej len správny poriadok: Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
Podľa § 34 ods. 1, 5 Správneho poriadku: Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 13 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 3 Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) - ďalej živnostenský zákon: Ak fyzická osoba (živnostník) zomrie, môžu v živnosti pokračovať až do skončenia konania o prejednaní dedičstva po a) dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu. Pokračovanie v živnosti sú osoby uvedené v odseku 1 písm. a) až c) povinné oznámiť živnostenskému úradu v lehote jedného mesiaca od úmrtia podnikateľa. Správca dedičstva je povinný oznámiť živnostenskému úradu pokračovanie v živnosti do jedného mesiaca od ustanovenia do funkcie. Ak osoba podľa odseku 1 písm. a) až c) nespĺňa podmienky ustanovené v § 6 a 7 ods. 1 a 2, musí bez meškania ustanoviť zodpovedného zástupcu.
Podľa § 6 živnostenského zákona: Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti fyzickými osobami sú: a) dosiahnutie veku 18 rokov, b) spôsobilosť na právne úkony, c) bezúhonnosť, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 7 ods. 1 živnostenského zákona: Osobitnými podmienkami prevádzkovania živnosti sú odborná alebo iná spôsobilosť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, ak ju tento zákon vyžaduje. Podľa § 10 ods. 1, ods. 2, ods. 6 živnostenského zákona: Oprávnenie prevádzkovať živnosť (ďalej len "živnostenské oprávnenie") vzniká právnickým osobám už zapísaným do obchodného registra, právnickým osobám, ktoré sa do obchodného registra nezapisujú, a fyzickým osobám dňom ohlásenia, alebo ak je v ohlásení uvedený neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom; za deň ohlásenia sa považuje deň, ktorým má ohlásenie všetky náležitosti podľa § 45, 45a a 46. Fyzickým osobám s bydliskom v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo zmluvným štátom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré nemajú udelený pobyt na území Slovenskej republiky, vzniká živnostenské oprávnenie najskôr dňom udelenia povolenia na pobyt na území Slovenskej republiky. Podanie, ktoré spĺňa náležitosti ohlásenia a obsahuje predmet podnikania, na ktorý už podnikateľovi vzniklo živnostenské oprávnenie alebo ktorý nie je živnosťou, nie je ohlásením. Preukazom živnostenského oprávnenia je a) osvedčenie o splnení podmienok ustanovených týmto zákonom na prevádzkovanie živností (ďalej len "osvedčenie o živnostenskom oprávnení"); do vydania osvedčenia o živnostenskom oprávnení rovnopis ohlásenia s preukázaným doručením, b) výpis zo živnostenského registra. Živnostenské oprávnenie nemožno preniesť na inú osobu. Iná osoba ho môže vykonávať, len ak to ustanovuje tento zákon.
Podľa § 57 ods. 1, písm. a) živnostenského zákona: Živnostenské oprávnenie zaniká po a) smrťou fyzickej osoby (živnostníka), ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca dedičstva; oprávnenie však zanikne najneskôr uplynutím lehoty uvedenej v § 13 ods. 5.
Podľa § 57 ods. 33 písm. a), ods. 41 písm. a) Zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v relevantnom znení: Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ak po a) nesplní nariadené opatrenie na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a) až c), e) a g) až n) a ods. 3 až 5 alebo vykonáva činnosť v rozpore s nariadeným opatrením. Príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu a) od 150 eur do 20 000 eur za správne delikty podľa odsekov 1 až 22, 24, 31, 33 až 39.
Podľa § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z.: Fyzické osoby-podnikatelia a právnické osoby sú povinné po a) plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a) až c), e) a g)
až n) a ods. 3 a 4 a opatrenia pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva.
Podľa § 48 ods. 4 písm. c), písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z.: Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými sú: c) zákaz alebo obmedzenie styku časti obyvateľstva s ostatným obyvateľstvom pri hromadnom výskyte závažného ochorenia, e) zákaz alebo obmedzenie prevádzky zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb.
8. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tak, ako sú v podstatnom obsahu zachytené v bodoch 1. a 2. odôvodnenia tohto rozsudku. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je podanie bez podpisu doručené správnemu orgánu prvého stupňa dňa 06.04.2020, s údajom o jeho podaní pohoršeným občanom Vrútok, podľa obsahu ktorého tento upozorňuje na predajňu „elektra“ vo Vrútkach, ktorá je stále otvorená napriek tomu, že by nemala, vraj obchod a servis s počítačmi kde sa nenachádza žiaden počítač a servis sa tam nerobí už 10 rokov. V predajni sa už pomaly nachádza všetko okrem elektra. Z obchodu sa šíri neznesiteľný zápach, stropy sú plesnivé, dlážka špinavá, na ktorej je naukladaný tovar. V predajni sa nachádza aj potravinársky tovar, sirupy po expirácii. Na bločku z registračnej pokladne figuruje stále bývalý majiteľ, ktorý dávnejšie zomrel. Terajší majitelia sú hygienicky zanedbaní, dokonca pri vstupe jedného z majiteľov - ženy, do iných prevádzok musia po nej vetrať, nakoľko tam ostáva neznesiteľný zápach. Jedná sa o prevádzku Elektra Walden na ulici 1. čsl. brigády 1, Vrútky, v obchodnom centre. Podľa záznamu z výkonu štátneho dozoru Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Martine zo dňa 17.04.2020 bol tento štátny zdravotný dozor vykonaný v prevádzke Elektro Walden, na adrese 1. čsl. brigády 1, 038 61 Vrútky u prevádzkovateľa obchodné meno: Bohdan Lovich, sídlo Nábrežná 3467/8, 038 61 Vrútky, IČO: 33 931 828, pričom za zariadenie bol prítomný C. F., prevádzkovateľ a z výkonu bola vyhotovená fotodokumentácia. Výkonom štátneho zdravotného dozoru bolo zistené, že prevádzka Elektro Walden bola v čase výkonu štátneho dozoru otvorená. Sortiment predaja: elektro, domáce potreby, drobná elektronika, sirupy do soda stream. Pán F. sa vyjadril, že v prevádzke zabezpečuje servis elektroniky, toho času nemá žiadnu zákazku. Rozhodnutie na uvedenie priestorov Elektro Walden pre predmetného prevádzkovateľa nebolo predložené. V čase štátneho dozoru bolo zistené, že sirupy soda stream v počte 7 boli po dátume spotreby. Prevádzkovateľ pán F. predložil úradný záznam OÚ Martin, odbor živnostenského podnikania pre K. F. - Walden, 1. čsl. brigády 1, 038 61 Vrútky, IČO: 33 931 801, ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel. V úradnom zázname sa uvádza, že pán F. zanechal majetok pánovi F. viď fotodokumentácia. Podľa záveru zo štátneho zdravotného dozoru na základe zistených skutočností podľa jeho výkonu bude Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Martine postupovať v súlade s platnou legislatívou podľa príslušných ustanovení zákona 355/2007 Z. z. a prevádzkovateľ bude upovedomený písomne. 1. Sirupy po dátume spotreby vyradiť z ďalšieho predaja. 2. Dodržiavať všetky opatrenia vydané úradom verejného zdravotníctva. Podľa vyjadrenia prevádzkovateľa učineného bezprostredne tento nesúhlasí s popisom a interpretáciou situácie pracovníčok RÚVZ Martin. Štátny zdravotný dozor skončil o 11:00. hod. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je fotodokumentácia, pričom jedna z fotografii označená ako príloha č. 5a zachytáva dvere prevádzky Walden zodpovedného vedúceho K. F., s údajom Bohdan Lovich, IČO: 33 931 828 a s údajom OTVORENÉ a s inštrukciou nakupovania v predajni: - maximálne 2 zákazníci súčasne len s ochranou tváre (rúškom), - len s rukavicami alebo po dezinfikovaní rúk (dezinfekčný prostriedok k dispozícií aj v predajni), pod ktorou inštrukciou je údaj otvorené. Ďalšia sada fotografií zachytáva interiér predmetnej prevádzky. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je doklad z registračnej pokladne na meno C. F., H. XXXX/ X, XXX XX N., predajné miesto 1. československej brigády 1, 038 61 Vrútky, IČO: 33 931 828, týkajúca sa predaja kompaktného disku v počte 1 kus, s údajom poradového čísla 51 a s dátumom 17.04.2020, s údajom času 10:19:45. Podľa úradného záznamu Okresného úradu Martin zo dňa 12.12.2019 č. OU-MT-OZP-2019/019277-2 Živnostenskému úradu Martin bolo dňa 10.12.2019 doručené oznámenie, že podnikateľ Stanislav Lapšanský - Walden, 1. čsl. brigády 1, 038 61 Vrútky, IČO: 33 931 801, osobné údaje K. F., rodné číslo XXXXXX/XXXX s bydliskom H. XXXX/X, XXX XX dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dňa 12.12.2019 bola živnostenskému úradu doručená notárska zápisnica (závet) č. N 118/2019, NZ 13693/2019, NCRIs: 13973/2019 spísaná v Martine dňa 02.05.2019, na základe ktorej zanechal K. F. všetok svoj hnuteľný
aj nehnuteľný majetok v rovnakých podieloch závetným dedičom Z.. Z. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX N. a C. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX N.. Vyššie uvedené osoby budú do ukončenia dedičského konania pokračovať vo vykonávaní živnosti ako oprávnená osoba podľa § 13 ods. 1 písm. a) Živnostenského zákona. Živnostenský úrad berie uvedené skutočnosti na vedomie a potvrdzuje, že oprávnené osoby môžu do ukončenia dedičského konania pokračovať v živnosti v rozsahu osvedčení tak, ako sú identifikované v úradnom zázname. Oznámením zo dňa 12.05.2020, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 21.05.2020 správny orgán prvého stupňa žalobcovi oznámil začatie správneho konania proti účastníkovi konania Bohdan Lovich, IČO: 33 931 828, Nábrežná 3467/8, 038 61 Vrútky ako prevádzkovateľovi predajne „Elektro Walden, 1. čsl. brigády 1, 038 61 Vrútky“ podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku, vo veci nesplnenia povinností prevádzkovateľa ustanovených v § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, čím sa žalobca dopustil iného správneho deliktu podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona č. 355/2007. Žalobca bol vyzvaný, aby v termíne do 10 dní odo dňa doručenia tohto písomného oznámenia o začatí správneho konania preukázateľne doručil správnemu orgánu prvého stupňa svoje vecné vyjadrenie ku správnemu deliktu na úseku verejného zdravotníctva a ku predmetu začatého správneho konania. Žalobca uvedené učinil vyjadrením zo dňa 25.05.2020, ktoré bolo Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva Martin doručené dňa 28.05.2020. Podľa obsahu tohto vyjadrenia žalobca okrem iného uvádza: „Faktom je, že som služby neselektoval a podobne ako ostatné prevádzky spĺňajúce výnimku opatrenia poskytovala naša prevádzka služby v plnom rozsahu a v plnom sortimente.“
9. V obsahu prvého žalobného bodu ako aj v piatom žalobnom bode, žalobca namietal uloženie predmetnej pokuty po vykonaní štátneho zdravotného dozoru (ďalej ŠZD) v prevádzke K. F. - Walden na ulici 1. čsl. brigády 1, 038 61 Vrútky subjektu Bohdan Lovich, IČO: 33 931 828, Nábrežná 3467/8, 036 61 Vrútky s tým, že ak bola kontrolovaná v rámci ŠZD prevádzka nebohého živnostníka Stanislava Lapšanského - Walden, IČO: 33 931 801, nemožno ukladať pokutu (a ani konať ako s účastníkom konania), s účastníkom správneho konania označeným ako „Bohdan Lovich, IČO: 33 931 828, Nábrežná 3467/8, 038 61 Vrútky“ - keďže takýto subjekt (takáto kombinácia IČO, sídla, obchodného mena) právne ani de facto neexistuje. Ďalej v prvom žalobnom bode ako aj v časti piateho žalobného bodu žalobca namietal, že v prevádzke na adrese 1. čsl. brigády 1, Vrútky nevykonával žalobca činnosť na základe vlastného živnostenského oprávnenia, ale ako pokračovateľ činnosti K. F. a že správne orgány nemali ujasnené, v akej prevádzke, prevádzkovanej kým, teda akým konkrétnym subjektom vykonávajú štátny dozor, pričom poukazoval na označenie účastníka v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a v rozhodnutí žalovaného a zdôraznil, že nebohý K. F. mal pridelené IČO: 33 931 801. Vymedzený komplex argumentácie žalobcu v rámci námietok prvého a piateho žalobného bodu nie je hodnotený ako dôvodný, teda zakladajúci záver o nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného. Pri uvedenom konštatovaní vychádza správny súd čo do právneho rámca z úpravy podľa § 13 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 3, § 6, § 7 živnostenského zákona a z obsahu administratívneho spisu pokiaľ ide o skutkový základ, v ktorej časti správny súd ťažiskovo poukazuje na úradný záznam Okresného úradu Martin zo dňa 12.12.2019. Podľa obsahu tohto úradného záznamu živnostenský úrad zobral na vedomie skutočnosť, že žalobca a Z.. Z. E., ako oprávnené osoby môžu do ukončenia dedičského konania po poručiteľovi K. F. pokračovať v živnosti v rozsahu osvedčení identifikovaných v obsahu úradného záznamu. Z označenej právnej úpravy a správnymi orgánmi zisteného skutkového stavu ako aj z verejne dostupného živnostenského registra vyplýva, že k rozhodnému momentu porušenia právnej povinnosti, ktoré založilo administratívnu zodpovednosť žalobcu, mal žalobca status podnikateľa fyzickej osoby ako aj pokračovateľa živnosti K. F.. Na základe statusu pokračovateľa živnosti K. F. bol oprávnený na výkon podnikateľskej činnosti vo vecnom rozsahu vyplývajúcom z identifikácie v úradnom zázname Okresného úradu Martin zo dňa 12.12.2019, za splnenia podmienok podľa § 13 ods. 3 živnostenského zákona, z časového hľadiska do skončenia dedičského konania a pokiaľ ide o miesto výkonu i v prevádzke umiestnenej na adrese 1. čsl. 1 brigády 1, 038 61 Vrútky. Práve tu bol podľa záznamu z výkonu štátneho zdravotného dozoru zo dňa 17.04.2020 v tento deň, vykonaný Regionálnym úradom verejného zdravotníctva so sídlom v Martine štátny zdravotný dozor. Táto okolnosť však zároveň nič nemení na skutočnosti správnej identifikácie znaku skutkovej podstaty predmetného iného správneho deliktu - subjektu administratívnej zodpovednosti, ktorým je Bohdan Lovich, IČO: 33 931 828, s miestom podnikania Nábrežná 3467/8, 038 61 Vrútky, teda subjekt tak, ako je správne označený vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Údaj o zariadení „Elektro Walden, 1. čsl. brigády 1, 038 61 Vrútky“ vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je údajom zabezpečujúcim identifikáciu miesta spáchania skutku pri vymedzení skutku v skutkovej vete výroku
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, a teda sa tento údaj neviaže primárne ku subjektu administratívnej zodpovednosti, ako sa to snaží navodiť žalobca argumentáciou ťažiskovo obsiahnutou v prvom žalobnom bode. Tento záver správny súd konštatuje nezávisle na skutočnosti údajov o mieste podnikania a prípadne registrovaných prevádzkach vo výpise zo živnostenského registra vo vzťahu k subjektu K. F. - Walden. Subjekt administratívnej zodpovednosti je v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa identifikovaný jednoznačne, nezameniteľne a správne, údajom jeho obchodného mena, miesta podnikania a predovšetkým identifikačného čísla. Pokiaľ v rozhodnutí žalovaného, v záhlaví a vo výroku, žalovaný identifikoval odvolateľa ako účastníka konania: C. F. - pokračovateľ v živnosti K. F. - Walden, 1. čsl. brigády 1, 038 61 Vrútky, IČO: 33 931 828, ide o reflexiu označenia odvolateľa uvedenú v odvolaní samotným žalobcom ako odvolateľom. I v tomto prípade je žalobca ako subjekt administratívnej zodpovednosti a zároveň odvolateľ nezameniteľne a jasne identifikovaný prostredníctvom predovšetkým identifikačného čísla IČO, prináležiaceho žalobcovi ako podnikateľovi fyzickej osobe (IČO: 33 931 828). Uvedená skutočnosť označenia žalobcu - odvolateľa v rozhodnutí žalovaného aj ako pokračovateľa živnosti K. F., nezakladá pochybnosti o identite subjektu administratívnej zodpovednosti práve z dôvodu jeho identifikácie nezameniteľným údajom IČO, prideleným žalobcovi. Obdobnú absenciu relevancie, a tým dôvodnosti vykazuje i námietka žalobcu v časti, kde poukazuje na rozdielne znenie poštového smerového čísla u registrovaného miesta podnikania žalobcu a K. F., ktorá námietka naviac ani zápisom týchto subjektov vo verejne dostupnom registri - živnostenskom registri nezodpovedá a ktoré zápisy pri tomto údaji uvedenú rozdielnosť nevykazujú. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd zdôrazňuje úpravu podľa § 10 ods. 6 živnostenského zákona, podľa ktorej živnostenské oprávnenie nie je možné preniesť na inú osobu. V nadväznosti na túto skutočnosť vykonával žalobca v čase spáchania skutku podnikateľskú činnosť ako podnikateľ fyzická osoba na základe vlastného živnostenského oprávnenia a v živnosti po K. F. bol len pokračovateľom v zmysle úpravy § 13 ods. 1 písm. a) živnostenského zákona, z čoho vyplýva že pri porušení právnych povinnosti pri výkone podnikateľskej činnosti žalobcu bola založená administratívna zodpovednosť žalobcu ako podnikateľa fyzickej osoby, a to nezávisle na skutočnosti, kde k porušeniu právnej povinnosti došlo, a teda bez väzby na prevádzku umiestnenú na adrese 1. čsl. brigády, Vrútky. Bez právnej relevancie na uvedené závery správneho súdu je potom i argumentácia žalobcu, podľa ktorej nebohý K. F. mal v živnostenskom registri ako predmet podnikania uvedené činnosti, na výkon ktorých bolo potrebné spĺňať podmienku odbornej spôsobilosti a ktoré boli viazané na kontrolovanú prevádzku 1. čsl. brigády, Vrútky. V nadväznosti na uvedené vyhodnotil správny súd námietky obsiahnuté v prvom a piatom žalobnom bode ako nedôvodné.
10. Námietku obsiahnutú v druhom žalobnom bode hodnotí správny súd ako nedôvodnú. Vychádza z relevantnej právnej úpravy podľa § 32 ods. 1, ods. 2, § 34 ods. 1, ods. 5 správneho poriadku. Táto procesná úprava sa uplatní s poukazom na § 59 ods. 1 Zákona č. 355/2007 i v konaní o predmetnej pokute. Úprava podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku definuje inštitút podkladov rozhodnutia ich demonštratívnym výpočtom, teda príkladmým výpočtom typov podkladov a zároveň podľa druhej vety tohto ustanovenia zveruje oprávnenie určovať rozsah a spôsob zisťovania podkladov rozhodnutia správneho orgánu výhradne do rúk správneho orgánu. Ten je pri tomto postupe vedený predovšetkým účelom zisťovania podkladov rozhodnutia, ktorý je vyjadrený v § 32 ods. 1 správneho poriadku, a tým je naplnenie povinnosti správneho orgánu zistiť skutočný stav veci presne a úplne. Účel zisťovania podkladov je potom následne spojený s účelom dokazovania v správnom konaní, ktorý je vyjadrený v § 34 ods. 1 správneho poriadku a ktorým účelom dokazovania je zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. V kontexte tejto právnej úpravy a jej zmyslu potom správny súd hodnotil i námietku žalobcu obsiahnutú v druhom žalobnom bode. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného zrozumiteľne, jasne, dostatočne, a teda v súlade so zákonom vyplýva, že tieto orgány pri hodnotení vyjadrení žalobcu, ktoré žalobca uviedol v správnom konaní a pri realizácii štátneho zdravotného dozoru, zohľadnili predovšetkým vyjadrenia uvádzané v podaní žalobcu zo dňa 25.05.2020, ktorým sa žalobca vyjadril k začatiu správneho konania a v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorými podľa záverov správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného žalobca potvrdil, že poskytované služby v čase realizácie štátneho zdravotného dozoru neselektoval a prevádzku prevádzkoval v plnom rozsahu. Tieto vyjadrenia žalobcu správne orgány dôsledne podrobili hodnoteniu v rámci ktorého postupovali aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku. V rámci tohto postupu teda vyhodnocovali i všetky podklady rozhodnutí, ktoré sú spôsobilé byť predmetom takéhoto hodnotenia ako dôkazy, vrátane všetkých vyjadrení žalobcu. Z obsahu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného ako ani z administratívneho spisu, ktorý je pripojený
nevyplýva, že by pri tomto hodnotení do neho správne orgány nezahrnuli konkrétny podklad alebo dôkaz. Pokiaľ v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa tento konštatuje na str. 4, že RÚVZ so sídlom v Martine nepovažuje vyjadrenie účastníka konania za relevantný podklad k vydaniu rozhodnutia o uložení pokuty, je toto konštatovanie správnym súdom hodnotené práve ako výsledok uvedeného hodnotenia pri použití správnej úvahy a nie ako vylúčenie alebo odmietnutie podkladu alebo dôkazu v predmetnom správnom konaní. Správny súd poznamenáva, že je potrebné jednotlivé konštatovania správnych orgánov uvedené v odôvodnení ich rozhodnutí vnímať v súvislostiach v akých sú v kontexte týchto odôvodnení uvedené. Napríklad práve citované konštatovanie správneho orgánu prvého stupňa sa viaže k záveru tohto orgánu pri vyhodnotení zistených skutočností vyplývajúcich zo záznamu o výkone štátneho zdravotného dozoru a fotodokumentácie vyhotovenej odbornými pracovníkmi RÚVZ v Martine vo vzťahu k nepreukázaniu žalobcom uvádzaného tvrdenia a vo vzťahu k zdôvodneniu potvrdenia neselektovania poskytovaných služieb zo strany žalobcu. Správny súd v tejto časti odôvodnenia podotýka, že samotná správna úvaha uplatňovaná správnymi orgánmi i v rámci hodnotenia relevancie podkladov rozhodnutia ako aj pri aplikácii zásady voľného hodnotenia dôkazov, nie je predmetom posudzovania zákonnosti správnym súdom. Správny súd konštatuje dodržanie relevantnej procesnoprávnej úpravy v postupe správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, ako aj záver, podľa ktorého postupy správnych orgánov namietaný rozpor s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR nevykazujú.
11. Námietky obsiahnuté v treťom žalobnom bode správny súd hodnotí ako nedôvodné. Z úpravy Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia č. OLP/2777/2020 zo dňa 29.03.2020 (ďalej aj ako len Opatrenie), vydaného na základe právneho rámca podľa § 48 ods. 4 písm. c), písm. e) Zákona č. 355/2007 Z. z. a v súlade so zákonom, a to konkrétne z jeho časti A) vyplýva taxatívny, teda uzatvorený výpočet výnimiek z uzatvorenia maloobchodných prevádzok a všetkých prevádzok poskytujúcich služby v bode 1. až 23. Taxatívna povaha tohto výpočtu výnimiek znamená, že maloobchodné prevádzky a prevádzky poskytovania služieb, ktoré v bode 1. až 23. uvedené nie sú, sú prevádzkami, ktoré na základe tohto Opatrenia majú byť s účinnosťou od 30.03.2020 do odvolania uzatvorené. I keď uvedené Opatrenie s pojmom „výlučne“ pri vymedzení týchto výnimiek výslovne nepracuje, je potrebné toto Opatrenie vykladať práve pri použití pojmu výlučne pokiaľ ide o vymedzené výnimky, a to práve z dôvodu taxatívnej povahy ich výpočtu. Pravidlo správania je v predmetnom Opatrení vymedzené jasne, presne a zrozumiteľne, nepredstavuje zásah do kompetencie zákonodarcu, pretože právna úprava podľa § 48 ods. 4 písm. c) a e) Zákona č. 355/2007 Z. z., teda prameňa práva uverejneného v Zbierke zákonov, pre takýto postup ÚVZ právny základ predstavuje. V nadväznosti na to nie je ako dôvodná hodnotená vo všeobecnej rovine vznesená námietka nedostatku alebo prekročenia právomoci orgánu verejnej moci, vznesená síce až v replike po nastúpení účinkov koncentrácie konania, avšak v prípade dôvodnosti (čo nebol prípad prejednávanej veci) zakladajúca dôvod zrušenia preskúmavaných rozhodnutí podľa § 191 ods. 1, písm. b) SSP, na ktorý správny súd prihliada i bez jeho uplatnenia v žalobných bodoch. Rovnaký záver správny súd konštatuje i vo vzťahu k námietke vydania napadnutého rozhodnutia na základe neúčinného právneho predpisu (v prípade preukázania tejto skutočnosti, čo však taktiež nebol prípad prejednávanej veci), viažuca sa k úprave podľa § 191 ods. 1, písm. a) SSP. Taktiež nie je možné v nadväznosti na uvedené a pri zdôraznení zrozumiteľnosti a zákonnosti úpravy Opatrenia skonštatovať žalobcom namietané porušenie zákazu diskriminácie (článok 12 ústavy SR), princípu rovnosti všetkých pred zákonom a porušenie princípu zákonnosti, teda ukladania sankcií na základe zákona a v súlade s ním a ani princípu publicity. Pri tomto konštatovaní správny súd zdôrazňuje, že tak, ako je uvedené vyššie, bolo úpravou predmetného Opatrenia jasne a presne stanovené konkrétne pravidlo správania pre konkrétne označené subjekty a pokiaľ zo strany niektorých z nich (napríklad prevádzkovateľov obchodných domov alebo iných) došlo k nerešpektovaniu takto im uložených povinností, nemôže poukázanie na túto skutočnosť (ani prípadné jej preukázanie), zbaviť žalobcu jeho administratívnej zodpovednosti za jeho vlastné porušenie uloženej povinnosti. Nerešpektovanie zákonne uložených povinností subjektom/subjektami odlišnými od žalobcu nezakladá diskrimináciu žalobcu a ani ho nestavia do nerovného postavenia pred zákonom v porovnaní s inými subjektami. Správny súd i v nadväznosti na siedmy žalobný bod a časť v ňom obsiahnutých námietok podotýka, že mu neprináleží posudzovať súlad právnej úpravy Zákona č. 355/2007 Z. z., na základe ktorého bolo predmetné Opatrenie vydané s Ústavou a medzinárodnými predpismi, a preto postup ktorý dal žalobca správnemu súdu na zváženie podľa jeho podania z 28.06.2021 v bode VI. odôvodnený nebol a správny súd preň nevzhliadol dôvod. Zároveň správny súd poukazuje na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 01.12.2021 nálezom sp. zn. PL. ÚS 8/2021 rozhodol v konaní o súlade ustanovení §
59b a § 63l Zákona č. 355/2007 Z.z. v znení čl. I Zákona č. 286/2020 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 355/2007 Z.z. tak, že návrhu navrhovateľa nevyhovel, skonštatujúc záver, podľa ktorého: Východiskovou ústavnou normou pre posúdenie, či je ústavne súladné vyhlasovanie vyhlášok úradov verejného zdravotníctva vo vestníku vlády, je čl. 123 ústavy, podľa ktorého „ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Orgány štátnej správy môžu na základe zákonného splnomocnenia vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa musia vyhlásiť spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“. Výklad úpravy výnimiek uvedených v Opatrení tak, ako je skonštatovaný správnym súdom vyššie, potom nie je v rozpore ani s judikatúrou označenou žalobcom odkazujúcou na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 796/2016 z 22.06.2017 (týkajúci sa použitia takého výkladu, kedy okolnosť, ktorá nie je obsiahnutá v taxatívnom výpočte dôvodov relatívnej neplatnosti podľa § 40a Občianskeho zákonníka, a ktorá je inak dôvodom absolútnej neplatnosti, bude dôvodom relatívnej neplatnosti, čo bolo Ústavným súdom vyhodnotené ako faktická „novelizácia“ zákona jeho výkladom) a na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/2009 z 29.09.2009 (týkajúci sa výkladu § 96 Občianskeho súdneho poriadku, kedy sa krajský súd natoľko odchýlil od jeho znenia, že tým zásadne poprel jeho účel a význam). Správny súd v súvislosti so žalobcom označenou judikatúrou ÚS SR podotýka, že žalobca svojou argumentáciou pri označení týchto nálezov vôbec neviazal východiská prejednávanej veci na konkrétne a v daných prípadoch zásadne odlišné východiská vecí posudzovaných Ústavným súdom.
12. Pokiaľ ide o námietky obsiahnuté vo štvrtom žalobnom bode, tieto nie sú správnym súdom hodnotené ako dôvodné. Správny súd primárne uvádza takýto záver na základe ich nedostatočnej určitosti a konkrétnosti. Námietka, že opatrenie pri vymedzení výnimky odkaz na úpravu Zákona č. 382/2004 Z. z. neuvádza, nie je hodnotená ako právne relevantná. Úlohou úpravy výnimiek podľa časti A) predmetného Opatrenia nebolo definovanie právnej úpravy konkrétnych činností, ale dostatočne určité a vecné vymedzenie prevádzok a služieb, ktoré umožňuje ich podradenie pod existujúcu právnu úpravu vyplývajúcu zo Zbierky zákonov, čo naplnené bolo. V pomeroch prejednávanej veci žalobca bol oprávnený, za splnenia zákonných podmienok, na výkon prekladateľských a tlmočníckych prác podľa bodu 13. registrovaného predmetu podnikania K. F., ako pokračovateľ jeho živnosti, do skončenia dedičského konania po menovanom. Výnimka podľa bodu 17. písm. A) Opatrenia však mohla na žalobcu dopadať za splnenia podmienok na výkon týchto činností - výkon prekladateľských a tlmočníckych prác, osobou samotného žalobcu. Z realizovaného štátneho dozoru a ani z priebehu administratívneho konania tak, ako je obsiahnutý v pripojenom administratívnom spise nevyplýva preukázanie realizácie týchto činností žalobcom po 30.03.2020 za splnenia zákonom stanovených podmienok (§ 1 ods. 1, § 2 ods. 1, písm. a), b) Zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov), čo správny súd v tejto časti hodnotí ako kľúčové.
13. Pokiaľ ide o námietky obsiahnuté v šiestom žalobnom bode správny súd tieto nehodnotí ako dôvodné. Uvedený záver správneho súdu nadväzuje na závery obsiahnuté v časti týkajúcej sa prvého a siedmeho žalobného bodu. Správny súd jednoznačne konštatuje, že nakoľko Opatrenie vymedzilo v časti A) bod 1. až 23. konkrétne výnimky len, a teda výlučne, na ktoré uzatvorenie maloobchodných prevádzok a všetkých prevádzok poskytujúcich služby dopadá, bolo v pomeroch predmetnej veci povinnosťou žalobcu preukázať skutočnosti, ktoré by vyvrátili alebo spochybnili v relevantnej intenzite jednoznačné zistenia správnych orgánov vyplývajúce z administratívneho spisu pri výkone štátneho dozoru. V tejto časti v nadväznosti na obsah pripojeného administratívneho spisu poukazuje správny súd predovšetkým na zistenia správneho orgánu prvého stupňa v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru podľa záznamu zo dňa 17.04.2020, ako aj pripojenú fotodokumentáciu dverí prevádzky a priestorov prevádzky a pripojený doklad z elektronickej pokladnice o kúpe jedného kompaktného disku zo dňa 17.04.2020. Rovnako na tomto mieste poukazuje správny súd i na vyjadrenie samotného žalobcu o tom, že predmetná prevádzka bola v plnej prevádzke otvorená bez selektovania služieb, ktoré do výnimiek nespadali tak, ako toto vyjadrenie vyplýva jednak z vyjadrenia žalobcu ku začatiu správneho konania ako aj z podaného odvolania žalobcu. Za stavu takéhoto skutkového zistenia správnych orgánov bolo povinnosťou žalobcu, aby uvedené zistenia, teda konkrétne fakty a skutočnosti relevantne spochybnil alebo vyvrátil vlastnou iniciatívou v tomto smere, svedčiacou o výkone činností spadajúcich do výnimiek. Spôsob preukázania týchto skutočností bol v rukách žalobcu, avšak z jeho strany neboli v priebehu administratívneho konania zistenia správnych orgánov ani spochybnené, ani vyvrátené. Správny súd poznamenáva, že z pripojeného administratívneho spisu nevyplýva, že by bol v uvedenom smere žalobca akokoľvek obmedzený v jeho možnostiach zistenia správnych orgánov relevantne spochybniť
alebo vyvrátiť. Zároveň správny súd podotýka, že z pripojeného obsahu administratívneho spisu, a to konkrétne z oznámení o začatí správneho konania z 12.05.2020 vyplýva, že bol žalobca vyzvaný na vecné vyjadrenie k správnemu deliktu na úseku verejného zdravotníctva a predmetu začatého správneho konania, ktorý priestor podaním písomného vyjadrenia zo dňa 25.05.2020 využil, avšak svoje vyjadrenia nijakým spôsobom nepreukázal. Ani Opatrenie a ani úprava Zákona č. 355/2007 Z.z. neobsahuje žiadne reštrikcie a obmedzenia, ktoré by predstavovali prekážku pre žalobcu v smere relevantného spochybnenia alebo vyvrátenia v danom prípade jednoznačných zistení správnych orgánov vyplývajúcich z vykonaného štátneho zdravotného dozoru.
14. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný neuvádza zákonné (podzákonné) opatrenie, ktoré by prikazovalo prevádzkovateľovi služieb selektovať služby v rámci jednej - jedinej (tej istej) prevádzkarne služieb, nehodnotí správny súd túto námietku ako dôvodnú. Pri tomto závere nadväzuje správny súd na svoje konštatovania podľa odseku 11. odôvodnenia tohto rozsudku ohľadom výkladu časti A) bod 1. až 23. Opatrenia. Vychádzajúc z týchto záverov je potom potrebné vyhodnocovať i skutočnosti týkajúce sa praktickej realizácie takto uloženého opatrenia v prevádzkach zmiešaného typu, teda v prevádzkach vykonávajúcich činnosti, ktoré do výnimky spadajú ako aj činnosti, ktoré výnimka nepokrýva.
15. K námietkam obsiahnutým v ôsmom žalobnom bode poukazuje správny súd na závery uvedené k druhému žalobnému bodu (odsek 10. odôvodnenia tohto rozsudku). Námietka žalobcu tak ako je formulovaná, teda bez konkretizácie procesného a skutkového pochybenia a vylúčenia konkrétneho podkladu, je hodnotená správnym súdom ako neurčitá, a teda vecne nepreskúmateľná, čím primárne z tohto dôvodu nemôže byť dôvodná. Správny súd dodáva, že vylúčenie niektorých podkladov, porušenie procesných predpisov a skutkové pochybenia tak, ako je to namietané v ôsmom žalobnom bode správny súd nevzhliada. Závery rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného uvedené v odôvodnení ich rozhodnutí sú založené na dostatočne zistenom skutkovom stave pre riadne posúdenie veci, ktorý má oporu v administratívnom spise a ktorý bol správne právne posúdený, pričom odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov uvádzajú i vymedzenie úvah, ktorými boli tieto orgány vedené pri prijímaní svojich záverov. Odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného spĺňajú atribút preskúmateľnosti, sú dostatočné a určité, a teda v súlade s požiadavkou vyplývajúcou z úpravy podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku. Rozpor s judikatúrou v tejto časti žalobcom označenou nie je možné skonštatovať. Správny súd poukazuje na závery podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 119/03, v ktorom sa Ústavný súd vyjadril k povinnosti orgánov verejnej moci riadne odôvodniť svoje rozhodnutie a zároveň v tomto rozhodnutí odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03, podľa záverov ktorého súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, t.j. s uplatneným nárokom a obranou proti takému uplatneniu, ktoré závery sú aplikovateľné i v rámci administratívneho konania. Osobitne vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného ako odvolacieho orgánu správny súd konštatuje, že žalovaný sa dostatočne vysporiadal so všetkými relevantnými odvolacími námietkami žalobcu po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní v súlade s § 59 ods. 1 správneho poriadku.
16. Námietka nedostatočného vymedzenia skutku podľa deviateho žalobného bodu nie je vo vzťahu k výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dôvodná. Výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dostatočne, určito a nezameniteľne vymedzuje znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu - subjekt a objektívnu stránku, pričom osobitne pokiaľ ide o objektívnu stránku je v tomto výroku presne identifikované konanie žalobcu, ktorým sa tento iného správneho deliktu dopustil, ktoré konanie je nezameniteľne zasadené do miestneho a časového rámca a zároveň je vo výroku identifikované aj porušenie konkrétnej právnej povinnosti a uložená sankcia. Skutočnosť, že výrok napadnutého rozhodnutia už popis skutku neuvádza je reflexiou úpravy podľa § 59 ods.2 správneho poriadku, podľa ktorého ak sú pre to dôvody odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. V danom prípade odvolací orgán rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdzoval, v nadväznosti na čo, jednak zamietol samotné odvolanie a zároveň potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa označené vo výroku tak, ako mu to ukladá označená právna úprava. Ani v tejto časti nie je možné skonštatovať rozpor výrokov správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného s judikatúrou označenou žalobcom - konkrétne so závermi podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Sžo/72/2014, podľa ktorých: Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných
správnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie (prekážky začatého konania), dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok. Je pritom potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.
17. Pokiaľ žalobca súhrnne v závere správnej žaloby žalobca sumarizuje žalobné body tak, že namieta:
- nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov,
- nesprávne právne posúdenie veci,
- namieta, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci (správnym orgánom) nebolo postačujúce na riadne posúdenie veci a žalovaným tvrdený skutkový stav je bez opory v administratívnom spise, bez zohľadnenia všetkých skutočností, o ktorých má žalovaný vedomosť,
- namieta, že žalovaný nekonal s účastníkom konania, ktorého by mal zákonne, jasne a nezameniteľne definovaného,
- v rozhodnutí nie je predpísaným spôsobom definovaný trestaný skutok,
- žalovaný prekračuje rozhodnutím - právnym posúdením - medze, ktoré sú mu v právnom štáte s odkazom na článok 1 bod 1 Ústavy SR vymedzené - teda právomoc zákon aplikovať, ale nie vykladať nad rámec jeho znenia až do jeho faktickej novelizácie,
- žalovaný trestá žalobcu za tvrdené porušenie povinností, ktoré žalovanému nie sú uložené zákonom a v jeho medziach pri rešpektovaní základných práv,
- rozhodnutie je voči žalobcovi diskriminačné, rozporné s ustanovením § 3 ods. 5 správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely,
- je potrebné súdom posúdiť legitimitu opatrenia ÚVZ SR OLP/2777/2020 z 29.03.2020 aj z pohľadu jeho formy a ústavnosti, keďže oň ako o zákonný zdroj opiera žalovaný svoje rozhodnutie,
- bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
- je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, poukazuje správny súd na odôvodnenie rozsudku uvedené vyššie, kde zaujal závery i vo vzťahu k týmto námietkam. Pokiaľ ide i námietky uvedené v správnej žalobe len v rámci uvedenej sumarizácie, a to:
- rozhodnutie je v zásadnom rozpore so zápismi vo verejných registroch - verejnými listinami bez preukázania dôkazu opaku,
- konanie žalovaného je poznačené viacerými, a to aj zásadnými procesnými vadami,
- došlo ku podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej,
- rozhodnutie je v rozpore s vysloveným názorom Najvyššieho súdu SR vo veci správneho súdnictva a
- namieta, že žalovaný nekonal s účastníkom konania, ktorému by svedčila zodpovednosť za postihovaný (trestaný) skutok, správny súd konštatuje primárne ich nedôvodnosť vzhľadom na ich nedostatočnú konkrétnosť. Osobitne vo vzťahu k námietke, podľa ktorej žalovaný nekonal s účastníkom konania, ktorému by svedčila zodpovednosť za postihovaný (trestaný) skutok, správny súd uvádza, že ide o námietku voči naplneniu znaku skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu - proti objektívnej stránke. Z dokazovania vykonaného správnym orgánom prvého stupňa spoľahlivo vyplýva naplnenie objektívnej stránky predmetného správneho deliktu konaním žalobcu, ktoré je dostatočne určito opísané vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Námietku žalobcu o zásadnom rozpore rozhodnutia so zápismi vo verejných registroch - verejnými listinami bez preukázania dôkazu opaku, hodnotí správny súd vzhľadom na závery k prvému žalobnému bodu ako irelevantnú.
18. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe navrhol vykonať dôkaz pripojením administratívneho spisu súvisiaceho s rozhodnutím žalovaného napádaného touto žalobou, pripojením administratívneho spisu správneho orgánu na prvom stupni, oboznámením listinných dôkazov pripojených k žalobe a výsluchom žalobcu a žalovaného, prípadne vykonaním ďalších dôkazov, ktoré bude potrebné vykonať a ich potreba vyplynie z písomných vyjadrení a ústnych prednesov strán sporu, správny súd poukazuje na úpravu podľa § 119 SSP, podľa ktorej správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej moci, ak SSP nestanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. Jednu z výnimiek zo základného pravidla podľa § 119 veta prvá SSP vymedzuje § 120 písm. b) SSP tak, že súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže vykonať dokazovanie ak rozhoduje v konaní o správnej žalobe vo veci správneho trestania, akým bolo i konanie v predmetnej veci. Správny súd primárne poukazuje na to, že žalobca jednak učinil uvedené dôkazné návrhy bez konkretizácie skutočností, na preukázanie ktorých tieto dôkazné návrhy činí a taktiež uvedené návrhy učinil s väzbou, podľa ktorej potreba ich vykonania vyplynie z písomných vyjadrení a ústnych prednesov strán sporu. Takáto situácia v prejednávanej veci nenastala, nakoľko správny súd vyhodnotil skutkový stav zistený správnymi orgánmi ako dostatočný na riadne posúdenie veci, súladný s administratívnym spisom a majúci v ňom oporu.
19. Z hľadiska dôvodov vymedzených úpravou podľa § 195 písm. a) až e) SSP správny súd nezistil naplnenie žiadneho z nich, ako dôvodu pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného. Túto právnu úpravu bolo potrebné v tejto veci aplikovať s ohľadom na povahu predmetného konania, ktoré je konaním vo veci správneho trestania, kedy správny súd práve v prípadoch podľa § 195 písm. a) až e) nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Osobitne vo vzťahu k úprave podľa § 195 písm. b) poukazuje na úpravu podľa § 57 ods. 43 Zákona č. 355/2007 Z.z, podľa ktorého: Konanie o uloženie pokuty možno začať do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný orgán verejného zdravotníctva dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo, v spojení obsahom administratívneho spisu, z ktorého vyplýva existencia oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 12.05.2020, doručeného žalobcovi dňa 21.05.2020, ktorým správny orgán prvého stupňa začal voči žalobcovi správne konanie vo veci uloženia pokuty pre podozrenie zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 57 ods. 33, písm. a) Zákona č. 355/2007 Z.z, a k zisteniu porušenia povinnosti žalobcom došlo v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru dňa 17.04.2020. Pokiaľ ide o úpravu podľa § 195 písm. e) SSP, kedy správny súd v konaní vo veci správneho trestania nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy, poukazuje správny súd na úpravu podľa § 57 ods. 41 písm. a) Zákona č. 355/2007 Z.z a konštatuje, že uvedený dôvod pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného naplnený nie je. Uložená pokuta vo výške 300,- Eur je v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného podrobne zdôvodnená pokiaľ ide o jej výšku, a to vo väzbe na zákonné kritériá jej ustálenia, vyplývajúce z úpravy § 57 ods. 42 Zákona č. 355/2007 Z.z a v spojení s identifikáciou funkcií uloženej pokuty Odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov sú v tejto časti dostatočné, zrozumiteľné a preskúmateľné. Druh uloženej sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánov verejnej správy.
20. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
Podľa § 168 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
21. Žaloba bola zamietnutá v nadväznosti na čo je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalovaný. Žalobcovi súd náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal. Vzhľadom na nepreukázanie splnenia podmienky výnimočnosti situácie nebola náhrada trov konania priznaná ani žalovanému podľa § 168 a contrario.
22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.