Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1So/24/2017

Identifikačné číslo spisu: 6016200435 Dátum vydania rozhodnutia: 12.06.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6016200435.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky : D.. F.. D. D., nar. XX. P. XXXX, bytom L. F. X, XXX XX B. B., korešpondenčná adresa X..H.. B. XXX, XXX XX E., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 26Sd/126/2016 - 25 26Sd/146/2016 zo dňa 24.mája 2017, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 26Sd/126/2016 - 25 26Sd/146/2016 zo dňa 24.mája 2017 potvrdzuje.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. februára 2016 odporkyňa podľa o sociálnom poistení /ďalej len zákon/ v znení neskorších predpisov a zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku.

V priebehu konania odporkyňa vydala rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z 15.apríla 2016, ktorým zmenila svoje rozhodnutie zo dňa 17.02.2016 a opätovne zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku.

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku uvedené rozhodnutia potvrdil. Súd tak rozhodol potom, čo po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení so zmenovým rozhodnutím, vyhodnotení pripojených listinných dôkazov, vypočutí účastníkov pojednávaní dňa 24.05.2017, dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Konštatoval, že odporkyňa postupovala správne v súlade s príslušnými právnymi predpismi a pretože

navrhovateľka nepredložila súdu dôkaz, ktorým by spochybnila správnosť a zákonnosť napadnutých rozhodnutí, súd ich potvrdil.

Proti rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie, ktorým namietala, že krajský súd sa nevenoval podstate problému a jej relevantnej žiadosti o priznanie starobného dôchodku. Poukázala na to, že naposledy bola riadne v pracovnom pomere v januári 2013, odvtedy žije z úspor a vypestovaných produktov z vlastnej záhrady. Nemôže sa zamestnať pre reumu, ktorú v produktívnom veku ako veľkopodnikateľka s mrazenými a chladenými výrobkami dostala vo vlastnej firme, ktorú prevádzkovala desať rokov, riadne si plnila zákonné nariadenia, platila dane, odvody za desať zamestnancov. Pripomenula, že vychovala štyri deti a štát jej garantoval, že pri dovŕšení veku 54 rokov pri štyroch deťoch jej zabezpečí starobný dôchodok. . Štát pochybil a podľa jej názoru ju oklamal a gentlemanskú dohodu nedodržal. Neobstojí odporkyňou predkladaná argumentácia o zmenách v zákonoch, nakoľko navrhovateľka svojím životom a výchovou štyroch detí prispela k pozitívnym výsledkom. Z uvedených dôvodov jej prislúcha starobný dôchodok dovŕšením 54 rokov veku t. j. od XX.X.XXXX, čo podľa jej názoru z predchádzajúcich rozhodnutí odporkyne, ktorým operuje rozsudok na str. 5 de facto potvrdzuje. Podaním z 20.3.2018 žiadala o udelenie výnimky a dôchodok jej priznať aj vzhľadom na reumu.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu označila v ňom uvádzané dôvody za neopodstatnené. Podľa jej názoru súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia a vec správne posúdil, pričom nezistil nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Odkázala na dôvody jej písomného vyjadrenia z 19.apríla 2016, ktorých sa v plnom rozsahu naďalej pridržiava. Trvala na správnosti napadnutých rozhodnutí a preto navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s a jednomyseľne ( ) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 12.júna 2018 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www. nsud.sk najmenej päť dní vopred ( a ).

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým potvrdil rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľky z 1.februára 2016 o starobný dôchodok, preto primárne v medziach podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia odporkyne, najmä z pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal s námietkami navrhovateľky uplatnenými v návrhu na preskúmanie, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne.

V konaní nebol sporný skutkový stav veci vyplývajúci z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporkyne tak ako ho zistil aj súd prvého stupňa t. j., že odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.02.2016 zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku. V odôvodnení odporkyňa citovala o sociálnom poistení v znení , podľa ktorého má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Odporkyňa poukázala na to, že podľa zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca a vzhľadom na to, že navrhovateľka dôchodkový vek dovŕši XX.X.XXXX, jej žiadosť o starobný dôchodok zamietla. Po podaní opravného prostriedku odporkyňa vydala dňa 15.04.2016 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým opätovne zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku a zmenila svoje rozhodnutie zo dňa 17.02.2016 doplnením odôvodnenia, v ktorom konštatovala, že podľa údajov v žiadosti o starobný dôchodok z 1.februára 2016 navrhovateľka vychovala štyri deti a vek 54 rokov dovŕšila XX.P. XXXX a zároveň citovala ust. o sociálnom poistení, podľa ktorého žene, ktorá vychovala tri deti alebo štyri deti a v období od 1.1.2004 do

31.12.2013 dovŕšila vek 54 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 54 rokov sa pripočíta a/ v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov, b/ v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov, c/ v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov, d/ v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov, e/ v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov, / v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov, g/ v roku 2010 šesťdesiati kalendárnych mesiacov, h/ v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov, i/ v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov, j/ v roku 2013 deväťdesiat kalendárnych mesiacov.

Poukázala na to, že vzhľadom na to, že do 31. decembra 2013 navrhovateľka nedovŕšila vek 54 rokov nesplnila podmienky pre určenie dôchodkového veku podľa § 65 ods. 5 zákona a dôchodkový vek 62 rokov podľa právnych predpisov účinných v súčasnosti, navrhovateľka dovŕši XX.X.XXXX, a preto bola žiadosť o starobný dôchodok k XX.X.XXXX zamietnutá.

Navrhovateľka uvedené skutočnosti nespochybnila a súd prvého stupňa po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a postupu odporkyne, ktorý predchádzal ich vydaniu dôvodne dospel k záveru, že odporkyňa postupovala správne v súlade s príslušnými právnymi predpismi, napadnuté rozhodnutia sú v súlade so zákonom a pretože navrhovateľka žiadnym dôkazom nespochybnila ich zákonnosť, súd ich potvrdil.

Z uvedeného je zrejmé z akého skutkového a právneho stavu súd prvého stupňa vychádzal a na základe akých skutkových zistení a relevantných zákonných ustanovení dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu navrhovateľky na preskúmanie rozhodnutí odporkyne v rozsahu dôvodov v ňom uvedených, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že je na navrhovateľke, aby špecifikovala v čom napadnuté rozhodnutie alebo postup správneho orgánu odporuje konkrétnemu zákonu alebo inému predpisu s takýmto charakterom a aby takéto svoje tvrdenie aj zdôvodnila, pričom je potrebné zdôrazniť, že v zmysle štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Rozhodnutia odporkyne obsahovali podrobné zdôvodnenie jej postupu podopreté citáciou relevantných zákonných ustanovení, ktoré navrhovateľkou naznačené pochybnosti (o zákonných predpokladoch nároku na starobný dôchodok) vyčerpávajúcim spôsobom vysvetľovali a tak dôvod k záveru o prípadnom zrušení napadnutých rozhodnutí objektívne nevyvolávali.

Ani námietky navrhovateľky uvedené v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa naznačujúce jej nepriaznivý zdravotný stav neposkytujú dostatočný dôvod pre spochybnenie záverov ku ktorým dospel správny orgán a s ktorými sa stotožnil aj súd prvého stupňa.

Vzhľadom na to, že odvolací súd nezistil v rozsahu podaného odvolania dôvody spochybňujúce závery, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, možno konštatovať, že krajský súd nepochybil, keď preskúmavané rozhodnutia odporkyne potvrdil a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa v spojení s a tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.