Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-20C-69-2013.pdf
PDF · 120.92 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-20C/69/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom Mgr. Róbertom Bardačom, PhD. v právnej veci navrhovateľky - oprávnenej: F.. V. L., Z.. XX. L. XXXX, B. B. XXX, právne zastúpená: 1. JUDr. Marián Lipa, advokát so sídlom Štefánikova 18, Humenné, a 2. JUDr. Michal Treščák ml., advokát so sídlom Thurzova 6, Košice, proti odporcovi - povinnému: F.. J. L., Z.. XX. F. XXXX, B. U. XX, Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Alexandra Rapiová, advokátka so sídlom Dobrovičova 6, Bratislava, o návrhu oprávnenej na určenie výživného a o návrhu povinného na zrušenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Návrh oprávnenej sa zamieta.
II. Vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenej sa zrušuje od 7. júna 2016.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) dňa 19. septembra 2013 sa oprávnená domáhala proti povinnému uloženia povinnosti prispievať na výživu oprávnenej sumou 250 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a náhrady trov konania. Návrh odôvodnila tým, že o výživnom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 3. júla 2013, č. k. XXC/XX/XXXX-XX, ktorým bola zrušená vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenej, a to z dôvodu, že ukončila štúdium na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU, kde jej štúdium trvalo od 1. septembra 2011 do 9. februára 2012. Toto štúdium ukončila z finančných dôvodov a následne bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V čase podania návrhu bola študentkou 1. ročníka bakalárskeho štúdia v dennej forme štúdia v akademickom roku 2013/2014 na Fakulte zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity v Prešove, býva u matky v Prešove, ktorej bola v roku 1993 zverená do starostlivosti. Povinný žije v Bratislave a je zamestnancom Základnej školy v Bratislave s mesačným príjmom podľa predpokladu oprávnenej 500 až 700 €. Jej matka je zamestnancom spoločnosti Quatro na úseku splátkového predaja v Prešove s mesačným príjmom cca 350 €. V návrhu ďalej uvádza, že vzhľadom k tomu, že sa opäť stala študentkou na vysokej škole vznikla povinnému voči nej vyživovacia povinnosť, keďže nie je schopná sa sama živiť. Navrhuje, aby súd pri rozhodovaní zvažoval aké súd dnes náklady na štúdium na vysokej škole tak, aby boli tieto náklady v plnej miere pokryté, keďže predošlé štúdium na vysokej škole bola nútená ukončiť z finančných dôvodov.
2. Ako dôkazy navrhla vykonať: potvrdenie o štúdiu z 2. septembra 2013 (č. l. 3), rozsudok Okresného súdu Prešov z 3. júla 2013, č. k. XXC/XX/XXXX-XX (č. l. 17), potvrdenie o štúdiu z 19. decembra 2013 (č. l. 33), výtlačky z internetu týkajúce sa osoby povinného a jeho aktivít vo voľnom čase (č. l. 45-49), pokladničné doklady (č. l. 51-66), listiny - výtlačky z internetu ohľadne aktivít povinného vo voľnom čase
(č. l. 100-106), potvrdenie o stáži oprávnenej z 19. mája 2015 (č. l. 119, 121), potvrdenie o štúdiu pre 3. ročník štúdia (č. l. 133), rozhodnutie Prešovskej univerzity v Prešove z 18. novembra 2015 (č. l. 154).
3. Povinný sa k návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 29. októbra 2013. Uviedol, že jeho vyživovacia povinnosť bola rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. XXC/XX/XXXX I. L. X. P. XXXX zrušená. Zároveň mu vznikol nárok na vrátenie výživného od 9. februára 2012 do 3. júla 2013, kde za toto obdobie poberala jeho dcéra výživné, ktoré jej nepatrilo. V tomto období totiž nebola študentkou a ani nikde nepracovala. Potom ako sa uvedenú skutočnosť dozvedel, podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Súd jeho návrhu vyhovel a vyživovaciu povinnosť zrušil. Listom zo dňa 5. augusta 2013 dcéru písomne vyzval, aby dlžné výživné vrátila z titulu bezdôvodného obohatenia a to z dôvodu, že poberala výživné, ktoré poberať nemala a celý čas ho zavádzala. Na list dcéra nereagovala. Jej odpoveďou na list bolo podanie návrhu na určenie výživného, keďže sa stala opäť študentkou. Po tomto jej postupe zvažuje podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, tak ako ju upozornil v liste zo dňa 5. augusta 2013. Jeho vzťahy s dcérou sa zhoršili najmä po tom, ako zistil, že dcéra ho klamala, že je študentkou a v tom čase žiadnou nebola. Navyše na súdnom pojednávaní o zrušení výživného sa správala arogantne a nepovažovala za potrebné ho ani len pozdraviť. Povinný má za to, že jeho dcéra vo svojom veku je schopná sa sama živiť. Jeho príjem na ZŠ s MŠ M. R. Štefánika na Grösslingovej ulici mu nedovoľuje platiť výživné v takej výške ako uviedla jeho dcéra vo svojom návrhu. Navyše do dnešného dňa nevrátila dlžné výživné v celkovej sume 1.500 €. Z vyššie uvedených dôvodov je podľa povinného požadovať ďalšie výživné za nemorálne a jeho priznanie vidí v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na uvedené dôvody navrhol, aby súd návrh v plnom rozsahu zamietol a zaviazal oprávnenú na náhradu trov v tomto konaní.
4. Ako dôkazy navrhol vykonať list povinného oprávnenej z 5. augusta 2013, rozsudok Okresného súdu Prešov z 3. júla 2013, č. k. XXC/XX/XXXX-XX, ďalej na pojednávaní dňa 27. januára 2014 navrhol vykonať ako dôkazy: žaloba oprávneného ako žalobcu proti povinnej ako žalovanej o vydanie bezdôvodného obohatenia s podacím lístkom (č. l. 20-23), tiež navrhol vykonať ako dôkaz potvrdenie matky oprávnenej o príjme z 9. januára 2014 (č. l. 34-35), potvrdenie Prešovskej univerzity v Prešove z 12. marca 2014 (č. l. 38), výsluch svedkyne D.. F. O., potvrdenie Základnej školy, Vazovova 4, Bratislava z 8. decembra 2015 (č. l. 153), export pohybov z 9. marca 2020 (č. l. 218, 224).
5. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými oprávnenou, povinným, ako aj listinami, ktoré si vyžiadal okresný súd, a to: potvrdenie o štúdiu z 2. septembra 2013 (č. l. 3), rozsudok Okresného súdu Prešov z 3. júla 2013, č. k. XXC/XX/XXXX-XX (č. l. 17), potvrdenie o štúdiu z 19. decembra 2013 (č. l. 33), výtlačky z internetu týkajúce sa osoby povinného a jeho aktivít vo voľnom čase (č. l. 45-49), pokladničné doklady (č. l. 51-66), listiny - výtlačky z internetu ohľadne aktivít povinného vo voľnom čase (č. l. 100-106), potvrdenie o stáži oprávnenej z 19. mája 2015 (č. l. 119, 121), potvrdenie o štúdiu pre 3. ročník štúdia (č. l. 133), rozhodnutie Prešovskej univerzity v Prešove z 18. novembra 2015 (č. l. 154), list oprávnenej z 5. augusta 2013, žaloba oprávneného ako žalobcu proti povinnej ako žalovanej o vydanie bezdôvodného obohatenia s podacím lístkom (č. l. 20-23), potvrdenie matky oprávnenej o príjme z 9. januára 2014 (č. l. 34-35), potvrdenie Prešovskej univerzity v Prešove z 12. marca 2014 (č. l. 38), potvrdenie Základnej školy, Vazovova 4, Bratislava z 8. decembra 2015 (č. l. 153), export pohybov z 9. marca 2020 (č. l. 218, 224), potvrdenie PhDr. Ľubice Zibrínovej z 14. novembra 2014 (č. l. 89), potvrdenie o štúdiu z 18. novembra 2014 (č. l. 91), potvrdenie zamestnávateľa povinného o príjme povinného z 19. novembra 2014 (č. l. 92-93), potvrdenie Domova sociálnych služieb v Prešove, Volgradská 5 z 18. novembra 2014 (č. l. 94), potvrdenie Pivovary Topvar, a. s. z 8. decembra 2014 o príjme matky oprávnenej (č. l. 96-97), potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie pomoci v hmotnej núdzi z 9. marca 2015 (č. l. 111), potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor služieb zamestnanosti z 11. marca 2015 (č. l. 112), potvrdenie Bratislavského futbalového zväzu z 15, apríla 2015 (č. l. 116), potvrdenie o príjme povinného vystavené ZŠ Vazovova 4, Bratislava (č. l. 129-130), potvrdenie Pivovary Topvar, a. s. zo 4. septembra 2015 (č. l. 135-137, 140-142), SMS správy (č. l. 155), potvrdenie Prešovskej univerzity v Prešove zo 4. decembra 2019 (č. l. 213), ďalej vykonal dokazovanie výsluchmi oprávnenej, povinného, matky oprávnenej Q. O., I. B., D.. F. O., M. L., a z takto vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný skutočný stav.
6. Oprávnená začala študovať na vysokej škole dennú formu štúdia. K rozpadu rodiny došlo keď mala oprávnená 2 roky a odvtedy sa vzťahy medzi rodičmi narušili. S otcom sa nestretáva. Matka oprávnenej
dostala v predchádzajúcej práci výpoveď a v súčasnosti pracuje v pivovare Šariš. V súčasnosti sa jej vzťahy s mamou narušili a od októbra 2013 nežije s mamou. Žije s priateľom v spoločnej domácnosti. Zo začiatku prispievala na spoločné bývanie, teraz na to nemá peniaze a preto bude musieť byt nechať. Odkedy sa od mamy odsťahovala, prispieva jej 100 € mesačne, k tomu prídavky na dieťa, prispieva na výdavky so školou podľa potreby. Keď potrebuje peniaze pýta si ich od mamy, jej príspevok mesačne sa pohybuje 100-150, niekedy aj 200 €, iba keď nemá, tak jej nedá. Okrem výdavkov na školu má oprávnená výdavky na stravu, každé 2 týždne robí nákup potravín v Kauflande asi za 50 €, drogéria ju stojí týždenne asi 10 €. Telefón jej platí priateľ, 25-30 €, internet si platí sama, lebo ho potrebuje k škole vo výške 12-13 €. Nemá možnosť brigády, nakoľko má školu každý deň, v piatok má pravidelne 7 hodín praxe v domove sociálnych služieb. V prvom semestri mala 15 predmetov, v druhom 13. V prvom semestri ju stáli knihy 32 €, v druhom 52 €. Má aj psychické problémy, kúpila si psa, aj ten stojí nejaké peniaze. Lieky neberie, avšak chodí k psychológovi, návštevy sú bezplatné. S matkou sa stretáva, aj keď stretnutia nie sú pravidelné. Predtým než podala návrh otca neoslovila, nakoľko on podal na ňu žalobu. Nestretáva sa s ním odmalička, nakoľko od nich odišiel. Keď mala 6-10 rokov, boli náznaky, že sa s ňou chcel stretávať, ona však na ne chodila s plačom, potom stretnutia skončili, aj preto, že chodil opitý. V spoločnej domácnosti s priateľom žije od októbra 2013, vzťah trvá asi rok. Prospechové ani sociálne štipendium nepoberá
7. Povinný vo svoje výpovedi uvádza, že keď mala oprávnená medzi 6-10 rokov, stretávali sa, ako učiteľ ju brával so sebou do škôl v prírode, na lyžiarske výcviky, nikdy spolu zle nevychádzali, stretávali sa v Prešove aj v Bratislave. K zmene ich vzťahov došlo až neskôr. Oprávnená nevychádza so svojimi rodičmi preto, lebo nie sú stotožnení s jej životom a priateľom, preto sa narušil aj jej vzťah s matkou. Povinný jej platil výživné 100 € aj keď neštudovala. Keď sa dozvedel, že neštuduje, podal návrh na zrušenie výživného. Podľa jeho názoru je plnoletá, môže študovať aj pracovať. Vo vzťahu k dobrým mravom uviedol, že keď oprávnená prišla na súd v Prešove, ani ho nepozdravila. Keď začala študovať, podala tento návrh. S návrhom povinný nesúhlasí. V súčasnosti má vyživovaciu povinnosť na dieťa, ktoré má 13 rokov, platí výživné 100 €. Jeho mesačné výdavky sú nájomné 170 €, výživné na dieťa 100 €, telefón 18 €, strava 250-300 € mesačne. V súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti s partnerkou aj s jej 17-ročným synom. Okrem príjmu od zamestnávateľa nemá možnosť si privyrábať, nakoľko má pracovnú dobu 8,50 h, každý deň do 15,30 h. Náklady na domácnosť platí sám a jeho priateľka prispieva na stravu, na jej syna dostáva výživné 50 €.
8. Z výsluchu matky oprávnenej Q. O. súd zistil, že je zamestnaná v pivovare Šariš, na pozícii špecialista logistických operácii. Jej mesačný príjem je cca 600 € v čistom. Inú zárobkovú činnosť nemá. Býva v 2 izbovom byte v osobnom vlastníctve, kde je spolumajiteľkou spolu s manželom v podiele 1/2. Má motorové vozidlo značky Peugeot, ktoré je 12 ročné. Úspory na účtoch nemá. Jej manžel je čiastočný invalidný dôchodca, preto má aj zvýšené výdavky na lieky a to vo výške cca 30 € mesačne. Na výživu svojej dcéry Viktórie prispieva sumou 150 € každý mesiac a to pravidelne. Okrem toho jej finančne vypomáha ako sa dá, kúpi jej topánky, oblečenie. S manželom má 13 ročného syna L.. Navštevuje základnú školu, toho času 8. ročník. Výdavky na jej syna predstavujú: výdavky súvisiace so školou vo výške cca 150 €, strava v škole vo výške 20 €. Syn navštevuje stolnotenisový oddiel, kde zaplatila členské vo výške 40 €. Okrem toho výdavky na stravu pre celú rodinu predstavujú sumu cca 250-300 €, kupuje tiež ošatenie pre syna. Náklady na nájomné s inkasom predstavujú sumu vo výške 250 € mesačne, internet 20 € mesačne, káblová televízia 10 € mesačne, mobilné telefónny vo výške cca 50 € mesačne, benzín cca 150 € mesačne (dochádza do zamestnania cca 13 km denne), oblečenie kupuje podľa potreby cca 40 € mesačne.
9. Z výsluchu svedkyne I. B. súd zistil, že s povinným má spolu dieťa. Povinný sa o mladšiu dcéru nezaujíma, nestará sa o ňu, platí len výživné 99,58 €. Naposledy mladšiu dcéru videl, keď mala 4 roky. Povinný si plní vyživovaciu povinnosť od 10. roku pravidelne, predtým však mal nedoplatok 7 mesiacov, avšak posledné obdobie plní. Povinný sa k výsluchu svedkyne vyjadril, že jej výpoveď nie je pravdivá. Žili spolu v jednej domácnosti, neplatila nájom, musel si zobrať úver 100 tisíc Sk, uhradil ich a ona ho následne vyhodila z domu. Zostal bez strechy aj bez dcéry. Bol trestaný, nakoľko sa domáhal týchto peňazí. Musel si nájsť inú prácu, aby zaplatil dlh. S dcérou sa chcel stretávať, ale nebolo mu umožnené.
10. Následne súd vypočul svedkyňu D.. F. O.. Vo svojej výpovedi uviedla, že je bývala kolegyňa povinného. S oprávnenou prišla do styku tak, že ju povinný brával do školy v prírode so školou, na lyžiarske výcviky. Počas akcií bývali na jednej izbe, bývala spolu s deťmi zo školy. Vzťahy medzi nimi
boli dobré, hrávali sa spolu. Na akcie spolu s otcom nechodila nasilu, podľa nej sa otec a dcéra mali radi. Jej poznatky o vzťahu medzi oprávnenou a povinným sú z obdobia, keď mala oprávnená max. 10 rokov. O ich súčasnom vzťahu nevie.
11. Z výsluchu svedkyne M. L. súd zistil, že s povinným sú manželia. Žijú v spoločnej domácnosti od roku 2009. Oprávnenú pozná od narodenia, bola prítomná aj na pár stretnutiach oprávnenej s otcom. Vo svojej výpovedi uvádza, že oprávnená mala s otcom do určitého času dobrý vzťah. Problémy medzi otcom a dcérou nastali, keď začala mať tento vzťah, začala odmietať otca, raz mu poslala sms správu, aby jej poslal peniaze. Vzťah sa narušil, keď povinný zrušil výživné. Potom im volala, nadávala do telefónnu, bola arogantná a arogantne sa správala aj na súde v Prešove. Jej mesačný príjem je 450 € v hrubom, pracuje ako garderobiér, čistý mesačný príjem s odmenou, ktorá je 80 €, má 420 €. Mesačné výdavky domácnosti sú: 200 € byt, 25 € elektrina, 50 € telefón, 300-400 € strava. V spoločnej domácnosti s nimi žije aj jej sny, ktorý má 19 rokov, výživné mám na neho 50 €.
12. Okresný súd rozsudkom zo dňa 15. decembra 2015, č. k. XXC/XX/XXXX-XXX, uložil povinnému povinnosť platiť oprávnenej výživné v sume 130 € mesačne s účinnosťou od 19. septembra 2013, ktorú sumu mu uložil platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej. Vo zvyšku návrh oprávnenej zamietol, zročné výživné za obdobie od 19. septembra 2013 do 15. decembra 2015 v sume 3.561,60 € povolil povinnému splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20 € mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Proti tomuto rozsudku podal do vyhovujúceho výroku vo veci samej odvolanie povinný, domáhajúc sa jeho zmeny a priznania výživného oprávnenej až od právoplatnosti rozsudku, dôvodiac tým, že oprávnená sa uloženia povinnosti platiť jej výživné návrhom domáhala až počnúc právoplatnosťou rozhodnutia súdu a pokiaľ mu za tohto stavu okresný súd vyživovaciu povinnosť určil už odo dňa 19. septembra 2013, teda od podania návrhu, rozhodol o priznaní výživného na plnoleté dieťa nad rámec návrhu v rozpore s § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Zároveň však povinný v priebehu odvolacieho konania doručil okresnému súdu podanie zo dňa 11. januára 2017, ktorým oznámil, že v decembri 2016 získal vedomosť o tom, že oprávnená ukončila štúdium a od septembra 2016 začala pracovať vo Fakultnej nemocnici Hradec Králové v Českej republike. Oprávnená vo vyjadrení k odvolaniu povinného žiadala napadnutý rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť, nakoľko z jej strany došlo iba k chybe v písaní pri formulácii petitu návrhu, čo vyplýva aj z toho, že na pojednávaní žiadala výživné priznať už od podania návrhu.
13. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením zo dňa 28. decembra 2017, č. k. XCo/XXX/ XXXX-XXX, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na to, že z písomne podaného návrhu (č. l. 1, 2 spisu) vyplýva, že oprávnená sa návrhom domáhala, aby súd uložil povinnému povinnosť prispievať na jej výživu sumou 250 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Oprávnená teda v návrhu celkom jednoznačne žiadala povinnému uložiť vyživovaciu povinnosť až počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom ani v ďalšom priebehu konania do vyhlásenia rozsudku svoj návrh nezmenila. V tomto smere tvrdenia oprávnenej v jej vyjadrení k odvolaniu povinného, že na pojednávaní už žiadala priznať výživné od podania návrhu, nezodpovedajú skutočnosti, nakoľko žiadny takýto ústny prednes nie je zachytený v zápisnici o pojednávaní, avšak ani písomné podanie, ktoré by (hoci len podľa obsahu) bolo možné považovať za zmenu alebo opravu návrhu sa v súdnom spise nenachádza. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že daný stav, keď dôsledkom priznania výživného na plnoleté dieťa nad rámec návrhu je nepochybne porušenie práva na spravodlivý proces, nemožno napraviť v odvolacom konaní. Súčasne uviedol, že okresný súd vec opätovne prejedná, dôsledne vychádzajúc zo zásady viazanosti návrhom a opätovne vo veci rozhodne. Odvolací súd dal do pozornosti okresného súdu potrebu zaoberať sa tiež skutočnosťami tvrdenými povinným v jeho podaní zo dňa 11.01.2017, že oprávnená už ukončila štúdium a zamestnala sa v Českej republike.
14. Z exportu pohybov na účte povinného z 9. marca 2020 bolo preukázané, že povinný vykonal deväť platieb po 130 € s poznámkou „výživné“.
15. Vzhľadom na uvedené na výzvu súdu Prešovská univerzita v Prešove zaslala súdu potvrdenie z 18. novembra 2021, č. k. XXXXX/XXXX, z ktorého je preukázané, že oprávnená ako dcéra povinného bola študentkou menovanej univerzity od 1. septembra 2013 do 6. júna 2016, pričom absolvovala bakalárske
štúdium v dennej forme štúdia. Následne magisterské štúdium už absolvovala v externej forme štúdia od 1. septembra 2017 do 5. júna 2020, kedy vykonala štátnu skúšku a štúdium ukončila.
16. Oprávnená podaním doručeným súdu dňa 20. januára 2022 z opatrnosti upravila a spresnila žalobu a žiadala priznať výživné počnúc dňom podania žaloby od 19. septembra 2013 do 6. júna 2016, kedy skončila vysokoškolské vzdelanie a nadobudla schopnosť sama sa živiť. Pri výpočte vychádzala zo sumy 130 € mesačne, čo predstavuje celkovú výšku za cca. 32 a polovicu mesiacov sumu 4.225 € (32,5 × 130 €). Po odpočítaní povinným zaplateného výživného za obdobie od marca do novembra 2016 vo výške 1.170 € (9 × 130 €) predstavuje nárok oprávnenej sumu 3.055 € (4.225 € - 1.170 €). Poukázala na to, že povinný sám navrhoval a akceptoval výživné vo výške 100 € mesačne, teda uznával svoju vyživovaciu povinnosť a napokon aj z obdobie od 1. marca 2016 do 30. novembra 2016 platil výživné oprávnenej vo výške 130 €. Žiadala preto, aby súd povinného zaviazal zaplatiť oprávnenej výživné za obdobie od 19. septembra 2013 do 6. júna 2016 sumu 3.055 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V nadväznosti na to súd podľa § 28 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) pripustil na pojednávaní konanom dňa 27. januára 2022 zmenu návrhu tak, že povinný je povinný zaplatiť oprávnenej zročné výživné v sume 3.055 € a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd pripustil zmenu, pretože nezistil dôvody pre nepripustenie zmeny návrhu v zmysle § 28 ods. 2 CMP, keďže výsledky konania môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.
17. Súd takto zistený skutočný stav veci, po pripustení zmeny návrhu oprávnenej, posúdil po právnej stránke súd nasledovne.
18. Podľa § 155 CMP konanie sa začína len na návrh.
19. Podľa § 395 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (ods. 2).
20. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 36/2005 Z. z.“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 75 zákona č. 36/2005 Z. z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (ods. 1). Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa (ods. 2).
23. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje spolu s vyživovacou povinnosťou medzi manželmi dva základné piliere celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti - deťom. Povinnými subjektami sú rodičia dieťaťa - t. j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej zárobkovej činnosti nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Uprednostňuje sa záujem oprávneného, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Súhrnne možno
konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby.
25. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Určenie výšky výživného je individuálne a na stanovenie výšky výživného majú vplyv určité faktory. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti (subjektívne a objektívne podmienky), majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a výška príspevku ostatných povinných k tomuto oprávnenému. Na strane dieťaťa treba prihliadať na jeho oprávnené potreby s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie, ďalej tiež na výšku výživného, ktoré poskytujú iné povinné osoby (napr. druhý rodič), na ich schopnosti a možnosti, príp. majetkové pomery a počet vyživovacích povinností. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a pod.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti (dopyt na trhu práce, a pod.). Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané, okrem iného, jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady, potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady, súvisiace s plnením školských povinností, primerané náklady na mobilný telefón a pod. Položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón, električenka), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku možno zohľadniť v konkrétnej výške za mesiac. Nepravidelné platby sa rozpočítavajú na jednotlivé mesiace
26. Cieľom platnej právnej úpravy obsiahnutej v § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Podstatné pre určenie výživného je zistenie možností s schopností povinného rodiča a špecifikácia potrieb dieťaťa.
27. V prípade návrhov týkajúcich sa vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu je uvedené modifikované požiadavkou, že súd o takomto výživnom koná v zmysle § 155 CMP len na návrh plnoletého dieťaťa, v tomto prípade na návrh oprávnenej. Túto úpravu je na dané konanie potrebné použiť s poukazom na § 395 ods. 1 a 2 CMP, pretože predmetné konanie bolo začaté pred 1. júlom 2016, t. j. pred nadobudnutím účinnosti CMP. V zmysle § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. pritom platí, že výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výnimku tvorí situácia, ak ide o maloleté dieťa, pretože v takom prípade výživné možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V skratke, súd mohol oprávnenej priznať požadované výživné len od podania návrhu.
28. Ako už konštatoval Krajský súd v Bratislave v uznesení zo dňa 28. decembra 2017, č. k. XCo/XXX/ XXXX-XXX, v danom prípade sa oprávnená v podanom návrhu domáhala, aby jej výživné bolo priznané počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Uvedené súd vníma v kontexte § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. tak, že súd síce môže priznať plnoletému dieťaťu výživné len od podania návrhu na súd, ale nie je povinnosťou dieťaťa výživné žiadať od podania návrhu na súd, ide len o jeho právo. V danom prípade oprávnená požadovala výživné priznať v návrhu až počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Ak by plnoleté dieťa požadovalo priznať výživné napríklad za jediný deň, ktorý by predchádzal podaniu návrhu na súd, súd by takéto výživné mohol priznať len za obdobie od podania návrhu na súd. Inak povedané, možnosť súdu priznať výživné plnoletému dieťaťu sa podľa tohto ustanovenia odvíja od toho, či plnoleté dieťa podalo na súd návrh, v ktorom výživné požaduje priznať a ak áno, môže ho priznať najskôr odo dňa podania tohto návrhu na súd. Ako už súd uviedol, je právom
navrhovateľa, či bude toto výživné žiadať od podania návrhu na súd (najskorší možný okamih) alebo od iného okamihu ako to bolo v danom prípade, že oprávnená požadovala priznať výživné až počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Súd je v zmysle § 155 CMP takýmto návrhom viazaný a nemôže ho prekročiť a v intenciách uvedeného bol súd viazaný právnym názorom z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. decembra 2017, č. k. XCo/XXX/XXXX-XXX.
29. V danom prípade, po vrátení veci z odvolacieho súdu, oprávnená zmenila návrh a požadovala priznať výživné počnúc dňom podania žaloby od 19. septembra 2013 do 6. júna 2016, pričom toto už zročné výživné vyčíslila na sumu 3.055 €. Súd by však, v súlade s § 77 ods. 1 druhá veta zákona č. 36/2005 Z. z., mohol priznať oprávnenej nárok na výživné len od podania návrhu, čím za daných okolností treba rozumieť pod dňom podania návrhu deň podania zmeneného návrhu, ktorý doručila oprávnená súdu dňa 20. januára 2022. Podľa názoru súdu v prípade zmeny návrhu nie je možné obísť zmysel a účel sledovaný ustanovením § 77 ods. 1 druhá veta zákona č. 36/2005 Z. z. a dodatočne spätne požadovať priznanie výživného aj predo dňom, kedy bol súdu doručený zmenený návrh.
30. Z vykonaného dokazovania, konkrétne z potvrdenia Prešovskej univerzity v Prešove z 18. novembra 2021, č. k. 24803/2021, vyplynulo, že oprávnená ako dcéra povinného bola študentkou tejto univerzity od 1. septembra 2013 do 6. júna 2016, pričom absolvovala bakalárske štúdium v dennej forme štúdia. Následne magisterské štúdium už absolvovala v externej forme štúdia od 1. septembra 2017 do 5. júna 2020, kedy vykonala štátnu skúšku a štúdium ukončila. Takto zistené skutočnosti súd posúdil podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Je teda zrejmé, že oprávnená sa nepripravovala na budúce povolenia od momentu, kedy ukončila denné bakalárske štúdium, pretože od tohto momentu je možné predpokladať, že je schopná sama sa živiť a uplatniť sa na pracovnom trhu, pričom bolo preukázané, že k tomuto aj došlo, nakoľko sa oprávnená zamestnala vo Fakultnej nemocnici v Hradci Králové v Českej republike (č. l. 225). Následné štúdium bolo vykonávané v externej forme.
31. Z okolností, že vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenej zanikla počnúc dňom 7. jún 2016 a z toho, že oprávnená požadovala priznať výživné počnúc podaním návrhu, čím treba rozumieť podanie zmeneného návrhu na súd (t. j. možno výživné priznať až od 20. januára 2022), vyplýva, že vyživovacia povinnosť oprávneného voči povinnej zanikla skôr (uplynutím 6. júna 2016) než došlo k doručeniu zmeneného návrhu súdu (20. januára 2022), počnúc ktorým by bolo možné oprávnenej priznať s poukazom na § 77 ods. 1 druhá veta zákona č. 36/2005 Z. z. Za týchto okolností musel súd návrh zamietnuť a požadované výživné oprávnenej určiť nemohol. Nie je možné určiť povinnému platiť výživné na obdobie od 20. januára 2022, kedy už vyživovaciu povinnosť povinný nemal, lebo mu zanikla už dňa 6. jún 2016.
32. Z týchto dôvodov tiež súd dospel k záveru, že je dôvodné vyhovieť návrhu povinného, ktorý sa domáhal určenia, že jeho vyživovacia povinnosť k oprávnenej zanikla a na tomto návrhu zotrval na pojednávaniach dňa 19. novembra 2019 a 27. januára 2022, pričom súd zistil, že táto zanikla od 7. júna 2016, t. j. počnúc dňom, ktorý nasledoval ukončeniu denného bakalárskeho štúdia oprávnenej. Súd uviedol uvedené vo výroku tohto rozsudku pre zvýšenie právnej istoty účastníkov konania, aj keď samotná vyživovacia povinnosť nebola určená súdom. Vzhľadom na uvedené sa súdu javilo ako nadbytočné a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti zaoberať sa výhradou povinného, že určenie výživného je v rozpore s dobrými mravmi a nemožno ho priznať v zmysle § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Súd sa preto touto námietkou povinného nezaoberal.
33. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
35. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
36. O trovách konania rozhodoval súd s poukazom na § 57 CMP, pretože oprávnená v návrhu, ako aj povinný na pojednávaní žiadal priznať náhradu trov konania. Súd však podľa § 52 CMP rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok. Súd tak rozhodol, pretože nezistil v zmysle § 55 CMP existenciu takých skutočností, ktoré by odôvodňovali s ohľadom na okolnosti prípadu priznať povinnému alebo oprávnenej nárok na náhradu trov konania. Ani sami účastníci konania nepoukazovali na žiadne také skutočnosti, ktoré by bolo potrebné hodnotiť s ohľadom na okolností prípadu ako spravodlivé pre taký záver, ktorý by viedol súd podľa § 52 CMP v spojení s § 55 CMP k priznaniu náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava I do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.