Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30Sa-19-2021.pdf
PDF · 103.74 KB
No categories available
30Sa/19/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Ľuptákom, PhD. v právnej veci žalobcu: L.. O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. 8, XXX XX Sliač, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 866 124 8607 0 zo dňa 19.04.2017, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 866 124 8607 0 dňa 19. apríla 2017 a jemu predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č.866 124 8607 0 zo dňa 28. januára 2017 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vo výške, aká bude vyčíslená v samostatnom uznesení vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím č. 866 124 8607 0 z 28.01.2007 Sociálna poisťovňa ústredie podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v spojení s § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodla o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok, nakoľko pred dňom vzniku invalidity z 15.12.2016 získala len 1 rok a 155 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom pre vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 do 34 rokov je potrebných najmenej 5 rokov dôchodkového poistenia.
2. Voči predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie a žiadala priznanie dátumu vzniku invalidity na čas, kedy dosiahla 18 rokov t. j. od roku 2004.
3. Rozhodnutím žalovaného č. 866 124 8607 0 zo dňa 19.04.2017 bolo odvolanie pani Ing. Miroslavy Pástorovej, bytom J. Cikkera 230/8, 962 31 Sliač (ďalej len „žalobkyňa“) podané proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok zmenené tak, že podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa pani L.. O. A. zamieta žiadosť o invalidný dôchodok. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že žalobkyňa je od ranného detstva sledovaná pre následky po detskej mozgovej obrne, ako je to zdokumentované odbornými neurologickými vyšetreniami od roku 1987, v popredí je účastníčky konania ľavostranná paréza pretrvávajúca aj napriek intenzívnej rehabilitácii a opakovaným kúpeľným pobytom v Kováčovej. Mentálny deficit účastníčky nie je preukázaný o čom svedčilo aj ukončené vysokoškolské vzdelanie. Pri uvedenom somatickom postihnutí je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 45 % zodpovedajúca stredne ťažkej paréze dvoch končatín. Nakoľko ide o kontinuálny proces, tieto zmeny boli prítomné aj vo veku 18 rokov a preto žalobkyňu dovŕšením tohto veku t. j. dňa 24.11.2004 je uznaná posudkovým
lekárom invalidnou. Zdravotný stav v období dovŕšenia 18 roku veku ani v predchádzajúcom období nepodmieňoval uznanie invalidity. Ako ďalej vyplýva z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia po opätovnom posúdení zdravotného stavu v odvolacom konaní žalobkyne na základe predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov ako aj z vlastného vyšetrenia posudkový lekár sociálneho poistenia vyhodnotil zdravotný stav účastníčky konania a celkovú mieru jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 45 % od 24.11.2004. Preto účastníčka konania bola invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. lebo pred dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z tohto dôvodu mala žalovaná za to, že odvolanie účastníčky konania bolo dôvodne, čo do určenia času vzniku invalidity. Ako ďalej vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/ a § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona 449/2008 Z. z. sa za obdobie dôchodkového poistenia žalobkyne hodnotí len obdobie pred vznikom invalidity t. j. pred 24.11.2004 a na obdobie dôchodkového poistenia po tomto dátume sa na vznik nároku na invalidný dôchodok neprihliada. Žalobkyňa ku dňu vzniku invalidity t. j. k 24.11.2004 dosiahla vek 18 rokov, preto splnenie zákonom stanovenej podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok v súlade so znením zákona v čase priznania invalidity bolo podmienené získaním najmenej jedného roka dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Vzhľadom na to, že účastníka konania získala pred vznikom invalidity t. j. pred 24.11.2004 iba 0 rokov a 122 dní obdobia dôchodkového poistenia nesplnila jednu zo zákonom stanovených podmienok na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona 461/2003 Z. z. t. j. podmienku získania najmenej jedného roka, preto jej nevznikol nárok na invalidný dôchodok.
4. Správnou žalobou doručenou krajskému súdu dňa 23.06.2017 sa žalobkyňa domáhala preskúmania vyššie uvedeného rozhodnutia žalovanej, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie, pričom uviedla, že spĺňa ust. § 461/2003 Z. z. pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. t. j. podmienku získania najmenej jedného roka dôchodkového poistenia. Ako žalobné dôvody uviedla, že podľa § 9 ods. 1 písm. b/ bod 1 zák. č. 461/2003 Z.z. nezaopatreným dieťaťom podľa tohto zákona je okrem iného dieťa po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 roku veku ak sa sústavne pripravuje na povolanie. Ďalej podľa § 70 ods. 2 fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok vzniká tejto osobe najskôr odo dňa dovŕšenia 18-tich rokov veku podľa § 72 ods. 1 písm. a/ počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku do 20 rokov je menej ako jeden rok, a podľa § 72 ods. 3 poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú. Vzhľadom k týmto skutočnostiam žiadala zrušiť rozhodnutie o zamietnutí odvolania a vydať nové rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku od dovŕšenia 18 rokov t. j. od 24.11.2004.
5. Žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že odvolací orgán podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zmenil dátum vzniku invalidity v napadnutom rozhodnutí žalovanej, ústredie č. 866 124 8607 0 zo dňa 28.01.2017 a žalobkyni zamietol žiadosť o invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Nakoľko po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne na základe predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj z vlastného vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a celkovú mieru jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 45 % od 24.11.2004.
6. Žalovaná ďalej uviedla, že podľa § 72 ods. 1 písm. a/ zákona 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu vzniku invalidity t. j. k 24.11.2004 počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku do 22 rokov bol najmenej 1 rok. Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu vzniku invalidity počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťoval z obdobia pred vznikom invalidity a ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity.
7. K veci poukazovania žalobkyňou na § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z. podľa ktorého poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového
poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú. Predmetné ustanovenie zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z. je však účinné od 01.01.2010 a nie je možné ho aplikovať na prípad žalobkyne, nakoľko žalobkyňa bola uznaná posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej od 24.11.2004 Z tohto dôvodu v období od 01.01.2004 do 31.12.2004 je potrebné nárok na invalidný dôchodok „z mladosti“ posudzovať v súlade s § 263 ods. 12 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu vzniku invalidity t. j. k 24.11.2004.
8. Žalovaná ďalej uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia invalidita žalobkyne nevznikla pred dovŕšením veku, v ktorom končí povinná školská dochádzka a preto žalobkyňa nespĺňala podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa citovaného ustanovenia zákona v znení účinnom do 31.12.2004.
9. Podľa vyjadrenia žalovanej posúdenie zdravotného stavu žalobkyne podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. nebolo možné nakoľko ust. § 70 ods. 2 nadobudlo účinnosť až od 01.01.2005 a nakoľko sa žalobkyňa stala invalidnou v období od 01.01.2004 do 31.12.2004, na vznik nároku na invalidný dôchodok je potrebné, aby získala najmenej 1 rok obdobia dôchodkového poistenia v zmysle § 72 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2004. Z týchto dôvodov žalovaná svoje rozhodnutia, ktorými bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok považuje za zákonné, nakoľko pred vznikom invalidity pred 24.11.2004 získala iba 122 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnila jednu zo zákonom stanovených podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. t. j. podmienku získania najmenej 1 roka obdobia dôchodkového poistenia.
10. O žalobe rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 20Sa/19/2017-31 zo dňa 12.03.2018 tak, že žalobu žalobkyne zamietol.
11. Na základe podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sk/7/2018 zo dňa 27.09.2021 zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
12. V zmysle záväzného názoru Najvyššieho súdu SR správny súd pokračoval v konaní a na prejednanie nariadil pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a/ SSP. Pojednávania sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobkyne a žalobkyňa, pričom zotrvali na podanej žalobe a navrhli jej vyhovieť. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla: „Žalobkyňa v čase dovŕšenia 18. roku veku mala nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trval od narodenia, kedy bola sledovaná na neurologickej klinike pre diagnózu detskej mozgovej obrny. O týchto skutočnostiach svedčia aj dôkazy, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, kedy prvý neurologický záznam je z roku 1987. Žalobkyňa sa narodila 24.11.1986 a od tohto momentu je teda pravidelne sledovaná na neurologickej klinike. V čase dovŕšenia 18. roku veku študovala a bola na účely zákona o sociálnom poistení považovaná za nezaopatrené dieťa. Z napádaného rozhodnutia však nie je vôbec zrejmé, prečo sa na prípad žalobkyne nemôže vzťahovať ustanovenie § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a v tomto smere je rozhodnutie žalobkyne potrebné považovať za nepreskúmateľné. Rovnako tak nemôže obstať tvrdenie žalovanej vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.11.2017, kde žalovaná uvádza, že od 01.01.2004 do 31.12.2004 je potrebné nárok na invalidný dôchodok z mladosti posudzovať v súlade s § 263 ods. 12 zákona č. 461/2003 v znení účinnom ku dňu invalidity, teda ku dňu 24.11.2004. Citovaný § 263 ods. 12 zákona o sociálnom poistení však ku dňu vzniku invalidity, teda ku dňu 24.11.2004 vôbec neexistoval a v aktuálnom znení, resp. aktuálna úprava § 263 ods. 12 zákona znie: „Invalidný dôchodok uvedený v ods. 9 sa vypláca po 31.12.2004 zo základného fondu starobného poistenia. Zo základného fondu starobného poistenia sa vypláca aj vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po poberateľovi invalidného dôchodku uvedeného v prvej vete.“ Výklad zákona nemôže byť v tomto smere braný príliš formalisticky tak, ako to prezentuje žalovaný a aplikuje aj v napádanom rozhodnutí. Zvýhodňuje osoby, ktoré sa stali invalidnými v dôsledku napr. pracovného úrazu, a to oproti osobám, ktoré boli invalidné už od narodenia v dôsledku nespôsobilého zdravotného stavu. Je evidentné, že v rokoch 2003 až 2005 absentovala právna úprava, ktorá sa vzťahovala na nárok na invalidný dôchodok aj pre nezaopatrené deti. Uvedené vákuum však bolo odstránené prijatím novely účinnej od 01.01.2005, ktorú je podľa nášho názoru potrebné aplikovať aj na tento prípad. § 70 ods. 2 príslušného zákona o sociálnom poistení hovorí, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok aj v prípade, ak sa táto osoba stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok je tejto fyzickej osobe priznaný a
vzniká teda najskôr odo dňa dovŕšenia 18. roku veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26. rok veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Je evidentné, že právna úprava v časoch od 01.07.2003 do 01.01.2005 opomenula normatívne regulovať čas vzniku invalidity nezaopatreného dieťaťa. Uvedené však nemôže byť na ujmu samotnej žalobkyne. Žalobkyňa spĺňala podmienky pre nárok na invalidný dôchodok, pričom bola uznaná invalidnou ku dňu mladosti, a teda ku dňu dovŕšenia 18. roku veku. V danom čase bola nezaopatreným dieťaťom a teda jednoznačne nemohla spĺňať základné zákonné požiadavky ustanovené v zákone ku dňu vzniku invalidity, nakoľko bola nezaopatreným dieťaťom a teda nebolo možné, aby tieto podmienky spĺňala tým, že by pracovala. Samotná Sociálna poisťovňa, má v aktuálnych usmerneniach na stránke pri požiadavke o invalidný dôchodok uvedené, že ak sa poistenec mladší ako 20. rokov stal invalidným v období od 01.01.2004 do 31.12.2004, na vznik nároku na invalidný dôchodok je potrebné, aby získal najmenej jeden rok obdobia dôchodkového poistenia. Na nárok na invalidný dôchodok postačí, ak spĺňa zvyšné dve podmienky nároku, teda je invalidný, ako by o vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, ale mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Žalovaný v prípade žalobkyne postupoval tak, že jej invalidný dôchodok aj nepriznal, hoci ju uznal invalidnou od 18. roku veku. Z uvedených správnych predpisov nie je možné zistiť, prečo nie je na samotnú žalobkyňu možné aplikovať ustanovenie § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a rovnako tak nie je evidentné, v akých znení konkrétneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení vôbec žalovaný pri vydaní konkrétneho rozhodnutia vychádzal“.
13. Zástupca žalovaného sa písomne ospravedlnil dňa 20.01.2022, pričom žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti.
14. Správny súd po opätovnom prejednávaní veci (vedie sa pod novou sp. zn. 30Sa/19/2021), viazaný vysloveným právnym názorom kasačného súdu v zmysle § 469 SSP vec opätovne prejednal a z dôvodov uvedených v žalobe aplikujúc ustanovenie SSP a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.
15. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 2 ods. 2 SSP; Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
17. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Keďže žalobkyňa v správnej žalobe ani žalovaná vo vyjadrení k tejto žalobe nežiadali, aby správny súd na prejednanie veci nariadil ústne pojednávanie, správny súd nariadil pojednávanie v zmysle § 107 písm. a SSP. 19. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a orgánu verejnej správy prvého stupňa v rozsahu a dôvodov podľa § 134 ods. 2 a § 203 ods. 3 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
20. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
21. Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu vzniku invalidity, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku do 22 rokov je najmenej jeden rok.
22. Podľa § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z.; poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.
23. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 439/2004 Z. z. ktoré je účinné až od 01.01.2005, fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
24. Podľa § 263 ods. 12 Zákon č. 461/2003 v znení do 31. 12. 2004 v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 sa nárok na invalidný dôchodok posudzuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak občan a) sa stal invalidný pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, b) nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok a c) dovŕšil 18 rokov veku.
25. Podľa § 29 ods. 4 Zákona č. 100/1988 Z. z. Zákona o sociálnom zabezpečení Doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný dôchodok je u občanov vo veku do 20 rokov menej ako 1 rok nad 20 rokov do 22 rokov 1 rok nad 22 rokov do 24 rokov 2 roky nad 24 rokov do 26 rokov 3 roky nad 26 rokov do 28 rokov 4 roky nad 28 rokov 5 rokov.
26. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti SSP. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP ak je žalobcom fyzická osoba. Aj v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osobe nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného preto potom správny súd preskúmal rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu. Správny súd zistil v postupe a v rozhodnutiach orgánu verejnej správy iné nedostatky, ako tie, ktoré boli vytýkané aj správnou žalobou.
27. Správny súd sa opätovne podrobne oboznámil s obsahom administratívneho spisu, so všetkými rozhodnutiami orgánov verejnej správy ako aj s prílohami správnej žaloby, pričom zohľadnil aj vyjadrenie a argumentáciu právnej zástupkyne na hlavnom pojednávaní ako aj vyjadrenie samotnej žalobkyne.
28. Správny súd má za to, že v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení ako aj zisteného skutkového stavu nie je z napadnutého rozhodnutia zrejmé, z akého dôvodu za deň vzniku invalidity, tak ako ju určil posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej dňa 24.11.2004, kedy dosiahla vek 18- tich rokov, a teda z akých dôvodov nerozhodol o žalobkyni ako o nezaopatrenom dieťati, t. j. prečo nezohľadnil skutočnosti, keď v čase rozhodovania o nároku na invalidný dôchodok určil ako rozhodnú dobu vzniku čas, kedy aj z hľadiska právnej úpravy bolo evidentné, že absentovala právna úprava, ktorá sa vzťahovala na nárok na invalidný dôchodok aj pre nezaopatrené deti.
29. Ak toto vákuum bolo odstránené prijatím novely účinnej od 01.01.2005, a teda § 70 ods. 2 zákona č. 461/2002 Z. z. v znení po 01.01.2005 bolo potrebné aplikovať aj na prípad žalobkyne, najmä ak z predložených lekárskych správ vyplýva, že v jej prípade sa jedná o ochorenie, ktoré má chronický charakter od narodenia. Vzhľadom k týmto skutočnostiam považuje krajský súd po opätovnom preskúmaní predmetné rozhodnutie za nepreskúmateľné, vzhľadom k tomu, že z obsahu spisového materiálu ani zo samotného rozhodnutia a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nevyplýva, akým
spôsobom sa žalovaný vysporiadal s tvrdenými skutočnosťami. Krajský súd dáva do pozornosti, že predmetné skutočnosti boli už predmetom odvolania, na základe ktorého rozhodoval žalovaný a ktorý sa s týmito skutočnosťami vo svojom rozhodnutí riadne nevysporiadal.
30. Krajský súd poznamenáva, že argumentácia v rozhodnutí, že posudkový lekár uznal žalobkyňu invalidnou tak, ako to považovala v odvolaní, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný mal vedomosť o právnom vákuu, ktoré sa nezaoberalo úpravou nezaopatreného dieťaťa v období od 01.01.2004 do 31.12.2004 až možno považovať za nemiestne a krajne nespravodlivé.
31. Vzhľadom k tomu má krajský súd za to, že v ďalšom konaní bude povinný sa žalovaný s kompletnou argumentáciou žalobkyne vysporiadať, a to najmä s riadnym zistením jej zdravotného stavu ako aj skutočnosti, že ak 24.11.2004 bola určená schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť na 45 % a účastníčka bola chronicky chorá od narodenia so skutočnosťou, kedy jej nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť prekročil viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň bude nutné, aby sa žalovaný vysporiadal s okolnosťami tvrdenými žalobkyňou, prečo nie je možné aplikovať na ňu ustanovenie § 72 ods. 3 v príslušnom znení zákona č. 461/2003 Z. z., a to aj s poukazom na záverečné ustanovenia zákona a to najmä § 263 ods. 12 Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení do 31. 12. 2004.
32. Súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verenej správy prvého stupňa v spojení s lekárskymi posudkami, ale aj vyjadrenia žalovanej a jej právnej zástupkyne nemožno považovať za správne a vzhľadom na uvedené ako aj skutkový stav súd žalobu posúdil ako dôvodnú a v zmysle § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy I. stupňa.
33. Žalobkyni, ktorá mala úspech, súd náhradu trov konania priznal aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).